Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cb/44/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 36 613 843, proti žalovanému: L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, XXX XX X., štátny občan SR, do XX.XX.XXXX za účasti dovtedajšieho vedľajšieho účastníka konania na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom ul. Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 2.138,64 eur s príslušenstvom

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi

sumu 211,95 eur,

- úrok z omeškania 9 % p.a. zo sumy 211,95 eur od 29.08.2006 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

III. Súd žalovanému n e p r i z n á va nárok na náhradu trov konania.

IV. Súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi konania na strane žalovaného voči žalobcovi vo výške 92,34 % do 30.06.2016, pričom o výške náhrady trov konania dovtedajšieho vedľajšieho účastníka konania na strane žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 15.10.2007 domáhal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 2,138,64 eur (pôvodne 64.428,70,-Sk) s 0,1 % denným úrokom z omeškania z tejto sumy od 29.08.2006 do zaplatenia, ako aj s trovami konania titulom finančného vysporiadania nárokov vyplývajúcich z predčasného ukončenia leasingovej zmluvy. Žalobu odôvodnil tým, že strany konania (žalobca pod obchodným menom OTP Leasing, a.s.) uzatvorili dňa 19.11.2005 Kúpnu a Leasingovú zmluvu č. I./XX/XXXXX (ďalej len ako „leasingová zmluva“), predmetom ktorej bol finančný leasing motorového vozidla označeného v leasingovej zmluve. Neoddeliteľnou súčasťou leasingovej zmluvy sú Obchodné podmienky pre finančný prenájom (leasing) motorových vozidiel, splátkový kalendár a preberací protokol. Neoddeliteľnou súčasťou v zmysle týchto obchodných podmienok bolo aj právo žalovaného na odkúpenie motorového vozidla za dohodnutú cenu 1.000,-Sk + DPH po uplynutí doby leasingu a splnení ďalších podmienok.Vzhľadom na to, že žalovaný neuhradil žiadnu leasingovú

splátku, žalobca odstúpil listom zo dňa 24.02.2006 od leasingovej zmluvy v zmysle čl. 13. ods. 1. písm. b) Obchodných podmienok pre finančný prenájom (leasing) motorových vozidiel spoločnosti OTP Leasing, a.s., verzia -1.7-100505-inkaso (ďalej len „OP“), následne došlo k odobratiu predmetu leasingu prostredníctvom inkasnej spoločnosti, keďže žalovaný predmet leasingu neodovzdal. Žalobca predmet leasingu predal tretej osobe. Žalobca zaslal žalovanému finančné vysporiadanie nárokov listom zo dňa 09.08.2006 a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy vo výške 2. 138, 64 eur (pôvodne 64.428,70,-Sk), žalovaný v určenej lehote dlh neuhradil. Žalobca svoje nároky vymenoval ako dlžné leasingové splátky k dátumu účinnosti odstúpenia od zmluvy vo výške 376,95 (pôvodne 11.356,-Sk), náklady v súvislosti s odobratím a predajom predmetu leasingu v zmysle čl- 11 ods. 3 OP vo výške 579, 90 eur (pôvodne 17.470,-Sk), strata z odpredaja majetku vo výške 1.181,79 eur (pôvodne 35.602,70,-Sk). V súlade s OP žalobca žiada nahradiť aj škodu, ktorá vznikla žalobcovi v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy. Ide o rozdiel medzi zostatkovou cenou predmetu leasingu a hodnotou, za ktorú predmet leasingu predal, keď zo sumy 2.509,55 eur (pôvodne 75.602,70,-Sk) odpočítal predajnú sumu 1.327, 78 eur (pôvodne 40.000,-Sk).

2. Žalovanému sa platobný rozkaz č.k. 31 Cb 44/2008-40 vydaný dňa 29.05.2008 nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením zo dňa 12.09.2008 zrušil.

3. Súd uznesením zo dňa 04.11.2008, č.k. 31 Cb 44/2008-83 na základe návrhu žalobcu a so súhlasom právneho nástupcu žalobcu pripustil, aby na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.12.2007 z konania na strane žalobcu vystúpila spoločnosť OTP Leasing, a.s., IČO 35 845 490, a aby na jej miesto do konania vstúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO 35 724 803.

4. Žalovaný sa po doručení žaloby vyjadril len v odvolaní podanom proti predmetnému uzneseniu o zmene strany konania na strane žalobcu doručenom súdu dňa 28.11.2008, doplnenom podaním doručenom súdu dňa 22.12.2008 tak, že predmet leasingovej zmluvy bol nefunkčný, kvôli čomu odstúpil od predmetnej zmluvy a leasingová spoločnosť si tento predmet prevzala. Krajský súd uznesením zo dňa 28.10.2009, sp. zn. 1 Cob 381/2008 predmetné odvolanie odmietol.

5. Oznámením doručeným súdu dňa 31.01.2012 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Súd uznesením zo dňa 24.09.2014, č.k. 31 Cb 44/2008-168 pripustil vstup tohto občianskeho združenia do konania ako vedľajšieho účastníka konania na strane žalovaného. Krajský súd uznesením zo dňa 30.06.2016, sp. zn. 1 Cob 24/2015 predmetné rozhodnutie potvrdil.

6. Žalobca sa vyjadril podaním doručeným súdu dňa 06.03.2017 tak, že súčet sumy 376,95 eur ( 11.356,-Sk) predstavuje sumu, ktorá sa vypočíta súčtom neuhradených splátok od poslednej uhradenej splátky až do dňa odstúpenia od zmluvy. V danom prípade nebola uhradená žiadna splátka, teda žalovaný si uplatnil úhradu sumy od 1. do 3 splátky vrátane, ktoré boli splatné v čase odstúpenia od zmluvy. Ďalej si uplatnil neuhradené náklady agentúry vo výške 579,88 eur (pôvodne 17.470,-Sk). K tejto položke zaslal listinné dôkazy - Obhliadku vozidla, Evidenčnú kartu k odobratému vozidlu, faktúru K./XX/XXXXX a Záverečnú správu k inkasnému konaniu. Zároveň si uplatnil aj stratu z odpredaja majetku vo výške 1.181,79 eur (pôvodne 35.602,70,-Sk), žiada nahradiť škodu, ktorá žalobcovi vznikla s predčasným ukončením leasingovej zmluvy. Ide o účtovnú hodnotu predmetu leasingu-zostatková cena vozidla-súčet istín neuhradených splátok od 4. splátky s odpočítaním hodnoty, za ktorú motorové vozidlo predal. K uvedenému označil žalobca dôkaz-faktúru č. FRU/XX/XXXXX na predajnú cenu a faktúru č. FRU/XX/XXXXX na náhradu škody. Ďalej poukázal na to, že žalovaný mal možnosť skúšobnej jazdy, v rámci ktorej mohol preveriť stav, vlastnosti a jazdné schopnosti automobilu, pričom prehlásil, že si kupovaný automobil dostatočne prezrel. K tvrdeniu žalovaného ohľadom ukončenia zmluvy, si žalobca dovoľuje poukázať na vyjadrenie k žiadosti zo dňa 07.02.2006, ktoré adresoval postupca žalovanému, v zmysle ktorého je zmluva zo strany leasingového nájomcu nevypovedateľná a leasingový nájomca nemôže od nej odstúpiť.

