Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoE/186/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: V. M., nar. XX.XX.XXXX, N. XX, XXX XX N., zast. Advokátska kancelária Mgr. et Mgr. Lívia Kosťová, s.r.o., so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, o vymoženie pohľadávky 2.596,79,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 3334/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 19Er/181/2014-24 zo dňa 03. augusta 2017, takto

rozhodol:

I. Návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 19Er/181/2014-24 zo dňa 03. augusta 2017, p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žiar nad Hronom odvolaním napadnutým uznesením prvým výrokom povolil odklad exekúcie a druhým výrokom zastavil exekúciu. Na odôvodnenie uviedol, že dňa 11.04.2014 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 05039/13 zo dňa 22.07.2013. Spolu s návrhom bola súdu doručená zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 11.11.2011, rozhodcovská zmluva zo dňa 11.11.2011 a zmenka zabezpečujúca zmluvu o úvere vystavená v rovnaký deň ako uvedené zmluvy. Dňa 23.03.2016 bolo súdu doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 21.01.2016. Dňa 23.03.2017 doručil súdu prvej inštancie povinný podanie označené ako „Návrh na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie a na odklad exekúcie“, v ktorom uviedol, že rozhodcovskú doložku, ktorá bola uzatvorená v ten istý deň ako zmluva o úvere je neplatná, nakoľko jej obsah nemohol ako spotrebiteľ nijako ovplyvniť. V podaní poukázal aj na vyplnenú zmenku, pričom dohoda o vyplnení zmeniek je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru a je absolútne neplatná. Súd prvej inštancie uviedol, že duplicitné označenie zmluvnej strany je nejednoznačné, a preto platí všeobecne platný princíp, podľa ktorého ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy vložil. Vzhľadom na uvedené súd dospel k názoru, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z dokazovania mal súd za to, že pri rozhodcovskej zmluve nemal povinný možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy, mohol ju len ako celok prijať alebo odmietnuť. Súd vyhodnotil takéto dojednanie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na neplatnom právnom úkone, súd dospel k názoru, že predložený exekučný titul nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, čo založilo dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. S ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania povolil aj odklad exekúcie, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený odvolanie. Uviedol, že exekučný súd neumožnil účastníkom exekučného konania viesť kontradiktórne konanie, v ktorom by mohli uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam nastoleným samotným súdom v súvislosti s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky. Namietal, že ak súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, nie je možné, aby následne posudzoval neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) a na takéto posúdenie viazal zastavenie exekúcie. Navrhol, aby súd konanie podľa § 162 ods. 1 písm. c prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: „Má sa tvrdenie o tom, že sa od vnútroštátneho súdu nevyžaduje vylúčenie možnosti aplikovateľnosti možnej neprijateľnej podmienky po tom, čo spotrebiteľ nedal najavo, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť, vykladať tak, že takáto podmienka sa aplikuje len vtedy, ak spotrebiteľ výslovne odporoval jej neaplikácií alebo aj tak, že takáto podmienka sa aplikuje aj vtedy, ak spotrebiteľ neoznámil súdu, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť po tom, čo mu súd oznámil, že posúdil podmienku ako možne neprijateľnú?“ Ďalej uviedol, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícií exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie, akoby bol exekučný titul zrušený. Exekučný súd nie je súdom v zmysle ust. § 40 a nasl. ZoRK, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Z hľadiska princípu právnej istoty, ktorý musí dotvárať stav ústavnosti v právnom štáte, nemôže ten istý štátny orgán - všeobecný súd - dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku na právne postavenie žalovaného (dlžníka) tam, kde neexistujú a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje. Uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s jeho interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, tak nech postupom podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b) preruší konanie a podá Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Všeobecný súd interpretoval a následne aplikoval označené ustanovenie tak, akoby upravovalo konanie bez návrhu vždy vtedy, ak súd zistí v rozsudku rozhodcovského súdu nedostatky bližšie špecifikované v ust. § 45 ods. 1 písm. b) alebo c) ZoRK. Exekučný súd konal pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu mimo rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov rozhodcovského konania úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Exekučný súd je v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Podľa názoru oprávneného dohodnutá výška úroku z omeškania 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, keďže oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytovaní úveru a nesie tak obchodné riziko. V závere odvolania uviedol, že súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a urobil tak nie na návrh účastníka konania, ale z úradnej povinnosti. Taký postup je podľa názoru odvolateľa v rozpore so zákonom. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolateľ navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 , pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

6. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V ust. § 53 ods. 4 Občiansky zákonník len príkladmo ustanovuje, ktoré podmienky je možné považovať za neprijateľné, pričom podľa písm. r) tohto ustanovenia za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

7. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pričom tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi.

