Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Sa/16/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Strakom v právnej veci žalobcu: EDYMAX Hungary Korlátolt Felelösségü Társaság, so sídlom 9024 Györ, Zrínyi utca 11, Mad'arská republika, IČO: 99 990 348, právne zastúpeného JUDr. Milošom Kvasňovským, advokátom so sídlom Bratislava, Dunajská 32, proti žalovanému: Inšpektorát práce Trenčín, so sídlom Trenčín, Hodžova 36, IČO: 35 627 620 o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal ochrany pred iným zásahom žalovaného, ktorý spočíval vo výkone inšpekcie práce, ktorá bola zavŕšená vydaním protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 01.08.2017 v znení jeho Dodatku č. 1 zo dňa 17.08.2017. Žiadal, aby súd vyslovil nezákonnosť postupu žalovaného pri výkone inšpekcie, zakázal mu pokračovať v napadnutom inom zásahu a obnovil pôvodný stav vydaním záznamu o výsledku inšpekcie.

2. Žalobca namietal, že nepredloženie podkladov, o ktoré žiadal žalovaný v oznámení o vykonaní inšpekcie práce zo dňa 14.03.2017, nemožno stotožňovať so zanedbaním povinnosti žalobcu poskytnúť žalovanému ako kontrolnému orgánu potrebnú súčinnosť pre výkon inšpekcie práce. Pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom a kontrolovanými zamestnancami je vzťahom spravujúcim sa maďarskými právnym predpismi, nakoľko bola uskutočnená voľba práva. Nepredloženie registračných listov FO - prihlášky kontrolovaných zamestnancov do Sociálnej poisťovne zo strany žalovaného je vzhľadom k predmetnému prípadu absolútne irelevantné. Rovnako žalobcovi nie je zrejmé, prečo žalovaný požaduje od žalobcu predloženie povolenia na výkon činnosti agentúry dočasného zamestnávania, keď vzťah žalobcu a jeho obchodného partnera so sídlom v Slovenskej republike je vzťahom obchodnej spolupráce, ktorého účelom je cezhraničné poskytovanie služieb, nie cezhraničné dočasné pridelenie. Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo samotnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a jeho obchodným partnerom so sídlom v Slovenskej republike, ktorá bola predložená žalovanému pri výkone inšpekcie práce.

3. Žalobca mal za to, že výsledky inšpekcie práce uvedené v protokole a jeho dodatku č. 1 sú nezrozumiteľné, nejasné a neurčité s ohľadom na konštatovanie porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Porušenie spočívajúce v nelegálnom zamestnávaní štátnych príslušníkov tretej krajiny odvodzuje žalovaný od nesplnenia povinnosti prihlásiť týchto kontrolovaných zamestnancov žalobcu do Sociálnej poisťovne, teda systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Porušenie koordinačných predpisov nemôže byt' chápané ako porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovenia

§ 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Na jednom mieste žalovaný konštatuje, že žalobca je hosťujúcim zamestnávateľom, ktorý vysiela zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia iného členského štátu Európskej únie na územie Slovenskej republiky a k vyslaným zamestnancom nepredložil formulár PD A1 preukazujúci príslušnosť k systému sociálneho zabezpečenia Maďarskej republiky. Na inom mieste zasa žalovaný konštatuje, že nejde o vyslaných zamestnancov, pretože nie sú splnené podmienky vyslania v zmysle smernice o vyslaní a zákona o cezhraničnej spolupráci a v pracovnej zmluve kontrolovaných zamestnancov je dohodnuté miesto výkonu práce na území Slovenskej republiky, pričom žalobca nezaslal Národnému inšpektorátu práce informáciu o vyslaní zamestnancov tak, ako mu to ukladá zákon o cezhraničnej spolupráci. Žalovaný mal posudzovať izolovane vyslanie, ktoré je definované v Zákonníku práce (§ 5 ods. 4) a v smernici o vyslaní (článok 1 odsek 3) a vyslanie, ktoré je definované v článku 12 koordinačného nariadenia.

