Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Cb-20-2018.pdf
PDF · 88.53 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cb/20/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou, v právnej veci žalobcu: Marek Čupka - TRANSTAV, s miestom podnikania M. R. Štefánika - Tržnica 1250, 050 01 Revúca, IČO:37 542 532, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Vladimír Sidor, advokát so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 42 256 593, proti žalovanému: MBM-GROUP, a.s., so sídlom Hviezdoslavovo námestie č. 213, 029 01 Námestovo, IČO: 36 740 519, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Anton TABAČÁK, Ph.D., advokátom so sídlom Hlavná 82, 027 42 Oravský Biely Potok, IČO: 42 221 919, v konaní o 3 121,44 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3121,44 Eur s úrokom z omeškania 0,1% denne zo sumy:
- 21 407,72 Eur od 01.10. 2013 do 02.10.2013
- 14 407,72 Eur od 03.10.2013 do 19.12.2013
- 11 121,44 Eur od 20.12.2013 do 15.04.2014
- 3 121,44 Eur od 16.04.2014 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 2. 3. 2018 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný si uňho objednávkou č. 002/2013-1247 zo dňa 3. 4. 2013 objednal tovar - kamenivo príslušnej frakcie. Súčasťou objednávky boli Všeobecné obchodné podmienky žalobcu a tiež cenová ponuka, ktorú svojím podpisom potvrdili obaja predsedovia predstavenstva. Žalobca žalovanému dodal objednané kamenivo, pričom presné množstvo a frakcia boli zadávané žalovaným operatívne telefonicky. Vzhľadom na to, že dohoda medzi stranami neobsahovala osobitné požiadavky na akosť/vlastnosti kameniva, predávajúci dodal kamenivo v súlade s ust. § 420 ods. 2 Obchodného zákonníka. Dodané kamenivo spĺňalo kvalitatívne požiadavky podľa STN EN 13242:2002 + A1:2007. Objednávka žalovaného nestanovovala žiadne iné ( osobitné ) podmienky na kvalitu/akosť kameniva. Po dodaní tovaru žalobca vystavil faktúru č. 1330013 zo dňa 6. 6. 2013 na sumu 21 407,72 EUR s dátumom splatnosti dňa 6. 7. 2013. Až po uplynutí vyše mesiaca od dodania kameniva žalovanému žalovaný listom označeným ako „ Vrátenie faktúry č. 1330020 zo dňa 15. 7. 2013 „ žalobcovi vrátil uvedenú faktúru s odôvodnením, že nie je možné ju uznať, pretože vykonané statické zaťažovacie skúšky na konštrukciu násypu nevyhoveli a predbežným dôvodom mal byť podľa tvrdení žalovaného nadmerne zahlinený materiál ( vysoký podiel jemnej frakcie ). Žalobca poukazuje na skutočnosť, že aj napriek uvedenému žalovaný dňa 10. 9.
2013 podpísal uznanie dlhu a teda uznal, že dlh v čase podpisu existuje, je dôvodný a potvrdil aj jeho výšku. Žalobca žalovaného v liste „ Odpoveď na list č. 15/7/050/02 „ informoval, že trvá na tom, že tovar bol dodaný v súlade s dohodou strán a bez vád. Žalobca reklamáciu žalovaného neuznáva. Je názoru, že ak kamenivo nesplnilo požiadavky laboratória, ktorému žalovaný dal vzorku kameniva na skúšku, tak toto bolo spôsobené nesprávnym zapracovaním/hutnením kameniva zo strany žalovaného, za nevhodného počasia, žalovaný hutnil plochu v daždi a zhutnenú plochu nenechal žalovaný riadne vyschnúť. Neodborný pracovný postup žalovaného však nemôže byť na ujmu žalobcu. Z tohto dôvodu žalobca tiež odmietol akékoľvek tvrdené nároky žalovaného na náhradu škody. V zmysle podpísaných všeobecných obchodných podmienok reklamácia na dodaný tovar podlieha článku 5, podľa ktorého tovar je možné reklamovať pri prevzatí tovaru a nie po jeho zapracovaní. Žalovaný bol povinný pri prevzatí tovaru vykonať jeho obhliadku (čl. 5.2. VOP). Akékoľvek viditeľné a zjavné vady bol žalovaný povinný reklamovať výhradne len pri preberaní tovaru v mieste dodania tovaru. V súlade s čl. 5.4. VOP ak žalovaný nepodá správu o vadách tovaru bezodkladne po tom, čo sa o nich dozvedel, nemá právo z vád tovaru. Taktiež platí, že ďalšie spracovanie alebo použitie dodaného tovaru žalovaným vylučuje akékoľvek priznanie práva z vád tovaru. Taktiež Obchodný zákonník v § 427 ukladá žalovanému povinnosť dodané kamenivo prezrieť do najskôr po jeho dopravení do miesta dodania a v zmysle § 428 Obchodného zákonníka nemožno žalovanému ako kupujúcemu priznať právo z vád tovaru, ak žalovaný nepodal predávajúcemu - žalobcovi správu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil, resp. pri vynaložení odbornej starostlivosti mal zistiť pri prehliadke. Následne žalovaný žalobcovi zaslal faktúru č. 13/VF0073 na sumu 3 121,44 EUR za náklady spojené s výmenou štrkovej vrstvy. Žalobca žalovanému na túto faktúru odpovedal listom zo dňa 13. 