8. Podľa článku 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

9. Zo spisu odvolací súd zistil, že dňa 05.02.2014 bol pred súdnym exekútorom spísaný návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice. Dňa 14.03.2014 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zo spisu ďalej odvolací súd zistil, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX bola medzi oprávneným a povinným uzatvorená dňa 11.11.2011. Súčasťou tejto zmluvy sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 13 obsahujú dohodu o vyplnení zmeniek. Súčasne s uzatvorením zmluvy o úvere došlo medzi zmluvnými stranami k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy. Podľa čl. II ods. 1 tejto zmluvy všetky spory, ktoré medzi zmluvnými stranami vzniknú budú rozhodované pred vyššie uvedeným rozhodcovským súdom, prípadne pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ale len v prípade, že žalujúca strana podá žalobu na všeobecnom súde. V čl. III bodu 2 je uvedené, že predmetná zmluva sa môže meniť alebo rušiť výlučne písomnou dohodou zmluvných strán vyhotovenou vo forme dodatku k zmluve s úradne overenými podpismi zmluvných strán. Dňa 11.11.2011 bola povinným zároveň vystavená neúplná zmenka. Exekučným titulom, na podklade ktorého sa oprávnený domáha vykonania exekúcie, je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 05039/13 zo dňa 22.07.2013.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu spôsobuje rozhodcovská zmluva koncipovaná v takom znení, ako bola založená do súdneho spisu, hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva je zmluvou, pri ktorej je význam posudzovania kritérií či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor súkromnou osobou. Spotrebiteľ sa vzdáva ústavného práva na prejednanie veci pred štátnym súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ chcel a uzavrel rozhodcovskú zmluvu, v zmysle ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie sporu súkromnou osobou. Vzhľadom na obsah rozhodcovskej zmluvy možno len ťažko predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Rozhodcovská zmluva bola predložená spolu so zmluvou o úvere v ten istý deň. Je možné konštatovať, že bola dojednaná individuálne, pretože je vyhotovená ako samostatná listina a nie ako súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Z tohto dôvodu ju nemožno považovať za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Avšak, z ustanovenia čl. III bodu 2 vyplýva, že meniť alebo zrušiť rozhodcovskú zmluvu možno len písomnou dohodou zmluvných strán vyhotovenou vo forme dodatku k zmluve a s úradne overenými podpismi účastníkov zmluvy. Takúto formuláciu rozhodcovskej zmluvy nemožno mať za prospešnú pre spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, rozhodcovská zmluva môže byť zmenená prípadne zrušená len písomnou dohodou. Za písomnú dohodu možno považovať písomný prejav vôle zmluvných strán. Je zároveň otázne, či by zo strany oprávneného došlo k dobrovoľnému pristúpeniu k dohode tak, ako to uvádza v ustanovení rozhodcovskej zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu je pre povinného zároveň značne náročné, aby po prípadnom uzatvorení dohody musel dať túto následne úradne overiť.

11. Odvolací súd z predloženej zmluvy o úvere zistil, že povinný v nej bol označený duplicitne, a to jednak ako fyzická osoba nepodnikateľ (uvedené rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, adresa trvalého bydliska) a jednak ako fyzická osoba podnikateľ (uvedené IČO, sídlo). Obsah zmluvy však nesvedčí o tom, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľskými subjektmi. Predmetná zmluva o úvere bola vyhotovená na predtlačenom formulári a všeobecné podmienky poskytnutia úveru neboli dojednané individuálne bez vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, čo je typické pre spotrebiteľské zmluvy. Je pritom povinnosťou veriteľa - oprávneného preukázať, že peňažné prostriedky boli dlžníkovi - povinnému poskytnuté na účel podnikania. Odvolaciemu súdu sú zároveň známe prípady, keď spoločnosti poskytujúce spotrebiteľské úvery bez bližšieho zisťovania do zmluvy o úvere uviedli, že finančné prostriedky dlžníkovi poskytli na účel podnikania, a to len z toho dôvodu, že žiadateľ o úver mal živnostenské oprávnenie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že živnostenský register je verejne dostupný zoznam podnikateľov, ktorým bol vydaný živnostenský list, takže aj informácie identifikujúce povinného ako podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra. Naopak, údaje identifikujúce povinného ako fyzickú osobu nie sú verejne prístupné a je ich možné získať len z dokladov, ktoré povinný poskytol pri vybavovaní zmluvy o úvere, napr. občiansky preukaz, ktorý bol pri uzatváraní zmluvy o úvere použitý nie len na identifikáciu, či ide o totožnú osobu ako predložila živnostenské oprávnenie, ale údaje z občianskeho preukazu boli do zmluvy o úvere priamo zahrnuté (napr. rodné číslo, číslo OP). Odvolací súd na základe uvedeného zastáva názor, že právny vzťah založený zmluvou o úvere medzi oprávneným a povinným mal spotrebiteľský charakter.

12. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k názoru, že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.

13. Súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie, pretože dospel k názoru, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone a predložený rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom. S uvedeným názorom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil.

14. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 v celom rozsahu potvrdil.

15. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

16. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

17. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia, na exekučné konania podliehajúce právnemu režimu Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia CSP, a teda aj ustanovenia o prerušení konania, ak to povaha veci nevylučuje. Ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku však priamo ex lege nepripúšťa možnosť prerušenia exekučného konania, a to z akéhokoľvek zákonného dôvodu. Súdy v exekučných konaniach preto nemôžu exekučné konanie prerušiť, nakoľko prerušenie exekučného konania priamo vylučuje ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, pričom opačný postup súdu by založil rozhodnutie z ústavného hľadiska neakceptovateľné a neudržateľné, pričom takýmto postupom súdu by bolo porušené základné právo účastníka exekučného konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Odvolací súd poukazuje na závery Ústavného súdu SR uvedené v náleze zo dňa 10. júla 2013, sp. zn. I. ÚS 218/2013-26. S poukazom na znenie ustanovenia § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, v nadväznosti na závery vyplývajúce z uvedeného nálezu, návrhy oprávneného na prerušenie konania zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .