Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-412-2016.pdf
PDF · 169.59 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/412/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Dagmar Valockou v právnej veci žalobcu: Vlastníci bytov domu Bodrocká 24-30 v Bratislave II, v zastúpení Pavlína Pavúková - PAMA, Karpatské námestie 18, 831 06 Bratislava, právne zastúpený: ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s.r.o., Trnavská 11, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: 1/ JT COMPANY INVEST s. r. o., IČO: 46 201 904, Dunajská 8, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, 2/ P. C., nar. XX. XX. XXXX, T. XXX, XXX XX J., právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 15 319,24 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 15 319,24 eur, to všetko do troch dní.
II. Súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamieta.
III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 100 %.
IV. Žalovanému v 2. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Dňa 06.10.2016 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu o zaplatenie 15 319,24 eur. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 29. 07. 2015 prišlo k uzatvoreniu Zmluvy o dielo č. 13/07/HV medzi Vlastníkmi bytov Bodrocká 24-30 Bratislava, zastúpených správcom bytových a nebytových priestorov Pavlínou Pavúkovou - PAMA, Karpatské nám. 18, 831 06 Bratislava a spoločnosťou ENETHERM, s. r. o., Klčovany 354, 919 08 Boleráz, zastúpenej konateľom P.om C., ktorej predmetom bolo: a) Prepracovanie projektovej dokumentácie hydraulického vyváženia vykurovacej sústavy b) Dodávka a montáž vyvažovacích ventilov do spoločných rozvodov v objekte vrátane osadenia regulátorov diferenčného tlaku na pätu objektu v zmysle projektovej dokumentácie c) Dodávka a montáž termostatických ventilov Danfoss spolu s termostatickými hlavicami na všetky vykurovacie telesá v zmysle projektovej dokumentácie d) Dodávka a montáž uzatváracích armatúr radiátorov e) Dodávka a montáž uzatváracích armatúr stúpačiek f) Dodávka a montáž odvzdušňovacích armatúr g) Hydraulické vyregulovaie ( Nastavenie prietoku jednotlivými vetvami) podľa projektovej dokumentácie h) Vystavenie protokolu o skutočne nastavených hodnotách i) Dodávka a montáž pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov zn. VIPA - ECR Súčasťou bola aj cenová ponuka na odsúhlasenú sumu vo výške 19 220,32 eur vrátane DPH. Dodávateľ bol povinný k Začatiu uskutočňovania diela do 90 dní odo dňa podpisu zmluvy. Žalobcovi bola doručená zálohová faktúra dňa 06. 08. 2015, vystavená na základe predmetnej zmluvy o dielo na výšku 15 319,24
eur vrátane DPH, splatná dňa 17. 08. 2015. Žalobca zálohovú faktúru uhradil žalovanému 1 a 2 dňa 10. 08. 2015. Následne žalobca vyzval žalovaného 2 P. C., aby mu oznámil, kedy začne s realizáciou diela podľa zmluvy o dielo, po mailovej komunikácii z dní 07. 09. 2015, 11. 09. 2015, 16. 09. 2015, 07. 10. 2015, 23. 11. 2015, 24. 11. 2015 a 10. 12. 2015. Žalobca dospel k záveru, že žalovaný 1 a 2 nemal nikdy v úmysle začať s realizáciou diela, finančné prostriedky obdržal protiprávne bez následného protiplnenia. Žalovaný 2 sa odmlčal, na výzvy nereaguje, nekomunikuje a dielo, do dnešného dňa ani nezačal realizovať, ani neinicioval zmenu podmienok vykonania diela a ani inak neoznámil akékoľvek skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že žalovaný 1 a / alebo 2 je serióznym podnikateľom a má záujem na dodaní diela alebo vrátení uhradených a teda protiprávne zadržiavaných finančných prostriedkov vo výške 15 319,24 eur. Navyše na adrese sídla spoločnosti žalovaného 1 a 2 / tá istá adresa/, ktorá je podľa výpisu z obchodného registra aj trvalým bydliskom konateľa P. C., tento zásielky nepreberá. Takéto konania zo strany predovšetkým štatutárneho zástupcu žalovaného 1, teda žalovaného 2 p. P. C. je podľa názoru žalobcu zámerné, úmyselné, v snahe vyhnúť sa splatením záväzkov, v snahe oklamať žalobcu a obohatiť sa na jeho úkor. Konanie P. C. považuje žalobca za vysoko špekulatívne, nekalé, zakladajúce domnienku, že sa jedná o konanie, ktoré je v rozpore so zákonom, ktoré považuje žalobca za podvod spoločnosti. V danej veci inicioval žalobca aj trestné konanie na osobu p. P. C.. Tento pred príslušným policajným orgánom vypovedal, že finančné prostriedky vráti žalobcovi, teda osobne priznal, že ich prijal bez akéhokoľvek protiplnenia voči žalobcovi, teda bez právneho nároku. P. C. však finančné prostriedky do dnešného dňa nevrátil a ani neprejavuje žiadnu snahu finančné prostriedky vrátiť. P. C. však pred príslušným policajným orgánom priznal, že na jeho spoločnosť, teda žalovaného 1, sú vedené viaceré exekúcie, teda žalobca má za to, že podaním žaloby len na spoločnosť uvedenú ako žalovaný 1 nebude v budúcnosti možné neoprávnene prijaté finančné plnenie vymôcť, preto si žalobou uplatňuje svoj nárok voči žalovanému 1 aj žalovanému 2, ktorých žiada zaviazať k splneniu záväzku spoločne a nerozdielne. V prípade žalovaného 1 sa jedná o jedno osobovú spoločnosť, jediným spoločníkom a jediným konateľom je práve osoba žalovaného 2, žalobca má za to, že žalovaný 2 koná špekulatívne ako žalovaný 1, pričom si je vedomý skutočnosti, že ak zadlží spoločnosť s ručením obmedzeným napríklad aj spôsobom, akým sa to stalo v prípade žalobcu, nebude si môcť žalobca svoje právo uplatniť napríklad v exekučnom konaní, nakoľko žalovaný 1 už v danom čase nebude mať žiaden majetok, z ktorého by nárok mohol byť uspokojený. Žalobca uvádza, že protizákonným konaním žalovaného 1 a žalovaného 2 vznikla Vlastníkom bytov domu Bodrocká 24-30 Bratislava značná škoda, teda škoda vo výške 15 319,24 eur. Konanie žalovaného 1 a žalovaného 2 považuje za vysoko špekulatívne, nekalé, zakladajúce domnienku, že sa jedná o konanie, ktoré je v rozpore so zákonom, ktoré považuje za podvod a bezdôvodné obohatenie sa na žalobcovi.
2. Žalobca spolu so žalobou predložil prílohy: Odstúpenie od zmluvy zo dňa 25.11.2015, doručenku, zálohovú faktúru č. 150800009, výpis z účtu žalobcu, mailovú komunikáciu, Zmluvu o dielo č. 13/07/15/HV zo dňa 29.07.2015, Cenovú ponuku zo dňa 12.09.2014, Uznesenie OR PZ Bratislava II ČVS:ORP-51/3-VYS-B2-2016 BS zo dňa 28.01.2016, výpis z obchodného registra žalovaného v 1. rade, plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu advokátskou kanceláriou.
