Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/51/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v právnej veci žalobcu: SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, so sídlom Bratislava, Jakubovo námestie 14, IČO: 17 310 598, zastúpený LEGAL CARTEL, s. r. o., so sídlom Bratislava, Ľubinská 18, proti žalovanému: Karol Hitka AUTODIELY - MINIMARKET, so sídlom Martin nad Žitavou 64, IČO: 30 402 603, o zaplatenie 120 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 10. októbra 2017 č. k. 25C/435/2016-70 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 120 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 29. 12. 2015 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Druhým výrokom žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 183 ods. 1, 3 a 4 CSP, § 5 ods. 14, § 65 ods. 1, 2, § 67 ods. 1, § 78 ods. 1, 4 a 5, § 81 ods. 1 a § 190 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon), ako aj vykonaným dokazovaním.

1.1. Na základe zisteného skutkového právneho stavu ustálil, že žalobca je subjekt založený na ochranu práv výkonných umelcov, výrobcov zvukových a audiovizuálnych záznamov podľa zákona č. 83/1990 Zb., týmto patrí za verejný prenos odmena. V spise je priložený zoznam zastupujúcich subjektov. Žalovaný prevádzkuje pohostinstvo, kde má technické zariadenia na verejný prenos zaznamenávaných výkonov zvukových a audiovizuálnych záznamov. Odmena je určená tarifne žalobcom za rok, pričom túto vyberá žalobca v prospech zastupujúcich umelcov a výrobcov záznamov. Na odmenu je nárok zo zákona. Žalobca je registrovaný ako združenie fyzických a právnických osôb od roku 1990 a žalovaná suma predstavuje odmenu za roky 2013 až 2015 ročne po 40 eur podľa predloženého sadzobníka. Žalovaný potvrdil existenciu technických zariadení na verejný prenos v jeho pohostinstve. Tvrdil, že nemá so žalobcom uzatvorenú zmluvu, túto má uzatvorenú so spoločnosťou SOZA.

1.2. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 120 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 29. 12. 2015 (po výzve žalobcu) do zaplatenia v zmysle § 517 a Nariadenia vlády 87/95 Z. z. Na základe výzvy žalovaný dlh neuhradil. Medzi stranami nebola uzavretá žiadna zmluva, zo zákona však vyplýva oprávnenie žalobcu na zastupovanie výkonných umelcov a výrobcov záznamov a na preberanie odmeny v mene zastúpených subjektov. Žalovaný vo svojej prevádzke používa technické zariadenia na prenos

záznamov. Nárok na odmenu tak mal žalobca voči žalovanému zo zákona. Nie vždy musí byť medzi stranami uzavretá zmluva a nárok na odmenu vzniká, aj keď za to nie je náležité plnenie. Súd sa s takýmito nárokmi subjektívne nestotožňuje, ale je nutné rešpektovať zákon. V podstate niečo ako koncesionárske poplatky za rozhlas a televíziu sa musia platiť, aj keď sa nepozerá Slovenská televízia, či nepočúva Slovenský rozhlas, stačí, že má subjekt rádio, či televízor. V tomto prípade aj vtedy, ak by napríklad žalovaný vo svojom pohostinstve nepočúval, či nepozeral umelcov, či záznamy výrobcov, ktorých zastupuje žalobca. Zmena je možná len tlakom na zákonodarcov. V tomto prípade je nutné rešpektovať zákon, i keď by napríklad žalovaný technické prostriedky na prenos nepoužíval v rozsahu výšky poplatkov. To by však bola otázka primeranej výšky poplatkov. Poplatky sú určené tarifne, pričom sporné strany ich výšku objektívne nenamietali. Žalobca zastupuje iných umelcov a výrobcov ako spoločnosť SOZA, teda, ak má žalovaný uzavretý zmluvu so SOZOu, nezbavuje ho to povinnosti platiť poplatky žalobcovi. Išlo o nárok za roky 2013 až 2015 po 40 eur ročne. V tomto čase žalobca ako subjekt existoval.

