Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Co-124-2017.pdf
PDF · 109.41 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/124/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: M. X., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. M. XX, zast. JUDr. Ivo Osvald, advokát so sídlom AK 960 01 Zvolen, Trhová č. 1, proti žalovaným: 1/ S.. Z. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. č. XXX, 2/ Z. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. M. č. XXX, 3/ D. G., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. M. č. XXX, žalovaní v 2. a v 3. rade zast. JUDr. Rudolf Fajbík, advokát so sídlom AK Banská Štiavnica, Dobšinského č. 14, o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaných 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom dňa 20. 09. 2016, č. k.: 7C/33/2008-312, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu v prvom, druhom a treťom výroku p o t v r d z u j e.
II. Rozsudok okresného súdu v štvrtom a piatom výroku z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „I. Súd podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania žalobkyne M. X., rod. I., žalovaného v 1. rade S.. Z. I., žalovaného v 2. rade Z. G., žalovanej v 3. rade D. G., rod. I., k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Banská Štiavnica, odbor katastrálny, pre Q. N. M., k. ú. N. M., Obec G. I., na LV č. XXX, a to CKN parc. č. XXXX v kultúre zastavaná plocha a nádvorie o výmere 146 m2, CKN parc. č. XXXX v kultúre zastavaná plocha a nádvorie o výmere 127 m2, CKN parc. č. XXXX v kultúre trvalý trávnatý porast o výmere 498 m2, zrušuje.
II. Súd nehnuteľnosti vedené Okresným úradom G. I., odbor katastrálny, pre okres G. I., k. ú. N. M., Obec N. M., vedené na LV č. XXX, a to CKN parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 146 m2, CKN parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 127 m2, CKN parc. č. XXXX - trvalý trávnatý porast o výmere 498 m2, určuje do výlučného vlastníctva žalobkyne M. X., rod I., r č. XXXXXX/XXXX. III. Žalobkyňa M. X. je povinná uhradiť ustupujúcim spoluvlastníkom žalovanému v 1. rade S.. Z. I. sumu 3.167,00 €, žalovanému v 2. rade Z. G. sumu 1.583,00 €, žalovanej v 3. rade D. G., rod. I. sumu 1.583,00 €, každému v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia pod následkom výkonu rozhodnutia. IV. Žalovaný v 2. a v 3. rade Z. G. a D. G., rod. I. sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť žalobkyni trovy konania vo výške 60 % trov konania vyčíslených v písomnom vyhotovení tohto rozhodnutia v lehote 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia pod následkom výkonu rozhodnutia. V. Žalovaný v 2. a v 3. rade Z. G. a D. G., rod. I. sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť na účet Okresného súdu Žiar nad Hronom trovy preddavkované zo štátneho rozpočtu vo výške 100 % vyčíslené v písomnom vyhotovení rozhodnutia v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia pod následkom výkonu rozhodnutia.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa domáhala proti žalovaným zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu podľa § 142 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom G. I., Odborom katastrálnym, k. ú. N. M. pre Obec G. I. na LV č. XXX, a to CKN parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 146 m2, CKN parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 127 m2, CKN parc. č. XXXX - trvalý trávnatý porast o výmere 498 m2. 