Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_43CoE-100-2018.pdf
PDF · 141.67 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoE/100/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej, členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v exekučnej veci oprávneného Univerzálna stavebná spoločnosť, s. r. o., so sídlom Horná 30, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 019 852, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária AKSK, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti povinnému DUTEC, s. r. o., so sídlom Kremnička 87, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 058 441, na vymoženie pohľadávky vo výške 120.757,- Eur s príslušenstvom, o vznesených námietkach povinného proti exekúcii, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom, so sídlom Exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica pod sp. zn. EX 16/15, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Er/617/2015-120 zo dňa 9. januára 2018 takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Er/617/2015-120 zo dňa 9. januára 2018 potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd na základe sťažnosti povinného zmenil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 1Er/617/2015-73 zo dňa 28.03.2017 vydané vyšším súdnym úradníkom tak, že námietkam povinného proti exekúcii vyhovel.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 13.03.2015 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5601 134888 na podklade exekučného titulu, ktorý je rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 27Cbi 44/2010 zo dňa 06.11.2013 (ďalej aj rozsudok). Následne dňa 21.04.2015 boli okresnému súdu prostredníctvom exekútora doručené námietky povinného proti exekúcii, ktoré povinný odôvodnil tým, že oprávnenému nevznikol na základe exekučného titulu žiadny nárok na plnenie, pretože reštrukturalizačný plán v jeho schválenej podobe je naďalej voči oprávnenému účinný v plnom rozsahu. Poukázal na to, že reštrukturalizácia povinného sa skončila dňa 11.05.2011 v súlade s ust. § 153 ZKR, pričom ako povinný je zaviazaný najneskôr v lehote 30 dní od skončenia reštrukturalizácie, t.j. najneskôr do 11.06.2016 zložiť do súdnej úschovy na súde v SR alebo do notárskej úschovy u notára so sídlom v SR sumu vo výške 36.227,10 Eur, ktorá predstavuje 30 % pohľadávky zistenej rozsudkom. Mal za to, že pohľadávku oprávneného zistenú rozsudkom a zníženú reštrukturalizačným plánom nie je povinný splácať v splátkach, ale jednorazovo v lehote do 11.06.2016. V lehote do 11.06.2016 preto podľa povinného nie je daná povinnosť z jeho strany na úhradu pohľadávky oprávneného, ktorá bola priznaná exekučným titulom, či už plnením do úschovy alebo vo forme zabezpečenia jeho majetku. Reštrukturalizačný plán sa stane voči oprávnenému neúčinný len v prípade, ak by ako povinný v lehote do 11.06.2016 nezložil sumu vo výške 36.227,10 Eur do notárskej alebo súdnej úschovy alebo by nezabezpečil jej splnenie svojim majetkom. Preto podľa povinného až po márnom uplynutí tejto lehoty bude exekučný titul spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého bude môcť byť voči povinnému vykonávaná exekúcia na vymoženie sumy určenej vo výroku exekučného titulu. Tieto argumenty povinný použil na základe odkazu na § 158 ods. 1 Zákona
o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), ktorý podľa neho určuje, že reštrukturalizačný plán sa stáva neúčinným voči veriteľovi, ktorého pohľadávka alebo jeho časť bola popretá v prípade, keď dlžník nesplní svoju povinnosť zložiť plnenie pripadajúce na popretú pohľadávku do notárskej alebo súdnej úschovy alebo nezabezpečí splnenie tohto plnenia majetkom do 30 dní od splatnosti tohto plnenia. Ďalej v tejto súvislosti poukázal na ustanovenia reštrukturalizačného plánu, v bode 3.6 na strane číslo 48, ktoré upravujú lehotu splatnosti pre pohľadávky nezaradené do skupiny ako nezabezpečené pohľadávky v lehote 5 rokov. Povinný poukázal aj bod 4.1 na strane číslo 48 reštrukturalizačného plánu, v ktorom sú uvedené ustanovenia o poukazovaní plnenia do súdnej alebo notárskej úschovy vždy v lehote 30 dní po tom, ako sa príslušné plnenie alebo časť stane splatné. Súčasne poukázal na ďalšiu časť reštrukturalizačného plánu a to bod 3.1.5 na strane číslo 46, ktorá uvádza, že v prípade úspechu oprávneného v súdnom spore o určenie popretých pohľadávok, pohľadávky ktoré sú zaradené do skupiny ako nezabezpečené pohľadávky s lehotou splatnosti 5 rokov, sa veriteľ vzdáva svojej pohľadávky v časti 70 % a nová výška pohľadávok predstavuje výšku 30 %. V nadväznosti na tieto ustanovenia povinný uviedol, že vo vzťahu k pohľadávkam oprávneného je spôsob ich plnenia v reštrukturalizačnom pláne upravený dvoma samostatnými režimami splácania. Nepopreté pohľadávky sa majú podľa povinného uhrádzať v mesačných splátkach vždy ku koncu príslušného mesiaca podľa bodu 3.2.6. reštrukturalizačného plánu. Popreté pohľadávky, ktoré boli následne súdom v rozsudku zistené, má povinný záväzok uhradiť jednorazovo, a nie v mesačných splátkach (podľa bodu 2.6.2 reštrukturalizačného plánu). Záverom povinný navrhol, aby súd jeho námietkam vyhovel, exekúciu zastavil a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť povinnému trovy exekúcie pozostávajúce zo súdneho poplatku spojeného s námietkami proti exekúcii.