3. Dňa 01.03.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie k žalobe žalovaných. Žalovaní navrhli predmetnú žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Žalovaný v 1. rade konštatoval, že nie je sporné, že žalobca a žalovaný v 1. rade uzatvorili dňa 29.07.2015 zmluvu o dielo č. 13/07/15/HV (ďalej len „Zmluva"), na základe ktorej sa žalovaný v l. rade zaviazal pre žalobcu vykonať dielo v zmysle Zmluvy, pričom žalobca mal žalovanému v 1. rade poskytnúť súčinnosť a zaplatiť dohodnutú odmenu. Žalovaný v 2. rade nie je zmluvnou stranou Zmluvy, ani sa nezaviazal na akékoľvek plnenie zo Zmluvy, pričom mu zo strany žalobcu nebolo poskytnuté žiadne plnenie, a teda ani plnenie, ktorého vydania sa v zmysle podanej žaloby domáha. Z výpisu z účtu žalobcu je zrejmé, že zálohová platba bola poskytnutá na účet žalovaného v 1. rade, t.j. spoločnosti ENETHERM, s.r.o.. Zároveň žalovaní poukázali na uznesenie OR PZ Bratislava II, ČVS: ORP-51/3-VYS-B2-2016 BS zo dňa 28.01.2016, ktorým konajúci OČTK odmietol podané trestné oznámenie žalobcu, t.j. z uvedeného uznesenia medzi iným vyplýva, že žalovaný v 2. rade sa nedopustil v súvislosti s plnením podľa Zmluvy žiadneho trestného činu, práve naopak, ekonomickú situáciu žalovaného v 1. rade mal záujem riešiť žalovaný v 2. rade z
vlastných zdrojov, avšak exekúcia vedená na jeho účet mu to neumožnila. Na základe uvedenej skutočnosti, žalovaní v 2. rade, t.j. P. C., namieta pasívnu legitimáciu žalovaného v 2. rade, pričom podanú žalobu považuje za nedôvodnú. Žalovaní uviedli niektoré nové skutočnosti, ktoré z podanej žaloby, resp. spisového materiálu nevyplynuli, resp. sú žalobcom prezentované účelovo a nepravdivo. Žalovaní poukázali na nepravdivé a nepreukázané subjektívne tvrdenia žalobcu, podľa ktorých údajne „konanie P. C. považujeme za vysoko špekulatívne, nekalé, zakladajúce domnienku, že sa jedná o konanie, ktoré je v rozpore so zákonom, ktoré považujeme za podvod na našej spoločnosti.". Žalovaní považujú vyššie uvedené tvrdenie za nepravdivé, pričom jednak z predloženej emailovej komunikácie, uznesenia OR PZ Bratislava II, ČVS: ORP-51/3-VYS-B2-2016 BS zo dňa 28.01.2016, ako aj z konania žalovaných, nevyplýva žiadny zámer alebo úmysel žalovaných vylákať od žalobcu finančné prostriedky bez poskytnutia protiplnenia. Žalovaný v l. rade uvádza, že časť plnenia zo strany žalovaného bola žalobcovi poskytnutá, keď žalovaný v 1. rade odovzdal žalobcovi projektovú dokumentáciu, ktorá bola súčasťou dodania diela v zmysle Zmluvy, pričom žalobca jej obsah začal spochybňovať až dodatočne, pričom žalovaný v l. rade sa domnieva, že spochybňovanie vypracovanej dokumentácie je zo strany žalobcu účelové a prišlo v čase, keď sa žalobca začal vyhrážať žalovanému v 1. rade ukončením Zmluvy a podaním trestného oznámenia. Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade dodal časť diela podľa Zmluvy je medzi stranami sporu nepochybná, pričom uvedená skutočnosť vyplýva aj z emailovej komunikácia najmä v mesiaci november 2015, ktorú predložil žalobca. Na základe tejto skutočnosti je zrejmé, že žaloba podaná žalobcom je v podanom rozsahu nedôvodná. V prípade, že mal žalobca za to, že projektová dokumentácia má vady, mal postupovať podľa čl. 10 Zmluvy a vady reklamovať, pričom keďže žalobca takto nepostupoval je zrejmé, že jeho argumentácia ohľadne nedostatkov projektovej dokumentácie je účelová. Žalovaný v l. rade uviedol, že z emailovej dokumentácie vyplýva, že omeškanie žalovaného v l. rade s vykonaním diela podľa Zmluvy do 90 dní od jej podpisu, bolo spôsobené omeškaním žalobcu s poskytnutím súčinnosti. Žalovaný má taktiež za to, že Zmluva uzavretá medzi stranami sporu je platná, a teda zo strany žalobcu nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a preto považuje žalobu za nedôvodnú. Žalovaný v 1. rade má za to, že odstúpenie od Zmluvy zo dňa 25.11.2015, ktoré bolo žalovaným doručené spolu so žalobou, je právne neúčinné, keďže odstúpenie možno považovať za neurčité, keď len vo všeobecnosti poukazuje na nesplnené ustanovenia Zmluvy. Žalovaný v 1. rade si dovoľuje uviesť, že žalobca zámerne neuvádza podstatnú skutočnosť a to, že žalovaný v l. rade so súhlasom žalobcu prerobil projektovú dokumentáciu z dôvodu, že dodanie niektorých materiálov uvedených v pôvodnej dokumentácii (ktoré neboli k dispozícii na skladoch v širšom okolí) by spôsobilo podstatnejšie omeškania plnenia Zmluvy, pričom s uvedenou skutočnosťou žalobca súhlasil a zároveň žalovanému v l. rade vznikli dodatočné náklady s prerobením dokumentácie. Žalovaný v l. rade má za to, že k omeškaniu s plnením diela v zmysle pôvodného termínu podľa Zmluvy (do 90 dní od podpisu Zmluvy) došlo aj z dôvodu neposkytnutia súčinnosti zo strany žalobcu, resp. v dôsledku dohody o zmene projektovej dokumentácie, pričom žalovaný v 1. rade bol a je pripravený, po poskytnutí súčinnosti zo strany žalobcu, vykonať dielo v zmysle Zmluvy. Za účelom preukázania skutočností uvedených v tomto bode, žalovaný v l. rade navrhuje výsluch členov výberovej komisie, ktorý sa rokovaní medzi zástupcom žalobcu a žalovaným v 1. rade zúčastnili. Žalovaný v 2. rade považuje podanú žalobu za nedôvodnú, keďže žalovaný v 1. rade, prip. žalovaný v 2. rade sa bezdôvodne neobohatili, a teda žalobcovi nevznikol nárok na jeho vydanie, keď žalovaní majú za to, že odstúpenie od Zmluvy v zmysle žaloby nie je platným odstúpením od Zmluvy.
4. Žalobca vyjadrením doručeným súdu dňa 04.04.2017 poukázal, že žalovaný 1 a 2 žiada o zamietnutie žalobného návrhu, pričom ako dôvod uvádza, že žalobca vraj sa správa v žalobnom návrhu účelovo a tendenčne a nepravdivo, pokiaľ tvrdí, že konanie žalovaného považuje za špekulatívne a nekalé. Má za to, že pokiaľ orgány činné v trestnom konaní nezačali trestné stíhanie voči žalovanému, nie je možné vyvodiť z jeho konania zámer obohatiť sa na úkor žalobcu. Žalobca uvádza, že žalobca inicioval trestné konanie voči žalovanému 2 z titulu, že trestný zákon neumožňuje podávať trestné omámenie voči právnickej osobe. Zároveň opätovne uvádza, že žalovaný 2 ako fyzická osoba je zároveň jediným spoločníkom a jediným konateľom žalovaného 1 a teda podľa jeho názoru dochádza k úzkemu prepojeniu všetkých práv a povinností medzi tou istou osobou. Záverom trestného šetrenia síce bolo odmietnutie trestného podania, avšak nie z dôvodov, ktoré uvádza žalovaný 1 a 2. Podľa uznesenia CVS: ORP-51/3/VYS-B2-2016 BS OPRZ Bratislava II orgán činný v trestnom konaní síce odmietol trestné konanie avšak z dôvodu, že neboli vyčerpané všetky prostriedky súkromnoprávnej ochrany. Čo je však dôležité uviesť, je výpoveď žalovaného 2, ktorú uskutočnil pred príslušným vyšetrovacím orgánom. Citoval zo strany 2 Uznesenia „...Projektová dokumentácia bola prerobená, avšak nebola zaslaná vlastníkom domu ani pani G., pretože dňa 06.11.2015 boli konateľovi spoločnosti ENETHERM,