7. Pojednávania konané dňa 02.02.2017, dňa 16.03.2017, dňa 31. 05.2017 boli odročené najmä s cieľom zistiť skutočný pobyt žalovaného, ktorý zásielky nepreberal. Súd lustráciou a dopytom zistil, že trvalý pobyt žalovaného je na adrese Konventná XXX/X, XXX XX X., adresát zásielky nepreberá v odbernej lehote. Súd predmetné zásielky doručoval aj formou oznámenia na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Pojednávania dňa 14.08.2018 sa zúčastnil len právny zástupca žalobcu, ktorý

na predmetnom pojednávaní neprodukoval žiadne dôkazy, žalovaný sa bez riadneho a včasného ospravedlnenia nedostavil. Súd rozhodol, že v zmysle ustanovenia § 180 sa bude pojednávanie konať v neprítomnosti žalovaného, keďže napriek doručenému predvolaniu s príslušným zákonným poučením (a následnému upovedomeniu o zmene termínu pojednávania) sa žalovaný predmetného pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnil, pričom 5-dňová lehota na prípravu pojednávania bola zachovaná. Právny zástupca žalobcu sa v rámci predmetného pojednávania vyjadril tak, že zotrváva na podanej žalobe a pridržiava sa doterajších písomných a ústnych prednesov.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami, ako aj ďalšími listinami pripojenými k spisu a ustálil nasledovný skutkový stav.

9. Z predloženej Kúpnej a leasingovej zmluvy číslo I./XX/XXXXX je zrejmé, že túto zmluvu uzatvorili dňa 19.11.2005 žalobca ako prenajímateľ, žalovaný ako nájomca a H. H. H. a.s. ako dodávateľ predmetu lízingu. Predmetom leasingu podľa zmluvy je jazdené vozidlo P. K., rok výroby XXXX, číslo motora XXXXXXX. Za predmet leasingu C. I., a.s. zaplatil na základe faktúry č. K. XXXX/XXXXX H. H. H. a.s. sumu X.XXX,XX eur (pôvodne XX.XXX,- Sk). Z. údaje o leasingu v zmluve sú: obstarávacia cena X.XXX,XX eur (pôvodne XX.XXX,- Sk), zvýšená splátka vopred XX % , t.j. XXX,XX eur (pôvodne XX.XXX,- Sk), doba mesačného prenájmu: XX, periodicita splátok: mesačne, splátka X,XXXX %, splátka vrátane poistenia 124,11 eur (pôvodne 3.739,- Sk), ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) 15,74 %. Havarijné poistenie je dohodnuté prostredníctvom žalobcu s poisťovňou Allianz

- Slovenská poisťovňa, a.s., poistná sadzba je uvedená 4,39 %. V záverečných ustanoveniach sa uvádza, že neoddeliteľnou súčasťou leasingovej zmluvy sú Obchodné podmienky pre finančný prenájom motorových vozidiel a Všeobecné poistné podmienky vybranej poisťovne. Prílohou zmluvy je preberací protokol a splátkový kalendár.

10. Podľa čl. 2 ods. 1 OP v prípade,ak leasingová zmluva stanoví povinnosť zaplatenia zvýšenej splátky vopred, nenadobudnú zmluvy účinnosť skôr, ako bude táto zvýšená splátka vopred zaplatená. Zo čl. 2 ods. 3 OP vyplýva, že leasingová zmluva je zo strany leasingového nájomcu nevypovedateľná a leasingový nájomca nemôže od nej odstúpiť, pokiaľ mu takéto právo nepriznáva zákon ani iným spôsobom ju predčasne jednostranne ukončiť alebo zrušiť. Podľa odseku 4 tohto článku, ak zanikne povinnosť predávajúceho dodať motorové vozidlo, ktoré je predmetom leasingovej zmluvy, a to bez ohľadu na dôvod, zanikajú všetky záväzky leasingového prenajímateľa voči leasingovému nájomcovi z leasingovej zmluvy, alebo na jej základe, a to bez akýchkoľvek protinárokov leasingového nájomcu. Z článku 7 ods. 5 OP vyplýva, že za spracovanie zmluvy o prevode vlastníckeho práva ako aj pri predčasnom ukončení zmluvy sa nájomca zaväzuje uhradiť leasingovému prenajímateľovi odmenu vo výške 99,58 eur (pôvodne 3.000,- Sk), a to najneskôr ku dňu podpisu zmluvy. Podľa čl. 8 ods. 7 OP okrem leasingových splátok a ostatných platieb sa nájomca zaväzuje za spracovanie tejto zmluvy a za vykonanie úkonov s tým súvisiacich prenajímateľovi uhradiť odmenu-spracovateľský poplatok. Z čl. 11 OP vyplýva, že akékoľvek omeškanie s platením na strane leasingového nájomcu sa považuje za podstatné porušenie zmluvy a môže byť dôvodom pre okamžité odstúpenie od nej. V prípade, ak bude leasingový nájomca v omeškaní s platením po tom, ako prenajímateľ doručil leasingovému nájomcovi upomienku a tento svoj dlh nevyrovnal, je prenajímateľ oprávnený predmet leasingu nájomcovi odobrať a od zmluvy odstúpiť, čím sa stávajú splatné všetky zostávajúce leasingové splátky. Takto zaplatené splátky sa budú považovať za paušalizovanú náhradu škody. V prípade, že dôjde k odobratiu vozidla bez odstúpenia od zmluvy, je leasingový nájomca povinný uhradiť do 7 dní od doručenia výzvy účelne vynaložené náklady odobratia. Leasingový prenajímateľ má právo požadovať od leasingového nájomcu zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Podľa čl. 12 ods. 2 OP v prípadoch poškodenia, zničenia, straty alebo odcudzenia motorového vozidla je leasingový nájomca naďalej povinný platiť leasingové splátky a ostatné platby súvisiace s leasingom až do momentu vyjadrenia poisťovne, resp. štátneho orgánu. Z čl. 12 ods. 4, 5 OP vyplýva, že pri vrátení predmetu leasingu bez ohľadu na dôvod musí byť motorové vozidlo nájomcom uvedené do riadneho a bezvadného stavu. O vrátení motorového vozidla spíšu jeho účastníci protokol. Náklady opráv a chýbajúcich vecí znáša v plnej miere leasingový nájomca, ktorý ich uhradí v skutočnej výške spolu so zmluvnou pokutou 165, 97 eur (pôvodne 5.000,- Sk). Z čl. 13 OP vyplýva, že leasingový prenajímateľ je oprávnený od kúpnej a leasingovej zmluvy odstúpiť s okamžitým účinkom pred ich úplným splnením a tak predčasne ukončiť ich platnosť. Predčasným ukončením sa stávajú splatnými všetky doteraz neuhradené splátky a platby na ktoré je leasingový nájomca povinný. Podľa čl. 14 ods. 3 OP je súčasťou zmluvy aj výpočet percentuálnej miery nákladov vyhotovený v súlade so zákonom č. 258/2001 Z.z.

Podľa čl. 14 ods. 7 OP leasingový nájomca nie je oprávnený požadovať zníženie celkových nákladov spojených s leasingom ako formou spotrebiteľského úveru, v prípade ak predčasne splatí akýkoľvek svoj peňažný záväzok voči leasingovému prenajímateľovi. Podľa čl. 15 ods. 6 OP je predmetná zmluva uzavretá ako nepomenovaná podľa Obchodného zákonníka. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzťahy sa budú riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka v platnom znení.