1.3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zrušenia. Dôvodil tým, že vo veci bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podal odpor a na platnosti tohto konceptu „trvá“. Poukázal na dôvod, pre ktorý sa nemohol dostaviť na pojednávanie a z akého dôvodu žiadal o odročenie. Napriek tomu, že postúpil zákonným spôsobom podnet na odročenie pojednávania, súd z neznámeho dôvodu jeho žiadosť neakceptoval a túto zamietol. Z tohto dôvodu má za to, že v našej justícii, ako aj v našom súdnictve nie je niečo v poriadku. Ako žalovaný znáša svoj nesúhlas k výrokom a k vydanému rozsudku, ktorý namiesto pravdy má zavádzajúci význam, pričom nespĺňa právny charakter, ktorý je postúpený, vyhodnotený a vykonštruovaný na nepodložených dôkazoch.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania. Poukázal na ust. § 365 ods. 1 písm. a/ až h/ CSP, pričom žalovaný vo svojom odvolaní jasne nevymedzil žiaden z odvolacích dôvodov, ktoré sú zákonnou úpravou zakotvené taxatívne. Odvolávaním sa na podaný odpor voči platobnému rozkazu v predchádzajúcom procesnom štádiu nemožno za žiadnych okolností považovať za vymedzenie odvolacieho dôvodu v zmysle platnej právnej úpravy CSP. Odvolanie žalovaného považuje za zmätočné a nezrozumiteľné, a pokiaľ ide o dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie neodročil pojednávanie, v tomto sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. K druhej odvolacej námietke, ktorou žalovaný vznáša svoj nesúhlas k výroku a k vydanému rozsudku, ktorý má namiesto pravdy zavádzajúci význam a nespĺňa právny charakter, uviedol, že v tejto časti považuje odvolanie žalovaného za jeho subjektívne, ničím nepodložené vnímanie, pričom neuviedol ani konkrétne ustanovenie právnych predpisov, na ktoré sa odvoláva. V tejto časti považuje odvolanie žalovaného za neurčité, klamlivé a zmätočné.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 , prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v § 219 ods. 3 a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovaného, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dostatočné dokazovanie,

dôkazy správne vyhodnotil a vec správne posúdil po právnej stránke a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, a preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil, pričom v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže súd prvej inštancie rozsudok podrobne a v dostatočnej miere po skutkovej aj právnej stránke odôvodnil, odvolací súd odkazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby tieto opakoval.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, je nesporné, že žalobca si podanou žalobou na súde prvej inštancie dňa 01. 12. 2016 uplatňuje odmenu vo výške 120 eur, ktorá predstavuje primeranú odmenu prislúchajúcu výkonu - umelcovi, výrobnému zvukovému záznamu, za každé použitie zaznamenaných výkonov a záznamov za verejný prenos prostredníctvom technického zariadenia v prevádzke žalovaného. Jeho nárok predstavuje odmena za rok 2013, 2014 a 2015 po 40 eur v zmysle sadzobníka SLOVGRAMU pre vyberanie odmien výkonným umelcom a výrobcom hudobných a zvukových obrazov, na vykonanie verejného prenosu účinných v jednotlivých rokoch.

9. Žalobca - SLOVGRAM je nezávislou, nezárobkovou spoločnosťou s vlastnou právnou subjektivitou. Je občianskym združením fyzických a právnických osôb podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, registrované na MV SR: VVS1-900/90-3742, IČO: 17 310 598. Pôsobí na území Slovenskej republiky a vykonáva ochranu práv zastupovaných subjektov v rozsahu a na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry SR na výkon kolektívnej správy práv súvisiacich s autorským právom v zmysle zákona č. 185/2015 Z. z. (autorský zákon). Žalobca zastupuje práva výkonných umelcov a výrobcov zvukových a audiovizuálnych záznamov v rozsahu uvedenom v zmluvách o zastupovaní, najmä vyberá, spravuje a rozdeľuje odmeny pre výkonných umelcov a výrobcov zvukových audiovizuálnych záznamov, ktoré im prináležia podľa autorského zákona a príslušných vykonávacích predpisov. Tým je daná aktívna legitimácia žalobcu v konaní.

10. Žalovaný ako podnikateľ, ktorý prevádzkuje Pohostinstvo v Kozárovciach pod názvom DON CARLOS, disponuje technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádza k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenávaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. Túto skutočnosť potvrdil aj žalovaný v konaní. Namietal, že so žalobcom nemal uzatvorenú zmluvu, ale túto mal uzatvorenú so spoločnosťou SOZA.

11. Žalobca zastupuje viac ako 5400 slovenských výkonných umelcov a viac ako 440 hudobných telies a viac ako 570 slovenských výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov. V konaní predložil zoznam interpretov hudobných telies, ako aj výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, ktorých zastupuje. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ žalovaný poukazoval na uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou SOZA, je potrebné uviesť, že žalobca zastupuje odlišné subjekty a iné predmety ochrany. Sám žalobca v konaní predložil zoznam, ktorých slovenských interpretov a hudobné telesá zastupuje, pričom spoločnosť SOZA zastupuje iných interpretov a hudobné telesá. Uzavretie hromadnej licenčnej zmluvy s organizáciou kolektívnej ochrany práv - SOZA ho nezbavuje plniť si povinnosti voči žalobcovi. Keďže žalovaný nepreukázal, že by žalobcovi zaplatil jeho nárok na odmenu v zmysle autorského zákona č. 185/2015 Z. z. za roky 2013 až 2015 po 40 eur ročne podľa v tom-ktorom roku platného sadzobníka, je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalovanému takúto povinnosť uložil spolu s príslušným úrokom z omeškania.

