Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_56Er-1911-2007.pdf
PDF · 69.61 KB
Case nature
Subarea
56Er/1911/2007
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo Vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: V. Z., D.. XX.XX.XXXX, Š. XX, XXX XX N., o vymoženie uloženej povinnosti takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava II pod spis. zn.: 56Er/1911/2007 a u súdneho exekútora JUDr. Vladimír Usačev, pod spis. zn.: EX 7349/2007, zastavuje. II. Súd oprávnenému a povinnému nepriznáva náhradu trov konania. III. Súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimír Usačev, Exekútorský úrad so sídlom Lehotského 4, 811 06 Bratislava, sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Dňa 22.08.2007 vydal tunajší súd poverenie č. 5102 040488, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Dňa 14.08.2018 boli tunajšiemu súdu, prostredníctvom súdneho exekútora, doručené Námietky povinnej proti exekúcii. Povinná vo svojom podaní uvádza, že v Júli 2018 sa pri kontrole svojho účtu dozvedela o blokovaní sumy 155,66 Eur. Tvrdí, že do dnešného dňa jej nebolo doručené upovedomenie napriek nezmenenej adresy na doručovanie. Povinná má za to, že nastali okolnosti, ktoré spôsobujú zánik vymáhaného nároku a odvoláva sa na štandardnú premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka.
3. Preštudovaním súdneho spisu súd zistil, že v danej veci nastali ešte v roku 2008 predpoklady, odôvodňujúce bezodkladné rozhodnutie o zastavení exekúcie. Nakoľko tieto skutočnosti nastali dávno predtým, ako sa povinná podľa svojho tvrdenia dozvedela o vedení exekúcie voči nej a doručila súdnemu exekútorovi námietky proti exekúcii, súd o námietkach povinnej nerozhodoval a rozhodol o zastavení exekúcie na základe zákonných skutočností, ktoré nastali skôr.
4. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení účinnom v čase spáchania priestupku, teda dňa 22.05.2005 (ďalej len „ zákon o priestupkoch“), Rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zák. č. 233/1995 Exekučný poriadok v znení účinnom v rozhodnom čase, Súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
6. Súd na podklade vyššie uvedených skutočností a preštudovaním súdneho spisu dospel k záveru, že existuje dôvodný predpoklad rozhodnutia o zastavení exekúcie. Exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste, vydanom Okresným riaditeľstvom policajného zboru v Senici, č. AA 1649878, zo dňa 22.05.2005 (ďalej len „rozhodnutie“). Pokiaľ ide o
preklúziu uvedeného rozhodnutia, súd konštatuje, že preklúziu upravoval zákon o priestupkoch len v znení účinnom do 31.08.2008. Novelou uvedeného zákona, zákonom č. 298/2008, bolo ustanovenie §88 ods. 1, s účinnosťou odo dňa 01.09.2008, zo zákona o priestupkoch vypustené. Pokiaľ však ide o rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, 3 ročná prekluzívna lehota v čase vydania rozhodnutia bola účinná. Keďže bolo rozhodnutie vykonateľné dňom 07.06.2005, prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia uplynula dňom 07.06.2008, čo bol zároveň posledný deň kedy bolo možné rozhodnutie vykonať. K uplynutiu prekluzívnej lehoty tak došlo ešte pred účinnosťou novely zákona o priestupkoch, ktorou bola prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia z predmetného zákona vypustená. Súd ma tak za preukázané, že predmetné rozhodnutie sa tak stalo neúčinným.
7. Vzhľadom na uvedené súd s poukazom na § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.
8. Keďže žiadnemu z účastníkov nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania, súd rozhodol o trovách konania v súlade s § 256 Civilného sporového poriadku (a contrario) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
9. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
10. Podľa § 243j Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, V exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
11. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, Exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
12. Preštudovaním súdneho spisu súd konštatuje, že v danom prípade existujú skutočnosti, odôvodňujúce rozhodnutie nepriznať súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie a to z dôvodu, že súdny exekútor nepredložil vec bezodkladne súdu po tom, ako nastali dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku. Nielenže je pohľadávka oprávneného prekludovaná už od roku 2008, ale od dňa 01.01.2015 na základe § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, došlo k zániku pohľadávok zrušených rozpočtových organizácii KR PZ, ktoré prešli na MV SR vo výške do 35 Eur (čo je suma priemerných nákladov na vymoženie obdobných pohľadávok, stanovená MV SR). Súd má teda za to, že súdny exekútor svojim postupom neúmerne a nezákonne zaťažoval ďalším výkonom exekúcie povinnú, napriek tomu, že exekučný titul je už od roku 2008 prekludovaný a od roku 2015 pohľadávka oprávneného zaniknutá.
13. Na základe uvedeného, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výrokom I. a II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.