4. Žalobca ďalej poukazoval na to, že kontrolovaní zamestnanci mali v pracovných zmluvách uvedené ako miesto výkonu práce miesto v Slovenskej republike. Žalobca už v priebehu inšpekcie práce uviedol, že táto vec je systémovou chybou a chybou v písaní, pričom vo vzťahu k samotnému vyslaniu nemá žiadne opodstatnenie a nemá ani rozlišovaciu schopnosť pre prípadné dôvodné a zákonné posúdenie, či sa pri cezhraničnom vyslaní jednotlivých zamestnancov za účelom poskytovania služieb jedná o podobu obchodnej služby alebo o podobu dočasného pridelenia. Je absolútne irelevantné, či si žalobca splnil alebo nesplnil povinnosť' zaslať Národnému inšpektorátu práce informáciu o vyslaní zamestnancov v zmysle zákona o cezhraničnej spolupráci, pretože zamestnávateľom kontrolovaných zamestnancov bol žalobca so sídlom v Maďarskej republike na základe platne uzatvorenej pracovnej zmluvy podľa maďarských právnych predpisov. Bolo preukázané, že jednotliví zamestnanci žalobcu boli registrovaní v systéme sociálneho zabezpečenia Maďarskej republiky, čo vzhľadom na vyššie uvedené vylučuje možnosť', aby zároveň podliehali systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe sa domáhal zamietnutia žaloby. Zotrval na názore, že k výkonu inšpekcie, ktorá bola zameraná na dodržiavanie pracovných podmienok a podmienok zamestnávania zamestnancov - štátnych príslušníkov tretích krajín, neboli predložené všetky potrebné doklady. Žalobca na prevádzke výrobné priestory spoločnosti Secop s . r. o., Továrenská 49, 953 01 Zlaté Moravce porušil zákaz nelegálneho zamestnávania a nepreukázal príslušnosť zamestnancov k systému sociálneho zabezpečenia Maďarskej republiky. Zo stanoviska maďarského Inšpektorátu pre bezpečnosť práce a zamestnanosť vyplýva, že medzi kontrolovanými zamestnancami a žalobcom neexistoval pred vyslaním na územie Slovenskej republiky pracovnoprávny vzťah. Kontrolovaní zamestnanci sa v zmysle maďarských predpisov nepovažujú za vyslaných zamestnancov. Formuláre PD A1 neboli vydané žiadnemu z kontrolovaných zamestnancov. Z uvedeného vyplýva záver, že v danom prípade nejde o vyslanie zamestnancov v zmysle smernice 96/71/ES Európskeho parlamentu a Rady 7.0 z 16. septembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb. Kontrolovaní zamestnanci mali preto podliehať systému sociálneho zabezpečenia Slovenská republiky. V pracovných zmluvách s kontrolovanými zamestnancami bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce miesto na území Slovenskej republiky, čo znamená, že nejde o vyslaných zamestnancov, o čom svedčí aj to, že žalobca v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov neoznámil Národnému inšpektorátu práce vyslanie zamestnancov na územie Slovenskej republiky. Vyjadrenia a závery žalobcu sa týkajú výlučne skutkového stavu a nie samotných náležitosti protokolu, pričom v zmysle predchádzajúcej rozhodovacej činnosti súdov je predmetom súdneho prieskumu zákonnosť protokolu v intenciách nariadených povinností a uložených opatrení. Inšpektorát práce Trenčín má za to, že vec bola správne právne posúdená, pričom taktiež žalovaný protokol obsahuje zákonné náležitosti.

6. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len správny súd) preskúmal napadnutý postup správneho orgánu, vrátane protokolu, podľa § 252 ods. 1 a 2 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 SSP), vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP, a ustálil, že žaloba nie je dôvodná.

7. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti:

8. Žalovaný vykonal u žalobcu inšpekciu práce zameranú na dodržiavanie pracovných podmienok a podmienok zamestnávania zamestnancov - štátnych príslušníkov tretích krajín za obdobie od

februára 2017 do ukončenia kontroly. Inšpekcia bola vykonaná na pracovisku žalobcu výrobné priestory spoločnosti Secop s . r. o., Továrenská 49, 953 01 Zlaté Moravce.

9. Pri výkone kontroly boli zistené viaceré nedostatky. Žalobca nepredložil kontrolnému orgánu požadované doklady. Tiež porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval závislú prácu ôsmych fyzických osôb - cudzích štátnych príslušníkov, operátorov výroby, s ktorými mal uzatvorené pracovné zmluvy podľa práva Maďarskej republiky bez splnenia povinnosti podľa práva EÚ.

10. Výsledky inšpekcie práce boli zhrnuté do Protokolu č. ITN-70-15-1.2/P-B24,28-17 zo dňa 01.08.2017, v ktorom žalovaný konštatoval vyššie uvedenia porušenie právnych predpisov. V protokole nariadil žalobcovi odstrániť zistené nedostatky a prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a preložiť žalovanému písomnú informáciu. Obsah protokolu bol v rovnaký deň prerokovaný so splnomocneným zástupcom žalobcu, ktorý požiadal o lehotu na vyjadrenie.

11. Na základe vyjadrenia žalobcu k protokolu žalovaný vznesené námietky prerokoval a zaujal k ním stanovisko v dodatku č. 1 zo dňa 17.8.2017 k protokolu. Podľa žalovaného vyjadrenie žalobcu neprinieslo žiadne nové skutočnosti, a preto protokol zostáva v plnom rozsahu v pôvodnom znení.

12. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

14. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

15. Podľa § 252 ods. 1 a 2 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

16. Predmetom súdneho prieskumu je postup žalovaného pri výkone inšpekcie práce zakončený vydaním protokolu z inšpekcie práce zo dňa 01.08.2017 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 17.08.2017, v ktorom žalovaný konštatoval vyššie uvedené nedostatky u žalobcu, ktorému z tohto dôvodu podľa § 14 ods. 2 zákona uložil opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v lehotách ním určených a povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a predložiť žalovanému písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin.

17. Pokiaľ ide o možnosť súdneho prieskumu protokolu, inšpekcia predstavuje proces zisťovania skutkového stavu, ktorého výsledky slúžia ako podklad pre rozhodnutie, či má byť následne začaté vo veci správne konanie. Inšpekčné závery sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie, ktorý predstavuje v následne začatom správnom konaní o uložení sankcie jeden z dôkazných prostriedkov. Protokol o inšpekcii práce nemá formálne znaky rozhodnutia a nie je vydaný v rámci správneho konania. Súdnou praxou je však ustálené, že napriek uvedenému je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, pretože protokol je vydaný orgánom štátnej správy pri výkone jeho právomoci zverených mu osobitným zákonom, ktorý na základe zistenia porušenia povinností ukladá kontrolovanému subjektu povinnosť odstrániť zistené nedostatky a prijať opatrenia na odstránenie porušení predpisov. Týmto

určením povinností dochádza k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry kontrolovaného subjektu a do právneho postavenia žalobcu, čím sa zakladá preskúmateľnosť protokolu správnym súdom v rozsahu vysporiadania sa s vyjadreniami kontrolovaného subjektu a v rozsahu uloženia povinností. Možnosť súdneho prieskumu je teda v zásade obmedzená na zákonnosť procesu samotnej inšpekcie, zákonnosť uložených opatrení a povinností, potrebu, resp. dôvodnosť uloženia povinností a na zachovanie zákonných náležitostí protokolu.

18. Vzhľadom k uvedenému protokol predstavuje kvázi rozhodnutie, ktorým sa žalobcovi ako účastníkovi kontroly (kontrolovanému subjektu) ukladajú povinnosti. Z toho vyplýva, že predmetom súdneho prieskumu môže byť jedine protokol ako rozhodnutie s tým, že správny súd v rámci prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia vykoná zhodnotenie aj procesného postupu, ktorý viedol k vydaniu protokolu. Žalobca sa preto v prejednávanom prípade môže domáhať ochrany subjektívnych práv len cestou všeobecnej správnej žaloby a nie cez podanie žaloby proti inému zásahu, ktorého predmetom prieskumu zákonnosti môže byť len postup správnych orgánov.

19. Vzhľadom k vyššie uvedenému správny súd dospel k záveru, že podaná žaloba nepredstavuje zákonný spôsob, ktorým sa môže žalobca domáhať ochrany svojich práv a oprávnených záujmov, a preto ju zamietol.

20. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

21. Pretože v konaní úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a na ich náhradu žalovanému správny súd ani nezistil spravodlivý dôvod, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.