s.r.o. P. C. rezervované finančné prostriedky na účte, ...ktoré trvá do dnes. Dňa 24.11.2015 komunikoval elektronicky konateľ C. so zástupkyňou G. o možnostiach riešenia problému, pričom sa dohodli na odstúpení od zmluvy o dielo č. 13/07/15 HV a vrátení zálohovej faktúry v celej výške po odpočítaní nákladov za vypracovanú projektovú dokumentáciu. Dňom 26.11.2015 bolo konateľovi spoločnosti C. doručené odstúpenie od zmluvy, následne prestal s G. komunikovať, pretože mal iné starosti ohľadom svojej firmy. Uvedené prostriedky nemohol odoslať z dôvodu pretrvávajúcej exekúcie... „ Z výpovede žalovaného pred orgánmi činnými v trestnom konaní je zrejmé, že žalovaný si bol 100% zrejmý skutočnosti, že prevzal finančné prostriedky za niečo, čo neuskutočnil, teda, že zadržiava finančné prostriedky u seba bez zjavného dôvodu a bez poskytnutia protiplnenia. Ako dôvod uviedol, že má na účte exekúciu a následne, že mal, iné starosti. Avšak sám uvádza, že sa so žalobcom DOHODOL na odstúpení od zmluvy a VRÁTENÍ uhradenej zálohy po odpočítaní svojich nákladov do daného termínu. Takéto vyjadrenie uskutočnené pred príslušným vyšetrovacím orgánom sa určite javilo dostatočne korektné a morálne vo vzťahu žalobca a žalovaný. AVŠAK v neskoršom období sa preukázalo ako zjavne manipulatívne, nakoľko žalovaný 1 ani 2 nikdy uhradenú zálohu nevrátil, naopak, vo svojom terajšom stanovisku tvrdí, že zálohu ani vrátiť nehodlá a tvrdí, že si ju zaslúžil a to za dodanie prepracovanej projektovej dokumentácie. Má za to, že je zrejmé, že ten kto klame v tomto prípade nie je žalobca, ale žalovaný. Ďalej cituje z Uznesenia str. 3 : vzhľadom, že mu končí výkon exekúcie, predpokladá, finančné prostriedky poukáže na účet vlastníkov bytov Bodrocká 24-30 do konca februára 2016...."- ďalšie účelové klamstvo žalovaného pred policajným orgánom, k takémuto konaniu zo strany žalovaného nikdy neprišlo a na základe svojho terajšieho stanoviska je zrejmé, že ani nikdy nemalo dôjsť a skutočnosti uvedené do zápisnice policajnému orgánu boli nepravdou. Ďalej poukazuje na znenie Zmluvy o dielo č. 13/07/15 HV uzatvorenej dňa 29.07.2015, v článku 2 Predmet zmluvy ods. 2.2. Predmetom plnenia je: a) PREPRACOVANIE projektovej dokumentácie .... teda aj z ustanovenia tohto článku je zrejmé, že žalovaný na základe zmluvy o dielo mal dostať úhradu vo forme zálohy okrem iného za prepracovanie projektovej dokumentácie / prepracovanie pôvodnej, na základe ktorej sa vôbec schvaľovala cena za dielo /teda predmetom finančného plnenia nebola pôvodná projektová dokumentácia, ale až prepracovaná projektová dokumentácia podľa nových kritérií na dostupnejší materiál. Predmetom Zmluvy o dielo boli v neposlednom rade ďalšie činností, pričom prepracovanie projektovej dokumentácie bolo len jednou - minoritnou časťou diela. Je preto absurdné a nelogické sa domnievať, že uhradená záloha vo výške 15.319,24 Eur bola cena za časť diela podľa Zmluvy o dielo
- prepracovanie projektovej dokumentácie. Zmluva v článku 3 Cena diela hovorí, že zmluvné strany sa dohodli na predprojektovej cene diela vo výške 19.220,30 Eur, pričom konečná cena za dielo sa môže navýšiť maximálne o 5%. Má teda za to, že argument žalovaného, že žalobca porušil ustanovenia Zmluvy o dielo tým, že žiadal prerobiť projektovú dokumentáciu, čím sa dostal žalovaný do omeškania s plnením diela neobstoja. Žalobca aj žalovaný svorne mali vedomosť o nedostupnosti zvoleného materiálu potrebného na zhotovenie diela, spoločne sa preto dohodli na prerobení dokumentácie v súvislosti s novými dostupnými materiálmi, teda obidve strany vedeli, že môže dôjsť k omeškaniu diela, avšak Zmluva o dielo podpísaná 29.07.2015 jasne hovorí, že predmetom tejto Zmluvy o dielo je už dodanie prepracovanej dokumentácie. Napriek aj tejto skutočnosti, však žalovaný vôbec nezačal s plnením diela, naopak prestal reagovať na výzvy, dlhodobo sa odmlčal, čo viedlo k domnienke žalobcu, že obsah zmluvy nebude dodržaný, preto pristúpil k jej okamžitému ukončeniu. Žalovanému poskytol priestor na mimosúdne riešenie veci, spoločne sa dohodli na ukončení zmluvy a vrátení uhradenej zálohy, pričom žalobca prejavil dobrú vôľu a poskytol žalovanému možnosť vyčísliť si dosiaľ uskutočnené úkony a náklady a tieto odrátať od uhradenej zálohy. Ďalej pokiaľ žalovaný namieta pasívnu legitimáciu žalovaného v 2 rade, uvádza, že osoba žalovaného v 2 rade je zároveň jediným konateľom a jediným spoločníkom žalovaného v 1 rade, pričom vyslovujeme vážne obavy, že v prípade, že sa právne zodpovedným nestane aj žalovaný v 2. rade, ich snaha o vrátenie bezdôvodného obohatenia sa stane nedosiahnuteľnou, nakoľko od žalovaného v 1. rade nebude reálne možné ani na základe právoplatného rozsudku dlžnú čiastku vymôcť z dôvodu nemajetnosti žalovaného v 1. rade, je veľmi pravdepodobné, že pokiaľ na majetok žalovaného v 1. rade sú vedené exekúcie, táto spoločnosť pravdepodobne v dohľadnej dobe zanikne s alebo aj bez likvidácie. Žalovaný v 2. rade ako fyzická osoba musel v čase podpisu Zmluvy o dielo mať vedomosť o tom, že na žalovaného v 1. rade sú vedené exekučné konania, o tejto skutočnosti však žalobcu neinformoval a ani nezamedzil tomu, aby žalovaného dostal do situácie, kedy tento žalovanému uhradil značné finančné prostriedky a to bez poskytnutia protiplnenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti trvá na pôvodnom návrhu a žiada, aby Okresný súd Trnava rozhodol tak, ako je uvedené v petite žalobného návrhu.
5. Dňa 15.06.2017 sa k vyjadreniu žalobcu vyjadrili žalovaní, ktorí uviedli presne tie isté tvrdenia ako v predchádzajúcom vyjadrení.
6. Žalovaný v 1. rade sa dňa 08.08.2017 premenoval na San Andreas s.r.o., jediný spoločník - žalovaný v 2. rade predal svoj obchodný podiel v spoločnosti s.r.o. BK Corporation a tiež sa vzdal funkcie spoločníka a dňom 06.09.2017 bola táto spoločnosť zrušená rozhodnutím spoločníka o zrušení spoločnosti podľa § 68 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ). Právnym nástupcom sa stala s.r.o. TEMESH. Súd uznesením zo dňa 05.10.2017 rozhodol o pokračovaní v konaní na strane žalovaného v 1. rade s obchodnou spoločnosťou TEMESH s.r.o., Magurská 37, Banská Bystrica. S.r.o. TEMESH bola dobrovoľne vymazaná z Obchodného registra a zrušená od 31.10.2018 na základe rozhodnutia spoločníka o zrušení spoločnosti podľa § 68 ods. 3 písm. b) ObZ . Právnym nástupcom je JT COMPANY INVEST s.r.o., so spoločníkom a konateľom C. C. Q., O.. Súd uznesením zo dňa 20.03.2018 rozhodol o pokračovaní na strane žalovaného v 1. rade s obchodnou spoločnosťou JT COMPANY INVEST s.r.o..
7. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 24.05.2018 poukázala na žalobné dôvody, tak ako boli uvedené v predchádzajúcich vyjadreniach. Žalovaní 1 a 2 neoprávnene prevzali od žalobcu sumu vo výške 15 319,24 eur pôvodne z titulu zmluvy o dielo, na základe ktorej mal vypracovať projektovú dokumentáciu vykurovacej sústavy domu Bodrocká 24-30, Bratislava, zabezpečiť dodávku a montáž vykurovacej sústavy. Na základe zálohovej faktúry mu žalobca vyplatil predmetnú čiastku, avšak k dodaniu diela nikdy neprišlo, žalobca zmluvu o uskutočnení diela vypovedal, oznámil to žalovanému a požiadal ho, aby vyplatenú finančnú čiastku vrátil a tento to do dnešného dňa neuskutočnil, z dôvodov, ktoré nepozná. Žalobca podal trestné oznámenie v r. 2016, ktoré však v tejto dobe bolo odmietnuté a to z titulu, že v danom čase pred vyšetrovateľom uviedol, že sumu nemôže vrátiť výlučne z toho titulu, že je na jeho spoločnosť vedená exekúcia a exekútor mu zablokoval účty, avšak po odblokovaní účtov sumu vráti. Žalobca teda podal návrh nielen na žalovaného 1, ale aj z opatrnosti na žalovaného 2, ktorý je konateľom spol. ENETHERM, čo sa ukázalo ako prezieravé, nakoľko od r. 2017 žalovaný 2 previedol spol. ENETHERM na inú spoločnosť formou zlúčenia, čo sa do dnešného dňa udialo už trikrát. Netuší, čo sa so žalovaným 1 stalo, či má nejaký majetok alebo nie a domnieva sa, že dôvodom odporu žalovaného voči tejto žalobe, je výlučne skutočnosť, že žalovaný 2 nie je legitimovaným subjektom v tomto konaní, pretože žalovaný 1 nie je prakticky postihnuteľný žiadnym výkonom rozhodnutia. Uviedla, že podali opätovné trestné oznámenie už po druhý a prakticky po tretí krát, nakoľko má za to, že sa od r. 2016 výrazne zmenili skutočnosti, vzhľadom na prevádzanie spoločností a toto doručili OP Bratislava II a čakajú na výsledok. Žiada, aby súd zaviazal žalovaného 1 a 2, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi sumu 15 319,24 eur ako aj náhradu trov konania a právneho zastúpenia.
8. Na pojednávaní advokát žalovaného v 2. rade uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava všetkých tvrdení, ktoré doteraz uviedli v priebehu tohto konania. Poukázal na najpodstatnejšie tvrdenia a to, že namieta a zotrváva na tvrdení, že nie je splnená pasívna legitimácia na strane žalovaného 2, je nesporné a v konaní boli predložené listinné dôkazy, že peňažné plnenie, ktoré z titulu bezdôvodného obohatenia sa žalobca domáha, boli poskytnuté žalovanému 1 a nie žalovanému 2, žalovaný 2 ako fyzická osoba tieto finančné prostriedky nikdy nevlastnil, ani s nimi nedisponoval a preto nie je z ich pohľadu splnená pasívna legitimácia a nie je dôvod, aby bol označený za žalovaného 2. Poukázal aj na začaté trestné konania z r. 2016, kedy trestné oznámenie bolo odložené, z dôvodu, že nejde o trestný čin zo strany žalovaného 2 a teda ďalšiu skutočnosť, na ktorú chce poukázať je to, že podľa ich názoru odstúpenie od zmluvy, od ktorého sa odvíja nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia domáhané žalobou je neplatné, pretože neboli splnené dôvody na platné odstúpenie od zmluvy, keďže žalovaný 1 poskytoval súčinnosť a konal v zmysle dohody medzi žalobcom a žalovaným 1 a na základe dohody došlo k predĺženiu lehoty na vykonanie diela a to aj z dôvodu na strane žalobcu. V ostatnej časti sa pridržiava tvrdení, ktoré odzneli, žalobu voči žalovanému 2 žiada zamietnuť a v prípade úspechu si uplatňuje trovy konania.
9. Žalovaný v 2. rade, uviedol na pojednávaní, že keď konal za spoločnosť v r. 2016, na základe vtedajších dobrých vzťahov a mena spoločnosti uzatvorili dve zmluvy - s vlastníkmi bytového domu - žalobcom - jedna bola na hydraulické vyváženie a jeho dodávka a montáž a druhá bola dodávka a montáž pomerových rozdeľovačov, je možné, že to bolo predmetom jednej zmluvy o dielo, nevie presne. V tom čase uzavreli ročne cca 15 zmlúv o dielo tohto typu a takmer všetky zrealizoval cca 12-13,14, ťažko povedať. Tieto vedomosti mal v čase, keď tieto záležitosti riešil. Následne po uzatvorení zmluvy spracoval projektovú dokumentáciu, bola vykonaná obhliadka bytového domu, mapovanie vykurovacích
telies a ostatné podklady pre projektovú dokumentáciu, následne spracoval projektovú dokumentáciu, ktorá bola predložená vlastníkom formou emailu, ku ktorej sa vyjadrili súhlasne a potom, ako bola projektová dokumentácia odsúhlasená, nasledovala objednávka materiálu. Na otázku súdu, prečo je uvedené prepracovanie projektovej dokumentácie v zmluve, žalovaný 2 odpovedal: Zrejme bola k dispozícii staršia dokumentácia. Následne bolo zistené, že jeho dodávatelia nie sú schopní zabezpečiť materiál v uvedenom termíne a bolo odsúhlasené, že prerobí projektovú dokumentáciu na iný druh materiálu, ktorý by bol k dispozícii v skoršom termíne, následne po prerobení projektovej dokumentácie došlo k rýchlemu spádu udalostí, pričom sa priblížil koniec termínu zhotovenia diela a nakoľko daný materiál ešte nebol k dispozícii, danú zákazku nevedel realizovať v termíne požadovanom vlastníkmi bytov. Chýbali mu termostatické ventily od Empiri Piešťany, je to aj v emailovej komunikácie. Bolo vlastníkom bytov ponúknuté formou emailu, že dielo zrealizuje v neskoršom termíne. Nevie uviesť presne dátum. Pričom mu bolo žalobcom odpovedané emailom, že odstupuje od zmluvy a uvedené dielo nechce mať od neho zrealizované a následne aj písomnou formou. Vo firme mal v tom čase 3 zamestnancov, v tom období v r. 2016 spoločnosť fungovala, aj keď nie úplne v poriadku, mali omeškania s dielami, ale do termínu septembra 2016 sa darilo všetko stíhať a realizovať, no potom tie problémy s exekúciami a daňovým úradom, mal neuhradené DPH za niekoľko mesiacov a následne bola exekúcia od daňového úradu na bežný účet spoločnosti. Nebola to jediná exekúcia, bolo ich viac, aj od Sociálnej a Zdravotnej poisťovne. Časť dlhov bola uhradená do termínu. Okolo 13 000 eur exekútor stiahol z účtu. Nie je živnostník, momentálne je dobrovoľne nezamestnaný a je len konateľom s.r.o. Rozúčtovanie a energetické služby. Keďže v r. 2016 sa prestalo spoločnosti dariť, musel prepustiť zamestnancov v r. 2016, predal svoj podiel v spoločnosti, nebolo to možné prevádzkovať, aj keď boli náznaky nejakej úspešnosti ale prišla ponuka a spoločnosť predal. Náznaky úspešnosti boli dosť chabé a on stratil trpezlivosť a spoločnosť predal. Bolo to veľmi vyčerpávajúce, udržiavať spoločnosť a mať za všetko zodpovednosť a tak to predal. Robilo mu to veľké zásahy do súkromia. Návrh na konkurz spoločnosti nepodal preto, že do poslednej chvíle dúfal, že sa situácia zlepší a potom prišiel návrh na odkúpenie, tak to predal. V čase predaja mala spoločnosť majetok - jedno vozidlo zn. E. V. plus bolo tam vozidlo, ktoré bolo na leasing V. V., ten bol leasingovou spoločnosťou zhabaný a predaný z dôvodu neplatenia leasingu. Netuší, čo bolo s autom zn. E. V.. Ponuka na odpredaj prišla oslovením emailovou formou, že či nemá záujem. Nepýtal sa na dôvody, prečo mali záujem o jeho spoločnosť. Zrejme chceli pokračovať možno, on nevie. Netuší potom, čo sa ďalej dialo so spoločnosťou. V čase prevodu obchodného podielu, koľko mal záväzkov a pohľadávok, nevie uviesť, pozrie to v zmluve o prevode obchodného podielu. Úver dostal ako fyzická osoba a bol využitý na vyplatenie časti prostriedkov, ktoré dĺžil. Na predĺžení lehoty na vykonanie diela sa dohodol myslí na osobnom stretnutí v bytovom dome, dátum nevie uviesť, boli tam zástupcovia bytového domu, myslí, že tam bola prítomná p. G., nebol to konkrétny termín, ktorý by bol zmluvne platný, v podstate súhlasili s prepracovaním projektovej dokumentácie, len aby to dielo bolo zrealizované. Na otázku súdu: Prečo ste v trestnom konaní uviedol, že ste sa dohodli na odstúpení od zmluvy? odpovedal žalovaný 2: To už neviem. Na otázku: Kedy ste oznámil začatie realizácie diela? odpovedal žalovaný 2: Začatie realizácie diela presne neviem, ale bolo to zhruba týždeň pred obhliadkou bytového domu, bol vyvesený oznam. Na otázku: Samotná výmena mala kedy nastať? odpovedal žalovaný 2: Po vypracovaní projektovej dokumentácie a odsúhlasení, boli dva týždne na prípravu materiálu a týždeň pred tým sa dával časový harmonogram diela a dĺžka štandardnej súčinnosti je 7 dní. Montáž ako taká nezačala. K oznámeniu montáže neprišlo, lebo mi na moju požiadavku prišlo emailové oznámenie, oznam som teda neposielal, nakoľko sa dielo nerealizovalo, ak by sa bolo realizovalo, bol by som ho tam dal. Termíny nesedia, moja snaha bolo dielo dokončiť aj mimo dohodnutých termínov, po ich uplynutí. Bol som jediný konateľ a jediný spoločník, zamestnanci u mňa pracovali do 31.12.2016, jeden zamestnanec u mňa skončil skôr.
