Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/14/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: T. D., nar. X.X.XXXX, bytom P., P. XXX/XX, v konaní zastúpený splnomocneným zástupcom: I. D., bytom P., P. XXX/XX proti žalovanému: VÚB Leasing, a.s., IČO: 31 318 045, Mlynské Nivy 1, Bratislava, v konaní zastúpený spoločnosťou Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 93, Poprad, IČO: 44 250 029, o vydanie bezdôvodného obohatenia a iné

rozhodol:

Súd pripúšťa zmenu žaloby v tomto znení: Súd určuje, že úver zo zmluvy č. 120100219 zo dňa 18.1.2010 uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov. Súd určuje, že zmluva o úvere č. 120100219 zo dňa 18.1.2010 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je v časti zabezpečovacieho práva neplatná. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi z Úverovej zmluvy 120100219 zo dňa 18.1.2010 bezdôvodné obohatenie vo výške 1.522,82 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od podania prvej mimosúdnej dohody žalobcovi až do zaplatenia. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.522,82 eur.

Súd určuje, že úver zo zmluvy č. 120100219 zo dňa 18.1.2010 je bezúročný a bez poplatkov.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur.

Súd žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Komárno súdny poplatok za žalobu v časti určenia úveru za bezúročný a bez poplatkov vo výške 99,50 eur ako aj súdny poplatok za žalobu v časti zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 30 eur, do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku vo vyhovujúcej časti.

odôvodnenie:

1. Žalobou z 27.2.2017 doručenou súdu dňa 28.2.2017 si žalobca voči pôvodnému žalovanému Consumer Finance Holding, a.s. uplatnil nárok na určenie, že úver zo zmluvy strán sporu č. 120100219 z 18.1.2010 je bezúročný a bez poplatkov, že zmluva o úvere č. 120100219 z 18.1.2010 je v časti zabezpečovacieho práva neplatná. Súčasne si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.372,94 eur s 5,05% úrokom z omeškania od podania prvej mimosúdnej dohody žalobcovi až do zaplatenia a uplatnil si aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.372,94 eur. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 18.1.2010 uzavrel spotrebiteľskú úverovú zmluvu č. 120100219, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 7.599 eur na kúpu motorového

vozidla špecifikovaného v žalobe. Bola zaplatená akontácia 3.019,86 eur a splatené splátky vo výške 3.802,08 eur. Podľa žalobcu, žalovaný pri uzatváraní zmluvy postupoval bez odbornej starostlivosti, v rozpore s dobrými mravmi a použil v zmluve neprijateľné zmluvné podmienky. Pre nespočetné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok je zmluva vadná. Táto bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok, v rozpore so zákonom, prieči sa dobrým mravom, a tak je neplatná od počiatku. Ďalej žalobca uviedol, že uvádzanie nesprávnej výšky RPMN v spotrebiteľskej zmluve považuje za zavádzanie spotrebiteľa. Zmluve žalobca vytýkal aj to, že neobsahuje také rozčlenenie splátok, aby bolo zrejmé aká suma z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, úrok a iné poplatky. Žalobca ďalej tvrdil, že v zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru, že text úverových zmluvných podmienok je písaný malým, nečitateľným písmom a je rozmazaný. Taktiež uviedol, že mu bolo doručené vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru z 13.4.2012 a oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Právo veriteľa požadovať okamžitú splatnosť úveru v prípade akéhokoľvek porušenia zmluvy je podľa žalobcu v rozpore s § 54 ods. 1 OZ, pretože sa odchyľuje od § 53 ods. 9 Aj zabezpečenie záväzku dlžníka formou záložného práva žalobca považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V danom prípade k doplateniu úveru v plnej výške chýbalo už iba 777,06 eur, keď žalobca pri kúpe zaplatil hotovosť 3.019,86 eur. Predmetné ustanovenia podľa žalobcu spôsobujú hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a takéto konanie žalovaného žalobca považuje za nekalú obchodnú praktiku a klamlivé konanie. Pre porušenie zákona je úver bezúročný a bez poplatkov, a preto žalobca žiada vydanie bezdôvodného obohatenia, keď celková výška úveru bola 7599 eur, výška mesačnej splátky bola 149,88 eur, celkom bola uhradená suma 6.821,94 eur a 2.150 eur za odpredaj vozidla tretej osobe, úver bol preplatený o 1.372,94 eur.