11. 2013, kde uviedol, že naďalej neuznáva reklamáciu žalovaného z dôvodov, ktoré boli uvedené už v predchádzajúcom liste. Žalovaný interným dokladom zo dňa 13. 11. 2013 jednostranným zápočtom započítal svoj záväzok voči žalobcovi s pohľadávkou, ktorá mala žalobcovi vzniknúť z faktúr yč. 13Vf0073 vo výške 3 121,44 EUR. Tento jednostranný zápočet žalobca vrátil žalovanému dňa 15. 11. 2013, kde uviedol, že danú faktúru, ktorú žalovaný uvádza v zápočte a neuznáva ho. Žalovaný si nesplnil svoj záväzok a doteraz nezaplatil časť faktúry č. 1330013, z ktorej zostáva uhradiť sumu 3 121,44 EUR. Ako už bolo uvedené, žalovaný so žalobcom dňa 10. 9. 2013 podpísal uznanie dlhu, v ktorom sa žalovaný zaviazal uhradiť dlh v splátkach:
- do 30. 9. 2013 sumu 7 135 EUR
- do 15. 10. 2013 sumu 7 135 EUR
- do 31. 10. 2013 sumu 7 137,72 EUR.
Aj napriek tomu, že žalobca trvá na tom, že objednaný tovar bol žalovanému dodaný bez akýchkoľvek vád, z opatrnosti žalobca týmto v súlade s ust. § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka vznáša námietku, že žalovaný ako kupujúci nesplnil svoju povinnosť oznámiť tvrdené vady tovaru včas. Žalovaný nedodržal termín splatnosti ani jednej splátky podľa dohody o uznaní dlhu. V tejto dohode bolo tiež dohodnuté, že ak sa žalovaný dostane do omeškania so splátkou, stane sa splatný celý dlh. Žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi doteraz nesplnil. Žalobca si spolu s istinou uplatňuje tiež dohodnuté úroky z omeškania 0,1% denne z dlžnej sumy a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, v zmysle ust. § 369c Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 2 nar. vlády č. 21/2013 Z.z.
2. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor. Uviedol v ňom, že pohľadávka, ktorú si žalobca uplatnil v žalobe, bol zaplatená formou jednostranného zápočtu pohľadávok dňa 13. 11. 2013. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Uviedol, že ohľadne žalobcom uplatňovaného nároku mu bola doručená faktúra. Žalobcom uplatňovaný nárok nevedie v účtovníctve. Faktúru žalobcu, ktorá sa týka uplatneného nároku, uviedli vo svojom kontrolnom výkaze.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú založené v súdnom spise a dospel k záveru, že žalobe treba vyhovieť.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka:
(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia 3 121,44 EUR s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalovanému na základe jeho objednávky dodal tovar - kamenivo, za čo mu cenu faktúrou č. č. 1330013 zo dňa 6. 6. 2013 na sumu 21 407,72 EUR s dátumom splatnosti dňa 6. 7. 2013, z ktorej žalovaný doteraz nezaplatil 3 121,44 EUR napriek tomu, že písomne uznal tento dlh voči žalobcovi a zaviazal sa ho zaplatiť v troch splátkach. Žalovaný nepoprel, že mu žalobca dodal tovar, že mu žalobca za dodanie tovaru účtoval cenu uvedenou faktúrou, ktorú doteraz nezaplatil v sume 3 121,44 EUR a nepoprel ani, že uznal písomne svoj dlh voči žalobcovi. Proti žalobe sa bránil tým, že jeho záväzok voči žalobcovi zanikol započítaním pohľadávok, kde si s uplatnenou pohľadávkou započítal svoju pohľadávku, dňa 13. 11. 2013. Namietol tiež premlčanie uplatneného nároku. Čo sa týka námietky premlčania, súd túto považuje za nedôvodnú. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 10. 9. 2013 žalovaný uznal písomne uplatnený záväzok voči žalobcovi, čím došlo k začiatku plynutia novej 10-ročnej premlčacej lehoty. Pokiaľ teda žalobca podal žalobu dňa 2. 3. 2018, podal ju počas premlčacej lehoty.
