Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

71Ek/441/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: 1/ H. V., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt S. XXX/X, XXX XX S., 2/ G. V., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. XXX/X, XXX XX E., zast.: X.. U. Z. Z., so sídlom A. Z. XX/XX, XXX XX V., IČO: XX XXX XXX proti povinnému: B. Q. Q.., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt P. XXXX/XX, XXX XX K. Q. nad B. o vymoženie 19 496 Eur s príslušenstvom, vedenej pod sp. zn. XXXEX XXX/XX u súdneho exekútora JUDr. Vladimír Polák, so sídlom exekútorského úradu Hurbanova 643/22, 907 01 Myjava, o návrhoch povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd jednotlivé návrhy povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Oprávnení sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 01.03.2018 domáhali od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 19 496, 00 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - 1/ rozsudku vydaného Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom dňa 27.04.2016, č. k. 6C/58/2011 - 649, ktorý sa stal právoplatným dňa 12.02.2018 a vykonateľným dňa 16.02.2018, 2/ rozsudku vydaného Krajským súdom v Trenčíne dňa 23.11.2017, č. k. 4Co/38/2017 - 789, ktorý sa stal právoplatným dňa 12.02.2018, pričom k Návrhu na vykonanie exekúcie priložili aj - 1/ rozsudok vydaný Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19.09.2013, č. k. 11C/323/2012 - 285, ktorý sa stal právoplatným dňa 28.11.2014 a vykonateľným 16.12.2014, 2/ rozsudok vydaný Krajským súdom v Trenčíne zo dňa 29.10.2014, sp. zn. 5Co/189/2014 - 363, ktorý sa stal právoplatným dňa 28.11.2014 a vykonateľným dňa 02.12.2014, 3/ uznesenie vydané Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom zo dňa 27.11.2017, č. k. 3C/50/2017 - 70. Exekučný súd na základe poverenia č. 6118241493 zo dňa 03.05.2018 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Vladimír Polák, so sídlom exekútorského úradu Hurbanova 643/22, 907 01 Myjava, ktorý ju vedie pod sp. zn. L. XXX/XX.

2. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 04.05.2018 bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 16.05.2018, resp. 17.05.2018. V predmetnej veci boli celkovo doručené tri návrhy povinného na zastavenie exekúcie. Prvý, podaný prostredníctvom právneho zástupcu AK Prachova & Partners, s.r.o. bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 31.05.2018, podaný prostredníctvom elektronických prostriedkov dňa 31.05.2018. Následne, dňa 04.06.2018 bol poverenému súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie podaný prostredníctvom právneho zástupcu Mgr. Martin Berec - advokát, ktorý bol uložený na poštovú prepravu dňa 31.05.2018. Dňa 06.06.2018 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, podaný samotným povinným. Na poštovú prepravu bol uložený dňa 31.05.2018. Právna zástupkyňa oprávnených sa k jednotlivým návrhom na zastavenie exekúcie vyjadrila dňa 11.06.2018. Na základe uvedeného platí, že všetky návrhy na zastavenie exekúcie boli podané včas, teda v 15-dňovej zákonnej lehote.

3. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie podanom prostredníctvom právneho zástupcu AK Prachová & Partners, s.r.o., poukazuje na to, že oprávnení sa majú v prvom rade uspokojovať z nehnuteľnosti, ktorá z dlžníkovho majetku ušla a stále je vo vlastníctve povinného. Povinný uvádza, že uspokojenie

oprávnených z tejto nehnuteľnosti nie je nemožné a v dôsledku toho nevidí žiadnu prekážku v tom, aby súdny exekútor v rámci výkonu exekúcie voči nemu podnikal akékoľvek ďalšie kroky vo forme blokovania účtov či vykonávania zrážok zo mzdy. Ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že takéto správanie súdneho exekútora je v rozpore so zákonom a samotným účelom odporovateľnosti, keďže povinný v rámci daného exekučného konania nie je dlžníkom oprávnených. Povinný je len osoba, ktorá v súčasnosti vlastní majetok, ktorý z dlžníkovho majetku odporovateľným právnym úkonom ušiel, a teda jedinou povinnosťou povinného je umožniť, aby sa oprávnení z predmetného majetku uspokojili. V závere povinný navrhuje exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, zastaviť.

4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie podanom prostredníctvom právneho zástupcu Mgr. Martin Berec, sa domáha zastavenia exekúcie, nakoľko má za to, že exekúcia má byť vedená voči osobe, ktorá je uvedená na exekučnom titule. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučné tituly priamo neobsahujú meno povinného, má povinný za to, že výkonom exekúcie dochádza k porušeniu jeho základných práv na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach v znení protokolov č. 11 a 14. Ďalej povinný poukazuje na to, že nie je prípustné, aby voči nemu bola vedená exekúcia, ak jeho osoba nie je označená ako povinná na plnenie. Na záver právny zástupca povinného navrhuje exekučné konanie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. b) v spojení s ustanovením § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastaviť.

5. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý podal on sám, namieta zákonnosť exekúcie ako takej, nakoľko sa domnieva, že spor, ktorého výsledkom sú exekučné tituly v rámci predmetnej exekúcie, sa týkal výlučne len jeho matky. Následne uvádza, že súd jeho osobu v žiadnom prípade nezaviazal k plneniu a mu neoznámil jeho záväzky voči oprávneným.

6. Právna zástupkyňa oprávnených vo svojej reakcií na predkladané tri podania povinného v úvode svojho podania upriamuje pozornosť najmä na neplatnú plnú moc udelenú AK Prachová & Partners, s.r.o., keďže v danej plnej moci absentuje úplne označenie exekúcie a podpis splnomocnenca, a zároveň, obsahuje nesprávnu istinu. Právna zástupkyňa oprávnených upozorňuje na skutočnosť, že jednotlivé návrhy na zastavenie exekúcie, resp. námietky voči exekúcií sú mimoriadne zmätočné a rozporuplné, čo argumentuje predovšetkým tým, že v návrh na zastavenie exekúcie podaný prostredníctvom AK Prachová & Partners, s.r.o. nepopiera zákonnosť vedenia exekúcie, len poukazuje na možnosť iného spôsobu uspokojenia oprávnených, pričom naproti tomu, podanie uskutočnené Mgr. Martinom Berecom v plnom rozsahu napáda poverenie na vykonanie exekúcie, nakoľko bolo údajne vydané v rozpore so zákonom. Vo všeobecnosti však právna zástupkyňa oprávnených poukazuje na ustanovenie Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sú oprávnení oprávnení sa domáhať priamo zo zákona plnenia voči osobe, ktorá nadobudla majetkové práva k bytu, ktorý ušiel z majetkovej podstaty ich priamej dlžníčky.

7. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej v texte ako ,,Exekučný poriadok“), proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.

8. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.

9. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

10. Podľa § 56 Exekučného poriadku, poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje označenie a) súdu, ktorý ho vydal, b) exekútora, ktorý je poverený vykonaním exekúcie, c) exekučného titulu s uvedením orgánu, ktorý ho vydal, spisovej značky alebo čísla konania a dátumu vydania, d) oprávneného a povinného a ich zástupcov, e) vymáhaného nároku.

11. Podľa § 61 ods. 1 Exekučného poriadku, po začatí exekúcie exekútor, a) upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania, ak ho už je možné určiť, b) povinného vyzve, aby splnil vymáhaný nárok.

12. Podľa § 61a Exekučného poriadku, upovedomenie o začatí exekúcie musí popri náležitostiach podľa § 61 ods. 1 obsahovať: a) označenie exekútora, ktorý ho vydal, b) označenie exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal, c) označenie oprávneného a povinného a ich zástupcov, d) označenie vymáhaného nároku, e) výšku trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenie o začatí exekúcie, f) výšku trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ak povinný nesplnil vymáhanú povinnosť v lehote podľa písmena e), g) poučenie o možnosti podať návrh na zastavenie exekúcie, o spôsobe jeho podania a o lehote, do uplynutia ktorej má tento návrh odkladný účinok, h) poučenie o právnych účinkoch upovedomenia o začatí exekúcie a o možnosti žiadať o povolenie splniť vymáhanú povinnosť v splátkach, i) poučenie o možnosti namietať proti uznaniu alebo výkonu cudzieho rozhodnutia, ak sa podľa osobitného predpisu nevyžaduje vyhlásenie o vykonateľnosti, v rozsahu, v akom to tento osobitný predpis dovoľuje.

13. Podľa §61k ods. 1 zákona č. 233/1996 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako ,,Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho rozhodnutie neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

14. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

15. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

16. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

17. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

18. Podľa § 62 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať len spôsobmi uvedenými v tomto zákone.

19. Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať

a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

20. Podľa § 64 Exekučného poriadku, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti.

21. Podľa § 65 Exekučného poriadku, exekútor môže vykonať exekúciu v jednom exekučnom konaní aj niekoľkými spôsobmi. V prípade zjavného nepomeru vymáhanej povinnosti a hodnoty zabezpečeného majetku povinného je exekútor, po preukázaní dostatočného zabezpečenia vymáhanej povinnosti majetkom zo strany povinného a na jeho žiadosť, povinný odblokovať zabezpečený majetok v prevyšujúcej časti.

22. Podľa § 205 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte ako ,,CSP“), listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

23. Podľa § 42a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej v texte ako ,,OZ“), veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

24. Podľa § 42b ods. 3 OZ, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.

25. Podľa § 42b ods. 4 OZ, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

26. Odporovateľné právne úkony sú v zmysle ustanovenia § 42a zákona č. 40/1964 OZ, tie právne úkony, ktoré ukracujú pohľadávku veriteľa (in fraudem creditors). Predmetom odporovateľnosti sú iba také právne úkony, ktorými dlžník zmenšuje svoj majetok v takom rozsahu, resp. do takej miery, že sa tým ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Bazálnym predpokladom odporovateľnosti je platný právny úkon. Odporovateľnosti sa možno domáhať tzv. odporovacou žalobou. Právnym následkom úspešného procesu odporovania je tzv. relatívna neúčinnosť právneho úkonu voči samotnému ukrátenému veriteľovi, čo v konečnom dôsledku predstavuje pre veriteľa právo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Ak uvedená situácia nie je možná, resp. ak jestvujú okolnosti, ktoré daný prípad vylučujú, má veriteľ právo na náhradu voči tomu, kto z predmetného úkonu ťažil prospech. V nadväznosti na tretie osoby však zostáva takýto právny úkon účinným.

27. Exekučný súd v nadväznosti na predkladané návrhy povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúmal návrh na vykonanie exekúcie ako celok, čo znamená, že okrem rozhodnutí označených v poverení na vykonanie exekúcie zohľadňoval aj iné rozhodnutia, ktoré, vychádzajúc z ich podstaty, v plnom rozsahu preukazujú odôvodnenosť postavenia B. Q. Q.. ako povinného. Súd sa totiž opieral a i naďalej opiera o tú skutočnosť, že oprávnení sú v zmysle ustanovenia § 42b ods. 4 oprávnení sa domáhať uspokojenia z toho majetku, ktorý v dôsledku odporovateľného právneho úkonu ušiel z dlžníkovho majetku a keďže nehnuteľnosť, ktorej

sa vymáhaný nárok týka, prešla do majetkovej sféry povinného, majú nesporné právo sa uspokojovať majetku, ktorý z dlžníkovho majetku ušiel, resp. majú na náhradu voči osobe, ktorá z daného úkonu mala prospech Absencia niektorých rozhodnutí zakladajúcich oprávnenie oprávnených sa domáhať vymoženia pohľadávky od povinného v samotnom poverení na vykonanie exekúcie, nezakladá dôvod vedúci k tomu, v zmysle ktorého je poverenie na vykonanie exekúcie nezákonné, nakoľko ako súd, tak aj súdny exekútor disponuje celým spisovým materiálom obsahujúcim všetky kľúčové rozhodnutia. Čo sa týka tvrdenia povinného v Návrhu na zastavenie exekúcie podanom prostredníctvom Mgr. Martina Bereca, založené na tom, že exekučné konanie je potrebné viesť voči osobe, ktorá je uvedená na exekučnom titule - H. O., exekučný súd poukazuje na tú skutočnosť, že elementárnou podstatou odporovateľnosti je umožniť veriteľovi, ktorý má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, domôcť sa v exekúcií uspokojenia tejto pohľadávky priamo z majetku, ktorý ušiel z dlžníkovho majetku v dôsledku jeho odporovateľného právneho úkonu. Rozhodnutím (v danom prípade je to rozsudok vydaný Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19.09.2013, č. k. 11C/323/2012 - 285, ktorý sa stal právoplatným dňa 28.11.2014 a vykonateľným 16.12.2014), ktorým súd odporovacej žalobe vyhovel, t. j. určil, že voči žalujúcemu veriteľovi je dlžníkom urobený právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, neúčinný, je nevyhnutným podkladom na to, aby sa veriteľ na základe exekučného titulu vydaného proti dlžníkovi, mohol domáhať nariadenia exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. V dôsledku toho Návrh na vykonanie exekúcie je nutné adresovať vo vzťahu k tej osobe, na ktorú ušlý majetok prešiel alebo ktorá mala z daného úkonu prospech, a teda práve preto sú oprávnení na poklade rozhodnutia súdu, ktorým sa rozhodlo vo vzťahu k priamemu dlžníkovi o odporovateľnosti, resp. o právnej neúčinnosti dotknutého právneho úkonu, oprávnení sa domáhať výkonu exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi samotnému, ale voči osobe, v ktorej prospech bol právny úkon urobený. Oporou v tomto tvrdení je aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn 20 Cdo 1501/2005 zo dňa 09.08.2005, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 20 Cdo 364/2002 zo dňa 27.11.2002, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 M Cdo 5/2008 zo dňa 30.06.2008 či uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 751/2016 - 18 zo dňa 25.10.2016, pričom jednotlivé rozhodnutia v plnom rozsahu podporujú argumentáciu exekučného súdu. Zároveň exekučný súd pripomína, že rozhodnutia súdov majú povahu verejných listín, a teda v nadväznosti na ustanovenie § 205 v spojení s ustanovením § 36 ods. 1 a s ustanovením § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, je postavenie povinného nepochybne nesporné.

28. V zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 751/2016 - 18, „Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorý veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovaným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z úkonu prospech. Citované ustanovenie umožňuje veriteľovi, aby sa v exekúcii domohol uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky z majetku, ktorý dlžníkovi ušiel v dôsledku jeho odporovateľného právneho úkonu. Výrok rozhodnutia, ktorým súd odporovacej žalobe vyhovel a určil, že voči veriteľovi je dlžníkom urobený právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky neúčinný, zakladá iba právo, aby sa oprávnený (veriteľ) uspokojil aj z majetku toho, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech a takáto osoba je povinná trpieť exekúciu na jej majetok do výšky získaného majetkového prospechu. V predmetnej veci z majetku dlžníka ušiel trojizbový byt v Košiciach, ktorý bol prevedený na povinnú, teda ušlým majetkom je predmetný byt, resp. jeho trhová cena v čase, keď k odporovanému úkonu došlo, pričom tiež to, čo z majetku dlžníka ušlo, nemožno zužovať len na predmet právneho úkonu, ktorý bol vyhlásený za právne neúčinný, ale treba pod ním rozumieť majetkové hodnoty, ktoré z majetku dlžníka ušli.“

29. K tvrdeniu povinného v Návrhu na zastavenie exekúcie podaného prostredníctvom AK Prachová & Partners, s.r.o. ohľadom toho, že uspokojenie oprávnených nie je vylúčené, avšak nie spôsobom akým súdny exekútor vykonáva exekúciu, exekučný súd uvádza, že vychádzajúc z ustanovenia § 64 a § 65 Exekučného poriadku, je výkon exekúcie ponechaný samotnému súdnemu exekútorovi. Exekučnému súdu v žiadnom prípade neprináleží, resp. nespadá do kompetencie rozhodovanie o spôsobe výkonu exekúcie. V dôsledku toho poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 56 Exekučného poriadku ani nemôže obsahovať usmernenie týkajúce sa výkonu exekúcie. Súd zároveň v tejto súvislosti konštatuje, že poverenie na vykonanie exekúcie je v súlade s vyššie uvedeným ustanovením Exekučného poriadku.

30. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že exekúcia je vedená v súlade so zákonom, pričom neboli preukázané žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie, a teda, súd jednotlivé návrhy povinného na zastavenie exekúcie zamieta, tak ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.