Žalobca za dôkaz označil uhradené platby, splátkový kalendár, list - mimosúdna dohoda.

2. Žalobca podaním doručeným súdu 13.7.2017 rozšíril uplatnený nárok v časti vydania bezdôvodného obohatenia na sumu vo výške 1.522,82 eur. Súčasne predložil kúpnu zmluvu z 18.1.2010, ďakovný list spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. so splátkovým kalendárom, faktúru na vozidlo, jeho prípravu k predaju, iné vyhotovenie kúpnej zmluvy z 18.1.2010, vyúčtovanie predčasného ukončenia Zmluvy č. 120100219, vyhlásenie okamžitej splatnosti, upomienku, prehľad splátok a úhrad, mimosúdnu dohodu, žalobu z 1.2.2017 s totožným obsahom a stranami ako je žaloba v danej veci.

3. Žalovaný dňa 26.9.2017 doručil súdu vyjadrenie k žalobe, v ktorom poprel, že by Zmluva o úvere obsahovala neprijateľné podmienky, na základe ktorých by mohla byť vyhlásená za bezúročnú a bez poplatkov. Poprel naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení nielen z dôvodu právnej úpravy (§ 137 písm. c , ale aj z dôvodu, že prednosť má žaloba na plnenie. Trval na to, že výška RPMN (14,97%) je v zmluve uvedená správne a je vypočítaná v súlade so zákonom č. 258/2001 Z.z. Podľa žalovaného, v zmluve je uvedená aj výška splátky, aj počet splátok aj termíny splátok s tým, že dátum prvej splátky je 2.2.2010. Podľa žalovaného, je logické, že údaj o konečnej splatnosti je zhodný s dátumom splatnosti konečnej splátky, pričom zákon nepredpisuje formu, ako má byť uvedená konečná splatnosť. Žalovaný taktiež namietal, že zákon nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo, popri sebe. Uviedol, že v splátkovom kalendári boli opätovne uvedené informácie o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa žalovaného, zmluvné podmienky, resp. VOP vytvorila jedna strana, avšak ich vytvorila s odbornou starostlivosťou. Po odsúhlasení sa tieto stávajú neoddeliteľnou súčasťou formulárovej zmluvy. V ďalšom žalovaný poukázal na Rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 a potrebu eurokomforným výkladom dospieť k záveru, že zákon o spotrebiteľskom úvere neupravuje nutnosť rozpisu splátky na istinu, úroky a poplatky. Taktiež uviedol, že zo znenia § 53 ods. 7 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, podľa ktorého bolo neprípustné len zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti. V súvislosti s nárokom žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný vzniesol námietku premlčania z dôvodu, že žalobca podal žalobu na súd 28.2.2017, pričom poslednú splátku uhradil 19.4.2012, a preto nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom úroku, ktorý obsahovala každá jedna splátka spotrebiteľského úveru, sa považuje za premlčaný aj v objektívnej a v subjektívnej lehote. Žalobca sa platením splátok úveru žalovanému dozvedel o osobe, ktorá sa na jeho úkor obohatila. V závere poukázal na prehľad úhrad, z ktorého je zrejmé aj to, že žalobca doposiaľ neuhradil celú sumu pôžičky. Pre nedôvodnosť žaloby túto navrhol v celom rozsahu zamietnuť.

4. Žalobca v replike doručenej súdu 6.2.2018 uviedol, že na úhradu motorového vozidla mu chýbali finančné prostriedky vo výške 4.579,14 eur. Žalovaný v zmluve uviedol výšku úveru sumou 7.599 eur, ktorú nikdy žalobcovi neposkytol a za žalobcu zaplatil úver vo výške 4.579,14 eur. Žalobca zaplatil žalovanému sumu 6.971,82 eur, a tak vznikol preplatok na strane žalovaného vo výške 2.392,68 eur, ktoré žiada vrátiť. Z dôvodu, že nebol dodaný predmet Zmluvy o pôžičke, zmluva nie je dojednaná v súlade s platným právom. Podľa žalobcu je Zmluva o úvere neplatná od počiatku, pričom ide o neplatnosť absolútnu. Z dôvodu, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, na základe ktorých by mohla byť vyhlásená za bezúročnú a bezpoplatkovú. Podľa žalobcu je námietka premlčania irelevantná, keď podľa žalobcu sa žalovaný úmyselne bezdôvodne obohatil bez právneho dôvodu. Navrhol vykonať dôkaz kúpnou zmluvou č. 120100219.

5. Súd zistil, že k 1.1.2018 došlo k zániku žalovaného, a to rozdelením a následným zlúčením s nástupníckymi spoločnosťami Všeobecná úverová banka, a.s. a VÚB Leasing, a.s. Súd uznesením zo 17.5.2018 rozhodol, že v konaní pokračuje so spoločnosťou VÚB Leasing, a.s. ako právnym nástupcom žalovaného Consumer Finance Holding, a.s.

6. Súd otvoril vo veci pojednávanie dňa 16.8.2018, na ktorom žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu zopakoval tvrdenia zo žaloby, že zmluva neobsahuje náležitosti predpísané zákonom a aj RPMN je uvedené v nesprávnej výške, čo im oznámilo Ministerstvo spravodlivosti SR. Správnu výšku RPMN uviesť splnomocnený zástupca žalobcu nevedel, pričom poznamenal, že nemá dôkazné bremeno. Zopakoval aj tvrdenie, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Vozidlo im bolo odobraté, nezostali im ani peniaze, ani auto a ešte od nich vymáhala spoločnosť Collection Slovakia, s.r.o., sumu 4434,17 eur a obťažovali ich neprípustne aj v ich obydlí. Taktiež uviedol, že nikto nemôže preniesť viac práv ako má. Vozidlo používali približne 2 roky, auto žalovaný predal tretej osobe za 2.150 eur ako im bolo oznámené. Taktiež poznamenal, že nárok ohľadne vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaného rozšírili na sumu 1.522,82 eur. K uplatnenému nároku na finančné zadosťučinenie splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že si ho uplatnili v súlade so zákonom. Pri odôvodňovaní uvedeného nároku poukázal žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu na to, že za akú sumu auto kúpili a ako dlho ho využívali, pričom prišli aj o auto a aj o peniaze, ktoré zaplatili.

7. Právny zástupca žalovaného zotrval na písomnom vyjadrení doručenom súdu a opätovne vzniesol námietku premlčania. Svoje písomné vyjadrenie žalovaný z dôvodu chyby v písaní spresnil v tom znení, že k poslednému plneniu zo strany žalobcu došlo 9.12.2011, kedy ostatný raz realizoval úhradu splátky a od 10.12.2011 začala plynúť premlčacia doba, pričom podľa žalovaného subjektívna premlčacia doba uplynula dňa 10.12.2013 a objektívna premlčacia doba uplynula 10.12.2014. Právny zástupca žalovaného založil do spisu prehľad splátok žalobcu a uviedol, že žalobca úhrnom zaplatil žalovanému sumu 5.743,63 eur, a teda neuhradil ani istinu úveru čerpaného vo výške 6.437,07 eur. Úhrada z 12.6.2015 zaevidovaná v prehľade splátok a úhrad, nie je úhradou zo strany žalobcu, ale je sumou, ktorú žalovaný obdržal za predaj svojej pohľadávky voči žalobcovi. V súvislosti s tvrdeným premlčaním právny zástupca žalovaného poukázal aj na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, či už názor zaujatý v jeho rozhodnutí z 10.1.2018 sp. zn. 3Cdo 169/2017, obdobne aj v rozhodnutiach sp. zn. 5Cdo 121/2009, resp. 1 Cdo 67/2011. S poukazom na zákonnú úpravu finančné zadosťučinenie žalovaný uviedol, že má za to, že tento nárok tak ako je v žalobe uplatnený nie je relevantný. Žalobca si ho neodôvodnil. Zo zákonnej úpravy nároku na primerané finančné zadosťučinenie vyplýva, že musia byť splnené viaceré predpoklady. S poukazom na uvedené žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.