11. Z potvrdenia spoločnosti H. H. H. a.s. zo dňa 19.11.2005 vyplýva, že žalovaný uhradil prvú zvýšenú splátku vo výške 469,33 eur (pôvodne 14.139,-Sk).

12. Z Preberacieho protokolu, ktorý je prílohou k leasingovej zmluve č. I./XX/XXXXX vyplýva, že dňa 19.11.2005 dodávateľ odovzdal predmet leasingu nájomcovi a tento ho prevzal, čo obe strany potvrdili svojimi podpismi. V protokole je uvedené, že momentom prevzatia predmetu leasingu sa jeho vlastníkom stáva OTP Leasing, a.s.

13. Podľa splátkového kalendára, ktorý je takisto prílohou k leasingovej zmluve č. LZF XX/XXXXX leasingový nájomca okrem prvej zvýšenej splátky vo výške 469, 33 eur (pôvodne 14.138,60,- Sk), mal ďalšie splácanie dohodnuté v splátkach po dobu 36 mesiacov vo výške 124,13 eur (pôvodne 3.739,50,- Sk), splatných v 7-my deň v mesiaci počnúc dňom 7.12.2005. Prvé 3 splátky spolu s úrokom z omeškania,poplatkom a poistným boli určené v súčte vo výške 376,95 (pôvodne 11.356,-Sk). Celková suma na úhradu spolu s poistením a spracovateľskými poplatkami za celé obdobie finančného nájmu predstavovala sumu 4.942,29 eur (pôvodne148.891,30,-Sk).

14. Z listu žalobcu zo dňa 24.02.2006 vyplýva, že tento v zmysle článku 13. ods. 1 písm. b) OP s okamžitou platnosťou odstupuje od leasingovej zmluvy LZF 05/60586. Toto odstúpenie bolo žalovanému doručené dňa 02.03.2006.

15. Žalobca dňa 09.08.2006 vyhotovil Protokol o Finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy č. LZF/XX/ XXXXX odstúpenej z dôvodu neplatenia, so vstupnou cenou predmetu leasingu vo výške XX.XXX,XX,- Sk, podľa ktorého nedoplatok z celkového vyúčtovania vyčíslil vo výške 2.138,64 eur (pôvodne 64.428,70,-Sk) a vyzval žalovaného uhradiť do 5 dní. Protokol bol žalovanému doručený uložením na pošte dňa 23.08.2006.

16. Z reklamácie žalovaného zo dňa 13.01.2006 adresovanej H. H. H. a.s., ako aj C. Leasing, a.s. vyplýva, že žalovaný oznámil, že sa mu nepodarilo dať vozidlo do pojazdného stavu, a preto odstupuje od uvedenej kúpno-leasingovej zmluvy. Predmetné odstúpenie bolo žalobcovi doručené.

17. Zo záverečnej správy k inkasnému prípadu vyplýva, že žalovaný odmietol vydať kľúče a technický preukaz od vozidla, keďže mu údajnú reklamáciu vozidla odmietli.

18. Z faktúry č. K vyplýva, že túto vystavila spoločnosť OTP Leasing a.s. žalovanému, pričom predmetom sú náklady na vymáhanie vo výške 15.470,-Sk.

19. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 07.02.2006 vyplýva, že žalobca upozornil žalovaného na čl. 2 ods. 3 OP, a to že leasingová zmluva je zo strany leasingového nájomcu nevypovedateľná a leasingový nájomca nemôže od nej odstúpiť. Zároveň oznámili aj stanovisko reklamačného oddelenia spoločnosti H.CENTRUM H. AUTO a.s, a to, že vozidlo bolo v čase predaja v poriadku a tým spoločnosť nenesie žiadnu zodpovednosť.

20. Z preberacieho protokolu zo dňa 10.02.2006 vyplýva, že vozidlo bolo odobraté žalovanému z areálu autoservisu, nebola v tomto čase prítomná žiadna kompetentná osoba, ktorá by podpísala preberací protokol, pričom vozidlo bolo nepojazdné.

21. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s ďalšími dôkazmi predloženými v konaní, ako napr. s výpismi z obchodného registra, pokusom o zmier z 22.08.2007, s preberacím protokolom z 10.02.2006, so zápisom o obhliadke vozidla z 10.02.2006, žiadosťou o znovuzaradenie do majetku spoločnosti z 24.02.2006, kúpnou zmluvou č. 05/060/586 zo 07.08.2006, preberacím protokolom zo 07.08.2006, výpisom z bankového účtu fotokópiou občianskeho preukazu, zmluvou o postúpení pohľadávok a doručeným oznámením o postúpení pohľadávok žalovanému, s pokusom o zmier žalovaného zo

dňa 13.12.2005, odstúpením od zmluvy adresovanej H.CENTRU AAA AUTO a.s a C. I., a.s zo dňa 13.01.2006, ako aj žiadosťou o pozastavenie leasingovej zmluvy číslo z 13.12.2008, evidenčnou kartou vozidla, Fa č. K./XX/XXXXX, fa č. FRU/XX/XXXXX, protokolom o skúšobnej jazde a odovzdaní automobilu zo dňa 19.11.2005, protokolom k ojazdenému vozidlu, podaniu označenom ako vlastnosti zmluvy, FA č. FVBA XXXX/XXXXX, s poistnou zmluvou a zmluvnými dojednaniami k poisteniu motorových vozidiel LIMIT s obmedzeným poistným plnením, s pracovnou zmluvou žalovaného, s platovým výmerom žalovaného, s pridelením poznávacej značky, s certifikátom H. H. H. a.s., s výpisom spoločnosti C. I., a.s. k predmetnému leasingu, s čestným prehlásením žiadateľa o leasing, s fotokópiou občianskeho a vodičského preukazu žalovaného, s fotodokumentáciou a ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise.

XX. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:

XX. Podľa § X32 ods. 1 S. sporového poriadku (ďalej len „S.“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

24. Podľa § 191 ods. 1 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

25. Podľa § 215 ods. 1 súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

26. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

27. Podľa § 218 ods. 1 obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

28. Podľa § 290 spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

29. Podľa § 295 súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

30. Podľa § 296 spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

31. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

32. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

33. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase- v čase uzavretia predmetnej zmluvy (ďalej len „OZ“) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

34. Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

35. Podľa § 41 ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

36. Podľa § 49a právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

37. Podľa § 451 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa odseku 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

38. Podľa § 457 ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

39. Podľa § 458 ods. 1 musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

40. Podľa § 51 účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

41. Podľa § 491 ods. 1 záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51 <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252351'&ucin-k-dni='31.%203.2006'>) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. L. odseku 2 na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Podľa odseku 3 na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

42. Podľa § 52 ods. 1 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252355'&ucin-k-dni='31.%203.2006'>, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. L. odseku X dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa odseku X spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

43. Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa odseku 4 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

44. Podľa § 54 ods. 1 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa odseku 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

45. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v rozhodnom znení spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.'&ucin-k-dni='31.%203.2006'>, Obchodného zákonníka <aspi:// module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.'&ucin-k-dni='31.%203.2006'>, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

46. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona v znení účinnom do 30.06.2006 (ďalej „zákon č. 258/2001 Z.z.“) zákon sa nevzťahuje na zmluvy o nájme, 2) ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu.

47. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä podľa písm. g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, podľa písm. i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

48. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

49. Podľa čl. 5 smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa.

50. Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník (k 01.04.2004), bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS. Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam a jej cieľom je vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný ako spotrebiteľ nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.

51. Účelom zmluvy o finančnom leasingu (leasingovej zmluvy) je umožniť leasingovému nájomcovi užívať predmet leasingu po dojednanú dobu trvania leasingu za odplatu, pričom predmet leasingu je zo strany leasingového prenajímateľa zakúpený len za týmto účelom podľa výberu leasingového nájomcu a prenajímateľ sa zaväzuje po ukončení dojednanej doby trvania leasingu umožniť leasingovému nájomcovi odkúpiť predmet leasingu za podmienok stanovených v leasingovej zmluve. Leasingová zmluva neexistuje ako samostatný zmluvný typ ani v občianskom, ani v obchodnom zákonníku.V zmysle § 261 ods. 3 Obch. zák. leasingové zmluvy ako inominátne zmluvy sa nepovažujú za absolútny obchod, a preto je rozhodujúce posúdenie záväzkového vzťahu podľa povahy účastníkov záväzkového vzťahu ku dňu vzniku záväzku (nového záväzku). Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ, t.j. osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a spotrebiteľ, t.j. osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorý je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť.

52. V danom prípade predmetná leasingová zmluva uzatváraná medzi žalobcom ako podnikateľom a žalovaným ako spotrebiteľom takýto charakter spĺňa. Vykazuje všetky znaky charakteristické pre spotrebiteľské zmluvy a treba ju považovať za zmluvu občianskoprávnu, hoci ako bolo uvedené v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená. Zmluva uzavretá účastníkmi, ktorej súčasťou boli aj OP poskytovaného leasingu, spĺňala všetky znaky typovej zmluvy podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, platného v čase jej uzatvorenia. Typová zmluva nesmie obsahovať tu špecifikované neprimerané podmienky, ako aj podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako tak ide o spotrebiteľskú zmluvu aj podľa ustanovenia § 52 ods. 1 OZ, nakoľko súd prihliadal aj na zákon č. 258/2001 Z.z, ktorý v § 1 ods. 1 vymedzuje predmet zákona a súčasne v ods. 2 a 3 citovaného zákona taxatívne vymenováva zmluvy, na ktoré sa jeho úprava nevzťahuje. V § 1 ods. 2 písm. b) zákona sa uvádza, že predmetný zákon sa nevzťahuje na zmluvy o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu. V danom prípade nebolo sporným, že predmetná zmluva takýto nájom veci s dohodnutým právom kúpy prenajatej veci po splatení sumy, ktorá bola poskytnutá žalobcom na predmet zmluvy, v splátkach, zabezpečuje.

53. Súd tak v predmetnej veci uzavrel, že hoci leasingová zmluva nie je v Občianskom zákonníku výslovne upravená, ide, o zmluvu občianskoprávneho charakteru a spotrebiteľskú, pri ktorej je dojednanie právnej úpravy podľa Obchodného zákonníka vylúčené ustanovením § 54 ods. 1 nakoľko ide o odchýlenie sa od zákona v neprospech spotrebiteľa.

54. Zmluva má podobu formulárovej zmluvy s vopred určenými podmienkami, kde žalobca o rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvára zmluvy s veľkým počtom záujemcov o leasing, len doplňuje údaje o nájomcovi a dodávateľovi predmetu leasingu, o predmete a cene leasingu, výške a počte splátok, percentuálnej miere nákladov, o výške spracovateľských a odpredajných poplatkov a tiež údaj o poisťovni s uvedením percenta poistnej sadzby. Drobným písmom je na zmluve predtlačené, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky pre finančný prenájom motorových vozidiel a Všeobecné poistné podmienky vybranej poisťovne a že prílohou zmluvy je preberací protokol a splátkový kalendár. Je zrejmé, že žalovaný nemal možnosť ovplyvniť znenie zmluvy a Obchodných podmienok, nemal možnosť vyjednávať a dosiahnuť zmenu v žalobcom určených podmienkach a ak chcel so žalobcom vstúpiť do zmluvného vzťahu, bol nútený prijať ním stanovené podmienky, ktoré zakladajú značný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX Q. T. T. S. proti S. T. T. SL bod XX „systém ochrany zavedený smernicou (XX/XX/ES) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah“. Jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprimeranú podmienku, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedená úprava má práve základ v citovanej Smernici Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Tento značný nepomer je zjavný vo viacerých článkoch obchodných podmienok napr. tým, že pre nájomcu je zmluva nevypovedateľná, nemôže od nej odstúpiť, resp. inak ju skončiť predčasne, na druhej strane prenajímateľ môže kedykoľvek, aj v prípade menej závažného porušenia platobnej či inej povinnosti nájomcu, od zmluvy odstúpiť. Rovnako tak v prípade zániku povinnosti dodať motorové vozidlo bez ohľadu na dôvod, zanikajú všetky záväzky leasingového prenajímateľa voči leasingovému nájomcovi, a to bez akýchkoľvek nárokov, pričom v tejto súvislosti súd upozorňuje, že leasingový prenajímateľ bol povinný zaplatiť vopred (nenadobudla by zmluva účinnosť) tzv. zvýšenú splátku vo výške 469,33 eur (pôvodne 14.138,60,-Sk), pričom zo splátkového kalendára vyplýva, že okrem toho žalovaný dňa 19.11.2005 mal zaplatiť aj spracovateľský poplatok vo výške 33,51 eur (pôvodne 1.009,50,-Sk, čl. 8 ods. 7 OP). Obdobne tak v zmysle čl. 7 ods. 5 OP bol povinný spotrebiteľ uhradiť spracovateľský poplatok aj pri predčasnom ukončení zmluvy vo výške 99,58 eur (pôvodne 3.000,-Sk). V týchto prípadoch sa jedná o finančné záväzky spotrebiteľa za plnenia, ktoré mu po materiálnej stránke nie sú dodané a slúžia len záujmom dodávateľa, čo zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Zákon sankciu za porušenie zmluvnej povinnosti v podobe poplatku za ukončenie zmluvy nepozná a jeho dohodnutie v prípade účastníkov tohto konania nemožno považovať za individuálne dojednané. Navyše je zrejmé, že toto ustanovenie navyšuje sankciu spotrebiteľa za nesplnenie jeho záväzku, a to právne neodôvodnene. Ďalšou neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá mala neprimerane zaťažovať spotrebiteľa je aj povinnosť hradiť paušalizovanú náhradu škody, teda všetky splátky, napriek odobratému motorovému vozidlu a rovnako tak platenie leasingových splátok aj v prípade poškodenia, zničenia, straty alebo odcudzenia motorového vozidla až do momentu vyjadrenia poisťovne, resp. štátneho orgánu, čo je podmienkou, ktorá je viazaná na vyjadrenie inštitúcie aj v neprimeranom dlhom období, na ktorý nemôže mať konanie spotrebiteľa žiaden vplyv. Pokiaľ leasingový vzťah netrvá po celú dohodnutú dobu, prenajímateľ znáša podnikateľské riziko, že nezíska všetky vynaložené náklady. Pri predčasnom ukončení leasingového vzťahu preto nemôže očakávať úhradu ďalších platieb - splátok leasingu, navyše keď predmet leasingu ako vlastník má vo svojej dispozícií, môže ho ďalej prenajať, či predať a straty si nahradiť. V zmysle uvedeného za neplatný, v rozpore s dobrými mravmi považoval súd aj čl. 14 ods. 7 OP, podľa ktorého leasingový nájomca nebol oprávnený na zníženie celkových nákladov spojených s leasingom aj v prípade predčasného splatenia peňažného záväzku voči leasingovému prenajímateľovi. Dohodu o použití Obchodného zákonníka, aj keď ide celkom zjavne o spotrebiteľský úver, považoval súd za obchádzanie zákona. V neposlednom rade súd upozorňuje na neplatnú dohodu o výške úrokov z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy, ako aj zmluvnej pokuty vo výške 165,97 eur- pôvodne 5.000,-Sk (v tomto prípade ide o kumuláciu sankcií za nedodržanie zmluvného záväzku, čo spôsobuje neprimerane vysokú sankciu spotrebiteľa za nesplnenie záväzku) okrem úhrady skutočnej výšky náhrady škody, ako aj neprimerane vysokej ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 44.29 %.

