Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Er-339-2006.pdf
PDF · 73.29 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/339/2006
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Lenky Borovskej, Exekútorský úrad Košice, Kováčska 32, ako náhradníka súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského pod č. EX 1995/06, na návrh oprávneného Ministerstvo vnútra, Pribinova 2, Bratislava (predtým Krajské riaditeľstvo PZ, Kuzmányho 8, Košice, IČO 735868) proti povinnému K. E., J.. XX.X.XXXX, L.. XX.X.XXXX, J. G. V. XXX pre vymoženie 6,64 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdny exekútor n e m á nárok na náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o priestupku č. AA 1305594 zo dňa 24.7.2004 vydaného Obvodným oddelením v Markušovciach, vydal poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora na vymoženie uloženej povinnosti - istiny 200,- Sk a trov exekúcie.
2. Tunajšiemu súdu bol doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že žiada o zastavenie exekúcie, pretože povinný zomrel a súd dedičské konanie zastavil, pretože povinný nezanechal majetok. Zároveň si vo svojom podaní uplatnil trovy exekúcie.
3. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“), v znení účinnom do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
4. Tunajší súd podrobne preskúmal podanie súdneho exekútora a zároveň súdny exekučný spis aj exekútorský spis a je toho názoru, že v danom prípade došlo k preklúzii, teda k zániku práva, a to uplynutím lehoty, v ktorej sa mohlo právo vykonať. Z exekučného titulu - rozhodnutia o priestupku č. AA 1305594 zo dňa 24.7.2004 vydaného Obvodným oddelením v Markušovciach, má súd za preukázané, že povinnému bolo uložené zaplatiť pokutu 200,- Sk do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o priestupku. Rozhodnutie o priestupku nadobudlo právoplatnosť dňa 24.7.2004 a vykonateľnosť dňa 8.8.2004, kedy mohol oprávnený prvýkrát právo na uhradenie dlžnej pokuty s príslušenstvom uplatniť na súde. Z uvedeného vyplýva, že k uplynutiu prekluzívnej lehoty došlo v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch dňa 8.8.2007, teda pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 298/2008 Z. z. dňa 1.9.2008, ktorým bol odsek 1 z § 88 zákona o priestupkoch vypustený ako aj pred smrťou povinného, ktorý zomrel až dňa 25.5.2016.
5. Preklúzia prestavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamieta. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné
uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
6. Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely 1.9.2008. V rámci novely zákonodarca nezakotvil do zákona o priestupkoch žiadne intertemporálne ustanovenia, ktoré by určovali aplikáciu pôvodnej právnej úpravy, resp. novej právnej úpravy, pre rozhodnutia vydané do účinnosti novely, resp. po účinnosti tejto novely, keďže tá umožnila časovo neobmedzený výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Logickým výkladom v tomto konkrétnom prípade dospel súd k záveru, že keďže podľa zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008 zaniklo v zmysle dovtedajšieho § 88 ods. 1 právo vykonať rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, prijatím novely v roku 2008, účinnej od 1.9.2008, nemôže toto právo opätovne vzniknúť. Súd musí na tento zánik prihliadať ex offo.
7. Pokiaľ by sa mal súd vysporiadať s časovou pôsobnosťou priestupkového zákona, žiadalo by sa súdu dodať, že priestupkový zákon v sebe zahŕňa ustanovenia procesnoprávne i hmotnoprávne. Časová pôsobnosť tohto zákona nie je upravená všeobecne, ale podľa toho, či ide o pôsobnosť ustanovení hmotnoprávnych (§ 7 ods. 1 zákona o priestupkoch - zodpovednosť za priestupok) alebo procesnoprávnych (§ 7 ods. 2 a ods. 3 zákona o priestupkoch - ukladanie sankcií a ochranných opatrení). Súd zastáva názor, že keďže preklúzia predstavuje hmotnoprávny inštitút, v danom prípade sa nemožno riadiť pravidlom používania procesnoprávnych predpisov v znení platnom v čase rozhodovania o veci.
8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, nakoľko mal za preukázané, že uplynutím času zaniklo právo priznané exekučným titulom z dôvodu preklúzie.
11. Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
12. Súdny exekútor vyčíslil trovy exekučného konania vo výške 30,56 eur v zmysle Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky do 30.4.2008 a navrhol o nich rozhodnúť.
13. Podľa § 243j zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
14. Súd preskúmal súdnym exekútorom predložené vyčíslenie trov exekučného konania ako aj predložený exekútorský spis v zmysle vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky do 30.4.2008, a s poukazom na ustanovenie § 243j Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi trovy nepriznal. Keďže k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie
včas, preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Súd k úhrade trov exekúcie nemohol zaviazať ani povinného, nakoľko tento zomrel v roku 2016 ako nemajetný. O trovách konania, súd rozhodol v súlade s § 243j Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi trovy nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania
Proti výroku o trovách exekúcie n i e j e prípustné odvolanie.