3. Tvrdila, že je podielová spoluvlastníčka v podiele 1/3-iny, žalovaný 1/ je spoluvlastníkom v podiele 1/3-iny a označení žalovaní 2/ a 3/ každý v podiele 1/6-iny. Nehnuteľnosti v celku do podania žaloby užívala samostatne. Písomne bola vyzvaná žalovanými 2/ a 3/ rade na právne a faktické riešenie danej situácie z dôvodu, že žalobkyňa užíva nehnuteľnosti, ktoré spoluvlastnícky patria i žalovaným v 2. a v 3. rade. Vyporiadanie prikázaním veci do jej vlastníctva zdôvodnila tým, že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná a taktiež z dôvodu, že tieto nehnuteľnosti dlhodobo užíva po svojich právnych predchodcoch v celosti. Žalovaní sa historicky ani nedomáhali, aby nehnuteľnosť pri eventuálnej reálnej deľbe bola z časti určená do ich vlastníctva. Výšku výplaty ustupujúcich podielových spoluvlastníkov žalobkyňa navrhla realizovať podľa eventuálneho záveru znaleckého posudku. 4. Žalovaný 1/ súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva formou navrhovanou žalobkyňou. 5. Žalovaní 2/ a 3/ súhlasili so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, pričom obaja pripustili možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva konania prikázaním veci za náhradu, i keď naďalej zotrvávali na svojom tvrdení, že nehnuteľnosti je možné reálne rozdeliť. 6. Okresný súd po zrušení veci odvolacím súdom a vysloveným názorom o nemožnosti a neúčelnosti reálnej deľby doplnil dokazovanie, na základe ktorého dospel k záveru, že žalobkyňa nehnuteľnosti užíva dlhodobo (26 rokov), nehnuteľnosti sú v bezprostrednej blízkosti jej domu a sú oplotené. Reálna deľba nie je možná, pokiaľ by aj k tomu došlo, došlo by k znemožneniu užívania nehnuteľnosti ktorýmkoľvek z podielových spoluvlastníkov, hrozili by ďalšie spory. Prihliadol na to, že znalec, aj keď pripustil reálnu deľbu, bolo to iba v prospech žalovaných 2/ a 3/. Prihliadol na to, že žalobkyňa disponuje najvyšším podielom k nehnuteľnosti. Doplnil dokazovanie na zistenie hodnoty nehnuteľností a na základe záverov kontrolného znaleckého posudku vyčíslil hodnotu nehnuteľností a následne určil výšku výplaty. 7. O trovách rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. Trovy konania pomerne rozdelil, keď vychádzal z dôvodov osobitného zreteľa, keď pred podaním žaloby sa žalobkyňa viackrát domáhala mimosúdneho vyriešenia sporu, v čom jej bránili žalovaní v 2. a 3. rade. Pokiaľ ide o žalovaného v 1. rade, tento už pred podaním žaloby mal záujem o akýkoľvek spôsob mimosúdneho vyriešenia spoluvlastníctva. Svojím konaním nedal žiadny dôvod na podanie žaloby, preto súd zaviazal na náhradu trov konania len žalovaných v 2. a 3. rade, pričom pri určení výšky zohľadnil to, že kontrolným znaleckým posudkom došlo k podstatnému navýšeniu hodnoty nehnuteľností. 8. Proti rozsudku sa odvolali žalovaní v 2. a 3. rade. Žiadali napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, aby súd doplnil dokazovanie o možnosť reálnej deľby tak, že sa vysporiada s možnosťou prikázania CKN parc. č. XXXX do vlastníctva žalovaných v 2. a 3. rade s prepočítaním primeranej náhrady; vykoná opakovanú ohliadku nehnuteľností, aby mohol posúdiť funkčnosť a účelnosť využitia rozdelených nehnuteľností ako aj prístup k nim; umožní stranám konania navrhovať alebo predkladať dôkazy o funkčnosti a účelnosti využitia rozdelených nehnuteľností a uloží znalcovi vyhotovenie geometrického plánu, podľa ktorého môže byť deľba zapísaná v katastri nehnuteľnosti. Alternatívne navrhli odvolaciemu súdu zvážiť možnosť, aby sám vo veci rozhodol. 9. Namietali, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom nesprávne interpretoval a aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 OZ, § 255 až § 259 CSP, teda nesprávne právne vec posúdil. Rozsudok považujú za príliš arbitrárny a nesprávny. 10. Zdôraznil, že žalovaný v 2. a 3. rade už v prvom vyjadrení k žalobe prejavili záujem o dohodu so žalobkyňou, uprednostňovali reálnu deľbu predmetu svojho spoluvlastníctva, ktorý je ďaleko väčší, ako predmet konania. Pre prípad, že by k dohode nedošlo, akceptovali prijatie primeranej náhrady. Opätovne zdôraznili, že na dohodu treba všetkých spoluvlastníkov, teda aj žalovaného v 1. rade. K dohode medzi všetkými nedošlo, tento stav nemožno dávať za vinu výlučne žalovaným v 2. a 3. rade, sú za to zodpovední všetci spoluvlastníci. Navrhli výšku primeranej náhrady, ktorú by akceptovali, avšak žalobkyňa ju odmietla a ponúkla smiešnu sumu. Až teraz začal skutočný spor medzi žalobkyňou a žalovanými v 2. a 3. rade. 11. Spor má dve línie, a to je možnosť reálnej deľby a výšku primeranej náhrady. Vo vzťahu k deliteľnosti pozemkov poukázali na svoje argumenty v konaní, keď znalec označil pozemky za reálne deliteľné. Namietali, že súd sa nevyjadril k možnosti oddelenia podielu len niektorého z podielových
spoluvlastníkov, taktiež sa nezaoberal vzájomným pomerom podielov sporových strán a tiež sa nezaoberal dobou užívania predmetu pozemkov sporovými stranami a ich právnymi predchodcami. Namietal, že otázku účelného využitia pozemkov hodnotí súd ako rozhodujúcou bez vyjadrenia sa k argumentom žalovaných v 2. a 3. rade a osvojuje si záver súdu prvej inštancie, keď sa opiera o výmeru, členitosť a druh pozemku. Podľa jej názoru výmera, členitosť, ani druh pozemku nie sú vôbec žiadnou prekážkou reálnej deľby. Výmera je pre žalovaných v 2. a 3. rade dostatočná a vedia si predstaviť účelné využitie pozemku (záhradka, odstavná plocha pre poľnohospodársku techniku, skladová plocha pre poľnohospodársku produkciu). Členitosť sa dá upraviť a druh pozemku môže vlastník zmeniť v súlade so zákonom č. 220/2004 Z. z.. Tieto argumenty odpadajú v prípade prikázania celej CKN parc. č. 1248 do vlastníctva žalovaných v 2. a 3. rade. Taktiež predpoklad sporov nie je odôvodnený, pretože spory v minulosti neboli a ani existencia tohto súdneho konania nemôže viesť k názoru, že spory budú aj v budúcnosti. Pokiaľ ide o vecné bremená, tieto spomenul iba znalec, žiadna zo strán sa ich nedomáhala ani nedomáha a pre používanie pozemkov nie sú potrebné. Týkajú sa iba súdne, ktorá nie je ani predmetom konania. Preto sú toho názoru, že nehnuteľnosti sú reálne deliteľné. Pokiaľ ide o primeranú náhradu, rozhodnutie je v súlade so stanoviskom od počiatku sporu. Súd dal za pravdu žalovaným, nie žalobkyni. 12. Taktiež rozhodnutie o trovách konania považujú za nesprávne, pretože treba predovšetkým ustáliť, či žalobkyňa má vôbec nárok na náhradu trov, ak áno, v akom rozsahu a od koho. Podľa ich názoru je rozhodujúce, že žalovaní súhlasili so zrušením a vysporiadaním podielového spoluvlastníctva ešte pred začatím konania, po začatí konania ešte pred prvým pojednávaním a potom aj na prvom pojednávaní. Celý spor nasledoval iba preto, lebo žalobkyňa nebola ochotná poskytnúť im primeranú náhradu. Podľa jej názoru uspeli žalovaní. Skôr by však obstálo rozhodnutie, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, keď úspešná obrana žalovaných v otázke výšky primeranej náhrady nakoniec vedie k tomu, že musia zaplatiť vyššie trovy žalobkyni, čo je logický nezmysel a nespravodlivosť. Ak by mala žalobkyňa nárok na náhradu trov konania, tak by túto náhradu musel byť zaviazaný aj žalovaný v 1. rade. Práve on zmaril možnosť mimosúdnej dohody, keď viackrát zmenil svoje stanovisko v rámci rokovania. Tak isto uzavrel v priebehu súdneho konania neplatnú výmennú zmluvou so žalobkyňou na úkor žalovaných v 2. a 3. rade. Týmto svojím konaním žalovaný v 1. rade aktívne prispel nielen k prieťahom v konaní, ale k zvýšeniu trov konania. Taktiež žalovaný v 1. rade namietal výšku primeranej náhrady. 