V čase, keď poskytoval právny predchodca žalobcu finančný leasing žalovanému, totiž banky poskytovali úvery pri RPMN vo výške 14,74 % u obdobných úveroch (spotrebiteľské úvery a ostatné úvery pre nové obchody 11/2005) a v priemernej úrokovej sadzbe 7, 76 % (priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk pre sektor obyvateľstva). Takéto navýšenie RPMN (ktoré bolo v samotnej zmluve navyše nesprávne uvedené) nie je odôvodnené ani tým, že právny predchodca žalobcu bol leasingovou spoločnosťou- nebankovým subjektom. V tomto smere súd upozorňuje na zavádzanie spotrebiteľa, keď právny predchodca žalobcu v zmluve uviedol nesprávny údaj G. vo výške 15,74 %. V danom prípade však nie je zrejmé ani to, aké údaje žalobca zadal pri tomto výpočte, pretože žalobca mal zaplatiť navýšenú splátku vo výške 469,33 eur (pôvodne 14.139,-Sk) a spracovateľský poplatok vo výške 33, 51 eur (pôvodne 1.009,50,-Sk) v čase podpisu zmluvy dňa 19.11.2005, následne prvú splátku vo výške 128,69 eur (pôvodne 3.877,-Sk) a zvyšných 35 splátok po 124,13 eur (pôvodne 3.739,50,-Sk). Ďalej nie je zrejmé, či a ktoré konkrétne (vzhľadom na poplatky uvedené v zmluve) náklady súvisiace s poskytnutím úveru, žalobca do výpočtu RPMN zahrnul, keď napríklad v splátkovom kalendári sú splátky rozpísané v sume po 124,13 (pôvodne 3.739,50,-Sk), ale v zmluve je uvedená suma 124,11 (pôvodne 3.739,- Sk) s úrokom splátky po 3,6011 %. Uvedenie nesprávneho údaja o RPMN Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1 Sžo 106/2007 vyhodnotil ako klamanie spotrebiteľa. Klamanie a uvedenie spotrebiteľa do omylu má pritom vždy dosah na platnosť právneho úkonu.

55. Treba poznamenať, že vzťah medzi žalobcom a spotrebiteľom je založený na princípe dôvery spotrebiteľov v poctivé konanie podnikateľov a že spotrebiteľ je v tomto vzťahu slabšou stranou, preto mu súd podľa všeobecných zásad spotrebiteľského práva zabezpečuje vyššiu mieru ochrany. V prejednávanom prípade je nesporné, že zmluva je pripravená tak, že na prvej strane sú zrozumiteľne uvedené len údaje o zmluvných stranách, o predmete leasingu a jeho splácaní s odkazom na OP. Keďže tento odkaz je vytlačený drobným písmom, právom u spotrebiteľa môžu vzbudiť dojem, že v odkazovaných obchodných podmienkach sú len ustanovenia technického a vysvetľujúceho charakteru (na ktoré majú slúžiť), nie ustanovenia, ktoré majú zásadný dopad do jeho práv a povinností a ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu a hrubý nepomer medzi vzájomnými právami a povinnosťami v neprospech spotrebiteľa-žalovaného. Všeobecné obchodné podmienky nemôžu slúžiť nato, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej zmluvný partner skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa uniknú. V danom prípade sa stalo, že žalobca zakomponoval do obchodných podmienok množstvo sankcií a pre spotrebiteľa nevýhodných ustanovení bez toho, aby spotrebiteľa na tieto povinnosti zrozumiteľne upozornil v zmluve.

56. Z vyššie uvedených dôvodov, s poukazom na § 41 v spojení s § 39 a § 49a OZ, je predmetná úverová zmluva neplatná v celom rozsahu, pretože jednotlivé ustanovenia zmluvy, ktoré súd považuje s poukazom na vyššie uvedené dôvody, za neplatné, nemožno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon (dôvod neplatnosti sa týka jeho podstatnej zložky), je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Otázku možnosti a nemožnosti oddelenia právneho úkonu treba posudzovať z hľadiska povahy a obsahu celého právneho úkonu a nielen z hľadiska oddeľovanej časti. Zmluvu, pokiaľ ide o jej zákonom určené pojmové znaky, treba chápať ako nedeliteľný celok, v danom prípade nebolo možné oddeliť časť zmluvy, ktorá v sebe obsahovala dohodu o výške G., úrokov a poplatkov (za poskytnutie úveru, za podpis zmluvy ) a veľký počet ďalších neprimeraných podmienok, ktoré by bolo potrebné posúdiť ako neprijateľné zmluvné podmienky, ak by mal súd na základe nich priznať plnenie, od ostatného obsahu samotnej zmluvy, keďže jej obsah tvorí nedeliteľný celok vo vzťahu k dojedaniu o celkovej sume navýšenia danej sumy predmetu leasingu. Z. preto nebolo možné deliť tak, ako to má mysli § 41 C. zákonníka, čo viedlo k tomu, že súd posúdil predmetnú zmluvu za absolútne neplatnú, a to pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 a taktiež aj podľa § 49a OZ, nakoľko bol spotrebiteľ uvedený do omylu pri uvedení významného a dôležitého údaja o výške G. (pozri bližšie rozhodnutie W. súdu v O. z XX.XX.XXXX, sp. zn. XX Co XXX/XXXX) .

