Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_7Csp-206-2017.pdf
PDF · 79.45 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/206/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, P.O. Box 205, IČO: 37 927 795, proti žalovanej N. D., A.. XX.X.XXXX, S. W. P. P., v konaní o zaplatenie 248,33 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť sumu 248,33 € spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 20.12.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má proti žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18.10.2017 sa pôvodný žalobca obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku, IČO: 35 923 130, proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 248,33 € spolu s 5,05 %-ným úrokom z omeškania ročne od 20.12.2014 do zaplatenia.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 26.11.2013 so žalovanou uzavrel zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX, na základe ktorej žalovanej ako veriteľ poskytol pôžičku vo výške 381,60 € na kúpu spotrebného tovaru - mobilného telefónu Samsung Galaxy S4. Kúpna cena tovaru bola 424 €, pričom žalovaná pri podpise zmluvy uhradila akontáciu vo výške 42,40 € a zvyšok kúpnej ceny sa zaviazala splácať splátkami po 21,20 €. Celkový počet splátok bol dohodnutý na 20. Žalovaná však z vyššie uvedenej sumy zaplatila len 169,60 €, pričom celkovo mala na úhradu pôžičky zaplatiť sumu 424 €. Keďže žalovaná porušila svoju povinnosť splácať pôžičku riadne a včas, žalobca ju listom z 29.10.2014 nazvaným Predžalobná upomienka, vyzval k úhrade dlžných splátok a upozornil ju na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Keďže žalovaná v dodatočne určenej lehote dlh na splátkach nezaplatila, žalobca pristúpil dňa 19.12.2014 k zosplatneniu úveru, teda k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru, o čom informoval žalovanú listom z 31.12.2014. Žalovaná však nereagovala a preto bol žalobca nútený obrátiť sa žalobou na súd. Z celkovej sumy, ktorú mala žalovaná zaplatiť, žalovaná zaplatila len 212 €, z čoho akontácia predstavuje sumu 42,40 € a celková suma úhrad predstavuje sumu 169,60 €.
3. Žalobca k žalobe pripojil samotnú zmluvu o pôžičke spísanú 26.11.2013, prehľad splátok a úhrad, predžalobnú upomienku z 29.10.2014, dôkaz o jej odoslaní žalovanej a oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 31.12.2014.
4. V priebehu konania došlo k 1.1.2018 k zániku pôvodného žalobcu jeho rozdelením a následným zlúčením, pričom pohľadávku voči žalovanej prevzala Q. Ú. W. Y..X.., X. X. Q. W. ako jeden z dvoch
právnych nástupcov pôvodného žalobcu. Súčasne však právny nástupca pôvodného žalobcu zmenil právneho zástupcu a tento nový právny zástupca navrhol súdu podaním z 30.12.2017 návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu s odôvodnením, že právny nástupca obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., so sídlom v Kežmarku - Q. Ú. W. Y..X.., X. X. Q. W. -následne postúpila pohľadávku vymáhanú žalobou na obchodnú spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, teda na obchodnú spoločnosť uvedenú v záhlaví tohto rozsudku.
5. Na dôkaz tejto skutočnosti predložil rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok, jej prílohy a oznámenie pôvodného veriteľa žalovanej. Právny zástupca Q. Ú. W. bol súčasne právnym zástupcom obchodnej spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o.. Súd uznesením sp. zn. 7Csp/206/2017 zo dňa 13.3.2018 rozhodol podľa ustanovenia § 64 C.s.p. o tom, že pokračuje s právnym nástupcom pôvodného žalobcu a to so spoločnosťou Q. Ú. W. Y..X.., X. X. Q. W.. Následne uznesením z 13.3.2018 sp. zn. 7Csp/206/2017 pripustil zmenu subjektu tak, že na strane žalobcu vystúpila z konania spoločnosťou Q. Ú. W. Y..X.., X. X. Q. W. a na jej miesto do konania vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave.
6. Nový žalobca na žalobe zotrval.
7. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, pretože sa jej ju nepodarilo doručiť do vlastných rúk, lebo sa nezdržiava v mieste bydliska uvedeného v Registri obyvateľov SR a súdu sa nepodarilo ani iným spôsobom (na e-mailovej adrese žalovanej, ktorá bola súdu známa z iného konania) žalovanú kontaktovať. Súd preto žalovanej doručoval žalobu spôsobom, ktorý predpokladá ustanovenie § 116 ods. 2 C.s.p., teda oznámením o doručovaní žaloby, jej príloh a poučenia žalovanej zverejnením na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu s tým, že po 15 dňoch od zverejnenia sa tieto listiny považovali žalovanej za doručené, napriek tomu, že sa o nich žalovaná nedozvedela.