13. Rozsudok je absurdný aj vo vzťahu k náhrade trov preddavkovaných zo štátneho rozpočtu. Nie je žiaden dôvod, prečo by trovy mali znášať iba žalovaní v 2. a 3. rade. Keby žalobkyňa poskytla primeranú náhradu, nebol žiadny spor. Navyše všetky trovy preddavkované sú spojené s dôkazmi, ktoré sú v konečnom dôsledku v prospech tvrdení žalovaných v 2. a 3. rade. Mali by ísť výlučne na ťarchu žalobkyne. Všetky sporové strany sú zodpovedné za to, že nedošlo k dohode, ale nie všetky sú rovnako zodpovedné za vznik, trvanie a náklady sporu. Rozhodujúcu zodpovednosť má žalobkyňa, ktorá nechcela poskytnúť primeranú náhradu. Taktiež sú nesprávne formulované výroky číslo štyri a päť o vyčíslení a splatnosti náhrady trov. 14. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný v 1. rade. Napadnutý rozsudok žiadal potvrdiť. Argumentoval, že súdne konanie nijako neinicioval, nedal najmenší podnet na jeho začatie. Predbežnú dohodu zrušil z dôvodu pripísania parc. 209/1275/ o výmere 947 m2 do výlučného vlastníctva žalovaných v 2. a 3. rade. Parcela je kľúčová pri vstupe na spoluvlastnícke podiely. V dohovore nepadla o predmetnej parcele ani zmienka. Toto vyhodnotil ako neseriózne voči jeho osobe ako rovnocennému účastníkovi konania. Podotkol, že išlo o dohodu nad rámec petitu žaloby. Rozsudok je spravodlivý, spor trvá 8 rokov, vždy bol ústretový. Reálne delenie považuje za veľmi zlé riešenie, žalovaný v 2. a 3. rade majú potrebu stupňovať svoje požiadavky, čo vyvoláva ďalšie problémy a vzhľadom na skúsenosti je zásadne proti takémuto riešeniu. 15. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných v 2. a 3. rade uviedla, že žiada potvrdiť rozsudok okresného súdu. Poukázala na to, že aj napriek právnemu názoru vyslovenému odvolacím súdom žalovaní v 2. a 3,. rade opakovane poukazujú na to, že okresný súd pochybil v súvislosti s reálnou deľbou. Pokiaľ prvostupňový súd zrušil podielové spoluvlastníctvo a nehnuteľnosti prikázal do jej výlučného vlastníctva, považuje to za vecne správne, pričom súd prvého stupňa v tomto smere nepochybil. Pokiaľ by aj boli nehnuteľnosti reálne deliteľné tak, ako to pripustil znalec, takéto delenie by nebolo účelné a praktické pre účastníkov konania, a to vzhľadom na výmeru nehnuteľností, delením by došlo k ich znefunkčneniu, muselo by byť zriadené vecné bremeno kvôli studni, čo by vyvolávalo ďalšie konflikty. Rozsudok okresného súdu bol pôvodne zrušený pre určenie výšky primeranej náhrady, čo okresný súd odstránil nariadením nového znaleckého dokazovania, voči ktorej výške odplaty nič nenamietala.
16. Pokiaľ ide o trovy konania, s tvrdením žalovaných v 2. a 3. rade nesúhlasí, keď to boli práve títo žalovaní, kvôli ktorým bola nútená podať žalobu, keď ju listom zo dňa 4. februára 2008 vyzvali, že im zaberá a užíva podiely a žiadali od nej nájom a vyzýval ju, aby iným spôsobom riešila túto situáciu. Po podaní žaloby žalovaní v 2. a 3. rade ako aj žalovaný v 1. rade súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva s tým, je ich podiely z nehnuteľností jej budú prikázané za náhradu formou finančnej výplaty. Spor vznikol ohľadom výšky finančnej výplaty, pretože žalovaní v 2. a 3. rade neuznávali znalecký posudok na ocenenie nehnuteľností vyhotovený Ing. N.Až na ďalších pojednávaniach začali riešiť napriek svojim pôvodným vyjadreniam zrušenie spoluvlastníctva reálnou deľbou. Sú to žalovaní v 2. a 3. rade, kto neustále menili svoje požiadavky a vyjadrenia, aj výšku výplaty, čím sa spor predlžoval. Ona rešpektuje kontrolný znalecký posudok v snahe ukončiť spor. Návrhy žalovaných uvedené v odvolaní sú výslovne účelové. Po vykonaní kontrolného znaleckého posudku nenamietali výšku samotnej výplaty za ich podiel. 17. K argumentom žalovaných ohľadom členitosti pozemku uviedla, že nie je výlučným vlastníkom žiadnych pozemkov nachádzajúcich sa okolo jej domu. Spoluvlastníkmi týchto pozemkov sú práve žalovaní, preto upravenie dvora by nevyriešilo jej problém, nakoľko by to viedlo k ďalším súdnym sporom. Nie je pravda, že by nebola ochotná pristúpiť k žiadnym dohodám. Došlo k zmareniu dohody výlučne zo strany žalovaných. Oni traja sa nevedeli medzi sebou dohodnúť. Mimosúdne navrhovaná suma právnym zástupcom žalovaných v 2. a 3. rade 50.000 Sk za cca 250 m2 v roku 2008 sa jej nevidela primeraná a na tú dobu bola vysoká, nakoľko hodnota pozemkov v katastri obce N. M. sa pohybovalo oveľa vyššie. Počas trvania sporu došlo k navýšeniu reálnych cien pozemkov. Aj napriek tomu, že suma stanovená posledným znalcom sa jej javí aj teraz vysoká, súhlasila s ňou, nakoľko nechce robiť prieťahy a chce súdny spor ukončiť. Žiadala, aby sa problematikou reálnej deľby pozemku odvolací súd nezaoberal, pretože by sa opäť dostali na začiatok spred ôsmich rokov. 18. Žalovaní v 2. a 3. rade v replike uviedli, že sa vo vyjadreniach opakujú tie isté tvrdenia sporových strán. Zotrval na svojich argumentoch uvedených v odvolaní. 19. Žalovaný v 1. rade v duplike uviedol, že neustále sa opakujúce odvolania a vyjadrenia k odvolaniu konanie účelovo predlžujú v čase, keď ceny pozemkov sa pohybujú výlučne smerom nahor. Žiadal, aby vec bola prerokovaná bez zbytočných prieťahov, keď jeho stanovisko je súdu známe a nič na ňom nemení. 20. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v prvom až treťom výroku potvrdil. Vo štvrtom a piatom výroku rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP) podľa § 389ods. 1 písm. b) CSP. 21. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 22. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v prvých troch výrokoch vecne správne, odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, keď rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom súd na takto zistený skutkový stav aplikoval relevantné právne normy, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné. Pokiaľ ide o reálnu deľbu, odvolací súd svoj názor uviedol vo svojom zrušujúcom uznesení, tento názor okresný súd rešpektoval. Odvolací súd aj z tohto dôvodu nemôže meniť svoje záväzné stanovisko, zvlášť, ak počas konania nevznikli žiadne nové okolnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť iným skutkovým a právnym záverom. Žalovaní v 2. a 3. rade na preukázanie svojich tvrdení počas konania pred súdom prvej inštancie neprodukovali žiadne dôkazy. 23. Odvolací súd dopĺňa, že reálne rozdelenie nehnuteľností nie je dobre možné v prípadoch, kedy by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci a v prípadoch, kde by v časti vzniknuté rozdelením nemohli slúžiť vlastníkovi spôsobom zodpovedajúcim ich povahe. U pozemkov závisí toto posúdenie od ich rozlohy, celkovej plochy a tvaru. Pokiaľ by bolo možné aj pozemok rozdeliť vzhľadom na jeho plochu, veľkosť a tvar, určujúcim pre možné rozdelenie pozemkov na dva alebo viac pozemkov ako samostatnej veci je zistenie, či u novovzniknutých pozemkov je zabezpečený prístup ku komunikácii. Odvolací súd tieto skutočnosti zohľadňoval a prihliada na ne pri svojom skoršom vyslovenom názore, keď zohľadnil veľkosť pozemku, jeho členitosť (tvar), pričom zohľadňoval aj to, že nehnuteľnosti sa nachádzajú pri domovej nehnuteľnosti žalobkyne, teda zohľadňoval aj účelnosť ich využitia. Súd taktiež prihliadol na to, že tieto nehnuteľnosti boli užívané cca 26 rokov žalobkyňou, prípadne jej právnymi predchodcami, žalovaní v 2. a 3. rade nijako počas konania toto nenamietali.
24. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že v pomeroch konkrétnej veci môžu byť pre úvahy o prikázaní veci niektorému z podielových spoluvlastníkov rozhodné aj okolnosti spočívajúce v historickej rodinnej väzbe na predmet spoluvlastníctva. Odvolací súd prihliadol aj na veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne oproti veľkosti podielov žalovaných v 2. a 3. rade, postoj žalovaného v 1. rade a na účelnosť využitia nehnuteľností a z tohto dôvodu aj nemožnosť reálnej deľby. Vzhľadom aj na argumenty žalovaných v 2. a 3. rade je odôvodnený záver, že s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré vyšli najavo, je správne, aby nehnuteľnosti boli prikázané do vlastníctva žalobkyne s povinnosťou výplaty. Rozhodnutie súdu nemôže v sebe založiť vznik ďalších možných sporov, ale účelom je, aby im predchádzalo. Vzhľadom na záver odvolacieho súdu nie je dôvodné ani účelné vo veci pokračovať len na základe tvrdení žalovaných v 2. a 3. rade, ak určité skutočnosti len tvrdia a predpokladajú, avšak na preukázanie tvrdení nepredložili žiadne dôkazy. Pokiaľ ide o výšku výplaty, žiadna zo strán jeho závery nerozporovala, preto rozhodnutie odvolací súd aj v tomto smere považuje za správne. 25. Odvolací súd zrušil tretí a štvrtý výrok rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania pre jeho zmätočnosť. Okresný súd v rozhodnutí, ktorým konanie končí, rozhoduje iba o nároku na náhradu trov konania (§ 255 a nasledujúce CSP), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania však rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník (ods. 2). Výrok, ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaní sú povinní zaplatiť trovy konania vo výške, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozhodnutia, je zmätočné, pretože keby súd dodržal svoj výrok, musel by v písomnom vyhotovení tohto rozhodnutia aj tieto trovy vyčísliť, čo sa však nestalo, pričom ani takto nemohol postupovať. To isté platí o výroku. 26. Pokiaľ ide o pomer úspechu, je nesporné, že žalobkyňa sa domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva a vyporiadania tým spôsobom, že nehnuteľnosti budú prikázané do jej vlastníctva s povinnosťou výplaty. Spornou zostala výška tejto výplaty, a to po vznesených námietkach žalovanými v 2. a 3. rade. Proti prvému rozsudku okresného súdu žalovaný v 1. rade odvolanie nepodal, teda nenamietal ani výšku výplaty podielu, ktorá vyplynula zo znaleckého dokazovania. Žalobkyňa bola v podstate v celom rozsahu úspešná, pričom súd v zmysle § 257 CSP jej výnimočne nepriznal náhradu trov konania v celom rozsahu, keď tu existovali dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívali v tom, že argumentácia žalovaných v odvolaní bola dôvodná, na základe toho došlo k zmene vo výške výplaty pre žalovaných, tzn., že je spravodlivé prihliadnuť na túto skutočnosť, keď k navýšeniu trov konania došlo na základe dôvodnej argumentácie žalovaných v 2. a 3. rade. Z tohto dôvodu priznaných 60 % považuje odvolací súd sa spravodlivé a správne v zmysle ustanovenie § 255 a 257 CSP. Okresný súd v ďalšom konaní o trovách konania rozhodne podľa vyššie uvedených ustanovení, keď bude rozhodovať len o výške nároku. 27. Pokiaľ ide o trovy konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, okresný súd pochybil, keď o jeho trovách nerozhodol. Nepostačuje dôvody uviesť iba v odôvodnení rozhodnutia, hoci s týmito sa aj odvolací súd stotožňuje. Pokiaľ okresný súd má za to, že tu existujú dôvody, ktoré uviedol, potom musí rozhodnúť podľa § 257 CSP a žalobkyni voči žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznať. V ďalšom konaní tiež túto vadu odstráni. 28. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd považuje za správny záver vo vzťahu k trovám štátu, keď na ne zaviazal žalovaných v 2. a 3. rade, pričom okresný súd pri novom rozhodnutí uvedie správny výrok rozhodnutia v súlade s CSP. 29. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).