10. Súd s odkazom na § 181 ods. 2 CSP určil, že za nesporné skutkové tvrdenia súd považuje: uzavretie zmluvy o dielo zo dňa 29.07.2015, ďalej, že nebol zrealizovaný predmet plnenia, že bola zaplatená záloha na cenu diela žalobcom žalovanému vo výške 15 319,24 eur a že táto záloha nebola doteraz vrátená. Sporné medzi stranami sú skutkové tvrdenia o dohode o predĺžení lehoty na uskutočnenie diela, o vykonaní vypracovania a prepracovania projektovej dokumentácie, o platnom a účinnom odstúpení od zmluvy. Podľa predbežného právneho posúdenia veci, bola platne uzatvorená zmluva o dielo a došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy v čase, keď spoločnosť s ručením obmedzeným ENETHERM bola v úpadku a keďže jedinou ovládajúcou osobou tejto spoločnosti bol žalovaný 2 ako konateľ a spoločník, zodpovedá veriteľom ovládanej osoby za škodu spôsobenú úpadkom ovládanej osoby.
11. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení zo dňa 22.06.2018 uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný v 2. rade ako fyzická osoba prebral finančné prostriedky alebo že mal možnosť disponovať s finančnými prostriedkami. Uvedené je zrejmé z dôkazných prostriedkov, ako aj dokumentácie, ktorá je súčasťou spisu. Finančné prostriedky boli pripísané na účet spoločnosti ENETHERM, s.r.o., ako právnickej osoby a nie na osobný účet žalovaného v 2. rade. Taktiež považuje za preukázané, že žalobca uzatvoril Zmluvu so žalovaným v 1. rade. Opätovne poukázal na uznesenie OR PZ Bratislava II., ČVS: ORP-51/3-VYS-B2-2016 BS zo dňa 28.01.2016, ktorým konajúci OČTK odmietol podané trestné oznámenie žalobcu, t. j. z uvedeného medzi iným vyplýva, že žalovaný v 2. rade sa nedopustil v súvislosti s plnením podľa Zmluvy žiadneho trestného činu. To potvrdzuje aj výpoveď žalovaného v 2. rade, v ktorej poukazuje na okolnosti, ktoré potvrdzujú, že spoločnosť ENETHERM, s.r.o. mala záujem plniť, avšak vzhľadom na objektívnu zmenu skutkových okolností bolo potrebné a nevyhnutné uskutočňovať na projekte zmeny, čo je taktiež zaznamenané v dokumentácii priloženej k spisu. Žalovaný v 2. rade rozporoval platnosť odstúpenia od Zmluvy, keďže neboli splnené podmienky odstúpenia od Zmluvy. Novela obchodného zákonníka č. 264/2017 Z. z., ktorou sa mení sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov formuluje predpoklad, že ovládaná osoba je v úpadku aj vtedy, ak konkurz na majetok ovládanej osoby nemohol byť pre nedostatok majetku vyhlásený alebo bol z takéhoto dôvodu zrušený alebo ak exekúcia alebo obdobné vykonávacie konanie vedené voči ovládanej osobe bolo z takéhoto dôvodu ukončené. V konaní však takýto predpoklad nebol žiadnym spôsobom žalobcom preukázaný. Má za to, že splnenie predpokladu uvedeného v predchádzajúcom bode je potrebné preukázať, a to predložením relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré sú vyhodnotené individuálne k času úpadku. V zmysle § 66aa Obchodného zákonníka: „Ovládajúca osoba zodpovedá veriteľom ovládanej osoby za škodu spôsobenú úpadkom ovládanej osoby, ak svojím konaním podstatne prispela k úpadku ovládanej osoby. Tejto zodpovednosti sa ovládajúca osoba zbaví, ak preukáže, že postupovala informovane a v dobrej viere, že koná v prospech ovládanej osoby.“ V zmysle citovaného ustanovenia, ďalším separátnym predpokladom na aplikáciu § 66aa Obchodného zákonníka je to, aby „ovládajúca osoba prispela k úpadku ovládanej osoby podstatne.“ Na základe uvedeného si dovoľuje konštatovať, že žalovaný v 2. rade neprispel k úpadku ovládanej osoby, pričom v žiadnom prípade nemožno poukazovať na „podstatnú“ mieru prispenia k úpadku. Práve naopak, žalovaný v 2. rade uskutočňoval činnosti, ktoré viedli k ozdraveniu spoločnosti. Taktiež je potrebné preukázať na skutočnosť, že v zmysle § 67a ods. 2 Obchodného zákonníka: „Spoločnosti hrozí úpadok, ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku 100.“, pričom v konaní nebolo preukázané, že by Žalovaný v I. rade bol v kríze. Novela obchodného zákonníka č. 264/2017 Z. z., ktorou sa mení sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov je účinná od 01.01.2018, preto záver súdu, že konateľ a spoločník zodpovedá veriteľom ovládanej osoby za škodu spôsobenú úpadkom nemožno aplikovať pre konanie, ktoré nadväzuje na zmluvu uzatvorenú v roku 2015 a konanie začaté v roku 2016. Aplikáciou ustanovení § 66aa Obchodného zákonníka by viedlo k retroaktívnemu uplatneniu práva, ktoré by bolo v rozpore so základnými právnymi princípmi. Zároveň uviedol, že v danom prípade žalobca ani nepoukazuje na skutočnosti vedúce k aplikácii § 66aa Obchodného zákonníka. Úlohou súdu v civilnom sporovom konaní je vyhodnocovanie dôkazov, pričom platí princíp formálnej pravdy. V zmysle § 185 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, je súd viazaný princípom formálnej pravdy, z ktorého mu vyplýva povinnosť vychádzať a hodnotiť dôkazy, ktoré mu navrhli strany sporu, pričom v konaní žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktorým je záloha zaplatená žalobcom žalovanému v 1. rade. Má za to, že v konaní nie je preukázaný úpadok žalovaného v 1. rade (pôvodne spoločnosti ENETHERM, s. ako ani podiel zavinenia žalovaného v 2. rade na úpadku žalovaného v 1. rade (ENETHERM, s.r.o.), v prípade ak by aj bol žalovaný v 1. rade (spoločnosť ENETHERM, s.r.o.) v úpadku. Zároveň považuje za preukázané, že žalovaný v 2. rade použil finančnú čiastku poskytnutú žalobcom, pripísanú na účet žalovaného v 1. rade, výlučne na účely činnosti podnikateľskej, t. j. na účely žalovaného v 1. rade (spoločnosti ENETHERM, s.r.o.). Dovoľuje si doplniť, že argument, že žalovaný v 1. rade nemal finančné prostriedky k dispozícií v čase doručenia výzvy na plnenie, nemá za následok generálnu nemožnosť plnenia. Spoločnosť ENETHERM, s.r.o. v danom čase mohla napr. disponovať skladovými zásobami a materiálmi potrebnými na vykonanie dohodnutého diela, pričom finančnú kondíciu preukazujú aj pohyby na účte žalovaného v 1. rade. V zmysle ustanovenia § 45, ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“): „Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať, a odseku.“ Máme za to, že dikcie uvedeného ustanovenia možno tvrdiť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom. Žalovaný v 2. rade sa nemohol za žiadnych okolností bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu, keďže medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade neexistuje dôvod, ktorý by zakladal bezdôvodné obohatenie. Zároveň si dovoľujeme uviesť, že aj v prípade uplatňovania si nároku žalobcu voči žalovanému v 2. rade