XX. Vzhľadom na vyššie naznačené je potrebné upozorniť aj na judikatúru zaoberajúcu sa otázkou absolútnej neplatnosti celej zmluvy v prípade značnej nerovnováhy a hrubého nepomeru vzájomných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa, z ktorej súd pri posúdení predmetného sporu vychádzal. Z rozsudku U. dvora z XX.XX.XXXX vo veci C-XXX/XX N. C., D. C. proti U. spol. s r. o. je zrejmé, že zmluva uzavretá medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá obsahuje jednu alebo viacero nekalých podmienok je neplatná ako celok, pokiaľ sa ukazuje, že to zaistí lepšiu ochranu spotrebiteľa. G. tak z rozhodnutia W. súdu v L. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XX Co XXX/XXXX vyplýva, že napriek snahe udržať zmluvu v platnosti, nie je táto z objektívneho hľadiska ako celok udržateľná, keďže vadami netrpia

iba je nepodstatné náležitosti, ale v podstate všetky články. Za dôležité považoval tiež súd hľadisko, či by zmluvné strany mali vôľu na kontrakte bez neplatných klauzúl, pričom v rámci interpretačného pravidla sa vychádzalo z dobromyseľnosti spotrebiteľa, ktorému bola predložená vopred naformulovaná zmluva. C. súd vyjadril názor, že znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nariadenia vlády č. XX/XXXX Z.z.). Za neprijateľnú určil s poukazom na judikatúru B. spolkového súdneho dvora aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. H. agenda alebo posúdenie bonity klienta predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa za plnenie, a preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. V tomto zmysle posúdili súdy za neprijateľné paušálne náklady s uplatnením pohľadávky, zmluvné sankcie, úroky z omeškania a cenu odplaty za poskytnutie úveru. C. súd za neprijateľnú podmienku určil aj ustanovenie úverovej zmluvy, ktoré veriteľovi umožňovalo inkasovať prvú splátku a poplatok už pri poskytnutí úveru. V zmysle rozhodnutia W. súdu v C. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XXICm XXX/XXXX je úrok z úveru jedným z definujúcich znakov zmluvy o úvere. Ak teda zákonu alebo dobrým mravom odporuje zmluva v časti odplaty (úrokov) je nutné tento dôvod neplatnosti vztiahnuť na celú zmluvu a neplatnou je v tomto prípade zmluva o úvere ako celok. G. tak W. súd v O. v rozhodnutí z XX.XX.XXXX, sp. zn. XX Co XXX/XXXX uviedol, že posudzovaná úverová zmluva je pre značnú nerovnováhu a hrubý nepomer vo vzájomných právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky neplatná v celom rozsahu, pretože jednotlivé ustanovenia zmluvy, ktoré súd považuje s poukazom na vyššie uvedené dôvody, za neplatné, nemožno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy.

XX. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pritom nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc), a to voči každému. W. kto má na tom naliehavý právny záujem sa jej môže bez časového obmedzenia dovolávať. U. pri tom na absolútnu neplatnosť musí prihliadať aj bez návrhu (ex offo) z úradnej povinnosti. V dôsledku neplatnosti zmluvy nastáva medzi účastníkmi tohto právneho úkonu režim bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451 a je namieste, aby si účastníci vrátili navzájom poskytnuté plnenia podľa ustanovenia § 457 bez akýchkoľvek poplatkov a zmluvných pokút, pre ich rozpor s ustanoveniami § 39 a § 49a OZ.

XX. Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie a s poukazom na vyššie citované ustanovenia občianskeho zákonníka a U. Q. G. dospel k záveru, že návrhu možno vyhovieť len čiastočne: Z listinných dôkazov súd vyvodil záver, že strany dňa XX.XX.XXXX uzatvorili kúpnu a leasingovú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú vyššie uvedené ustanovenia. L. leasingu bolo osobné motorové vozidlo vo vlastníctve prenajímateľa, ktoré tento prenechal žalovanému dočasne na užívanie na dobu XX mesiacov. U. spolu s poistným boli dohodnuté (okrem prvej splátky) vo výške XXX, XX eur (pôvodne X.XXX,XX,- Sk) mesačne (vrátane poistného XXX,- Sk), tak, že sú splatné v X deň v mesiaci. C. neuhradil dve po sebe idúce splátky, preto žalobca využil svoje právo a od zmluvy odstúpil. Z. predmetné vozidlo reklamoval u dodávateľa aj leasingového prenajímateľa reklamáciou zo dňa XX.XX.XXXX. L. leasingu bol žalovanému odobratý bez poskytnutia akejkoľvek súčinnosti v nepojazdnom stave dňa XX.XX.XXXX. Z. si nárokoval ako prvú zložku uplatneného nároku na úhradu neuhradených splátok od poslednej uhradenej splátky (zvýšenej dňa XX.XX.XXXX) do dňa odstúpenia od zmluvy sumu vo výške XXX,XX eur. H. druhú zložku nároku si žalobca uplatnil neuhradené náklady agentúry vo výške XXX,XX eur a ako tretiu zložku nároku si žalobca uplatnil aj stratu z odpredaja majetku vo výške X.XXX,XX eur, ktorým žiadal nahradiť škodu, ktorá žalobcovi vznikla s predčasným ukončením leasingovej zmluvy. N. o účtovnú hodnotu predmetu leasingu-zostatková cena vozidla-súčet istín neuhradených splátok od 4. splátky s odpočítaním hodnoty, za ktorú motorové vozidlo žalobca následne predal.

XX. Súd dospel k záveru, že pri posúdení nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle vyššie uvedeného, je žaloba dôvodná v zložke prvého nároku, a to len v časti bez priznania poplatku a úroku z takto požadovaných splátok za dobu užívania predmetného motorového vozidla. U. priznal žalobcovi neuhradené splátky v časti špecifikovanej nižšie do doby, kedy sa predmet leasingu dostal do jeho dispozície, keďže žalovaný pri reklamácii v januári XXXX nevrátil predmetné motorové vozidlo, ani nevyzval žalobcu na súčinnosť pri vrátení motorového vozidla. Z listinných dôkazov naopak vyplýva, že vozidlo odmietol vydať, súčinnosť neposkytol a predmetné vozidlo bolo odobraté bez kľúčov v neprítomnosti žalovaného. L. priznaný nárok tak pozostáva z istiny prvej až tretej splátky spolu s poistným z týchto súm, v súhrne XXX,XX eur (pôvodne X.XXX,XX,-Sk). V zvyšnej časti požadovanej

prvej zložky peňažného nároku žalobcu vo výške XXX eur, súd žalobu zamietol. Z. tak patrí priznaný nárok titulom bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného z dôvodu užívania motorového vozidla do času, kedy mu toto bolo odobraté bez poskytnutia jeho súčinnosti a dosahuje tak sumu XXX,XX eur.

XX. Pokiaľ ide o druhú zložku nároku žalobcu, ktorou sú neuhradené náklady agentúry vo výške XXX,XX eur, v článku XX bod X OP sa uvádza, že žalobca ako prenajímateľ má nárok na úhradu účelne vynaložených nákladov odobratia alebo nákladov, ktoré mu vznikli využitím tretích subjektov, ktoré sú poverené vymáhať neuhradené platby resp. odobrať motorové vozidlo v prípade, že k odobratiu vozidla dôjde bez odstúpenia od leasingovej zmluvy. V danom prípade však k odstúpeniu od zmluvy došlo až po odobratí vozidla. Za danej situácie, kedy je celá zmluva neplatná, nie je možné ani prihliadať na predmetné ustanovenie OP. U. po vyhodnotení predložených dôkazov označených na preukázanie uvedenej skutočnosti, dospel k záveru, že druhá zložka predmetného peňažného nároku nebola preukázaná. K tejto položke žalobca označil ako listinný dôkaz C. vozidla, Q. kartu k odobratému vozidlu, faktúru K./XX/XXXXX a Z. správu k inkasnému konaniu. Z uvedených predložených dôkazov však len vyplýva, že vozidlo odobrala spoločnosť T. spol. s.r.o. B. leasingový prenajímateľ vystavil faktúru č. K./XX/XXXXX žalovanému, ktorá predstavuje účtovný doklad a nepreukazuje, aké reálne náklady žalobcovi vznikli. V tomto smere súd uvádza, že v konaní nebola preukázaná vykonaná úhrada pre spoločnosť T.. V konaní ani neboli špecifikované jednotlivé čiastky tejto zložky nároku, a to z akých nákladov a položiek konkrétna suma pozostáva. B. citovaná faktúra s predmetom náklady na vymáhania znela na sumu XXX,XX eur (pôvodne XX.XXX,-Sk) oproti vymáhanej sume XXX,XX eur (pôvodne XX.XXX,-Sk), pričom tento rozdiel žalobca nevysvetlil. Z uvedeného dôvodu súd považuje nárok v časti druhej položky za neodôvodnený.

