Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43CoE-154-2018.pdf
PDF · 87.25 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoE/154/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému Q. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX, XXX XX A., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 26824/15 o vymoženie sumy 40,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 15Er/630/2015-38 zo dňa 15. augusta 2017 takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 15Er/630/2015-38 zo dňa 15. augusta 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím zastavil okresný súd v zmysle § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) exekučné konanie o návrhu oprávneného na výkon rozhodcovského rozsudku voči povinnému z dôvodu, že existuje prekážka už raz rozhodnutej veci, ktorá bráni exekučnému súdu v tejto veci ďalej konať. Súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 21.08.2013 podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 11524/10, vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. dňa 09.12.2010. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia bol súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
3. Lustráciou v oddelení Er okresný súd zistil, že na Okresnom súde Rimavská Sobota bola pod sp. zn. 1Er/600/2011 právoplatne skončená exekúcia vykonávaná na podklade totožného exekučného titulu, aký bol spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie predložený v tomto konaní, a to rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 11524/10 zo dňa 09.12.2010. V konaní sp. zn. 1Er/600/2011 okresný súd uznesením č.k 1Er/600/2011-15 zo dňa 28.06.2011 exekúciu zastavil po predchádzajúcom právoplatnom zamietnutí žiadosti súdneho exekútor o udelenie poverenia dôvodu, že predložený exekučný titul priznáva plnenie, ktoré je rozporné s dobrými mravmi. Uznesenie okresného súdu o zastavení exekučného konania nadobudlo právoplatnosť dňa 30.07.2011.
4. Keďže na okresnom súde bolo už raz právoplatne skončené exekučné konanie vedené v prospech totožného oprávneného voči totožnému povinnému na podklade toho istého exekučného titulu, má tento stav za následok vznik prekážky právoplatne rozhodnutej veci, a preto súd s poukazom na ust. § 230 a § 161 ods. 1 a 2 CSP exekučné konanie zastavil.
5. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Oprávnený uviedol, že konanie možno zastaviť pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci len prípad, ak autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov základného konania (sporových strán konania - žalobcu a žalovaného). Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, nakoľko prekážku právoplatne rozhodnutej veci predstavuje len exekučný titul. Obsahom vykonávacieho konania je nútený výkon judikovaného nároku (už právoplatne rozhodnutej veci). Vzhľadom na uvedené akékoľvek uznesenie o zastavení exekučného konania nemôže založiť prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Uvedené tvrdenie potvrdzuje aj skutočnosť, že aj samotné zastavenie exekúcie nemôže mať samo o sebe za následok zrušenie rozhodcovského rozsudku, resp. zánik judikovaného nároku a jeho ďalšiu nevymožiteľnosť. Uvedené by malo za následok porušenie práva na spravodlivý proces, nakoľko jeho integrálnou súčasťou je aj vymožiteľnosť práva. V opačnom prípade nevidí oprávnený dôvod prečo by zákonodarca zakotvil v Exekučnom poriadku ako jednu z prekážok konania prekážku litispendencie bez prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na vyššie uvedené mal oprávnený za to, že príslušný exekučný súd vec nesprávne právne posúdil.
6. Oprávnený tiež namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti uviedol, že vo vykonávacom konaní sa prejavuje jeden z nevyhnutných pojmových znakov práva - jeho vynútiteľnosť. V zmysle rozhodnutia I.ÚS SR 164/04 sú všeobecné súdy povinné dbať na to, aby zabezpečili taký prístup k súdnej ochrane v exekučnom konaní, ktorý nie je diskriminačný. Na uvedené rozhodnutie nadväzuje rozhodnutie NS SR sp. zn. M Cdo 53/01, ktoré konštatuje, že exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou, ktorá sa prejavuje aj v spôsobe jeho skončenia. Pokiaľ exekučný súd napriek tomu exekučné konanie úplne zastavil, zbavil tým oprávneného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal aj na skoršie rozhodnutia Ústavného súdu, a to sp. zn. I. ÚS 5/2005 z 13. júla 2000 a sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. novembra 2002. Výkon vykonateľného rozhodnutia sa musí považovať za integrálnu časť „súdnej ochrany“ v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, preto právo na súdnu ochranu zaručené v predmetnom článku Ústavy sa nemôže končiť vydaním právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ale musí zahŕňať aj možnosť núteným spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne (I.ÚS 5/00). Oprávnený ďalej konštatoval, že napadnutým uznesením bolo exekučné konanie proti povinnému zastavené v celom rozsahu, to znamená, že súd priznal týmto rozhodnutím v danom prípade povinnému prakticky úplnú exekučnú imunitu.
7. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
8. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
10. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 21.03.2015 bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola okresnému súdu dňa 22.05.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný pod sp. zn. SR 11524/10 dňa 09.12.2010 Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 269,91 Eur s príslušenstvom. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmenka vystavená povinným dňa 23.04.2009, ktorá zabezpečovala zaväzkovoprávny vzťah medzi oprávneným a povinným vyplývajúci zo Zmluvy o úvere, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 23.04.2009. Účelom zmluvy o úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 500,- Eur. Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie s poukazom na ust. § 230 a § 161 ods. 1 a 2 CSP.
11. Na základe lustrácie vykonanej v zmysle § 151 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov súd zistil, že exekučnému konaniu v tejto veci predchádzalo na okresnom súde konanie sp. zn. 1Er/600/2011, vedené medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného pod sp. zn. SR 11524/10 dňa 09.12.2010 Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave.
12. Z priloženého súdneho spisu vedeného na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 1Er/600/2011 odvolací súd zistil, že dňa 01.03.2011 podal oprávnený proti povinnému na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 11524/10 zo dňa 09.12.2010, ktorým zaviazal povinného na zaplatenie sumy 269,91 Eur s príslušenstvom návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 25.03.2011 podal súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne okresný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia uznesením č. k. 11Er/600/2011-10 zo dňa 31.03.2011 tak, že ju zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 ZoRK s odôvodnením, že rozhodcovským rozsudkom bolo priznané plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Následne postupom podľa ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku okresný súd uznesením č.k. 11Er/600/2011-15 zo dňa 28.06.2011 exekučné konanie zastavil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.07.2011.
13. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
14. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
15. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
16. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
17. Podľa ust. 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
18. Exekučné konanie je osobitným druhom súdneho konania, ktoré môže začať na návrh oprávneného, ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Podmienky začatia a priebehu tohto konania upravuje predovšetkým Exekučný poriadok, avšak v tých prípadoch, pre ktoré nie je v Exekučnom poriadku obsiahnutá právna úprava pre procesný postup exekučného súdu je s prihliadnutím na ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.07.2016 nevyhnutné aplikovať právnu úpravu obsiahnutú v Civilnom sporovom poriadku ako lex generalis. V zmysle uvedených ustanovení sa preto na zistenie, či sú splnené zákonné procesné podmienky nevyhnutné pre vedenie exekučného konania aplikuje Exekučný poriadok ako lex specialis. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje právnu úpravu za akých podmienok by mohol o opakovanom návrhu oprávneného podaného na základe toho istého nevykonateľného exekučného titulu súd ďalej konať, je potrebné vychádzať zo zásady „ne bis in idem“ , ktorá platí nielen v konaní vedenom na všeobecnom súde, ale aj pre konanie v exekučných veciach, ku ktorej musí súd prihliadať ex offo.