8. Súd v súlade s § 181 ods. 2 uviedol, že medzi stranami nie je sporné, že došlo k uzavretiu úverovej zmluvy a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Medzi stranami je spornou platnosť zmluvy o zabezpečovacom práve a dôvodnosť nároku žalobcu na peňažné plnenia ako aj na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti čerpaného úveru. Súčasne uviedol, že súdu sa javí byť, pre absenciu podstatných náležitostí úverovej zmluvy, čerpaný úver bezúročným a bez poplatkov. Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaným, nárok na určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva nedôvodným, rovnako ako aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Ďalej uviedol, že vo veci vykoná dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise.

9. Splnomocnený zástupca žalobcu poprel tvrdenia žalovaného, že bolo uhradených 5.743,63 eur žalobcom, keď tento uhradil okrem akontácie vo výške 3.019,86 eur aj splátky vo výške 3.951,96 eur. Teda úhrnom žalobca uhradil sumu 6.101,96 eur (?). Poprel tvrdenie žalovaného, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 6.437,07 eur, najmä keď žalobca na doplatenie kúpnej ceny vozidla potreboval len úver vo výške 4.927,14 eur. Žalobca podpisoval zmluvu žalovaného s úmyslom, že zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré však v zmluve chýbajú a nárok žalobcu nemôže byť premlčaný, lebo o nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia sa dozvedeli vtedy, keď sme si dali posúdiť platnosť zmluvy a o tom, že táto je neplatná sa dozvedeli z prípisu Ministerstva spravodlivosti SR z 30.3.2017. Aj štátna tajomníčka I.. C. I. napísala brožúrku, v ktorej opisovala prípad podobný nášmu s tým, že nárok nebol premlčaný.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise po čl. 107 vrátane, pričom právny zástupca žalovaného bez porady s klientom nevedel uviesť, či medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru.

11. Splnomocnený zástupca žalobcu z dôvodu, že ani on a ani manžel nemajú právnické vzdelanie, navrhol pojednávanie odročiť, aby vedeli požiadať niekoho na zastupovanie ich práv, keď nevedeli zohnať takého, ktorý by im vyhovoval aj z finančnej stránky.

Súd splnomocnenému zástupcovi žalobcu a aj prítomnému žalobcovi oznámil, že o tom, že nemajú právnické vzdelanie vedeli aj včera aj predvčerom a nič im nebránilo zabezpečiť si kvalifikované zastupovanie do termínu pojednávania (dňa 16.8.2018). Preto súd nevidí dôvod na odročenie pojednávania.

Splnomocnený zástupca žalobcu ďalej uviedol, že pojednávanie navrhuje odročiť z dôvodu, že dôkaz založený žalovaným do spisu na pojednávaní je dôkazom, na ktorý potrebuje 5 dňovú lehotu za účelom oboznámenia sa.

Na to súd konštatoval, že sa nejedná o nový dôkaz, keďže totožný dôkaz tvoril prílohu vyjadrenia žalovaného k žalobe z čl. 43 súdneho spisu, ktoré bolo žalobcovi doručené 22.1.2018. Splnomocnený zástupca žalobcu poukázal na to, že tam uvedená suma 1.791,67 eur z predaja vozidla je odlišná od sumy, ktorú žalovaný uviedol v oznámení, že vozidlo predal tretej osobe za sumu 2.150 eur, ktorú listinu predložil k nahliadnutiu.

12. V priebehu pojednávania konaného dňa 16.8.2018 súd zistil, že žalobca v uvedený deň doručil súdu písomný návrh na rozšírenie žaloby v časti bezdôvodného obohatenia na sumu 1.522,82 eur ako aj v časti finančného zadosťučinenia.

Súd v súlade s § 142 ods. 1 pripustil uznesením zmenu žaloby v znení: Súd určuje, že úver zo zmluvy č. 120100219 zo dňa18.1.2010 uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov. Súd určuje, že zmluva o úvere č. 120100219 zo dňa 18.1.2010 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je v časti zabezpečovacieho práva neplatná. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi z Úverovej zmluvy 120100219 zo dňa 18.1.2010 bezdôvodné obohatenie vo výške 1.522,82 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od podania prvej mimosúdnej dohody žalobcovi až do zaplatenia. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.522,82 eur.

13. Právny zástupca žalovaného na zmenu žaloby v časti finančného zadosťučinenia reagoval návrhom na odročenie pojednávania za účelom vyjadrenia sa.

Súd odmietnutie aj tohto návrhu na odročenie pojednávania odôvodnil tým, že rozšírením žaloby v časti finančného zadosťučinenia došlo len k navýšeniu sumy uplatneného nároku o sumu 149,88 eur, a preto návrh na odročenie pojednávania za danej procesnej situácie nepovažuje za dôvodný. Súčasne súd prítomným oznámil, že zmenil svoj predbežný právny názor v súvislosti s finančným zadosťučinením s tým, že tento nárok v časti považuje za dôvodný.

14. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca dňa 18.1.2010 uzatvoril ako kupujúci s predajcom AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s. Bratislava kúpnu zmluvu (č.l. 13 súdneho spisu), predmetom ktorej bolo ojazdené motorové vozidlo S. S. za kúpnu cenu X.XXX €. Pri podpise kúpnej zmluvy bola predajcovi podľa bodu 5.2.1 kúpnej zmluvy zaplatená prvá časť kúpnej ceny vo výške X.XXX,XX eur, pričom predajca jej prevzatie potvrdil podpisom zmluvy (18.1.2010). Podľa bodu 5.2.2. kúpnej zmluvy, doplatok kúpnej ceny vo výške X.XXX,XX € sa žalovaný zaviazal uhradiť predávajúcemu z výnosu z úveru poskytnutého kupujúcemu obchodnou spoločnosťou Q-CAR, so sídlom ......, IČO: ........, (ďalej len „poskytovateľ úveru“) na základe zmluvy č. 120100219 uzatvorenej medzi kupujúcim a poskytovateľom úveru, a to tak, že poskytovateľ úveru túto čiastku vo výške doplatku kúpnej ceny prevedie na bankový účet predávajúceho, číslo ktorého je uvedené v kúpnej zmluve, a to vo VÚB, a.s. najneskôr do 2 pracovných dní odo dňa doručenia faktúry poskytovateľovi úveru.

Žalobca ako kupujúci dňa 18.1.2010 uzatvoril s predajcom AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s. Bratislava aj kúpnu zmluvu č. XXXXXXXXX rub (č.l. 17 súdneho spisu), predmetom ktorej bol predaj ojazdeného motorového vozidlo S. S. za kúpnu cenu X.XXX € s tým, že záloha na zaplatenie kúpnej ceny bola predajcovi pri podpise kúpnej zmluvy podľa bodu V písm. a) kúpnej zmluvy zaplatená vo výške X.XXX,XX eur, pričom predajca jej prevzatie potvrdil podpisom zmluvy (18.1.2010). Podľa bodu V písm. b) kúpnej zmluvy, doplatok kúpnej ceny vo výške X.XXX,XX € bude predávajúcemu doplatený najneskôr do 10 dní po poskytnutí pôžičky spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.

Podľa faktúry č. FVNT1630_100013 z 18.1.10, spoločnosť AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s. Bratislava vyúčtovala žalobcovi kúpnu cenu vozidla S. S. s DPH (X.XXX eur), ako aj prípravu vozidla k predaju + CEBI (XXX eur) a KSMS00754 GARD X Protection (XXX eur s DPH). Celkom na úhradu bola vyúčtovaná suma vo výške X.XXX eur.

Základom vzťahu medzi stranami sporu bol formulár spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. označený ako Zmluva a Zmluva o zabezpečení č. 120100219, ktorú dňa 18.1.2010 uzavreli spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. a žalobca ako klient za účelom financovania tam špecifikovaného motorového vozidla S. S. za dohodnutú kúpnu cenu X.XXX eur pri splátke vo výške XXX,XX eur, počte splátok 60, s výškou úveru X.XXX,XX eur, ročnou úrokovou sadzbou 14,97%, dátumom 1. splátky 2.2.2010 s tým, že ďalšie splátky sú splatné 2. dňa v mesiaci. Priemerná hodnota RPMN bola 18,16%. Podľa poslednej vety na 1. strane tlačiva zmlúv, Klient podpisom Zmluvy a Zmluvy o zabezpečení berie na vedomie, že výška poskytnutého úveru predstavuje doplatok kúpnej ceny Predmetu financovania vo výške X.XXX,XX € a náklady spojené s poskytnutím Pôžičky vo výške X.XXX,XX €.