3. Na podané námietky povinného sa podaním doručeným súdu dňa 24.04.2015 vyjadril oprávnený, ktorý považoval tvrdenie povinného za účelové, nesprávne a protizákonné interpretovanie ustanovení plánu. Podľa oprávneného podstata právnej úpravy spočíva v tom, že všetky pohľadávky všetkých veriteľov zaradených pre účely uspokojovania do jednej skupiny boli uspokojené v rovnakej miere a rovnakým spôsobom. Tento záver podľa oprávneného vyplýva z ust. § 157 ods. 1 písm. a) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pričom ho podporuje aj právna teória. Využitie § 157 ods. 1 písm. a) ZKR je podľa oprávneného limitované, určené len pre tých veriteľov, ktorých pohľadávka bola zistená (uznaná). Tento postup však oprávnený podľa svojho názoru využiť nemohol, pretože jeho pohľadávky, ktoré sú predmetom exekúcie, boli popreté a teda neboli zistené v čase potvrdenia plánu súdom. Oprávnený má preto za to, že má k dispozícii právoplatný a vykonateľný exekučný titul a súčasne, že plán, na ktorý sa povinný odvoláva, je vo vzťahu k exekvovaným pohľadávkam neúčinný, keďže bola porušená základná zásada reštrukturalizačného konania, a to rovnaké uspokojenie pohľadávok všetkých veriteľov zaradených do jednej skupiny. Ďalej oprávnený uviedol, že z podrobného preštudovania ustanovenia reštrukturalizačného plánu, pri aplikácii základných zásad reštrukturalizačného konania, nie je možné vyvodiť závery aké uviedol povinný o tom, že by sa pohľadávky zaradené do jednej skupiny mali uspokojovať v závislosti od toho, či pohľadávky boli zistené alebo nie. Z dotknutého ustanovenia reštrukturalizačného plánu je možné podľa oprávneného vyvodiť len záver, že aj popreté pohľadávky oprávneného budú uspokojené v rovnakej skupine ako jeho zistené pohľadávky, aj popreté pohľadávky oprávneného mali byť uspokojené v rovnakom rozsahu ako jeho zistené pohľadávky, aj popreté pohľadávky oprávneného mali byť uspokojené, vzhľadom na popísanú zásadu, v rovnakých lehotách ako zistené pohľadávky a keďže v ustanovení plánu týkajúceho sa uspokojovania popretých pohľadávok chýba časť o pravidelnom mesačnom plnení, je nutné aplikovať tú časť, ktorá sa týka uspokojovania zistených pohľadávok v tej istej skupine. Podľa oprávneného z ustanovenia plánu, z ktorého povinný vyvodzuje svoje závery nevyplýva, že by sa zistené pohľadávky a popreté pohľadávky mali uspokojovať odlišným spôsobom, čo je neprípustné. Záverom oprávnený uviedol, že povinný mal možnosť v pláne vytvoriť samostatnú skupinu, v ktorej by sa uspokojovanie dialo tak, ako to sám uvádza, čo ale neurobil. Ako dôvod takéhoto konania oprávnený uviedol, že by mohlo byť vytvorených 7 až 8 skupín, čo by znamenalo nemožnosť zo strany oprávneného domáhať sa nahradenia súhlasu skupiny podľa ust. § 152 ZKR, nakoľko by nemal k dispozícii súhlas väčšiny z ním vytvorených skupín.
4. Na základe výzvy bolo na okresnému súd dňa 16.02.2017 doručené podanie povinného zo dňa 14.02.2017, v ktorom uviedol, že jeho záväzok vyplývajúci z ust. 3.1.5. ods. 2 Reštrukturalizačného plánu povinného, zo dňa 13.04.2011, splnil zložením zostatkovej sumy 36.300,- Eur, na príslušný bankový účet. Súčasťou podania bola Pokladničná potvrdenka OTP banky, zo dňa 20.05.2016, ktorá potvrdzovala prijatie sumy 36.300,- Eur na príslušný bankový účet.
5. Oprávnený sa k podaniu povinného vyjadril podaním doručeným na okresný súd dňa 06.03.2017, v ktorom potvrdil, že dňa 20.05.2016 boli na jeho účet zaplatené peňažné prostriedky vo výške 36.300,- Eur, teda suma nižšia ako je suma 120.757,- Eur, ktorej zaplatenia sa domáha. Oprávnený uviedol, že suma bola uhradená po podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Ďalším podaním doručeným na okresný súd dňa 08.03.2017, oprávnený uviedol, že povinný si svoju povinnosť podľa ust. 158 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii nesplnil, čím sa stal reštrukturalizačný plán voči oprávnenému v časti týkajúcej sa predmetných popretých pohľadávok právne neúčinným a tým sa dostal povinný do omeškania s plnením pohľadávok dňa 01.07.2011, pretože účinky plánu nastali dňa 20.05.2011, do 31.05.2011 boli splatné prvé splátky, tzn. do 30.06.2011 mal povinný vykonať prvú úschovu na plnenie splatné do 31.05.2011, čo sa nestalo. V dôsledku uvedenej skutočnosti podľa oprávneného v súlade s ust. § 161 ods. 3, písm. b) zákona o konkurze a reštrukturalizácii bolo možné viesť v prípade neúčinnosti plánu voči povinnému exekúciu na podklade právoplatného rozhodnutia súdu o určení pohľadávky, ak ide o neúčinnosť plánu podľa § 158 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Oprávnený ďalej uviedol, že povinný síce oprávnenému zaplatil sumu 36.300,- Eur, ale nezaplatil zvyšok sumy 84.457,- Eur. Argumenty povinného sú podľa oprávneného nesprávne a v rozpore s právnou úpravou, ktorej zásada spočíva v tom, aby všetky pohľadávky všetkých veriteľov zaradených do jednej skupiny boli uspokojené v rovnakej miere a rovnakým spôsobom. Nie je preto možné z reštrukturalizačného plánu vyvodiť záver o tom, že pohľadávky jednej skupiny mali uspokojovať v závislosti od toho, či pohľadávky boli zistené alebo nie. Záverom oprávnený uviedol, že ak v ustanovení plánu týkajúcom sa uspokojovania popretých pohľadávok chýba časť o pravidelnom mesačnom plnení, je nutné aplikovať tú časť, ktorá sa týka uspokojovania zistených pohľadávok v tej istej skupine. Keďže v ustanovení plánu týkajúcom sa uspokojovania popretých pohľadávok chýba časť o pravidelnom mesačnom plnení, je nutné aplikovať tú časť, ktorá sa týka uspokojovania zistených pohľadávok v tej istej skupine.
6. O námietkach povinného rozhodol Okresného súdu Banská Bystrica uznesením č. k. 1Er/617/2015-73 zo dňa 28.03.2017, vydaným vyšším súdnym úradníkom tak, že ich zamietol. Dôvody ich zamietnutia spočívali vo vyslovení právneho záveru, že ustanovenia § 158 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii majú za účel do rozhodnutia súdu o popretých pohľadávkach zabezpečovaciu funkciu v tom, že vytvárajú úschovu peňažných prostriedkov, resp. majetku, ktoré(ý) sa v prípade „pozitívneho“ rozhodnutia súdu o popretých pohľadávkach uvoľní v prospech veriteľa a v prípade „negatívneho“ rozhodnutia uvoľní naspäť dlžníkovi. Nesplnenie tejto povinnosti zákon následne sankcionuje tým, že po rozhodnutí súdu o popretých pohľadávkach sa toto rozhodnutie stáva exekučným titulom, na základe ktorého je možné viesť exekúciu. V uznesení bol ďalej prezentovaný právny záver, podľa ktorého aby mohlo dôjsť k uvoľneniu finančných prostriedkov - majetku podľa ust. § 158 ods. 2 ZKR, tento majetok musí byť do rozhodnutia súdu o určení popretých pohľadávok už vopred uschovaný, resp. nahromadený. Ak je účelom zákona dočasne zabezpečiť (uschovať, uložiť) sumu peňažných prostriedkov, resp. majetku rovnajúceho sa výške popretých pohľadávok, do rozhodnutia súdu o ich určení, je potrebné podľa záverov vyslovených v tomto rozhodnutí uprednostniť ustanovenia bodu č. 3.2.6 prvého odseku predmetného reštrukturalizačného plánu, kedy splatnosť pohľadávok je určená na pravidelné mesačné splátky k ultimu príslušného mesiaca a ktoré je potrebné vkladať do úschovy v súlade s ust. bodu č. 4.1 Reštrukturalizačného plánu, t. j. do 30 dní od poslednej splatnosti mesačnej splátky. V prípade opačného výkladu by mohla v posudzovanom prípade nastať absurdná situácia, kedy v čase právoplatnosti rozhodnutia súdu o určení popretých pohľadávok by nebolo možné pristúpiť k zákonom predpokladanému následku určenému v dispozícii normy podľa § 158 ods. 2 ZKR, a to k uvoľneniu zabezpečených finančných prostriedkov, resp. zabezpečeného majetku veriteľovi alebo dlžníkovi.
7. Proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom podal povinný včas sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že úvahy súdu považuje síce za vnútorne konzistentné, avšak úplne nesprávne, pretože súd sa riadil iba striktne výkladom ustanovenia § 158 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii bez nevyhnutného zohľadnenia ostatných relevantných ustanovení tohto zákona. Povinný v sťažnosti tvrdil, že podľa § 155 ZKR je nespochybniteľné, že schválený plán predstavuje konečné a definitívne usporiadanie vzájomných práv a povinností dlžníka a jeho jednotlivých veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do reštrukturalizácie spôsobom podľa ZKR. Podľa povinného po schválení plánu nie je možné okrem postupu podľa § 157 ZKR a okrem prípadu, ak je na vznik, zmenu alebo zánik práva upraveného plánom potrebný súhlas príslušného orgánu, posudzovať súlad obsahu plánu s objektívnym právom. Ak by aj podľa povinného plán teoreticky obsahoval ustanovenia, ktoré sú v rozpore s príslušnými ustanoveniami Zákona o konkurze a reštrukturalizácie, plán v schválenej podobe zaväzuje všetkých jeho
účastníkov. Uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom sa preto podľa povinného neprípustným spôsobom preskúmava a v exekučnom konaní súčasne neguje rozhodovacia činnosť Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 2R/7/2010, ktorý predmetný reštrukturalizačný plán schválil. Povinný ďalej uviedol, že v konaní o námietkach v posudzovanej veci exekučný súd je oprávnený len posúdiť, či povinný pri poskytovaní plnenia na popreté pohľadávky postupoval v súlade s tou časťou schváleného plánu, ktorá upravuje plnenie na popreté pohľadávky oprávneného alebo nie. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že povinný pri poskytovaní plnenia na popreté pohľadávky oprávneného nepostupoval v súlade s plánom, mala by táto skutočnosť za následok neúčinnosť reštrukturalizačného plánu voči oprávnenému. Podľa názoru povinného súd nemá právo skúmať, či schválený reštrukturalizačný plán alebo jeho časť je alebo nie je v súlade s ktorýmkoľvek ustanovením Zákona o konkurze a reštrukturalizácie. Takýto postup je podľa povinného možné prirovnať k postupu, kedy by v konaní o námietkach posudzoval akékoľvek právoplatné súdne rozhodnutie s hmotným právom a na základe takéhoto svojvoľného testu zákonnosti by neakceptoval obsah takéhoto právoplatného súdneho rozhodnutia. Povinný poukázal na konanie oprávneného, ktorý po viac ako 5 rokov od skončenia reštrukturalizačného konania namieta nesprávne a protizákonné interpretovanie ustanovení reštrukturalizačného plánu, pričom podľa neho oprávnený mal podľa ust. § 157 ods. 1 písm. a) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii možnosť v lehote 15 dní od uverejnenia uznesenia o schválení reštrukturalizačného plánu domáhať sa jeho neúčinnosti, čo oprávnený neurobil. Pre posúdenie splnenia alebo nesplnenia tejto povinnosti povinného je podľa povinného rozhodujúce len a výlučne doslovné znenie bodu 3.2.6. odsek 2 plánu, ktoré určuje, že plnenie na popreté pohľadávky oprávneného vo výške 30 % ich pôvodnej hodnoty mal povinný poskytnúť oprávnenému najneskôr v lehote 5 rokov od skončenia reštrukturalizácie. Povinný ďalej uviedol, že exekúcia, ktorá je voči nemu vedená je nezákonná, pretože nenastala neúčinnosť reštrukturalizačného plánu voči oprávnenému a teda exekúcia je vedená na základe nevykonateľného exekučného titulu. Povinný tiež poukázal na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o námietkach nezohľadnil jeho úhradu 36.600,- Eur, ktorú poukázal na účet oprávneného, kedy mohol čiastočne námietkam vyhovieť a exekúciu zastaviť. Záverom povinný dodal, že postup exekučného súdu pri rozhodovaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie bol neakceptovateľný, pretože vychádzal len z tvrdení oprávneného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti povinný navrhol, aby súd vyhovel sťažnosti povinného a exekúciu ako neprípustnú v celom rozsahu zastavil.
8. Na uvedenú sťažnosť povinného sa podaním zo dňa 28.06.2017 prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že exekúcia je oprávnená, pričom sa pridržiaval svojich doterajších vyjadrení. K uzneseniu napadnutému sťažnosťou oprávnený uviedol, že súd vykonal prípustný výklad ustanovení plánu v súlade s § 157 ods. 1 písm. a) ZKR o rovnakom uspokojení pohľadávok v jednej skupine. K úhrade sumy 36.600,- Eur oprávnený uviedol, že táto skutočnosť je vecou samotného exekútora, ktorý posúdi a bude riešiť, či a kedy došlo k čiastočnému plneniu.
9. Okresný súd rozhodujúci o sťažnosti proti rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom konštatoval, že exekučný spor, ktorý bol vyvolaný námietkami povinného spočíva v argumentácii, že podľa povinného pohľadávky, ktoré boli popreté a následne súdom podľa exekučného titulu zistené, sa zaviazal uhradiť v lehote do 5 rokov odo dňa skončenia reštrukturalizácie tak, ako to uvádza bod 3.2.6. druhý odsek (bod 2.6.2) Reštrukturalizačného plánu povinného, zo dňa 13.04.2011 (ďalej len „Plán“) bez povinnosti ich vkladania do úschovy v splátkach odo dňa skončenia reštrukturalizácie. Na druhej strane oprávnený tvrdil, že povinný mal vkladať do úschovy v splátkach plnenia na popreté pohľadávky veriteľa v lehote do 30 dní po tom, ako sa príslušné plnenie v zmysle plánu stane splatným, t. j. povinný mal podľa oprávneného uskutočniť prvú úschovu na plnenie v lehote do 30. 06. 2011. Oprávnený súčasne svojimi argumentmi poukázal na skutočnosť, že ak v ustanovení plánu týkajúcom sa uspokojovania popretých pohľadávok chýba časť o pravidelnom mesačnom plnení, je nutné aplikovať tú časť, ktorá sa týka uspokojovania zistených pohľadávok v tej istej skupine.
10. Okresný súd po preskúmaní argumentov účastníkov exekučného konania preto ustálil právnu podstatu exekučného sporu vyvolanú námietkami povinného, kedy sporná sa stala skutočnosť, či povinný mal svoju povinnosť podľa ust. § 158 ods. 1 ZKR uskutočniť v pravidelných mesačných splátkach podľa bodu 3.2.6 prvého odseku Plánu odo dňa skončenia reštrukturalizácie alebo podľa bodu 3.2.6 druhého odseku Plánu v lehote 5 rokov odo dňa skončenia reštrukturalizácie, kedy by sa to mohlo udiať aj jednorazovo po uplynutí uvedenej lehoty piatich rokov. Aplikácia jedného alebo druhého záveru
má následok v konštatovaní, či Plán sa stal voči oprávnenému neúčinným zo zákona a či bolo možné následne začať na základe exekučného titulu exekúciu
11. Zo súdneho spisu okresný súd zistil, že z obsahu upovedomenia o začatí exekúcie je zrejmé, že exekučným titulom je rozsudok súdu o určení pohľadávok, pričom oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie tvrdí, že plán sa voči nemu stal neúčinným v súlade s ust. § 158 ZKR. Pre posúdenie možnosti vykonávať exekúciu na základe súdneho rozsudku je rozhodujúce zodpovedanie otázky, či reštrukturalizačný plán sa stal vo vzťahu k oprávnenému neúčinným, ktorá podľa oprávneného - veriteľa nastala v posudzovanom prípade priamo zo zákona.
12. Okresný súd s poukazom na § 155 ZKR uviedol, že obsah reštrukturalizačného plánu a spôsob jeho prijímania posudzuje konkurzný súd, ktorý rozhoduje o schválení reštrukturalizačného plánu. V prípade, ak súd reštrukturalizačný plán schváli, platí nevyvrátiteľná právna domnienka o súlade reštrukturalizačného plánu ako celku a aj jeho jednotlivých samostatne posudzovaných častí s právom. Po schválení plánu nie je možné okrem postupu podľa § 157 ZKR a okrem prípadu, ak je na vznik, zmenu alebo zánik práva upraveného plánom potrebný súhlas príslušného orgánu, opakovane posudzovať súlad obsahu plánu. Plán v schválenej podobe zaväzuje všetkých jeho účastníkov, je výsledkom rozhodovacej činnosti Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 2R/7/2010, ktorý predmetný reštrukturalizačný plán schválil. S poukazom na uvedené sa okresný súd nestotožnil s názorom oprávneného v tom smere, že schválený plán odporuje ním ustanoveným ustanoveniam ZKR. Okresný súd konštatoval, že v konaní o námietkach proti exekúcii v posudzovanej exekučnej veci je potrebné len posúdiť, či povinný pri poskytovaní plnenia na popreté pohľadávky postupoval v súlade s tou časťou schváleného plánu, ktorá upravuje plnenie na popreté pohľadávky oprávneného alebo nie, ako aj splatnosť takéhoto plnenia. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že povinný pri poskytovaní plnenia na popreté pohľadávky oprávneného nepostupoval v súlade s plánom, mala by táto skutočnosť za následok neúčinnosť reštrukturalizačného plánu voči oprávnenému, ktorá by nastala priamo zo zákona. Oprávnený mal možnosť podľa § 157 ods. 1 písm. a) ZKR v lehote 15 dní od uverejnenia uznesenia o schválení reštrukturalizačného plánu sa domáhať jeho neúčinnosti za predpokladu, že nesúhlasil s plánom. Potom mal okresný súd za to, že pre posúdenie splnenia alebo nesplnenia tejto povinnosti povinného je rozhodujúce doslovné znenie bodu 3.2.6. odsek 2 plánu, ktoré určuje, že plnenie na popreté pohľadávky oprávneného vo výške 30 % ich pôvodnej hodnoty sa povinný - dlžník zaviazal uhradiť - poskytnúť oprávnenému v lehote do 5 rokov odo dňa skončenia reštrukturalizácie.
13. Okresný súd ďalej uviedol, že pre určenie výšky pohľadávky oprávneného, na ktorej úhradu mu vznikol nárok v zmysle reštrukturalizačného plánu, je rozhodujúca záväzná časť plánu v bode 2.6.2, ktorá určila výšku popretej pohľadávky oprávneného v sume 118.089,30 Eur. Ďalej v bode 3.1.5. ods. 2 plánu táto časť určila, že nová výška pohľadávok bude predstavovať sumu rovnajúcu sa 30 % výšky pohľadávky, tak ako je táto výška uvedená v bode 2.6.2. plánu a túto sa zaväzuje povinný uhradiť ako pohľadávku zaradenú do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky s lehotou splatnosti 5 rokov po tom, ako sa jej výška zmenila podľa príslušnej časti v lehote splatnosti do 5 rokov odo dňa skončenia reštrukturalizácie. Exekučným titulom boli zistené pohľadávky v sume 113.530,38 Eur, ktoré bol povinný uhradiť v lehote 5 rokov od skončenia reštrukturalizácie a preto následne povinný hotovostným vkladom uhradil dňa 20.05.2016 oprávnenému sumu vo výške 36.300,- Eur napriek tomu, že bol zaviazaný uhradiť len sumu 34.059,11 Eur (30 % zo sumy vo výške 113.530,38 Eur).