XX. Tretia časť nároku žalobcu predstavuje stratu z odpredaja na majetku vo výške X.XXX,XX eur, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi účtovnou hodnotou predmetu leasingu (zostatková cena vozidla) a hodnotou, za ktoré sa predmet leasingu predal. L. zmluva je neplatná, pričom účinky pôsobia od začiatku (ex tunc) priamo zo zákona, čo má vplyv na vzájomné práva a povinnosti strán konania. L. vysporiadania teda mali byť len tie nároky, ktoré vyplývajú z titulu bezdôvodného obohatenia. V žiadnom prípade nemôže byť predmetom vyporiadania plnenie, ktoré vyplývalo zo zaniknutého záväzku v podobe splatenia všetkých splátok, k čomu by v prípade, že by súd tento nárok navrhovateľa uznal, došlo. V tejto súvislosti treba uviesť, že žalovaný nenadobudol vlastnícke právo k predmetu leasingu a vozidlo bolo odobraté jeho vlastníkom, ktorým je žalobca. L. bol žalobca pri odpredaji predmetu leasingu stratový, ide o dôsledok podnikateľského rizika, ktoré je ako podnikateľský subjekt povinný znášať, pričom nepomer medzi vstupnou cenou predmetu leasingu (a z toho vyplývajúcou zostatkovou hodnotou predmetu leasingu) a cenou, za ktorú vozidlo odpredal, je dôsledkom i nedostatočnej starostlivosti, ktorú žalobca venoval určeniu ceny predmetu leasingu v čase, kedy so žalovaným do zmluvného vzťahu vstúpil. G. tak malo na určenie ceny vplyv aj plynutie času, ako aj vady, ktoré sa mali v čase leasingu objaviť, a ktoré si leasingový prenajímateľ mohol následne uplatniť u dodávateľa. B. súd v tomto smere upozorňuje na bod XX odôvodnenia rozhodnutia.

XX. Vzhľadom na vyššie uvedené priznal súd v časti istiny žalobcovi nárok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

XX. Podľa ustanovenia § 5X7 ods. 1 a X OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní ak ide o omeškanie z plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

XX. Podľa ustanovenia nariadenia vlády č. XX/XXXX Z. z. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia C. zákonníka v znení účinnom do XX.XX.XXXX (ďalej len „nariadenie vlády“) výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej B. bankou U. platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

XX. Základná úroková sadzba B. v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bola vo výške X,XX%.

XX. Okrem istiny žalobca požadoval tiež zaplatenie X,X % denného úroku z omeškania z tejto istiny od XX.XX.XXXX až do zaplatenia. Z. listom, ktorým finančne vyporiadal vzájomné záväzky strán, vyzval žalovaného na vrátenie žalovanej istiny v lehote X dní od doručenia. L. zásielka bola žalovanému

doručená uložením na pošte dňa XX.XX.XXXX. D. 5- teho dňa nasledujúcim po tomto dni sa dostal žalovaný do omeškania s plnením svojho záväzku, keďže predmetný list je možné považovať za výzvu zo strany žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v časti priznanej istiny, ktorá mu patrí. L. ide o ochranu spotrebiteľa v súvislosti s omeškaním vzhľadom na jeho výšku X,X % denne, súd dáva do pozornosti bod XX odôvodnenia predmetného rozhodnutia, keďže uvedenú sankciu považuje za neprimeranú s ohľadom na iné sankčné úroky a zmluvné pokuty a zmluvné dojednania, ako ďalšiu neprimeranú zmluvnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách v § 53 OZ, v rozpore s inštitútom dobrých mravov, na ktoré prihliada, a s ktorými súvisí absolútna neplatnosť (§ 39 . V prípade tohto nároku súd poukazuje na zákonnú úpravu omeškania a z neho vyplývajúcich nárokov v podobe úroku z omeškania, ktorého výšku taktiež stanovuje zákon. W. súd považoval celú zmluvu v zmysle vyššie uvedeného rozboru za absolútne neplatnú, súd priznal žalobcovi z priznanej istiny len zákonný úrok z omeškania v zmysle nariadenia vlády a príslušnej úrokovej sadzby B. vo výške X % ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia.

XX. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) uvedenú v prvom výroku enunciátu rozsudku súd určil v súlade s ustanovením § 2X2 ods. 3 veta prvá S., podľa ktorého, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

XX. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že súd vo výroku II. tohto rozsudku vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol, t. j. v časti istiny vo výške X.XXX,XX eur a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške X,X % denne zo sumy X.XXX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia (bližšie pozri body od XX až do XX odôvodnenia rozhodnutia).

XX. Podľa § X55 ods. X S., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XX. Podľa § X55 ods. 2 S., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

XX. O trovách konania súd rozhodol podľa príslušných ustanovení § 255 ods. X, ods. 2 S. v spojení s § 262 ods. 1 S..

XX. Súd pri rozhodovaní o trovách konania musel pri určení výšky nároku na náhradu trov konania prihliadal na zamietnutie žaloby v časti (bod XX odôvodnenia rozsudku) V tomto smere je potrebné uviesť nasledovné.

XX. Trovy určil aj podľa úspechu v konaní, ktorý bol čiastočný.K. úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov konania. K. úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, teda skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej. B. na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech strany konania, ktorej vznikla povinnosť na náhradu trov sa odpočíta od úspechu strany konania, ktorej vzniká právo na náhradu trov a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva.

XX. V tomto smere súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku B. súdu SR sp.zn. X T. X/XXXX z XX.X.XXXX: „V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Z. meradlom pre nárok na náhradu nákladov v sporovom konaní je preto miera úspechu vo veci. Ak mal účastník plný úspech vo veci, prizná sa mu celá náhrada nákladov konania. Ak mal len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Na základe uvedeného platí, že žalobca mal plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu a naopak, žalovaný mal plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá. H. žalobný petit označujeme to, čoho sa žalobca domáha v podanej žalobe. L. určuje o čom má súd vo veci konať a rozhodovať (predmet sporu)“.

XX. Súdna prax vyložila, ako treba chápať úspech žalobcu, ak predmetom konania boli viaceré samostatné nároky. X. vyslovený právny názor, ktorého závery nie je dôvod spochybňovať ani v súčasnosti po zmene civilného kódexu, že úspech žalobcu v spore ohľadne niektorého nároku nemôže založiť právo na náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s ďalším nárokom, ak v tomto žalobca nebol úspešný (pomerované výrokom rozhodnutia a žalobného petitu). V tejto súvislosti je potrebné

poznamenať, že žalovanú pohľadávku a jej príslušenstvo nie je možné považovať za samostatné nároky. L. názoru súdu prvej inštancie má vyššie uvedený právny názor význam aj v tom smere, že každý neúspech žalobcu ohľadne príslušenstva (nielen ohľadne samostatných nárokov) žalovanej sumy nemôže byť bez ďalšieho prehliadaný, napr. paušálne považovaný za neúspech v pomerne nepatrnej časti s poukazom aj na tú skutočnosť, že S. už nezohľadnenie čo i len nepatrného úspechu, nepozná. B. žiadny dôvod nezohľadniť na účely pomeru úspechu a neúspechu okrem nepriznanej istiny, aj požadované úroky z omeškania (ktoré v súhrne niekoľkonásobne presahujú istinu) a v kontexte uvedeného je teda dôvodný záver o čiastočnom úspechu žalovaného. U. pri výpočte kapitalizovaného úroku z omeškania vychádzal zo sumy vypočítanej vo výške do dňa rozhodnutia súdu.

XX. Súd prvej inštancie nemal dôvod odkloniť sa od uvedeného právneho záveru vyplývajúceho z rozsudku NS SR sp.zn. X T. X/XXXX a s ohľadom na priznanú istinu a výšku príslušenstva pohľadávky pri rozhodovaní o trovách konania, preto vychádzajúc z uvedených princípov, je potom nutné konštatovať, že pri uplatnení pôvodnej istiny vo výške X.XXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania X,X % denne z tejto sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia (vyčísleny úrok z omeškania vo výške X.XXX,XX eur), v súhrne vo výške XX.XXX,XX eur, a priznanej istiny vo výške XXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X % ročne z tejto sumy eur od XX.XX.XXXX až do zaplatenia (vyčísleným vo výške XXX,XX eur), celkovo vo výške XXX,XX eur, predstavuje úspech žalobcu 3, XX % a úspech žalovaného XX, XX %. V danom prípade prevýšil úspech žalovaného úspech žalobcu, a preto bol od úspechu žalovaného vo výške XX,XX % odčítaný úspech žalobcu vo výške X,XX %, ktorý zároveň predstavuje aj neúspech žalovaného. V konečnom dôsledku je nutné konštatovať, že čiastočný úspech žalovaného vo veci predstavoval XX,XX %, čo predstavuje percentuálne vyjadrenie čistého úspechu žalovaného v konaní, a preto mu podľa § X55 ods. 1, ods. 2 S. <aspi://module='H.'&link='XXX/XXXX%XXZ.z.%XXXXXXX'&ucin-k- dni='XX.XX.XXXX'> vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v takto stanovenom rozsahu. W. žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd mu v súlade so zásadou hospodárnosti konania nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.

XX. Podľa § 93 ods. X <aspi://module='H.'&link='XX/XXXX%XXZb. %XXXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'>, <aspi://module='H.'&link='XX/XXXX%XXZb.%XXXXXX'&ucin- k-dni='XX.XX.XXXX'>, <aspi://module='H.'&link='XX/XXXX%XXZb.%XXXXXX'&ucin-k- dni='XX.XX.XXXX'>, X zákona č. XX/XXXX Zb. C. súdneho poriadku <aspi://module='H.'&link='XX/ XXXX%XXZb.%XXXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'>, v znení účinnom ku dňu vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do konania (ďalej len „C.“ alebo „C. súdny poriadok <aspi:// module='H.'&link='XX/XXXX%XXZb.'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'>“ v príslušnom tvare), ako vedľajší účastník môže sa popri žalobcovi alebo žalovanom zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. H. vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. W. však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

XX. Civilný sporový poriadok <aspi://module='H.'&link='XXX/XXXX%XXZ.z.'&ucin-k- dni='XX.XX.XXXX'> nepozná inštitút vedľajšieho účastníka, avšak Z. na ochranu občana spotrebiteľa V. vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej v čase, keď mu to zákon umožňoval (<aspi://module='H.'&link='XX/XXXX%XXZb.%XXXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'> XX C.), a teda účinne vstúpilo do konania, oprávnene sa konania zúčastnilo a účelne v ňom vynaložilo trovy, na náhradu ktorých mu vznikol nárok podľa C. súdneho poriadku <aspi://module='H.'&link='XX/XXXX %XXZb.'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'>, podľa ktorého má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník s tým, že vedľajší účastník koná iba sám za seba (§ 93 ods. X prvej a druhej vety C. <aspi:// module='H.'&link='XX/XXXX%XXZb.'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'>), a to v lehote do XX.XX.XXXX. U. neostávalo nič iné, iba tomuto spotrebiteľskému združeniu priznať nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi podľa pomerného úspechu, a to za časť konania, kedy bolo vedľajším účastníkom na strane žalovaného, t. j. do XX.X.XXXX, vychádzajúc z § 93 <aspi://module='H.'&link='XX/ XXXX%XXZb.%XXXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'> C., § X70 ods. X, X, čl. 4 ods. X a § 95 ods. X S. <aspi://module='H.'&link='XXX/XXXX%XXZ.z.%XXXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'> a § 262 ods.

1 <aspi://module='H.'&link='XXX/XXXX%XXZ.z.%XXXXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'>, § 255 ods. 1, ods. 2 S. <aspi://module='H.'&link='XXX/XXXX%XXZ.z.%XXXXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'>.

XX. Súd v tomto smere upozorňuje, že po zmene procesného kódexu, návrh na vstup osobitného subjektu žiadna zo strán konania nepodala, a preto súd predmetné spotrebiteľské združenie, ktoré do XX.XX.XXXX vystupovalo v konaní, označil ako dovtedajšieho vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. N. osobitného subjektu konania upravený v § 95 S. <aspi://module='H.'&link='XXX/ XXXX%XXZ.z.%XXXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'> svojim obsahom a účelom nezodpovedá právnej úprave inštitútu vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. X C. <aspi://module='H.'&link='XX/XXXX %XXZb.%XXXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'>. H. zo znenia prechodného ustanovenia § 470 ods. X S. <aspi://module='H.'&link='XXX/XXXX%XXZ.z.%XXXXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'> nemožno vyvodiť, že procesné účastníctvo dovtedajších vedľajších účastníkov, ktorí vstúpili do konania podľa § 93 ods. X <aspi://module='H.'&link='XX/XXXX%XXZb.%XXXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'> a X C. <aspi://module='H.'&link='XX/XXXX%XXZb.%XXXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'> v právoplatne neskončených konaniach trvá, pokiaľ nová procesná úprava už tento procesný inštitút nepozná a ani v prechodných ustanoveniach im zachovanie pôvodného procesného postavenia nepriznáva. U. preto na následné vyjadrenie dovtedajšieho vedľajšieho účastníka na strane žalovaného po dátume XX.XX.XXXX v konaní neprihliadal.

XX. V rozhodovanom prípade bol nárok na náhradu dovtedajšieho vedľajšieho účastníka konania na strane žalovaného daný v zmysle zásady pomeru úspechu strán vo veci - prevažný úspech mal v konaní žalovaný. L., ak právo na náhradu trov konania vznikne účastníkovi (hlavnému) konania, ktorého vedľajší účastník v konaní podporuje, má právo na náhradu trov konania v rovnakom rozsahu (teda v rozsahu úspechu) aj vedľajší účastník, a to vo výške XX,XX % do 30.06.2016.

82. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).