Divízia Quatro Car ďakovala žalobcovi listom z neuvedeného dňa (č.l. 15 súdneho spisu), že kúpou auta na splátky cez QuatroCar sa stal zákazníkom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. Prílohou tohto listu mal byť aj splátkový kalendár, podľa ktorého dňa 2.2.2010 bol stav pôžičky X.XXX,XX eur, pričom 60 splátkami po XXX,XX eur mala byť úhrnom zaplatená suma istiny vo výške X.XXX,XX eur a úrok vo výške X.XXX,XX eur, spolu X.XXX,XX eur.

Pôvodný žalovaný listom z 13.4.2012 vyhlásil okamžitú splatnosť pôžičky a súčasne žalobcovi oznámil začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva s tým, že žalobcu vyzval na zaplatenie sumy vo výške X.XXX,XX eur.

Podľa prehľadu úhrad, žalobca ostatnú úhradu splátky realizoval dňa 9.12.2011 a úhrnom zaplatil spolu s prvou časťou kúpnej ceny (X.XXX,XX €) sumu vo výške X.XXX,XX eur.

Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. listom z 25.2.2013 oznamovala žalobcovi realizáciu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva v súlade so Zmluvou č. 120100219 a Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, Súčasne žalobcovi oznámila, že dňa 20.2.2013 došlo k predaju predmetu financovania S. S. tretej osobe za kúpnu cenu X.XXX eur, pričom výťažok z predaja predstavuje sumu vo výške X.XXX,XX eur. Po jeho započítaní s nedoplatkom vo výške X.XXX,XX eur, celkový nedoplatok predstavuje sumu vo výške X.XXX,XX eur.

15. Súd daný zmluvný úverový vzťah posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. ako aj podľa zákona č. 258/2001 Z.z..

16. V danom prípade v úverovej zmluve zo 18.1.2010 absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru (§ 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z.), údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, vypočítaných na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 písm. j/ zákona č. 258/2001 Z.z.). S poukazom na § 4 ods. 3 posledná veta zákona č. 258/2001 Z.z. sa pre absenciu uvedených náležitostí úverovej zmluvy považuje čerpaný úver za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedených dôvodov žalobcovi vznikol záväzok plniť svojmu veriteľovi do výšky čerpania úveru, teda len do výšky X.XXX,XX eur. Pôvodný žalovaný totižto neprípustne zahrnul do celkovej výšky úveru aj náklad (poskytnutie konkrétnej služby ako sprostredkovanie úveru vo výške X.XXX,XX eur) s tým, že výška úveru celkom mala byť podľa zmluvy X.XXX,XX eur. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Náklad veriteľa žalovaného spojený so sprostredkovaním úveru však nespĺňa náležitosti dočasného poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.

Čo sa týka námietky ohľadom RPMN, podľa § 2 písm. d/ zákona č. 258/2001 Z.z., percentuálnou mierou nákladov je sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. Vstupným údajom vo výpočte je výška skutočne poskytnutého úveru, t.j. v tomto prípade X.XXX,XX €. Je teda jednoznačné, že veriteľ žalovaného neuviedol v úverovej zmluve správnu výšku RPMN, keď ju uviedol vo výške úrokovej sadzby (14,97%), bez započítania nákladu za sprostredkovanie úveru vo výške X.XXX,XX eur. Keby do výpočtu RPMN žalovaný popri údaji o výške úveru X.XXX,XX eur zahrnul aj (dodatočný) náklad vo výške X.XXX,XX eur, RPMN by podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. dosiahla výšku 57,94%. Celkové náklady žalobcu by potom pri úvere vo výške X.XXX,XX eur splatnom 60 splátkami po XXX,XX eur, s dodatočným nákladom vo výške X.XXX,XX eur predstavovali sumu XX.XXX,XX eur [(60 x XXX,XX) + X.XXX,XX].

S poukazom na uvedené súd v súlade s § 4 ods. 3 posledná veta zákona č. 258/2001 Z.z. v spojení s § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. a § 137 písm. d/ určil, že úver čerpaný zo zmluvy č. č. 120100219 zo dňa 18.1.2010 je bezúročný a bez poplatkov.

17. Žalobca sa domáhal aj vydania bezdôvodného obohatenia a aj určenia neplatnosti zmluvy o úvere č. 120100219 zo dňa 18.1.2010 v časti zabezpečovacieho práva.

Súd vykonaným dokazovaním nemal preukázaný žiadny dôvod neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. 120100219 zo dňa 18.1.2010. Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva má všetky náležitosti § 553 a nasl. OZ., je z nej zrejmá nielen dočasnosť, ale aj zabezpečený záväzok (pohľadávka a jej výška), zmluva je uzavretá písomne. Táto zmluva podľa názoru súdu neobsahuje ani žiadnu neprijateľnú zmluvnú podmienku. Keby zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva nejakú neprijateľnú zmluvnú podmienku aj obsahovala, je potrebné uviesť, že výskyt neprijateľnej zmluvnej podmienky nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, ale len neplatnosť neprijateľnej zmluvnej podmienky (53 ods. 5 . Podľa § 53 ods. 7 v znení účinnom do 12.6.2014 bolo neprípustné zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti. Kým v danom prípade zabezpečenie splnenia záväzku žalobcu z úverovej zmluvy bolo zabezpečené prevodom vlastníckeho práva k motorovému vozidlu AUDI A6, teda k hnuteľnej veci. Navyše, žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva je s poukazom na § 137 písm. d/ neprípustnou, keď možnosť určenia neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva ako právnej skutočnosti nevyplýva z osobitného predpisu. Zo samotného záhlavia zmluvy na čl. 55 súdneho spisu vyplýva, že žalobca uzatvoril dve zmluvy - zmluvu (o financovaní, teda o úvere) a zmluvu o zabezpečení (o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva).

Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti určenia neplatnosti právneho úkonu zamietol.

18. V súvislosti s nárokom žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd konštatuje, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca plnil veriteľovi z úverovej zmluvy splátkami realizovanými od 10.2.2010 do 9.12.2011 (vrátane) úhrnom sumu X.XXX,XX eur, a že z kúpnej ceny motorového vozidla vo výške X.XXX eur, utŕženej výkonom zabezpečovacieho prevodu práva jeho predajom dňa 20.2.2013,

výťažok z predaja po odpočte nákladov spojených s predajom predstavoval sumu vo výške X.XXX,XX eur, ako to vyplýva z oznámenia spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. z 25.2.2013 (č.l. 108), ktoré založil do spisu žalobca dňa 16.8.2018. Teda žalobca plnil svojmu veriteľovi z úverovej zmluvy v období od 10.2.2010 najneskôr do 25.2.2013 úhrnom sumu X.XXX,XX eur (X.XXX,XX + X.XXX,XX) na bezúročný a bezpoplatkový úver čerpaný vo výške X.XXX,XX eur. Plnenie žalobcu predávajúcemu AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s. Bratislava dňa 18.1.2010 vo výške X.XXX,XX eur ako časť (záloha) kúpnej ceny, nebolo plnením žalobcu žalovanému a ani plnením žalobcu pôvodnému žalovanému, a preto nemôže byť zahrnuté do úhrad žalobcu pri vyčíslení bezdôvodného obohatenia žalovaného.

Pokiaľ žalobca čerpal bezúročný a bezpoplatkový úver vo výške X.XXX,XX eur, pričom žalovanému, teda jeho právnemu predchodcovi, uhradil sumu vo výške X.XXX,XX eur a žalovaný nepreukázal dôvodnosť prijatia plnení žalobcu nad sumu X.XXX,XX eur, žalovaný sa na úkor žalobcu obohatil v zmysle § 451 ods. 1, 2 o sumu prevyšujúcu sumu čerpania, ktorú žalobca plnil žalovanému bez právneho dôvodu. Žalovaný však vzniesol voči nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia námietku premlčania s tým, že do podania žaloby dňa 28.2.2017 uplynula žalobcovi od 9.12.2011 (dátum úhrady ostatnej splátky) nielen subjektívna, ale aj objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá podľa žalovaného uplynula dňa 10.12.2014. Žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho tvrdenia o úmyselnom bezdôvodnom obohatení žalovaného a ani súd vykonaným dokazovaním nemal preukázané úmyselné konanie žalovaného, preto je aplikácia 10 ročnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 2 v danom prípade vylúčená.

Pokiaľ žalobca plnil svojmu veriteľovi z úverovej zmluvy ostatný raz najneskôr 25.2.2013 (dátum oznámenia veriteľa o zápočte výťažku z predaja motorového vozidla vo výške X.XXX,XX eur) a žalobu doručil súdu 28.2.2017, nepochybne si žalobca uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula najneskôr 25.2.2016 s poukazom na § 107 ods. 2 po čiarku, s prihliadnutím na § 122 ods. 2 OZ. Z uvedených dôvodov žalovaný dôvodne vzniesol námietku premlčania, a tak súd žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol. 19. Žalobca si uplatnil aj nárok aj na finančné zadosťučinenie, po pripustení zmeny žaloby, vo výške X.XXX,XX eur. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy. V danom prípade súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru čerpaného žalobcom a skutočnú výšku úveru čerpaného na doplatenie kúpnej ceny motorového vozidla, žalovaný ako právny nástupca pôvodného žalovaného zodpovedá za porušenie práva - § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z., § 4 ods. 2 písm. g/, j/ zákona č. 258/2001 Z.z. Žalobca bol úspešný so svojim nárokom na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti čerpaného úveru v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného uviesť v písomne vyhotovenej úverovej zmluve výšku úveru v súlade s § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. a uviesť aj tie jej náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g/, j/ zákona č. 258/2001 Z.z., absencia ktorých má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru čerpaného žalobcom ako spotrebiteľom. Žalovaný však popieral, že by svoje povinnosti zanedbal a popieral existenciu bezúročného a bezpoplatkového úveru medzi stranami sporu, pričom žalobca bol v tejto časti žaloby úspešný. Žalobca vďaka (ne)konaniu žalovaného pri vyhotovovaní úverovej zmluvy za motorové vozidlo v hodnote X.XXX eur, resp. spolu s nákladmi spojenými s predajom motorové vozidlo v hodnote X.XXX eur, zaplatil úhrnom až X.XXX,XX eur (X.XXX,XX + X.XXX,XX) a po zaplatení sumy X.XXX,XX eur (X.XXX,XX eur preddavok kúpnej ceny + X.XXX,XX eur zaplatené splátky) o vozidlo prišiel vďaka konaniu žalovaného, ktorý ani nepreukázal dovolenosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru podľa § 565 OZ. Nepochybne takýto postup veriteľa žalobcu mal nepriaznivý dopad pre žalobcu, a tak súd dospel k záveru, že primeraným finančným zadosťučinením pre žalobcu je suma 500 eur a v prevyšujúcej časti takto uplatneného nároku žalobu zamietol. 20. V spore o 4 nárokoch bol žalobca len čiastočne úspešný, a to v časti 2 nárokov, pričom jeho neúspech je úspechom žalovaného, ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. S poukazom na § 262 ods. 1 súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 tak, že žiadnej z čiastočne úspešných strán sporu náhradu trov konania nepriznal.

21. Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

22. Žalobca bol ako spotrebiteľ s poukazom na § 4 ods. 2 písm. u/ zákona č. 71/1992 Zb oslobodený od platenia súdneho poplatku za žalobu. Preto súd v súlade s § 2 ods. 1, 2 zákona č. 71/1992 Zb. zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu v časti určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti a v časti finančného zadosťučinenia zo sumy prísudku v tejto časti procesne neúspešného žalovaného podľa položiek 1 a/ (v čaasti finančného zadosťučinenia) a 1 b/ (v časti určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti) Sadzobníka súdnych poplatkov, ako prílohy citovaného zákona č. 71/1992 Zb.

Poučenie:

Proti 2., 3. 4. a 5. výroku tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno, na Krajský súd v Nitre.

Proti 1. a 6. výroku tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.