Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-19-2017.pdf
PDF · 87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-6T/19/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Fujerika a prísediacich JUDr. Anny Gaborčíkovej a Vladimíra Kasáka v trestnej veci obžalovaného C. T., nar. X.X.XXXX v T., trvale bytom Y., Ž. XXX/XX, okres T., pre zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona v spojení s ustanovením § 138 písm. e/ Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.8.2018 v Kežmarku, t a k t o
rozhodol:
Obžalovaný
1/ C. T. nar. X.X.XXXX v T., trvale bytom Y., Ž. XXX/XX, M. T.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
1/ v čase okolo 19.00 hod. dňa 7.11.2016 alebo 8.11.2016, po vzájomnej dohode s obvineným ml. W. N., prišli k rodinnému domu na ulici Ž. Č.. XXX E. Y., okres T., kedy obžalovaný C. T. vyzdvihol obvineného ml. W. N. na balkón uvedeného rodinného domu, ktorý sa nachádza na prvom poschodí vo výške 290 cm od zeme a následne za pomoci ml. W. N. sa na balkón vytiahol aj C. T., ktorý päsťou vybil dosku na balkónovom okne, slúžiacu ako náhrada skla, potom obaja vošli cez takto vzniknutý otvor v okne o rozmere 80 x 80 cm do miestnosti rodinného domu patriaceho poškodenej C. G., odkiaľ zobrali 1 ks elektrickej vŕtačky zn. NAREX, model EV 513 D, 550 W, modrej farby, výrobného čísla 733598 v hodnote 120,- eur, 1 ks uhlovej brúsky zn. BLACK and DECKER, model CD 115 TYPE 4, 710 W, oranžovej farby, výrobného čísla 2015 35-JL v hodnote 120,- eur a 1 ks elektrickej basovej gitary zn. JOLANA GALAXIS BASS, model SAPHIR, čiernej farby, výrobného čísla 19834 v hodnote 100,- eur, kde tieto veci následne predali ďalším osobám, čím takto svojím konaním spôsobili poškodenému C. G., škodu krádežou vo výške 340,- eur, škoda poškodením zariadenia rodinného domu nevznikla,
2/ dňa 11.9.2016 v čase okolo 22.00 hod. v miestnej osade v obci Y., okres T., spoločne s obvineným ml. W. N. prechádzali okolo rodinného domu na ul. Ž. s popisným číslom XX a dohodli sa, že C. T. vojde cez pootvorené okno dnu do priestorov domu a ml. W. N.Č. bude dávať pozor, následne potom ako C. T. preskočil okno sa dostal do priestorov jedálne, odkiaľ ukradol z voľne položenej kabelky čiernu koženú peňaženku v hodnote 20,- eur s obsahom preukazu poistenca VšZP, kreditnú kartu SLSP a občiansky preukaz na meno Y. G., ďalej finančnú hotovosť 250,- eur a 10 ks stravných lístkov v nominálnej hodnote 1 ks po 3,50 eur a potom, ako bol majiteľkou domu vyrušený, odišiel cez dvere pivnice von a spolu s ml. W. N. odišiel do miesta svojho trvalého bydliska, pričom na druhý deň si peniaze medzi sebou rozdelili a to tak, že C. T. dal ml. W. N. hotovosť vo výške 150,- eur, kde takto svojím konaním spôsobili pre poškodenú Y. G. škodu krádežou v sume 305,- eur, t e d a
v bode 1. rozsudku
- spoločným konaním prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním,
- neoprávnene vnikol do obydlia iného,
v bode 2. rozsudku
- spoločným konaním prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,
- neoprávnene vnikol do obydlia iného,
č í m s p á c h a l
v bode 1. rozsudku
- zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona v spojení s ustanovením § 138 písm. e/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona,
v bode 2. rozsudku
- prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 7 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov n e p o d m i e n e č n e .
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd o d k a z u j e poškodenú Y. G., L.. X.X.XXXX, J. Y., Ž. XXX/XX s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal dňa 2.2.2017 obžalobu na C. T. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona v spojení s ustanovením § 138 písm. e/ Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, ktorých sa mal obžalovaný dopustiť na skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Po prednese obžaloby prokurátorom bol obžalovaný C. T. na hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku skutkom, ktoré sa mu kladú za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania oboch skutkov, ktoré sú mu v obžalobe prokurátora kladené za vinu. Na to súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal ,,áno“. V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátorky, ktorá navrhla vyhlásenie obžalovaného prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovaného C. T. o uznaní viny zo spáchania stíhaných skutkov, bez narušenia ich skutkovej totožnosti, keď ich právne posúdil zhodne tak, ako boli posúdené v podanej obžalobe, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že na hlavnom pojednávaní sa podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi, najmä oboznámením sa s aktuálnym odpisom registra trestov obžalovaného C. T., so správou o povesti obžalovaného a výpisom z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Obžalovaný C. T. bol doposiaľ 22-krát súdne trestaný, prevažne za majetkovú trestnú činnosť (krádeže, poškodzovanie cudzej veci, podielnictvo a neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla) a za trestné činy proti slobode (lúpež a porušovania domovej slobody), naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Špecializovaného trestného súdu Pezinok sp. zn. 4T/41/13 z 2.9.2013 pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, za súčasného zrušenia výroku o treste z rozsudku Okresného súdu Pezinok sp. zn. 6T/6/13 z 6.2.2013, uložený trest obžalovaný dňa 19.9.2015 vykonal. Vo výpise z evidencie priestupkov mal obžalovaný 1 záznam, a to za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu spáchaný dňa 23.2.2016, za ktorý bol v rozkaznom konaní postihnutý pokutou vo výške 18,- eur. Podľa hodnotenia z miesta trvalého bydliska obžalovaný obýva murovanú chatrč v rómskej osade v obci Y., je dobrovoľne nezamestnaný, v obci nemá dobrú povesť, je pravidelným konzumentom alkoholických nápojov, obec obžalovaného doposiaľ neriešila a neuložila mu žiadne opatrenie.
Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V prospech obžalovaného C. T. súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, že sa priznal k spáchaniu trestných činov a tieto úprimne oľutoval. Naopak v neprospech obžalovaného súd pričítal dve priťažujúce okolnosti, jednu podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona vo forme spáchania viacerých trestných činov (zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona v spojení s § 138 písm. e/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona) a druhú podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, nakoľko obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený, u obžalovaného sa jedná o recidivistu, ktorý bol v minulosti už 22-krát súdne trestaný. Súd teda zistil prevahu priťažujúcich okolností nad okolnosťami poľahčujúcimi v pomere 2 : 1. Za všetky 4 zbiehajúce trestné činy súd ukladal obžalovanému v súlade s § 41 ods. 2 Trestného zákona trest úhrnný, pričom vychádzal z najprísnejšej trestnej sadzby zo všetkých spáchaných trestných činov, v tomto prípade z trestnej sadzby zločinu krádeže podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona (3 roky až 10 rokov). Vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností bolo potrebné podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona najprv zvýšiť dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu na 5 rokov 4 mesiace. Nakoľko zbiehajúca sa trestná činnosť obžalovaného mala úmyselnú povahu, bola spáchaná dvoma skutkami a jeden zo spáchaných 4 trestných činov bol zločinom, súd v súlade s asperačnou zásadou zakotvenou v § 41 ods. 2 Trestného zákona upravil aj hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona jej zvýšením o jednu tretinu na 12 rokov 4 mesiace. Takto upravenú trestnú sadzbu v rozpätí od 5 rokov 4 mesiacov do 12 rokov 4 mesiacov súd vyhodnotil vzhľadom na charakter spáchanej trestnej činnosti a priznanie sa obžalovaného za neprimerane prísnu, preto aplikoval ustanovenie § 38 ods. 7 Trestného zákona a ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona o zvýšení dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu na 5 rokov 4 mesiacov nepoužil. Súd tak ukladal obžalovanému úhrnný trest v rámci upravenej trestnej sadzby v rozpätí od 3 rokov do 12 rokov 4 mesiacov.
S prihliadnutím na osobu obžalovaného C. T., ktorý je vzhľadom na jeho predchádzajúce odsúdenia špeciálnym recidivistom (v minulosti sa dopúšťal prevažne trestnej činnosti proti majetku a obydliu iných osôb), ale tiež vzhľadom na okolnosti, za ktorých bola obžalovaným spáchaná zbiehajúca sa trestná činnosť, ako aj jej následky, súd obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov nepodmienečne, teda v dolnej hranici upravenej trestnej sadzby. U obžalovaného C. T. išlo o prečiny porušovania domovej slobody, ktoré sa nevyznačovali príliš veľkou intenzitou, závažnosťou (s ohľadom na dotknuté príslušné ustanovenia právnej kvalifikácie) a o krádeže malého
rozsahu vzhľadom na nie vysoké hodnoty odcudzených vecí (v rámci prvého skutku spôsobil obžalovaný v spolupáchateľstve škodu 340,- eur, v rámci druhého 305,- eur), a preto podľa názoru súdu na nápravu obžalovaného v záujme dosiahnutia účelu trestu tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie, je uložený štvorročný úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody dostatočný.
Súd v súlade s § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, a to s poukazom na tú skutočnosť, že obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním prejednávaných skutkov v tomto konaní vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselnú trestnú činnosť.
Poškodená Y. G. si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody jej spôsobenej prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, ale nakoľko prečin krádeže bol spáchaný formou spolupáchateľstva a v konaní o jej náhrade prichádza do úvahy výrok o povinnosti spolupáchateľov, t. j. nielen obžalovaného C. T., nahradiť škodu poškodenej solidárnym, resp. deleným spôsobom, súd poškodenú v súlade s § 288 ods. 1 Trestného poriadku s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, keďže na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré už presahuje potreby trestného stíhania voči C. T..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.