14. Okresný súd pri posudzovaní lehoty splatnosti plnenia dospel k názoru, že oprávnenému nevznikol nárok na plnenie na základe exekučného titulu, pretože reštrukturalizačný plán je stále vo vzťahu k pohľadávkam oprávneného účinný v plnom rozsahu. Na základe reštrukturalizačného plánu povinný svoj dlh nebol povinný splácať v splátkach, ale jednorazovo v lehote do 5 rokov odo dňa skončenia reštrukturalizácie, t.j. do 20.05.2016. Tomuto nasvedčuje uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2R/7/2010 zo dňa 11.05.2011, zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 19.05.2011, ktorým bol potvrdený reštrukturalizačný plán zo dňa 13.04.2011 a skončená reštrukturalizácia dlžníka, teda účinky nadobudlo dňa 20.05.2011. Potvrdením plánu sa končí reštrukturalizácia a dlžník spláca pohľadávky veriteľov, ktorí sú účastníkmi plánu podľa plánom určeného splátkového kalendára. Doba, v ktorej má dlžník podľa plánu uspokojiť pohľadávky, závisí od jeho dohody s veriteľmi. Okresný súd sa nestotožnil s názorom oprávneného, že v zmysle záväznej časti plánu sa dlžník - povinný zaviazal uhradiť popreté pohľadávky oprávneného v pravidelných mesačných splátkach tak, že prvé splátky boli splatné do 31.05.2011 s tým, že povinný mal vykonať prvú úschovu na plnenie splatné do 31.05.2011,
a to do 31.06.2011, čo sa nestalo. Okresný súd ustálil splatnosť plnenia zo strany povinného dlžníka na deň 20.05.2016, a preto v zmysle bodu č. 4.1. Plánu mal za to, že pre povinného účastníka nevznikla povinnosť na úhradu plnenia na popreté pohľadávky veriteľa Univerzálna stavebná spoločnosť pohľadávky, ktorá povinnosť bola priznaná exekučným titulom podľa tohto bodu plánu. V dôsledku tej skutočnosti, že povinný uhradil pohľadávky riadne a včas v lehote splatnosti do 20.05.2016, potom už odpadla ďalšia jemu uložená povinnosť vložiť plnenie na popreté pohľadávky v lehote do 30 dní po splatnosti už uhradeného plnenia. Tomuto nasvedčuje ust. § 158 ods. 1 ZKR.
15. V nadväznosti na tieto ustanovenia okresný súd na ďalší vyslovený názor oprávneného, že všetky pohľadávky všetkých veriteľov zaradených pre účely uspokojovania do jednej skupiny, majú byť uspokojené v rovnakej miere a rovnakým spôsobom, poznamenal, že ide o toho istého veriteľa
- oprávneného a o uspokojenie pohľadávok tohto istého veriteľa a v jednej skupine, pri ktorých bola dohodnutá rovnaká lehota splatnosti do 5 rokov odo dňa skončenia reštrukturalizácie s tým, že nepopreté pohľadávky sa majú uhrádzať v mesačných splátkach vždy ku koncu príslušného mesiaca podľa bodu 3.2.6. prvý odsek reštrukturalizačného plánu a popreté pohľadávky, ktoré boli následne súdom v rozsudku zistené, má povinný záväzok uhradiť jednorazovo, a nie v mesačných splátkach (podľa bodu 2.6.2 a bodu 3.2.6. druhý odsek reštrukturalizačného plánu). Potvrdením plánu sa končí reštrukturalizácia a dlžník spláca pohľadávky veriteľov, ktorí sú účastníkmi plánu podľa plánom určeného splátkového kalendára. Doba, v ktorej má dlžník podľa plánu uspokojiť pohľadávky, závisí od jeho dohody s veriteľmi. Teda podstatou inštitútu reštrukturalizácie je poskytnutie právnej ochrany dlžníkovi pred veriteľmi, ako aj zachovanie ekonomickej aktivity dlžníka a ozdravenie podnikateľského prostredia pri čiastočnom uspokojení veriteľov.
16. Vzhľadom na uvedené povinný si splnil záväzky voči oprávnenému, ktoré vyplývajú z reštrukturalizačného plánu, a to dňa 20.05.2016, kedy svoje plnenie splnil zložením sumy 36.300,- Eur, na príslušný bankový účet oprávneného. Predmetnú skutočnosť preukázal listinným dôkazom - pokladničnou potvrdenkou OTP banky zo dňa 20.05.2016, ktorá potvrdzovala prijatie sumy 36.300,- Eur na príslušný bankový účet. Vo vzťahu k tejto skutočnosti oprávnený písomne potvrdil, že dňa 20.05.2016 boli na účet oprávneného zaplatené peňažné prostriedky vo výške 36.300,- Eur, avšak suma nižšia ako je suma 120 757,- Eur, ktorej zaplatenia sa v tejto exekúcii domáha. V dôsledku splnenia dlhu zo strany povinného mal okresný súd za to, že nedošlo k neplneniu v zmysle záväznej časti plánu a teda oprávnený sa nemôže domáhať vykonania exekúcie na majetok povinného s poukazom na ust. § 161 ods. 3 písm. b) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a to na podklade právoplatného rozhodnutia súdu o určení pohľadávky, keďže nenastala neúčinnosť plánu podľa § 158 ZKR. Potom návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol podaný nedôvodne a predčasne, t.j. pred uplynutím lehoty splatnosti na úhradu pohľadávok v zmysle plánu zo strany povinného dlžníka.
17. S poukazom na uvedené okresný súd konštatoval, že námietky povinného proti exekúcii na základe jeho opravného prostriedku sú dôvodné a opodstatnené. Preto rozhodol tak, že uznesenie vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 1Er/617/2015-73 zo dňa 28.03.2017 zmenil tak, že námietkam povinného proti exekúcii vyhovel.
18. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom uviedol, že návrhom na vykonanie exekúcie sa domáha, aby bola v rámci exekúcie na majetok povinného vymožená jeho pohľadávka vo výške 120.757,- EUR spolu s jej príslušenstvom, pričom ako exekučný titul slúži právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 6.11.2013, sp. zn.: 27 Cbi 44/2010 vydané v incidenčnom konaní, spolu s neúčinnosťou reštrukturalizačného plánu vydaného v reštrukturalizácii spoločnosti povinného, nakoľko mal za to, že povinný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 158 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj ako len „ZKR“). Poukázal, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 11.5.2011, sp. zn. 2R/7/2010, zverejneným v obchodnom vestníku dňa 19.5.2011, bol potvrdený reštrukturalizačný plán povinného zo dňa 13.4.2011. V zmysle reštrukturalizačného plánu boli zistené pohľadávky, ale aj popreté pohľadávky (pre prípad úspechu oprávneného vo vyššie uvedenom konaní o určenie pravosti popretých pohľadávok) zaradené do Skupiny pre nezabezpečené pohľadávky s lehotou splatnosti 5 rokov odo dňa skončenia reštrukturalizácie (časť II. Záväzná časť, čl. 2., bod 2.6., odd. 2.6.1. a 2.6.2., bod 3.2.6 reštrukturalizačného plánu). V časti II. označenej ako Záväzná časť, článku 4. označenom ako Zabezpečenie úhrady popretých pohľadávok predmetného reštrukturalizačného plánu sa v bodoch 4.1. a 4.2. uvádza, že plnenia na popreté Pohľadávky Veriteľa Univerzálna stavebná
spoločnosť uvedené v bode 2.6.2. tejto záväznej časti Plánu, po tom, ako sa ich výška zmenila v súlade s bodom 3.1. tejto záväznej časti Plánu, sa Dlžník zaväzuje vkladať do súdnej úschovy na súde v Slovenskej republike alebo do notárskej úschovy u notára so sídlom v Slovenskej republike, a to vždy v lehote do 30 dní po tom, ako sa príslušné plnenie, resp. jeho časť stane v zmysle tohto Plánu splatná.