Čo sa týka druhej námietky žalovaného k žalobe, a to, že pohľadávka žalobcu voči nemu zanikla jednostranným započítaním vzájomných pohľadávok, ktoré žalovaný doručil žalobcovi dňa 13. 11. 2013, súd ani túto neakceptoval. Medzi stranami totiž ostala sporná platnosť tohto započítania pohľadávok, pretože žalobca ho neuznal, čo aj žalovanému oznámil listom zo dňa 15. 11. 2013. Z tohto jednostranného zápočtu pohľadávok súd zistil, že žalovaný si s pohľadávkou, ktorú žalobca uplatnil v tomto konaní, započítal faktúru č. 13VF0073 na sumu 3 121,44 EUR. Z tejto faktúry súd zistil, že ňou žalovaný fakturoval žalobcovi náklady spojené s výmenou štrkovej vrstvy. Listom zo dňa 30. 10. 2013 žalovaný žalobcovi doručil túto faktúru s tým, že ide o faktúru za práce spojené s výmenou nevhodného materiálu dodaného žalobcom na stavbu „ Sanácia zosuvu cesty Rimavské Brezovo „ . Ďalej v liste uviedol, že nekvalitu materiálu u žalobcu reklamovali listom zo dňa 15. 7. 2013, kde na jeho reklamáciu žalobca spochybnil spôsob odobratých vzoriek a pripustil, že ním dodaný materiál nespĺňal požiadavku zŕn pod sitom do 9% aj napriek tomu, že žalobca vedel, o akú objednávku sa jedná a na aký účel má byť materiál použitý. Listom, datovaným dňa 13. 11. 2013 žalobca žalovanému túto faktúru vrátil a upozornil ho, že predmetom objednávky nebola presná špecifikácia jemných častíc pod sitom a to je dôvod neuznania reklamácie, ktorý mu uviedol už v liste zo dňa 27. 8. 2013, kde uviedol, že reklamáciu žalovaného zamieta. Súd považuje za účelovú obranu žalovaného ohľadne zániku pohľadávky žalobcu započítaním, pretože v čase uznania dlhu voči žalobcovi dňa 10. 9. 2013 mu už bolo známe zamietavé stanovisko žalobcu k jeho reklamácii, ktoré mu žalobca oznámil listom zo dňa 27. 8. 2013 ( žalovaný nepoprel, že toto stanovisko žalobcu obdržal ). Potom pokiaľ žalovaný uznal dlh voči žalobcovi, ktorého súčasťou je aj uplatnený záväzok, v čase jeho uznania bol už uzrozumený s tým, že žalobca jeho reklamáciu neuznáva a následne vystavenie faktúry na náhradu nákladov, ktoré podľa tvrdenia žalovaného vznikli z dôvodu, že tovar, dodaný žalobcom, mal vady, bolo nedôvodné a poťažne zápočtom takejto neexistujúcej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi nemohlo dôjsť k zániku pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Súd podotýka, že napriek tomu, že žalovaný mal vedomosť o zamietavom stanovisku žalobcu k faktúre, reklamácii tovaru aj zápočtu pohľadávok, ktoré vystavil žalovaný, a to jednak z korešpondencie, ktorá medzi stranami sporu prebehla pred začatím konania, ako aj zo žaloby, neuviedol žiadne ďalšie tvrdenia ani nepredložil žiadny dôkaz na preukázanie dôvodnosti svojho tvrdenia o oprávnenosti vyúčtovania nákladov spojených s odstránením vád, samotnej reklamácie tovaru a v nadväznosti na to platnosti započítania vzájomných pohľadávok. Súd podotýka aj, že v odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že faktúru žalobcu, ktorá sa
týka uplatneného nároku, uviedol vo svojom kontrolnom výkaze. Toto uviedol na základe poučenia v platobnom rozkaze, že v odpore okrem vecného odôvodnenia musí uviesť, či faktúru žalobcu, ktorá sa týka uplatneného nároku, uviedol vo svojom kontrolnom výkaze podľa § 78a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Ak faktúru v kontrolnom výkaze uviedol, na odôvodnenie odporu musí uviesť také skutočnosti, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok a svoje tvrdenia musí v lehote na podanie odporu osvedčiť listinnými dôkazmi, na ktoré sa odvoláva, inak sa odpor nepovažuje za vecne odôvodnený. Súd konštatuje, že napriek tomuto poučeniu a faktu, že žalovaný uplatnenú faktúru uviedol vo svojom kontrolnom výkaze, žalovaný nepredložil žiadne tvrdenia a dôkazy na preukázanie tvrdení o zániku pohľadávky žalobcu započítaním. Pokiaľ žalovaný žalobcom uplatnenú faktúru neevidoval vo svojom účtovníctve, resp. záväzok z nej považoval za zaniknutý započítaním, je otázne, prečo vo svojom kontrolnom výkaze uviedol žalobcom uplatnenú faktúru, keď toto sa podáva podľa stavu ku koncu zdaňovacieho obdobia ( v tomto prípade podľa stavu ku koncu roku 2013 ). Keďže súd obranu proti žalobe vyhodnotil ako nedôvodnú, zaviazal žalovaného, aby žalobcom uplatnenú istinu zaplatil, spolu s úrokom z omeškania, ktorého výšku si strany sporu dohodli vo všeobecných obchodných podmienkach ( bod 3.7. ) V súlade s ust. § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. súd žalobcovi priznal aj 40 EUR ako paušálnu náhradu nákladov, spojených s uplatnením pohľadávky.
5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.