19. V zmysle § 161 ods. 1 CSP účinného od 01.07.2016 je súd povinný v každom štádiu konania prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené procesné podmienky konania na to, aby súdne konanie mohlo začať a aby v ňom mohol súd vec prejednať a rozhodnúť. Ak procesné podmienky nie sú splnené, konajúci súd zvolí ďalší procesný postup v závislosti od toho, či nedostatok podmienok konania je odstrániteľný alebo neodstrániteľný. Medzi procesné podmienky patrí aj prekážka veci rozhodnutej - res iudicata, ktorá v Exekučnom poriadku nie je osobitne upravená a je predmetom právnej úpravy len v ustanovení § 230 CSP. Ak sa v konaní zistí, že o tej istej veci už bolo raz právoplatne rozhodnuté, ide o neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok konania, ktorý má za následok zastavenie konania, pretože súd nemôže konať o veci, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Z dôvodu, že prekážka
právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne upravená, je podľa 9a ods. 1 Exekučného poriadku potrebné použiť subsidiárne ustanovenia Civilného sporového poriadku s tým, že je treba zohľadniť aj špecifiká exekučného konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp zn. 4Cdo/311/2012 zo dňa 28.03.2013, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil obdobný právny názor.
20. Faktom je, že konanie pred všeobecným súdom je konaním o veci samej, ktoré končí spravidla rozsudkom alebo uznesením, ktorým je buď návrhu vyhovené alebo je návrh zamietnutý, prípadne je konanie zastavené. Exekučné konanie nie je konaním vo veci samej a exekučný súd o žiadnom návrhu na určenie práv a uloženie povinností nerozhoduje. Exekučné konanie je konaním procesným, ktoré však môže prebiehať rovnako ako konanie pred všeobecným súdom, iba ak sú splnené procesné podmienky, medzi ktoré nesporne patrí aj to, aby sa o tej istej veci medzi tými istými účastníkmi nevydávalo ďalšie rozhodnutie, ak už raz bolo o tom istom nároku oprávneného, ku ktorému bol opakovane priložený ten istý nevykonateľný exekučný titul, právoplatne rozhodnuté a to práve z toho dôvodu, že procesná zásada „ne bis in idem“ obsiahnutá v § 230 Civilného sporového poriadku je záväzná aj pre postup súdu v exekučnom konaní.
21. V prejednávanej veci oprávnený spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, IČO: 35 807 598 podal návrh na začatie exekúcie a súdny exekútor následne požiadal exekučný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nielen v konaní vedenom pod sp. zn. 11Er/600/2011, ale aj v konaní vedenom pod sp. zn. 15Er/630/2015 na základe tohto istého exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 11524/10 zo dňa 09.12.2010 s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 17.01.2011 a vykonateľnosti 20.01.2011. V konaní sp. zn. 11Er/600/2011 exekučný súd uznesením č. k. 11Er/600/2011-10 zo dňa 31.03.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 ZoRK z dôvodu, že rozhodcovským rozsudkom bolo priznané plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Následne exekučné konanie zastavil.
22. Je nesporné, že v obidvoch konania začatých na okresnom súde pod sp. zn. 11Er/600/2011, ako aj pod sp. zn. 15Er/630/2015 vystupujú rovnakí účastníci a ide nepochybne o ten istý nárok uplatňovaný na základe tohto istého exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 11524/10 zo dňa 09.12.2010. Napriek uvedenému, nemožno v danom prípade konštatovať porušenie zásady „ne bis in idem“ z dôvodu, že v konaní vedenom pod sp. zn. 11Er/600/2011 exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 ZoRK z dôvodu, že rozhodcovským rozsudkom bolo priznané plnenie v rozpore s dobrými mravmi, a nie preto, že by bol exekučný súd napr. preskúmaval platnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že táto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá má za následok to, že rozhodcovský súd rozhodoval o nároku oprávneného bez toho, že by bol mal na to danú právomoc založenú rozhodcovskou doložkou.
23. Okresný súd v prv prebiehajúcom exekučnom konaní nezistil, či je rozhodcovský rozsudok vykonateľným exekučným titulom, či už po formálnej alebo materiálnej stránke. Z uvedených dôvodov považoval preto odvolací súd rozhodnutie okresného súdu vo výroku o zastavení exekučného konania z dôvodu existencie právoplatne rozhodnutej veci za vydané predčasne, a preto aj za vecne nesprávne.
24. Keďže okresný súd nesprávne právne posúdil, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 a 2 CSP vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).