19. Oprávnený tvrdil, že povinný túto svoju povinnosť, ukladanú aj ustanovením § 158 ods. 1 ZKR nesplnil, čím sa predmetný reštrukturalizačný plán stal voči nemu v časti týkajúcej sa predmetných popretých pohľadávok zo zákona, právne neúčinným. Povinný sa dostal do omeškania s plnením pohľadávok, ktoré sú predmetom tohto návrhu dňa 01.07.2011, nakoľko a) reštrukturalizačný plán bol súdom potvrdený uznesením súdu uverejneným v obchodnom vestníku dňa 19.5.2011, teda účinky nadobudlo dňa 20.5.2011 a b) do 31.5.2011 boli splatné prvé splátky, to znamená, že c) do 30.6.2011 mal Povinný vykonať prvú úschovu na plnenie splatné do 31.5.2011, čo sa nestalo.
20. V dôsledku uvedenej skutočnosti je preto potrebné v danom prípade aplikovať ustanovenie § 161 ods. 3 písm. b) ZKR, podľa ktorého pre neúčinnosť plánu voči oprávnenému možno na podklade rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 6.11.2013, sp. zn: 27 Cbi 44/2010 viesť výkon rozhodnutia alebo exekúciu.
21. Argumenty povinného uvedeného v námietkach ako aj právny názor súdu prvej inštancie oprávnený považoval za nesprávne a v rozpore s právnou úpravou, ktorej podstata spočíva v tom, aby všetky pohľadávky všetkých veriteľov zaradených pre účely uspokojovania do jednej skupiny, boli uspokojené v rovnakej miere a rovnakým spôsobom. Tento záver jednoznačne vyplýva hlavne zo znenia ust. § 157 ods. 1 písm. a) ZKR a tento záver následne podporuje aj právna teória.
22. Výklad znenia reštrukturalizačného plánu povinným, podľa ktorého by sa mali v jednej skupine inak uspokojovať uznané pohľadávky ako pohľadávky, ktoré boli uznané až dodatočne súdnym rozhodnutím oprávnený považoval neprípustný a v rozpore so zákonom.
23. Nakoľko sa predmetný reštrukturalizačný plán stal voči oprávnenému v časti týkajúcej sa predmetných popretých pohľadávok s poukazom na ust.§ 158 ods.1 ZKR zo zákona právne neúčinným, pričom neúčinnosť nastala priamo zo zákona a preto netreba o nej rozhodovať, oprávnený považuje právny názor súdu o nepreskúmateľnosti reštrukturalizačného plánu za právne irelevantný.
24. Podľa názoru oprávneného súd prvej inštancie sa nedostatočne vo svojom odôvodnení vysporiadal s otázkou neúčinnosti reštrukturalizačného plánu. Túto neúčinnosť ex lege opomenul, keď sa vo svojom odôvodnení vyjadril, že reštrukturalizačný plán je nepreskúmateľný. V tejto časti preto považujeme rozhodnutie súdu prvej inštancie za neodôvodnené a teda nepreskúmateľné.
25. Oprávnený tiež poznamenal, že pri schvaľovaní reštrukturalizačného plánu konkurzný súd v zmysle ZKR účinného do 31.12.2011 a bežnej praxe konkurzných súdov, vykonával prieskum reštrukturalizačného plánu iba podľa formálnych náležitostí a na základe podaných podnetov veriteľov zistených pohľadávok. Nakoľko však oprávnený v tom čase nemal zistenú pohľadávku a nemal legitimáciu na podanie žaloby, konkurzný súd po obsahovej stránke neskúmal tú časť záväzného plánu, ktorú nikto z veriteľov nenapádal a oprávnený napadnúť nemohol. Pre ozrejmenie odvolaciemu súdu uviedol, že v prípade, ak mal povinný záujem oprávneného uspokojiť v inej miere, iným spôsobom, mal možnosť vytvoriť samostatnú skupinu, v ktorej by sa tak dialo, čo povinný neurobil.
26. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
27. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
28. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že dňa 10.03.2015 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému za účelom uspokojenia pohľadávky v celkovej výške 120.757,- Eur a trov exekučného konania na podklade exekučného titulu rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 27Cbi 44/2010 zo dňa 06.11.2013, ktorým bolo rozhodnuté o určení pravosti popretých pohľadávok oprávneného v reštrukturalizačnom konaní vedenom na majetok
povinného v celkovej výške 120.757,- Eur. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 27Cbi 44/2010 zo dňa 06.11.2013 sa podľa oprávneného stal exekučným titulom, na základe ktorého možno viesť exekúciu na pohľadávky v ňom určené s poukazom na § 161 ods. 3, písm. b) ZKR z dôvodu, že povinný si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu s súdom potvrdeného Reštrukturalizačného plánu zo dňa 13.04.2011 (ďalej len Reštrukturalizačný plán), a to povinnosť vyplývajúcu z časti II reštrukturalizačného plánu označenej ako záväzná časť, článku 4, bod 4.1 a 4.2 tým, že nevložil do úschovy na súde alebo do notárskej úschovy do 30.06.2011 splátku. Následne okresný súd na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia vydal dňa 13.03.2015 pre súdneho exekútor poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 21.04.2015 boli okresnému súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručené námietky povinného proti exekúcii, v ktorých povinný namietal, že oprávnenému nevznikol na základe rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 27Cbi 44/2010 zo dňa 06.11.2013 žiadny nárok na plnenie, pretože reštrukturalizačný plán v jeho schválenej podobe je naďalej voči oprávnenému účinný v plnom rozsahu. Poukázal na to, že reštrukturalizácia povinného sa skončila dňa 11.05.2011 v súlade s ust. § 153 ZKR, pričom ako povinný je zaviazaný najneskôr v lehote 30 dní od skončenia reštrukturalizácie, t.j. najneskôr do 11.06.2016 zložiť do súdnej úschovy na súde v SR alebo do notárskej úschovy u notára so sídlom v SR sumu vo výške 36.227,10 Eur, ktorá predstavuje 30 % pohľadávky zistenej rozsudkom. Mal za to, že pohľadávku oprávneného zistenú rozsudkom a zníženú reštrukturalizačným plánom nie je povinný splácať v splátkach, ale jednorazovo v lehote do 11.06.2016, pričom poukázal na bod 3.2.6 Plánu druhý odsek Reštrukturalizačného plánu. V lehote do 11.06.2016 preto podľa povinného nie je daná povinnosť z jeho strany na úhradu pohľadávky oprávneného, ktorá bola priznaná exekučným titulom, či už plnením do úschovy alebo vo forme zabezpečenia jeho majetku.
29. K námietkam povinného sa vyjadril oprávnený, ktorý považoval tvrdenie povinného za účelové, nesprávne a protizákonné interpretovanie ustanovení plánu. Podľa oprávneného podstata právnej úpravy spočíva v tom, že všetky pohľadávky všetkých veriteľov zaradených pre účely uspokojovania do jednej skupiny boli uspokojené v rovnakej miere a rovnakým spôsobom, s tým že poukázal na ust. § 157 ods. 1 písm. a) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
30. Okresnému súd bolo dňa 16.02.2017 doručené podanie povinného, v ktorom uviedol, že jeho záväzok vyplývajúci z ust. 3.1.5. ods. 2 Reštrukturalizačného plánu zo dňa 13.04.2011, splnil zložením zostatkovej sumy 36.300,- Eur, na príslušný bankový účet. Oprávnený následne potvrdil, že dňa 20.05.2016 boli od povinného na jeho účet zaplatené peňažné prostriedky vo výške 36.300,- Eur, avšak ide sumu nižšiu ako je suma 120.757,- Eur, ktorej zaplatenia sa domáha.
31. O námietkach povinného proti exekúcii rozhodol najprv okresný súd uznesením č. k. 1Er/617/2015-73 zo dňa 28.03.2017, vydaným vyšším súdnym úradníkom tak, že ich zamietol. Následne na základe sťažnosti povinného proti tomuto rozhodnutiu prejednal námietky zákonný sudca, ktorý napadnutým uznesením zmenil rozhodnutie vydané vyšším súdnym úradníkom tak, že námietkam povinného proti exekúcii vyhovel.
32. Podľa ust. bodu 3.2.6 prvý odsek Reštrukturalizačného plánu, pohľadávky zaradené do „Skupiny pre nezabezpečené pohľadávky s lehotou splatnosti 5 rokov“ (bod 2.6.1 tejto záväznej časti Plánu), po tom, ako sa ich výška zmenila v súlade s bodom 3.1 tejto záväznej časti Plánu, sa Dlžník zaväzuje uhradiť Veriteľom týchto pohľadávok v lehote do 5 rokov odo dňa skončenia Reštrukturalizácie, a to v pravidelných rovnomerných mesačných splátkach splatných k ultimu príslušného mesiaca.
33. Podľa ust. bodu 3.2.6 druhý odsek Reštrukturalizačného plánu, pre prípad úspechu Veriteľa Univerzálna stavebná spoločnosť v súdnom spore o určenie popretých Pohľadávok tohto Veriteľa (t. j. v prípade dodatočného zistenia popretých Pohľadávok) vedenom s Dlžníkom, sa Dlžník zaväzuje uhradiť Pohľadávky zaradené do „Skupiny pre nezabezpečené pohľadávky s lehotou splatnosti 5 rokov“ (bod 2.6.2 tejto záväznej časti Plánu), po tom, ako sa ich výška zmenila v súlade s bodom 3.1 tejto záväznej časti Plánu, v lehote do 5 rokov odo Dňa skončenia Reštrukturalizácie.
34. Podľa ust. bodu č. 4.1. Reštrukturalizačného plánu, plnenia na popreté Pohľadávky Veriteľa Univerzálna stavebná spoločnosť uvedená v bode 2.6.2 tejto záväznej časti Plánu, po tom, ako sa ich výška zmenila v súlade s bodom 3.1 tejto záväznej časti Plánu, sa Dlžník zaväzuje vkladať do súdnej úschovy na súde v Slovenskej republike alebo do notárskej úschovy u notára so sídlom v Slovenskej
republike, a to vždy v lehote do 30 po tom, ako sa príslušné plnenie, resp. jeho časť stane v zmysle tohto Plánu splatná.
35. Podľa ust. bodu č. 4. 2. Reštrukturalizačného plánu plnenia skladané do súdnej úschovy na súde v Slovenskej republike alebo do notárskej úschovy u notára so sídlom v Slovenskej republike podľa bodu 4. 1. tejto záväznej časti Plánu sa uvoľnia v prospech Veriteľa Univerzálna stavebná spoločnosť alebo v prospech dlžníka podľa rozhodnutia súdu, prípadne podľa uznania popretej Pohľadávky Dlžníkom bezodkladne po právoplatnosti rozhodnutia súdu alebo po uznaní popretej Pohľadávky Dlžníkom.
36. Okresného súdu Banská Bystrica uznesením č.k. 2R/7/2010 zo dňa 11. 05. 2011, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 19. 05. 2011, potvrdil reštrukturalizačný plán zo dňa 13. 04. 2011 a skončil reštrukturalizáciu dlžníka.
37. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok) účinného od 01.07.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
38. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
39. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
40. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
41. Podľa § 153 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní od doručenia návrhu na potvrdenie plánu predložený plán uznesením potvrdí; prílohu uznesenia tvorí plán potvrdený súdom. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Plán potvrdený súdom sa nezverejňuje; to sa nevzťahuje na ustanovenia o novom úvere.
42. Podľa § 155 ods. 1 ZKR ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému.
43. Podľa § 158 ods. 1 ZKR, ak sa podľa plánu má plniť na popretú časť pohľadávky, dlžník a preberajúca osoba sú povinní spoločne a nerozdielne zložiť plnenie pripadajúce na popretú časť pohľadávky do súdnej alebo notárskej úschovy alebo v celom rozsahu zabezpečiť splnenie tohto plnenia majetkom do 30 dní od splatnosti tohto plnenia; inak sa plán voči veriteľovi vo vzťahu k dotknutej popretej pohľadávke stáva neúčinným.