by nebolo možné požadovať od žalovaného v 2. rade náhradu vo výške 15 319,24 €, ktorá zodpovedá výške „zálohy“ poskytnutej žalovanému v 1. rade, a to z dôvodu že zo strany žalovaného v 1. rade v zmysle Zmluvy došlo k vypracovaniu a predloženiu dokumentácie a aj zo spisového materiálu je zrejmé, že žalovaný v I. rade časť diela v zmysle Zmluvy vykonal. Žalovaný v 2. rade poukazuje na skutočnosť, že v Zmluve neboli dohodnuté konkrétne podmienky odstúpenia od Zmluvy. V zmysle § 344 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov: „Od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.“ V zmysle § 345 ods. 1 ObZ: „Ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.“ Má za to, že odstúpenie od Zmluvy z dôvodu, ktorý uviedol žalobca nezakladá podstatné porušenie zmluvnej povinnosti. V prvom rade je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca nereklamoval plnenie, čím neboli naplnené povinnosti zmluvných strán vyplývajúcich z článku 10. bod 10.4 Zmluvy. Následne sa žalovaný v 2. rade vyjadril, že k omeškaniu s plnením diela došlo z dôvodu zmeny v požiadavkách na materiál, ktoré bolo potrebné zapracovať do projektovej dokumentácie a v neposkytnutí súčinnosti zo strany žalobcu vykonať dielo v zmysle Zmluvy. Žalovaný v 2. rade považuje žalobu za nedôvodnú, keďže žalobca nepreukázal, že žalovaný v 2. rade sa bezdôvodne obohatil, a teda žalobcovi nevznikol nárok na jeho vydanie.
12. Advokátka žalobcu vo vyjadrení zo dňa 17.07.2018 uviedla, že žalobca má za to, že z písomného podania žalovaného v 2. rade má za to, že od od začiatku súdneho konania žalovaný v 2. rade koná špekulatívne v domnienke, že pokiaľ uzatvorila Zmluvu o dielo so žalobcom právnická osoba spoločnosť ENETHERM, s. r. o, nie je žalovaný v 2. rade pasívne legitimovaný v tomto súdnom konaní. Je zarážajúce vôbec takýmto spôsobom uvažovať vo vzťahu k žalobcovi, ktorého finančné prostriedky žalovaný prevzal, žalobca mu ich uhradil ihneď na základe jeho zálohovej faktúry, bez akýchkoľvek výhrad, nakoľko žalobca mal za to, že v prípade žalovaného sa jedná o odborníka a profesionálneho podnikateľa, v dobrej viere ho ani nenapadlo, že tento sa následne, keď nedodrží zmluvné podmienky, čím dôjde k ukončeniu spolupráce a žiadosti vrátiť uhradení finančné prostriedky, sa bude brániť tak zbabelo a bezdôvodne. Morálne a profesionálne je osoba žalovaného odsúdeniahodná. Spôsob, akým komunikuje navonok, akým sa bráni na súde a voči žalobcovým námietkam, je neakceptovateľná v slušnom ľudskom alebo aj podnikateľskom prostredí. Konkrétne musí uviesť, že so žalobcom síce uzatvorila Zmluvu o dielo právnická osoba žalovaný 1, ale žalovaný 1 bol spoločnosťou, ktorá mala jedného spoločníka a jedného konateľa, ktorým bola osoba žalovaného 2. So žalobcom jednal a konal výlučne žalovaný 2, žiadny iný zamestnanec žalovaného 1 so žalobcom nekonal ani nejednal. Žalobca mal a má teda za to, že osoby žalovaného 1 a žalovaného 2 splývajú. Toto sa prejavilo hlavne následne v momente, kedy žalovaný 1 sa z dôvodov na strane žalovaného 1 aj žalovaného 2 stal platobne neschopným a špekulatívne spoločnosť žalovaného 1 previedol na tretiu osobu, následne táto osoba žalovaného 1 sa zlúčila s inou osobou, ku dnešnému dňu sa tak stalo minimálne 2x, teda žalovaný 1 je už spoločnosťou, ktorá z objektívnych dôvodov nemôže splniť akýkoľvek svoj záväzok z minulosti voči svojim veriteľom, čo je zrejmé. Žalovaný 2 musel o tomto vedieť, naopak, kalkuloval s takýmto postupom a vývojom skutočnosti, domnieval sa, že on ako fyzická osoba nemôže niesť zodpovednosť za záväzky právnickej osoby. Takéto myslenie a správanie žalovaného 2 považujeme za protizákonné a vysoko špekulatívne, zakladajúce trestný čin. V čase, kedy trestné orgány šetrili podanie žalobcu na žalovaného 2, žalovaný 1 bol ešte ovládaný žalovaným 2. K prevodom na majetku žalovaného 1 prišlo až následne. Preto žalobca inicioval opätovne trestné konanie, podanie bolo dané priamo na prokuratúru, vo veci sa koná. Zároveň žalobca udáva, že najnovšie vysoko špekulatívne vyjadrenie žalovaného 2 zo dňa 22. 06. 2018 poskytne orgánom činným v trestnom konaní aj spolu s prílohami, nakoľko z predložených bankových výpisov je zrejmé, že v čase šetrenia ich prvého trestného podania , žalovaný 2 orgánom činným v trestnom konaní klamal, keď tvrdil, že má všetky finančné prostriedky na účte blokované exekútorom. Toto tvrdenie nie je pravdivé. Žalovaný 2 predložil ako dôkaz výpis z účtu od 01. 10. 2015 do 31. 12. 2015, v ktorom prezentuje, že v tomto období bol platobne schopný. Pokiaľ bol platobne schopný a v danom čase mailom žalobcovi tvrdil, že vráti uhradenú zálohu, prečo tak nevykonal. Prečo uprednostnil iných veriteľov alebo sám seba, o čom svedčia hotovostné výbery z účtu žalovaného 1 žalovaným 2. Ďalej nech žalovaný 2 predloží aj výpisy z účtu odo dňa úhrady zálohy dňa 10. 08. 2015 do 30. 09. 2015. Bolo by zaujímavé vidieť pohyb na jeho účte po úhrade tak veľkej finančnej čiastky. Rovnako nech predloží výpis z účtu z obdobia, kedy previedol spoločnosť žalovaného 1 na tretiu osobu a nech predloží aj Zmluvu o prevode obchodného podielu, aby bolo zrejmé, za akú cenu obchodný podiel previedol. Žaloba je presvedčený, že žalovaný 2 vedel o svoje platobnej neschopnosti už v auguste 2015, bolo mu zrejmé že uhradenú zálohu nemôže vrátiť, nakoľko ju použil
na iný účel. Žalovaný 2 ako ovládajúca osoba žalovaného 1 kalkuloval s tým, že prevodom obchodného podielu prejdú všetky záväzky spoločnosti na tretiu osobu, osoba, ktorá spoločnosť kúpila, ju vzápätí zlúčila s inou spoločnosťou, pričom spôsobom, akým sa tak stalo, považuje za jasné „zlikvidovanie“ spoločnosti bez nástupcu a zodpovednej osoby. Neverí tomu, že by s takýmto spôsobom a „osudom“ žalovaného 1, žalovaný 2 pri prevode obchodného podielu úmyselne nekalkuloval. Žalobca má za to, že podľa zákona platného a účinného k dátumu, kedy sa skutočnosť udiala, môžeme považovať osobu žalovaného 1 za osobu ovládanú a žalovaného 2 za osobu ovládajúcu. Pokiaľ sa týka ďalej námietky žalovaného 2, že faktúra bol zálohová a žalovaný 2 dodal žalobcovi časť diela, potom si žiada spresniť, ktorú časť diel dodal, nakoľko podľa Zmluvy o dielo predmetom zmluvy bolo už prepracovanie projektovej dokumentácie plus ďalšie činnosti, ktoré sa neudialo z dôvodov na strane žalovaného, tento dokumentáciu nedodal, nenastúpil na výkon diela podľa Zmluvy, sám mailom priznal žalobcovi svoju vinu, platobnú neschopnosť a „problémy“ v spoločnosti. Pokiaľ mal žalovaný za to, že žalobcovi časť diela dodal, bol povinný označiť túto údajne dodanú časť diela spolu s uvedením jej hodnoty. Podľa nám dostupných informácii sa obdobná projektová dokumentácia, jej zhotovenie pohybuje v cenovom rozpätí okolo 1 000 eur. Žalovaný mal rovnako možnosť odstúpiť od zmluvy, alebo ju iným spôsobom ukončiť, avšak tak neuskutočnil, nakoľko mu situácia takto vyhovovala. Má za to, že všetky argumenty, ktorý žalovaný 2 vo svojom vyjadrení uviedol, sú tendenčné a zavádzajúce od skutočného stavu, kedy žalovaný 2 vopred kalkuloval s tým, že ako žalovaný 1 sa zbaví svojej povinnosti voči žalobcovi, a to vrátiť mu bezdôvodne uhradené finančné prostriedky tým, že žalovaného 1 „ zlikviduje“ a ako žalovaný 2 nebude musieť niesť zodpovednosť. Takéto konanie považuje za protizákonné, trvanie žalovaného 2 na svojich vyjadreniach za nemorálne a neprofesionálne.
13. Vo vyjadrení zo dňa 02.08.2018 žalovaný v 2. rade zopakoval svoje doterajšie tvrdenia.
14. Na pojednávaní dňa 16.08.2018 advokátka žalobcu uviedla, že považuje za nesporné, že žalovaní v 1. aj 2. rade prevzali čiastku, ktorá je predmetom tohto sporu v súvislosti so zmluvou o dielo, ktorej predmetom bolo dodanie 9 čiastkových plnení, pričom podľa vyjadrenia žalovaných tento údajne dodal len jedno čiastkové plnenie a to prepracovanie projektovej dokumentácie. Avšak v tomto konaní nepreukázal, že by prepracovanú projektovú dokumentáciu aj dodal. Na základe výzvy žalobcu nenastúpil k výkonu diela podľa zmluvy, preto podľa ich názoru došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy. Sám žalovaný v 2. rade pred policajným orgánom uviedol v danom čase, že má finančné problémy a je na neho uvalená exekúcia na žalovaného v 1. rade. V danom čase však vo vzťahu k žalobcovi vyjadril údajnú snahu uhradené finančné prostriedky vrátiť. Následne však bolo zistené, že žalovaný v 1. rade previedol spoločnosť na tretie osoby bez vyplatenia veriteľov, preto považuje jeho konanie za špekulatívne vo vzťahu k žalobcovi. Má za to, že jediná obrana žalovaného v 2. rade spočíva v tvrdeniach, že ako fyzická osoba, ktorá bola ale zároveň jediným spoločníkom a konateľom žalovaného v 1.rade nenesie právnu zodpovednosť za konanie žalovaného v 1. rade. Napriek obhajobe žalovaného v 2. rade vystáva otázka, prečo ešte v čase, keď bol žalovaný v 2. rade ešte spoločníkom a konateľom žalovaného v 1. rade nevrátil ich prostriedky alebo ich relevantnú časť alebo prečo nenastúpil k dokončeniu diela. Z tohto titulu sa domnieva, že žalobný návrh je dôvodný a žiada, aby okresný súd vydal rozsudok, že žalovaní v 1.a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 15 319,24 eur a nahradiť 100% trov konania v lehote do troch dní od vyhlásenia právoplatného rozsudku. V prípade neúspechu navrhuje nepriznať trovy konania ani jednej zo strán sporu nakoľko sa domnieva, že keďže sa v priebehu konania zistilo, že žalovaný v 1. rade niekoľkonásobne zmenil spoločnosť prišlo k jeho prevodu a zlučovaniu s inými spoločnosťami a to konaním žalovaného aj v 2. rade. Nie je reálna možnosť a ani by nikdy nebola vymôcť finančné prostriedky. V rámci trestného konania podali podnet na preskúmanie prokurátorom.
15. Advokát žalovaného v 2. rade na pojednávaní dňa 16.08.2018 uviedol, že neuznáva zodpovednosť resp. povinnosť žalovaného 2. zaplatiť alebo vydať bezdôvodné obohatenie, keďže v konaní nebolo preukázané, že by sa žalovaný v 2. rade obohatil resp. že je vôbec daná jeho pasívna legitimácia. Žalobca v rámci vyjadrení v tomto konaní a je to aj zrejmé so súdneho spisu uviedol, že plnenie prevzal resp. bolo poskytnuté žalovanému v 1 rade. Žalovanému v 2. rade žiadne plnenie poskytnuté nebolo a v zmysle právnych predpisov, ak by mal vôbec žalovaný v 2. rade akúkoľvek povinnosť alebo zodpovednosť ako spoločník právneho predchodcu žalovaného v 1. rade zodpovedá do výšky nesplateného vkladu do základného imania, pričom v tomto prípade vklad spoločníka bol v celom rozsahu splatený. Žalovaný v 2. rade nespochybňuje, že voči žalovanému v 1. rade bola exekúcia, avšak táto nemá zásadný vplyv pre toto konanie čo preukazuje aj uznesenie orgánu činného v trestnom
konaní, ktorý podanie žalobcu odmietol pričom konštatuje, že nebola preukázaná vo vzťahu žalovanému v 2. rade spôsobená škoda ako aj nebolo preukázané jeho protiprávne konanie. Žalovaný v 2.rade nesplnil záväzok žalovaného v 2. rade z dôvodu vtedajších okolností ako aj z dôvodu, že postupoval v zmysle právnych predpisov, žiadny právny predpis mu takúto povinnosť neukladal taktiež neexistoval žiaden takýto zmluvný záväzok. Z argumentácií, že žalovaní v 1. a 2. rade robili opakované prevody v záujme zmarenia plnenia pohľadávky žalobcu, uvádza, že objektívne nemal dosah na ďalšie prevody žalovaného1. Pričom jeho úmyslom nikdy nebolo nesplniť záväzky, postupoval v zmysle právnych prepisov, pričom nemôže byť na ťarchu, že iný subjekt žalovaný v 1. rade nie je schopný splniť svoj záväzok alebo potenciálny záväzok vo vzťahu k žalobcovi. S odkazom na už uvedené má za to, že akákoľvek povinnosť žalovaného v 2. rade v tomto konaní je definovaná len v zmysle subjektívnych nálad, avšak neexistuje žiadna objektívna právna skutočnosť, na základe ktorej by existovala povinnosť žalovaného v 2. rade plniť žalovaný nárok či už individuálne alebo nerozdielne. Preto navrhuje, aby súd žalobu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade zamietol a priznal žalovanému v 2. rade nárok na trovy konania vo výške 100%. V prípade neúspechu navrhuje rozhodnúť o trovách, má za to, že ak súd zváži, že sú tu okolnosti hodné osobitého zreteľa, aby nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Domnieva sa, že žalovaný v druhom rade v tomto konaní nemal nikdy vystupovať je to uplatňovaný nárok zmluvného vzťahu, ktorého účastníkom žalovaný v 2. rade nikdy nebol. V tomto konaní mu vznikajú náklady, ktoré sú absolútne bezdôvodné a teda jeho postavenie ako žalovaného v 2. rade v tomto konaní je dlhodobo nehospodárne.