8. V zmysle § 297 písm. b/ C. s. p. v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s. p. dňa 15.8.2018 súd verejne vyhlásil vo veci samej rozsudok bez nariadenia pojednávania.
9. Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z listinných dôkazov, ktoré pripojil do spisu žalobca a z jeho skutkových tvrdení, ktoré ostali nesporné, keďže žalovaná ich nerozporovala (§ 151 ods. 1 C.s.p.).
10. Zo zmluvy o pôžičke, ktorú spísala obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., so sídlom v Kežmarku, teda pôvodný žalobca ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou dňa 26.11.2013, súd zistil, že touto zmluvou bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 381,60 € na kúpu spotrebného tovaru za cenu 424 € pri celkových nákladoch spotrebiteľa 42,40 €, teda v sume, ktorá sa rovnala 10 % akontácii, ktorú žalovaná musela zaplatiť. Žalovaná musela celkovo zaplatiť 424 €, čo zodpovedalo 20 splátkam po 21,20 €. RPMN pôžičky bola 13,02 % ročne, fixná úroková sadzba bola dohodnutá na 13,02 % ročne a priemerná hodnota RPMN bola v tom čase stanovená vo výške 45,94 €. Splátky pôžičky boli podľa článku 6 zmluvných podmienok zročné k 20. dňu kalendárneho mesiaca, pričom prvá splátka bola zročná nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy, čiže k 20.12.2013 a posledná splátka bola zročná 20.7.2015, čo bol aj deň konečnej splatnosti pôžičky. V článku 12 ods. 4 bolo dohodnuté právo veriteľa na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšie ako tri mesiace a spoločnosť ho upozornila na uplatnenie tohto práva 15 dní vopred. Z prehľadu o splácaní pôžičky bolo potom zrejmé, že poslednú úhradu na zaplatenie záväzku žalovaná uskutočnila 19.8.2014. Po tomto dátume už nič nezaplatila a žalobcovi celkovo dovtedy zaplatila 212 €, z čoho sumu 42,40 € predstavovala akontácia, ktorú žalovaná zaplatila už pri uzavretí zmluvy o pôžičke. Listom z 29.10.2014 preto veriteľ žalovanú upozornil, že na splátkach dlhuje 67,84 € a tento dlh žiada zaplatiť bezodkladne do 5.12.2014 s tým, že ak nedôjde k úhrade splátky zročnej za august 2014, je oprávnený veriteľ dlh zosplatniť. Táto výzva bola žalovanej odoslaná na adresu uvedenú v zmluve o pôžičke, avšak žalovaná si ju v odbernej lehote neprevzala a preto sa táto zásielka nedoručená vrátila veriteľovi v novembri 2014. Listom z 31.12.2014 preto veriteľ oznámil žalovanej, že zosplatnil jej dlh z úverovej zmluvy, pričom žalovaná na istine dlhuje sumu 248,33 €. V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by žalovaná bola tento dlh žalobcovi uhradila, či už v lehote určenej žalobcom, alebo ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu.
11. Nárok žalobcu na zaplatenie úverovej istiny, ktorú žalobca uplatňoval v sume 248,33 €, nachádza právnu oporu aj v ustanoveniach § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorý predstavuje v týchto ustanoveniach základný právny rámec pre úpravu úverovej zmluvy.
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Žalobca požadoval sumu 248,33 € titulom úverovej istiny. Podľa presvedčenia súdu mohol požadovať viac a to až sumu 254,40 €, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou 424 €, ktorú mala žalovaná celkovo 20-timi splátkami zaplatiť a sumou 169,60 €, ktorú žalovaná zaplatila (bez akontácie 42,40 €, ktorú platila pri uzavretí zmluvy). Žalovaná sa dostala do omeškania dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru, teda 20.12.2014, preto je povinná v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zákonníka, platiť aj úroky z omeškania, ktoré sú o 5 %-uálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd považoval žalobu za dôvodnú v celom rozsahu a preto jej vyhovel.
14. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a úspešnému žalobcovi proti neúspešnej žalovanej priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.