44. Podľa § 158 ods. 2 ZKR plnenie zložené do úschovy podľa odseku 1 sa uvoľní v prospech veriteľa popretej pohľadávky alebo jeho zložiteľa podľa rozhodnutia súdu, prípadne podľa uznania popretej pohľadávky dlžníkom bezodkladne po právoplatnosti rozhodnutia súdu alebo po uznaní popretej pohľadávky dlžníkom.
45. Podľa § 161 ods. 1 ZKR v prípade neúčinnosti plánu voči veriteľovi sú dlžník a preberajúca osoba povinní spoločne a nerozdielne splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená a zistená, spolu s úrokom podľa osobitného predpisu 25) počítaným zo zistenej
časti pohľadávky od začatia reštrukturalizačného konania. Pohľadávku veriteľa sú dlžník a preberajúca osoba povinní splniť v pôvodnej lehote splatnosti. 46. Podľa § 161 ods. 3 písm. b) ZKR pre pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu podľa odseku 1 možno v prípade neúčinnosti plánu voči dlžníkovi alebo preberajúcej osobe viesť výkon rozhodnutia alebo exekúciu, a to na podklade právoplatného rozhodnutia súdu o určení pohľadávky, ak ide o neúčinnosť plánu podľa § 158.
47. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel pri rozhodnutí o námietkach povinného proti exekúcii k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a tak odvolací súd poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP)
48. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia napadnutého v nadväznosti na podstatné tvrdenia uvedené v odvolaní, sa odvolací súd zaoberal posúdením existencie a dôvodnosti odvolacích dôvodov. Oprávnený v odvolaní predovšetkým namieta, že okresný súd sa nedostatočne v odôvodnení vysporiadal s neúčinnosťou reštrukturalizačného plánu podľa § 158 ZKR. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zverejnením uznesenia súdu o potvrdení plánu súdom v Obchodnom vestníku, má plán právne účinky voči všetkým veriteľom, ktorí sú účastníkmi konania. Exekučný súd rozhodujúci o námietkach povinného proti exekúcii vykonávanej na podklade právoplatného rozhodnutia súdu o určení pohľadávky z dôvodu neúčinnosti reštrukturalizačného plánu podľa § 158 ZKR nie je oprávnený posudzovať súlad schváleného reštrukturalizačného plánu so zákonom. Pohľadávky oprávneného boli v Reštrukturalizačnom pláne nesporne všetky zaradené do jednej skupiny „pre nezabezpečené pohľadávky s lehotou splatnosti 5 rokov “ s tým, že v bode 2.6.1 boli špecifikované zistené pohľadávky oprávneného a v bode 2.6.2 reštrukturalizačného plánu boli špecifikované pohľadávky oprávneného, ktoré majú byť do uvedenej skupiny zaradené v prípade úspechu v súdnom spore o určenie pravosti pohľadávky vedenej s dlžníkom. Podľa čl. 3 záväznej časti reštrukturalizačného plánu upravujúceho zmenu obsahu pohľadávok sa v bode 3.1.5 stanovila zmena výšky pohľadávok oprávneného samostatne v odseku 1 pre pohľadávky uvedené v bode 2.6.1 a samostatne v odseku 2 pre pohľadávky uvedené v bode 2.6.2, pre ktoré určil, že nová výška pohľadávok bude predstavovať sumu rovnajúcu sa 30 % výšky pohľadávky, tak ako je táto výška uvedená v bode 2.6.2. plánu. Zmenu splatnosti pohľadávok určil článok 3.2 záväznej časti reštrukturalizačného plánu, ktorý taktiež samostatne upravil splatnosť uznaných a popretých pohľadávok oprávneného, pričom v bode 3.2.6 odsek 2 určil, že pre prípad úspech oprávneného v konaní o určenie popretých pohľadávok sa pohľadávky uvedené v bode 2.6.2 zaväzuje povinný uhradiť ako pohľadávku zaradenú do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky s lehotou splatnosti 5 rokov po tom, ako sa jej výška zmenila v súlade s bodom 3.1 v lehote splatnosti do 5 rokov odo dňa skončenia reštrukturalizácie. Pre zistené pohľadávky oprávneného v bode 3.2.6 odsek 1 bola lehota splatnosti určená do 5 rokov odo dňa skončenia reštrukturalizácie, a to v pravidelných rovnomerných mesačných splátkach splatných k ultimu príslušného mesiaca. Z uvedenej časti plánu nesporne vyplýva, že splatnosť popretých pohľadávky oprávneného prihlásených do reštrukturalizačného konania vedeného na majetok povinného, ktorých pravosť určil Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 27Cbi 44/2010 zo dňa 06.11.2013 bola samostatne upravená reštrukuturalizačným plánom v odseku 2 bodu 3.2.6, a preto je možné na splatnosť týchto pohľadávok aplikovať odsek 1 bodu 3.2.6, ktorý sa týka uspokojovania zistených pohľadávok v tej istej skupine, tak ako to tvrdí oprávnený. Vzhľadom na vyššie uvedené povinný nebol povinný splácať pohľadávky priznané určujúcim rozsudkom znížené v zmysle bodu 3.1.5 reštrukturalizačného plánu v splátkach, ale jednorazovo v lehote do 5 rokov odo dňa skončenia reštrukturalizácie, t.j. do 20. 05. 2016, tak ako to správne konštatoval okresný súd.
49. Odvolací súd dodáva, že exekučným titulom boli zistené pohľadávky v sume 113.530,38 Eur. V zmysle bodu 3.1.6 odsek 2 reštrukturalizačného plánu predstavuje nová výška pohľadávok sumu rovnajúcu sa 30 % výšky pohľadávok, tj. sumu 34.059,11 Eur. Je nesporné, že povinný hotovostným vkladom uhradil v lehote stanovenej v bode 3.2.6 odseku 2 reštrukturalizačného plánu, dňa 20.05.2016 oprávnenému sumu vo výške 36.300,- Eur. V dôsledku splnenia dlhu zo strany povinného vo výške ako aj v lehote stanovenej reštrukturalizačným plánom došlo k plneniu v zmysle záväznej časti plánu a preto sa oprávnený nemôže domáhať vykonania exekúcie na majetok povinného na podklade právoplatného rozhodnutia súdu o určení pohľadávky s poukazom na ust. § 161 ods. 3 písm. b) ZKR, keďže nenastala neúčinnosť plánu podľa § 158 ZKR.
50. Odvolací súd nepovažuje za potrebné sa osobitne opakovane venovať ďalším tvrdeniam odvolateľa, pretože sa s nimi v dostatočnom rozsahu a podrobne okresný súd zaoberal a vysporiadal. Odvolací súd pri preskúmaní veci nezistil žiadny dôvodu, ktorý by založil opodstatnenosť odvolania.
51. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
52. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).