16. Podľa § 344 ObZ od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. Podľa § 345 ods. 1 ObZ ak omeškanie dlžníka ( § 365) alebo veriteľa ( § 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. Podľa § 349 ods. 1 ObZ odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany. Podľa § 351 ods.1,2 ObZ odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
17. Podľa článku 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.(1) Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. (2)
18. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a zároveň výsluchmi strán. Súd mal preukázané, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Taktiež nebolo sporné, že došlo k vyplateniu zálohy na vykonanie diela 15 319,24 eur žalovanému v 1. rade. Za platné považoval súd aj odstúpenie od zmluvy žalobcom z dôvodu, že žalovaný v 1. rade nezačal s výkonom prác na diele, nekomunikoval so zástupcom žalobcu a znemožnil tak splnenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy v čas a riadne. Žalovaný v 2. rade ako jediný spoločník a konateľ žalovaného v 1. rade sám potvrdil vo výpovedi pred orgánom činným v trestnom konaní, že na odstúpení od zmluvy sa so žalobcom dohodol, teda sám potvrdil, že nebol schopný vykonať dielo v dohodnutej lehote a ani len začať s výkonom prác, nakoľko v tom čase už mal zablokované účty exekútorom. Žalovaný v 2. rade v tomto konaní vo svojej výpovedi uvádzal tvrdenia, ktoré nesúhlasia s jeho tvrdeniami v trestnom konaní a sú vysoko nepravdepodobné. Napríklad, že vypracoval projektovú dokumentáciu, ktorú zaslal žalobcovi na odsúhlasenie, pričom nepredložil o tom žiadny dôkaz a v trestnom konaní uviedol, že nevypracoval dokumentáciu. Predmetom zmluvy bolo prepracovanie
projektovej dokumentácie, teda už musela existovať projektová dokumentácia pred uzavretím zmluvy o dielo. Uviedol, že musel prepracovať svoju predloženú projektovú dokumentáciu, lebo jeho dodávatelia neboli schopní dodať ním navrhnutý materiál v projekte v dohodnutom termíne. Išlo o jeho dodávateľov, preto pred vypracovaním dokumentácie musel vedieť, aký materiál a kedy je dostupný, ak vypracoval projektovú dokumentáciu z nedostupných materiálov, nemôže tvrdiť, že splnil čo i len časť povinností zo zmluvy o dielo a že mu patrí alikvótna časť odmeny. Skutočnosť vypracovania projektovej dokumentácie a hlavne jej hodnotu, ktorá by mu prislúchala za čiastočné vykonanie diela ani netvrdil a ani ničím nepreukázal. Súd sa preto tvrdením o čiastočnom vykonaní diela viac nezaoberal.
19. Nevykonanie a nezačatie prác v dohodnutom termíne možno považovať za podstatné porušenie zmluvy za tých okolností, ktoré predchádzali odstúpeniu a to, že žalovaný v 1. rade po zaplatení zálohy prestal komunikovať so žalobcom, nevykonal prípravné práce a sám sa so žalobcom na odstúpení od zmluvy dohodol, ako to uviedol jeho konateľ v trestnom konaní. Až počas tohto súdneho konania, prostredníctvo advokáta, zmenil svoje tvrdenia ohľadne vykonania diela a začatia výkonu diela a vykonal tiež všetky úkony k tomu, aby sa pohľadávka žalobcu stala nevymožiteľná, keď žalovaný v 2. rade ako jediný konateľ a spoločník rozhodol o predaji obchodného podielu na spoločnosť BKCorporation s.r.o., Příkop 843/4 Brno-Zábrdovice, 60200 Česká republika, kde jediným spoločníkom a konateľom je C.-N. G., P., D.. B. nr. XX, O. republika, pričom spoločnosť sa ďalej zlučovala so spoločnosťami, ktoré mali spoločníkov a konateľov z Rumunska, pričom súdu je z jeho činnosti známe, že zadĺžené spoločnosti snažiac sa vyhnúť zodpovednosti za dlhy, sa zlučovali do spoločností bez majetku a s nedostihnuteľnými spoločníkmi a konateľmi. Je teda vysoká pravdepodobnosť, že aj žalovaný v 1. rade vykonal úkony, aby sa zbavil povinností a jeho dlhy sa stali reálne nevymožiteľné. V tom čase to však právna úprava umožňovala a žalovaný v 1. rade toho využil. Žalovaný v 2. rade ako konateľ a spoločník žalovaného v 1. rade sám vo svojej výpovedi tak v trestnom konaní jako aj v tomto konaní uviedol, že žalovaný v1. rade mal dlhy voči Sociálnej poisťovni, Zdravotnej poisťovni, leasingovej spoločnosti, Daňovému úradu a v neposlednom rade voči žalobcovi a jeho jediným majetkom bolo staršie motorové vozidlo zn. E., pravdepodobne bez hodnoty. Boli voči nemu vedené exekúcie, avšak v konaní tvrdil, že nebolo preukázané, že bol v kríze. Preukazovanie krízy žalovaného v 1. rade nebolo predmetom tohoto konania, ale uvedené skutočnosti dostatočne poukazujú na predĺženosť a nemajetnosť žalovaného v 1. rade, teda iné opačné tvrdenia žalovaných sú nedôveryhodné. V súčasnosti toto konanie žalovaného v 2. rade nie je uznané za trestné konanie a nemožno z neho vyvodiť zodpovednosť žalovaného v 2. rade za bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo u žalovaného v 1. rade, keď prevzal zálohu na vykonanie diela, ktoré ani nezačal vykonávať a nikdy nevykonal. Za takejto skutkovej a právnej situácii súd nemohol žalobe voči žalovanému v 2. rade vyhovieť a zamietol ju, kdeže ustanovenie o zodpovednosti ovládajúcej osoby za dlhy ovládanej osoby v čase uzatvárania zmluvy o dielo a odstúpenia od zmluvy nebolo ešte účinné.
20. Za daných okolností súd považoval odstúpenie od zmluvy za platné, keď bolo odstúpenie oznámené žalovanému v 1. rade najprv emailom a neskôr aj poštou a na odstúpení sa strany dohodli, čo potvrdil konateľ žalovaného v 1. rade vo svojej výpovedi v trestnom konaní. Súčasný žalovaný v 1. rade nesporoval tieto skutočnosti, neprodukoval návrhy na dokazovanie a ani nepredložil žiadne dôkazy. Pri platnom odstúpení od zmluvy sú strany povinné vrátiť bezdůvodné obohatenie, ktoré na ich strane vzniklo. Žalovaný v 1. rade prevzal od žalobcu zálohu vo výške 15 319,24 eur, preto je povinný túto sumu vrátiť žalobcovi, na úkor ktorého sa obohatil, preto súd žalobe voči žalovanému v 1. rade vyhovel.
21. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom členov výberovej komisie, ktoré navrhoval žalovaný v 2. rade, nakoľko neuviedol relevantný dôvod na ich výsluch, nakoľko okolnosti výberu žalovaného vo výberovom konaní neboli sporné a ani důležité pre rozhodnutie vo veci.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
24. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
25. O trovách konania žalobcu voči žalovanému v 1. rade bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a zásadou úspechu, pričom súd dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Keďže žalobca bol úspešný na 100% a neúspešný žalovaný v 1. rade na 0% t.j. čistý úspech žalobcu predstavuje 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
26. O trovách konania žalovaného v 2. rade voči žalobcovi bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 257 CSP a zásadou úspechu, pričom súd dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže bol úspešný na 100% a neúspešný žalobca na 0% t.j. čistý úspech žalovaného v 2. rade predstavuje 100%. Sú tu však dôvody hodné osobitého zreteľa, spočívajúce v tom, že práve konaním žalovaného v 2. rade ako spoločníka a jediného konateľa nedošlo k vykonaniu diela podľa zmluvy, v trestnom konaní uviedol, že dlžnú sumu zaplatí ihneď po uvoľnení účtov, avšak počas tohto súdneho sporu zmenil svoje tvrdenia a vykonal úkony smerujúce k tomu, že dlh žalovaného v 1. rade sa pravdepodobne stal nevymožiteľný. Priznanie náhrady trov konania žalovanému v 1. rade, aj keď by mu v zmysle úspešnosti v konaní prislúchala, by bolo v tomto prípade nespravodlivé, nakoľko osobne nesie zodpovednosť za vznik tohto sporu, preto mu súd nepriznal náhradu trov konania.
27. Súd na základe uvedených skutočností a s poukazom na zákonné ustanovenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).