12. Odvolací súd je viazaný v zmysle § 379 a § 380 rozsahom podaného odvolania, ako aj odvolacími dôvodmi.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že preskúmavacie oprávnenie odvolacieho súdu je ohraničené medzami, v ktorých sa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia. Týmto rozsahom uvedeným v odvolaní je odvolací súd viazaný. Okrem rozsahu odvolania odvolací súd je viazaný aj dôvodmi vymedzenými v odvolaní, čo znamená, že na iné pochybenia súdu prvej inštancie ako na tie, ktoré sú uvedené v odvolaní, odvolací súd pri svojom rozhodovaní nemôže prihliadať, aj keby takéto pochybenia zistil, okrem vád konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Neobstojí preto odôvodnenie odvolania s poukazom na platnosť konceptu, resp. dôvodov uvádzaných v odpore proti platobnému rozkazu vydanému v tejto veci. Žalovaný bol v zmysle § 365 v napadnutom

rozsudku poučený, akými odvolacími dôvodmi môže odôvodniť napadnuté rozhodnutie a iba takýmito dôvodmi sa môže odvolací súd zaoberať. Odkazom na podané dôvody uvádzané v odpore proti platobnému rozkazu nie je možné nahrádzať rozsah a dôvody podaného odvolania.

Pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní namietal, že súdu prvej inštancie zaslal podnet na odročenie pojednávania, pričom súd tento podnet neakceptoval a z toho má dojem, že v našom súdnictve nie je niečo v poriadku, odvolací súd uvádza nasledovné: 12.1. Podľa § 183 ods. 1 pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. 12.2. Podľa § 183 ods. 3 strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. 12.3. Podľa § 183 ods. 4 CSP, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

12.4. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný prostredníctvom mailu dňa 9. októbra 2017 o 11:20 hod. zaslal súdu žiadosť o odročenie pojednávania na deň 10. 10. 2017, pričom ako dôvod uviedol zdravotné problémy. Na to súd prvej inštancie rovnakou formou - mailom oznámil žalovanému, že jeho žiadosť o odročenie pojednávania ako nedostatočnú neakceptuje a bude konať v jeho neprítomnosti, pričom môže aj rozhodnúť. Na to reagoval žalovaný ďalším mailovým podaním, v ktorom uviedol, že riešiť zdravotné problémy je dôležitejšie, ak nie je dôvod na odročenie, tak má súd konať podľa vlastného vedomia a svedomia; ďalší právny postup bude postúpený „po vašom výkone“.

12.5. V rozhodovacej praxi súdov sa za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania považuje lekársky uznaná práceneschopnosť, prípadne ak strana k žiadosti o odročenie pojednávania pripojí aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že strana nie je schopná bez ohrozenia života alebo vážneho zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Keďže žalovaný takýto dôkaz k žiadosti o odročenie pojednávania nepripojil, súd prvej inštancie správne vyhodnotil žiadosť o odročenie pojednávania ako nedostatočnú, nepreukázanú lekárskou správou a správne postupoval, pokiaľ druhú stranu obratom upovedomil o tom, ako vyhodnotil žiadosť o odročenie pojednávania (ako nedostatočnú a neakceptuje ju) a oznámil jej, že vo veci bude konať a môže aj rozhodnúť. Keďže súd prvej inštancie postupoval v zmysle § 183 CSP, správne vyhodnotil dôvod na odročenie pojednávania ako neopodstatnený, resp. nepreukázaný, upovedomil stranu o tom, ako posúdi jeho návrh na odročenie pojednávania, je potrebné konštatovať, že takýmto postupom nebolo znemožnené strane sporu realizovať procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

13. Napokon, pokiaľ žalovaný namietal vo svojom odvolaní, že napadnutý rozsudok nespĺňa právny charakter a je vyhodnotený na nepodložených dôkazoch; z uvedeného by bolo možné vyvodiť, že žalovaný ako odvolateľ namieta nesprávne právne posúdenie, avšak v čom by malo nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie spočívať, nevymedzil. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podriadení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k uzáveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t.j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/182/2017 zo dňa 29. 11. 2017). Odvolací súd považuje námietku žalovaného v podanom odvolaní v tomto smere za nedôvodnú, keď súd prvej inštancie vec správne posúdil po právnej stránke, dostatočne zistil skutkový stav a tento správne aplikoval na príslušné zákonné ustanovenia, ktoré vo svojom rozhodnutí i citoval.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalovaného za nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

15. Podľa § 396 ods. 1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

16. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení týkajúcich sa rozhodovania súdu o nároku na náhradu trov konania, odvolací súd dospel k záveru, že je na mieste priznať úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pretože bol v konaní úspešný a žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania preto rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .