Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/51/2017

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobkyne: Z. P., G.. XX.XX.XXXX, E. K. M. V. XXXX/XX, XXX XX M. - O., právne zastúpená AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., IČO: 36 868 108 so sídlom Škultétyho 472/10, 036 01 Martin proti žalovanému v rade 1/: P. P., G.. XX.XX.XXXX, E. K. F.. A. XX, XXX XX C. Q. Ž.M. Z. P. X/: V. P., G.. XX.XX.XXXX, K. A. XX, XXX XX C.T., v konaní o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

I. Určuje sa, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Priekopa a sú zapísané na Okresnom úrade v Martine na liste vlastníctva č. XXXX Q. to bytu č. 10 na 5. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, postaveného na parcele registra „C“ číslo XXXX/X G. F. M.. V. XX v celosti, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné číslo XXXX, postaveného na parcele registra „C“ číslo XXXX/X vo veľkosti podielu 4877/449644-tín, spoluvlastníckeho podielu k pozemkom zastavaným bytovým domom súpisné číslo XXXX, na parcele registra „C“ číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 897 m2 vo veľkosti podielu 4877/449644-tín a to bez zápisu vecného bremena, ktorého obsahom je právo doživotného bývania (užívania) žalobkyne a žalovaného v rade 2/ v byte v neprospech povinného z vecného bremena a to žalovaného v rade 1/.

II. Žalobkyňa má voči žalovaným právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou, ktorá bola doručená 16.10.2017, žalobkyňa žiadala, aby súd rozhodol, je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Priekopa, ktoré sú zapísané na Okresnom úrade v Martine na liste vlastníctva č. XXXX. Jedná sa o byt č. 10, ktorý sa nachádza na 5. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX. Žalobkyňa žiadala, aby jej vlastnícke právo bolo zapísané bez vecného bremena zriadeného v prospech žalovaného v rade 2/.

Žalobkyňa uviedla, že spornú darovaciu zmluvu a zároveň aj dohodu v jej prospech o zriadení vecného bremena podpísala v omyle netušiac, čo vlastne podpisuje, pričom slepo dôverovala svojmu synovi - žalovanému v rade 2/, ktorý ju o podpis požiadal. Syn žalobkyne a to žalovaný v rade 2/ V. P. jej tieto zmluvy nepredložil a nemohla sa s ich obsahom oboznámiť. Skutočnou vôľou žalobkyne bolo vlastniť svoj byt aj naďalej až do svojej smrti s tým, že potom ho zdedia jej synovia, teda aj žalovaný vrade 2/ Daniel P.. Spornú darovaciu zmluvu žalovaný v rade 2/ žalovanej nedal k dispozícii ani po jej podpísaní. Kópiu darovacej zmluvy dostala žalovaná až na základe návštevy Okresného úradu v Martine, na ktorom prebiehalo vkladové konanie. Žalobkyňa zo zmluvy zistila, že zmluvu podpísala v omyle. Nevedela, že sa jedná o darovaciu zmluvu a zároveň o dohodu o zriadení vecného bremena a z toho dôvodu dňa 18.09.2017 podala žiadosť o späťvzatie návrhu na vklad, predmetom ktorého bol sporný byt. Listom zo dňa 20.09.2017 sa druhý syn žalobkyne O. P. obrátil na svojho brata - žalovaného v rade 2/ a žiadal ho, aby došlo k zrušeniu darovacej zmluvy s tým, že bude napísaná nová darovacia zmluva a obdarovanými budú obidvaja jej synovia, teda P. Q. V.. Tento list podpísala aj žalobkyňa.V tomto podaní žalobkyňa

uviedla, že k návrhu na vklad, ktorý bol podaný dňa 11.09.2017, bola prinútená psychickým nátlakom a jej nevedomosťou podmienenou vekom.

2. Žalovaný v rade 1/ P. P. sa k žalobe nevyjadril. Žalovaný v rade 2/ V. P. sa k žalobe vyjadril svojím podaním zo dňa 20.02.2018, v ktorom poprel skutočnosť, že mamu pri podpisovaní darovacej zmluvy zmanipuloval. Uviedol, že na základe telefonického súhlasu matky (žalobkyne) dal vyhotoviť písomnú darovaciu zmluvu. Následne vycestoval za matkou do Martina, kde zmluvu aj podpísali. Vo svojm podaní žalovaný v rade 2/ vyjadruje svoj názor na spravodlivé majetkové vyporiadanie s bratom O. P.Ý..

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím sporových strán, vyjadrením právneho zástupcu žalobkyne, výpoveďami svedkov, listinami založenými v spise a zistil:

Dňa 11.09.2017 žalobkyňa ako darujúca a oprávnená z vecného bremena, žalovaný v rade 1/ P. P. ako obdarovaný a povinný z vecného bremena a žalovaný v rade 2/ V. P. ako oprávnený z vecného bremena uzatvorili darovaciu zmluvu, súčasťou ktorej bola aj dohoda o zriadení vecného bremena. Na základe tejto dohody darovala žalobkyňa svojmu vnukovi P. P. A. K. Č.. XX, C. A. G. G. F.. M.. V. Č.. XX Z. M.. Dohodou o zriadení vecného bremena vzniklo žalobkyni Z. P. a žalovanému v rade 2/ V. P. právo v darovanom byte doživotne bývať. Žalobkyňa dňa 11.09.2017 požiadala Okresný úrad v Martine o vklad vlastníckeho práva k darovanému bytu. Neskôr na základe rozhovoru so svojím druhým synom O. P. podaním zo dňa 18.09.2017 požiadala Okresný úrad Martin o späťvzatie návrhu na vklad, predmetom ktorého bol sporný byt, pretože k podpisu zmluvy bola prinútená psychickým nátlakom a svojou nevedomosťou danou vekom.

Súd skúmal okolnosti, za ktorých bola sporná darovacia zmluva, ktorá obsahovala aj dohodu o zriadení vecného bremena, uzavretá. Zisťoval, či vznikla na základe skutočnej vôli žalobkyne a či jej vôľou bolo naozaj darovať sporný byt svojmu synovcovi - žalovanému v rade 1/ a zároveň zriadiť vecné bremeno vo svoj prospech a v prospech jej syna V. P.. Súd skúmal aj to, či žalobkyňa neuzatvorila spornú zmluvu v omyle, ktorý sa týka rozhodujúcej skutočnosti.

4. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene, alebo zániku tých práv, alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním, alebo opomenutím; môže sa stať výslovne, alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chce účastník prejaviť.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenia rozhodujúca, osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala, alebo o ňom musela vedieť.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; naivne sa môže domáhať vydania veci od toho, kto ju neprávom zdržuje.

Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

5. Existencia naliehavého právneho záujmu je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby. V danom prípade je podaná žaloba vhodným procesným nástrojom ochrany vlastníckeho práva žalobkyne a žalobou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a to na základe predbežného určenia, že sporná darovacia zmluva obsahujúca aj zmluvu o zriadení vecného bremena je neplatná a následné určenie,

že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností. Bez rozhodnutia o tejto žalobe a o určení vlastníckeho práva, by sa na základe ukončeného vkladového konania stal vlastníkom sporného bytu žalovaný v rade 1/.

6. Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie, že darovaciu zmluvu podpísala pod psychickým nátlakom a v omyle a preto je táto zmluva neplatná. Predpokladom platnosti právneho úkonu (darovacej zmluvy) je, že právny úkon je urobený slobodne. To znamená, ak k podpisu darovacej zmluvy nebola žalobkyňa prinútená určitými skutočnosťami, bez ktorých by k podpisu zmluvy nedošlo.

Konanie v omyle, občiansky zákonník kvalifikuje ako špeciálnu vadu vôle vo vzťahu k ustanoveniu § 37, ktorý za podstatnú náležitosť právneho úkonu považuje slobodné prejavy vôle. Právna podstata omylu vo vôli spočíva v tom, že konajúca osoba mala nesprávnu, alebo nedostatočnú predstavu o právnych účinkoch právneho úkonu. Ak konajúca osoba urobila právny úkon v omyle, je takýto právny úkon neplatný. Omyl vo vôli je nesúlad medzi právnymi následkami, ktoré účastník úkonom zamýšľal vyvolať a medzi následkami, ktoré skutočne vyvolal.

7. Dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa mala nedostatočnú a nesprávnu predstavu o právnych následkoch, ktoré podpisom listiny, ktorú jej predložil na podpis žalovaný v rade 2/ V. P., vyvolá. Žalobkyňa text navrhovanej darovacej zmluvy, ktorá obsahovala aj dohodu o zriadení vecného bremena nepoznala. S obsahom tejto zmluvy žalobkyňu žalovaný v rade 2/ neoboznámil. Žalobkyňa mu dôverovala a zmluvu podpisovala v predstave, že sa jedná len o dohodu, ktorá súvisí s užívaním jej bytu. Žalobkyňa vypovedala, že žalovaní ju neinformovali, že na základe zmluvy, ktorú podpísala, jej vznikne právo doživotne bývať v byte a že právo doživotne bývať v byte, ktorý darovala svojmu vnukovi P. P., má aj jej syn V. P.. Žalovaný v rade 2/ nedal žalobkyni k dispozícii vyhotovenie spornej darovacej zmluvy ani po jej podpísaní. Žalovaná darovaciu zmluvu získala len na základe žiadosti adresovanej Okresnému úradu Martin, ktorý vykonával vkladové konanie ohľadne sporného bytu. Skutočnosť, že žalobkyňa nemala dostatočnú predstavu o právnych následkoch, ktoré podpisom darovacej zmluvy nastanú, vyplýva aj z jej podania zo dňa 18.09.2017, ktoré bolo adresované Okresnému úradu v Martine. V tomto podaní sa konštatuje, že k podaniu návrhu na vklad vlastníckeho práva v spornej zmluve bola prinútená psychickým nátlakom a svojou nevedomosťou danou vekom. Skutočnosť, že žalobkyňa naozaj nemala úmysel podpisom zmluvy darovať nehnuteľnosti žalovanému v rade 1/ vyplýva aj z výpovede žalovaného v rade 1/. Žalovaný v rade 1/ na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 16.08.2018, vypovedal, že následne po podpise spornej darovacej zmluvy išiel spolu so svojou starou matkou (žalobkyňa) ako aj so svojím otcom do banky, kde žalobkyňa vložila na svoj bežný účet peniaze za účelom úhrady inkasa za tento byt a bankovej úradníčke, ktorú poznala, povedala, že tento byt dedíme, teda ja a môj otec. Z tejto výpovede žalovaného v rade 1/ vyplýva, že žalobkyňa spornú darovaciu zmluvu podpísala v tom, že pre prípad jej smrti byt zdedia žalovaní.

Omyl žalobkyne pri podpisovaní spornej zmluvy bol spôsobený aj nevhodným usmerňovaním zo strany žalovaných, ktorí žalovanú s obsahom darovacej zmluvy riadnym spôsobom neoboznámili a po jej podpísaní jej vyhotovenia zmluvy neodovzdali.

Intenzita psychického nátlaku žalovaných na žalobkyňu pri podpisovaní zmluvy nemusela byť vzhľadom na vek žalovanej (zmluvu podpisovala ako 80-ročná) veľmi intenzívna. Všeobecne je pravdepodobnosť omylu osôb starších ako 80 rokov pri posudzovaní následkov svojho konania podstatne vyššia ako u mladších. Navyše z lekárskej správy zo dňa 20.10.2018 vyplýva, že myslenie žalobkyne je obsahovo chudobné s intermitentnými stavmi dezorientácie hlavne časovej, s výpadkami krátkodobej pamäte, nesústredenosťou s oslabením koncentrácie pozornosti s postupnou deterioráciou psychických funkcií (úpadok a zhoršenie rozumových schopností). Tento zdravotný stav žalobkyne je umocnený zhoršením zmyslových porúch - nedoslýchavosťou ťažšieho stupňa s doporučeným načúvacím aparátom, ktorý žalobkyňa nepoužíva.

Aj vzhľadom na konštatovaný zdravotný stav je pravdepodobnosť omylu vo vôli žalovanej pomerne vysoká. Za daných okolností pre žalovanú nebolo jednoduché zosúladiť, čo podpisom zmluvy chce vyvolať a medzi následkami, ktoré skutočne vyvolá.

8. Dokazovaním bolo preukázané, že k podpisu spornej darovacej zmluvy, ktorá obsahuje dohodu o zriadení vecného bremena, došlo pod miernym psychickým nátlakom zo strany žalovaných. Psychický nátlak vzhľadom na vek a zdravotný stav žalobkyne, nemusel byť ani intenzívny. Pri podpisovaní spornej zmluvy žalobkyňa konala v omyle, pretože zmluvu podpisovala s tým, že sa jedná o vyporiadanie jej majetku pre prípad smrti a nie o darovaciu zmluvu. O tom, že súčasťou darovacej zmluvy bola dohoda o zriadení vecného bremena, žalobkyňa nevedela vôbec.

9. Z týchto dôvodov súd podľa § 37, 49a a § 126 Občianskeho zákonníka určil, že darovacia zmluva uzavretá medzi darujúcou Z. P. (žalobkyňou) a žalovaným v rade 1/ P. P., predmetom ktorej sú nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Priekopa a sú zapísané na Okresnom úrade v Martine na liste vlastníctva č. XXXX Q. E. K. Č.. XX G. A. G. X. O. K.I. V. A. Č. XXXX,ako aj spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a k pozemkom zastavaným bytovým domom je neplatná, pretože žalovaná pri podpise zmluvy konala pod nátlakom a v omyle.

Súd určil, že neplatná je aj dohoda o zriadení vecného bremena, ktorá bola súčasťou darovacej zmluvy zo dňa 11.09.2017, na základe ktorej obdarovaný P. P. - žalovaný v rade 1/ zriadil v prospech žalobkyne a v prospech žalovaného v rade 2/ V. P.É. právo vecného bremena, obsahom ktorého bolo bezplatné užívanie sporného bytu.

Vzhľadom na toto predbežné rozhodnutie súd určil, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Priekopa a sú zapísané na Okresnom úrade v Martine na liste vlastníctva č. XXXX Q. E. K. Č.. XX G. X. O. K. V. A. Č. XXXX, O. G. O. P. „. Č. XXXX/X G. F. M.. V. XX v celosti, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné číslo XXXX, postaveného na parcele registra „C“ číslo XXXX/X vo veľkosti podielu 4877/449644- tín, spoluvlastníckeho podielu k pozemkom zastavaným bytovým domom súpisné číslo XXXX, vedeným na parcele registra „C“ číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 897 m2 vo veľkosti podielu 4877/449644-tín a to bez zápisu vecného bremena, ktorého obsahom je právo doživotného bývania (užívania) žalobkyne a žalovaného v rade 2/ v neprospech povinného z vecného bremena a to žalovaného v rade 1/.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a žalobkyni, ktorá bola v spore úspešná, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.