Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3C-405-2015.pdf
PDF · 90.27 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/405/2015
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v spore žalobcov: 1/ Ľ. R., D.. XX.XX.XXXX, N. O. XXX, 2/ M. C., D.. X.X.XXXX, N. R. XXX, obaja zastúpení: JUDr. Mgr. Drahoslavom Magdziakom, advokátom, so sídlom kancelárie Dlhý rad 16, Bardejov, proti žalovaným: 1/ M. Š., D.. X.X.XXXX, N. F. XX, 2/ R. Š., D.. XX.X.XXXX, N. F. XX, 3/ M.. W. P., D.. X.X.XXXX, N. C. XXXX/XX, N., 4/ L.. V. Š., D.. XX.X.XXXX, N. Z. XXX, L., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o pokračovaní s právnymi nástupcami žalovaných, sťažnosti žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov zo dňa 27.2.2018, č.k.: 3C/405/2015-46 a iné, takto
rozhodol:
I. V konaní namiesto žalovaných 1/a 2/ pokračuje na strane žalovaných s 1/ O. B. - Z., D.. XX.XX.XXXX, N. F. XX a 2/ O. Š., D.. XX.XX.XXXX, N. N. D. XXX, Ž., P. U., Č. F..
II. Návrh žalobcov 1/ a 2/ na odpustenie zmeškania lehoty na doplatenie súdneho poplatku zamieta.
III. Sťažnosť z a m i e t a .
IV. Žalovaným voči žalobcom nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobcovia žalobou doručenou súdu dňa 21.9.2015 žiadali, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Richvald, zapísaným na LV č. XXX a LV č. XXX.
2. Súd z vlastnej činnosti zistil, že žalovaní 1/ a 2/ zomreli po začatí konania.
3. Nahliadnutím do dedičských spisov Okresného súdu Bardejov (sp. zn. 6D/100/2016 a 3D/61/2017) súd zistil, že na základe rozhodnutí, ktoré boli vydané v dedičských konaniach nadobudli nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania dedičia O. B. - Z. V. O. Š..
4. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
5. Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
6. Podľa ustanovenia § 65 Civilného sporového poriadku, právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu. Procesné lehoty sa zánikom
procesnej subjektivity prerušujú. Právnemu nástupcovi podľa odseku 1 začne plynúť nová procesná lehota doručením uznesenia podľa § 63 alebo § 64.
7. Vzhľadom k tomu, že žalovaní 1/ a 2/ po začatí konania zomreli a tým stratili spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda i procesnú spôsobilosť byť stranou tohto konania. Žalovaní 1/ a 2/ majú právnych nástupcov - dedičov O. B. - Z. V. O. Š.Á., preto v súlade s ustanovením § 63 Civilného sporového poriadku je namieste pokračovať v konaní s týmito právnymi nástupcami ako žalovanými.
8. Tunajší súd dňa 27.2.2018 uznesením č.k.: 3C/405/2015-46 konanie zastavil. Súd uznesenie odôvodnil tým, že podaním žaloby vznikla žalobcom povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 50,- Eur. Súd výzvou zo dňa 18.1.2018 vyzval žalobcov na doplatenie nezaplateného zostatku tohto súdneho poplatku vo výške 33,50 Eur v lehote 10 dní od jej doručenia s poučením, že ak nebude poplatok v určenej lehote zaplatený, súd konanie zastaví. Výzva bola žalobcom doručená dňa 13.2.2018. Žalobcovia v určenej lehote súdny poplatok nezaplatili. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia súdny poplatok splatný podaním žaloby nezaplatili, hoci boli na to vyzvaní súdom v určenej lehote, pričom o následkoch nezaplatenia poplatku boli vo výzve poučení, súd v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 10 odsek 1 zákona o súdnych poplatkoch konanie zastavil.
9. Proti uvedenému rozhodnutiu podali včas sťažnosť žalobcovia, ktorí uviedli, že súd pri výpočte súdneho poplatku v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vychádza z hodnoty podielu žiadaného navrhovateľom. Má ísť o cenu v prípade existencie spoločného vyporiadavaného podielu, od hodnoty ktorej potom závisí aj výška poplatkovej povinnosti. V predmetnom konaní však takýto spoluvlastnícky podiel, ktorý by bolo potrebné vyporiadať vo vzťahu k vlastníckemu právu ostatných spoluvlastníkov neexistuje. Preto ho podľa názoru žalobcov nie je možné ani oceniť peniazmi. Rovnako v danom prípade nie je možné oceniť peniazmi samotné zrušenie podielového spoluvlastníctva ako aj následný spôsob usporiadania majetkových práv a povinností k predmetným spoluvlastníckym podielom, k samotnej pôde ako aj navzájom k sebe samým ako spoluvlastníkom. Ak by mala nastať situácia v zmysle odôvodnenia napadnutého uznesenia, musel by pri vyporiadavaní podielového spoluvlastníctva existovať spoluvlastnícky podiel, ktorého majetková hodnota by bola nárokovateľná ktorýmkoľvek spoluvlastníkom nehnuteľnosti, o čo sa však v danom prípade nejedná. Okrem toho žalobcovia namietali to, že súdny poplatok vo výške 16,50 Eur, na zaplatenie ktorého boli vyzvaní zaplatili dňa 24.11.2015. Súd doposiaľ vec neprejednal a nenariadil ani pojednávanie, v čom mu nemohol brániť ani nezaplatený súdny poplatok. Výzva na doplatenie súdneho poplatku bola žalobcom doručená dňa 13.2.2018, teda za účinnosti novej právnej úpravy zákona o súdnych poplatkoch. Podľa názoru žalobcov má zastavenie pre nedoplatenie súdneho poplatku povahu šikanózneho uplatnenia práva, jeho zneužitia alebo iného rozporu s dobrými mravmi. Určenie krátkej lehoty na zaplatenie doplatku súdneho poplatku je v predmetnej veci neprimerane prísne. Podľa názoru žalobcov nemožno aplikovať novú právnu úpravu týkajúcu sa následkov nezaplatenia súdneho poplatku retroaktívne, nakoľko takéto konania narúša vzťahy, ktoré vznikli v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou v čase vzniku poplatkovej povinnosti. Žalobcovia preto navrhli, aby súd napadnuté uznesenie zrušil.
10. Žalobcovia zároveň požiadali o odpustenie zmeškania lehoty na doplatenie zostatku súdneho poplatku, nakoľko doplatok súdneho poplatku bol žalobcami uhradený bezodkladne po tom, čo sa ich zástupcovi podarilo s nimi skontaktovať.
11. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
12. Podľa § 247 C.s.p. ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť.
13. Podľa § 248 C.s.p. o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
14. Podľa § 250 ods. 1, 2 ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
15. O sťažnosti žalovaného proti uzneseniu o výške náhrady trov konania preto v súlade s cit. ustanoveniami C.s.p. rozhodoval zákonný sudca a preskúmajúc doterajšie konanie vrátane vznesených námietok voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka dospel k závere o potrebe zamietnutia sťažnosti.
16. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom od 1.7.2017 (ďalej len zákon o súdnych poplatkoch) ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
17. Podľa § 10 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch, prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak bol súdny poplatok zaplatený v lehote určenej súdom podľa odseku 1 alebo ak sú na to dôvody podľa odseku 2. Prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku aj vtedy, ak bolo konanie prerušené podľa osobitného predpisu a správca v ňom pokračuje namiesto poplatníka.
18. Podľa § 14 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch v sťažnosti proti rozhodnutiu o zastavení súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nemožno namietať skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku.
19. Podľa § 14 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie.
20. Podľa § 7 ods. 9 zákona o súdnych poplatkoch v konaní o zrušení a o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je základom poplatku cena podielu žiadaného navrhovateľom.
21. Pre rozhnutie súdu o podanej sťažnosti je rozhodujúce, že výzvou zo dňa 18.1.2018 bol žalobcom vyrubený doplatok súdneho poplatku za žalobu v sume 33,50 Eur, t.j. 6 % z ceny z ceny žiadaného podielu na nehnuteľnosti (839,90 Eur) s poučením, že ak tento súdny poplatok žalobcovia neuhradia v lehote 10 dní, súd konanie zastaví. Výzvu na zaplatenie súdneho poplatku zástupca žalobcov prevzal dňa 13.2.2018. Lehota na zaplatenie súdneho poplatku tak trvala do 23.2.2018. Z evidencie zapúlatených súdnych poplatkov súd zistil, že tento bol uhradený až 9.3.2018, teda súdny poplatok v súdom určenej lehote zaplatený nebol. Uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku bolo vydané po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku, konkrétne dňa 27.2.2018. K námietke žalobcov týkajúcej sa dorubovanej výšky súdneho poplatku súd poukazuje na § 142 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nie je viazaný návrhom strán konania. Berúc do úvahy účelnosť a správanie sa strán konania v tomto spoločenstve, musí postupovať pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva od prvého po tretí spôsob / reálne rozdelenie veci, prikázanie veci za primeranú náhradu alebo predaj veci a rozdelenie výťažku/. Ak dôjde k záveru, že je potrebné vec prikázať do výlučného vlastníctva jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, neprikazuje teda do výlučného vlastníctva v žiadnom prípade len podiel žalobcov, ale celú vec. Keďže celý svoj nárok na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobcovia odvodzujú od ceny žiadaného spoluvlastníckeho podielu, pri ktoromkoľvek z troch spôsobov vyporiadania spoluvlastníctva žalobca v konečnom dôsledku dostáva to, čo je zhodné s hodnotou jeho spoluvlastníckeho podielu. Spôsob výpočtu súdneho poplatku zo žaloby je zrejmý už zo sžťažnosťou napádaného uznesenia, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že na doplatok súdneho poplatku boli žalobcovia vyzvaní v súlade s ustanovením § 7 odsek 9 zákona o súdnych poplatkoch v spojení s položkou č. 1 písmeno a) Sadzobníka, ktorý tvorí prílohu tohto zákona s tým, že cena podielu žiadaného žalobcami, ktorá tvorí základ pre výpočet súdneho poplatku bola určená v súlade s prílohou č. 1 zákona č. 582/2004 Z.z., v zmysle ktorej je hodnota ornej pôdy v k.ú. F. vo výške 0,2539 Eur/m2 (iná hodnota tohto žiadaného spoluvlastníckeho podielu žalobcami v konaní preukázané nebola), čo pri podiele žiadanom žalobcami vo výmere 3 308 m2 (t. j. 1 654,125 m2 z parcely EKN č. 676 o výmere 4 411 m2 a 1 654,125 m2 z parcely EKN č. 677 o výmere 4 411 m2) predstavuje hodnotu v sume 839,90 Eur. Z takto určenej hodnoty žiadaných spoluvlastníckych podielov, ktorá predstavuje základ súdneho poplatku vyplýva, že súdny poplatok v správnej výške činil 50,- Eur, a keďže žalobcovia už skôr na základe nesprávnej výzvy
súdu z 27.10.2015 zaplatili sumu 16,50 Eur, boli súdom správne vyzvaní na zaplatenie doplatku súdneho poplatku vo výške 33,50 Eur, tak aby bol súdny poplatok v konaní zaplatený v správnej výške.
22. Zákonom č. 152/2017 Z. z. sa od 1.7.2017 zaviedla úprava, podľa ktorej v konaní podľa zákona o súdnych poplatkoch koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Nakoľko uvedená novela neobsahuje intertemporálne, teda prechodné ustanovenia, platí ako každá procesnoprávna úprava aj na konania začaté pred 1.7.2017. Ak teda po 1.7.2017 poplatník v tejto lehote súdny poplatok, resp. doplatok súdneho poplatku za žalobu nezaplatí, súd konanie z tohto dôvodu zastaví. Dodatočné zaplatenie súdneho poplatku potom je bez ďalšej relevancie, keďže v zmysle § 14 ods. 3 v čase rozhodovania súdu účinného znenia zákona o súdnych poplatkoch, v sťažnosti proti rozhodnutiu o zastavení súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nemožno namietať skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku, teda hlavne skutočnosť, že po tejto lehote bol napokon súdny poplatok doplatený. Uvedené tak nemôže viesť k zrušeniu uznesenia o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, lebo by to bolo v priamom rozpore so znením § 14 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch. Rozhodujúci je totiž stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia o zastvení konania.
23. Súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že sťažnosť žalobcov nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. V konaní predchádzajúcom podaniu sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu č.k.: 3C/405/2015-46 z 27.2.2018 súd z hľadiska platných procesných predpisov týkajúcich sa platenia súdnych poplatkov a následkov jeho nezaplatenia postupoval v zhode s platnými a účinnými právnymi predpismi. Správne vyzval žalobcov na doplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu, keďže pôvodne im nebol poplatok vyrubený v správnej výške, pričom napriek tomu, že žaloba bola podaná už 21.9.2015, postupoval v procesnom štádiu pred začatím konania vo veci samej, ktorým sa v zmysle ustálenej súdnej praxe rozumie otvorenie prevého pojednávania. Do tohto štádia je každý súd oprávnený odstraňovať všetky procesné nedostatky daného konania, vrátane nedostatku spočívajúceho v nezaplatení súdneho poplatku v správnej výške a to osobitným postupom vyplývajúcim zo zákona o súdnych poplatkoch. Zo spisu je zrejmé, že žalobcovia súdny poplatok v súdom stanovenej lehote nezaplatili, a preto bolo z uvedeného dôvodu konanie zastavené.Zváerom súd poznamenáva, že zastavenie konania nie je prekážkou podania novej žaloby s totožným predmetom konania, ktorá môže byť v prípade splnenia všetkých procesných podmienok relevantným podkladom pre rozhodnutie súdu o predmetnom spore.
24. Podľa ustanovenia § 122 C.s.p., súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju strana, zástupca alebo procesný opatrovník zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.
25. Ospravedlniteľné dôvody zmeškania môžu byť rozmanité, napr. živelná pohroma, nehoda, úraz, závažné rodinné komplikácie, alebo náhle ochorenie, vždy však pod podmienkou, že ich dôsledkom bolo vylúčenie možnosti urobiť úkon. Určitá skutková okolnosť môže byť ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 122 C.s.p. len vtedy, pokiaľ medzi ňou a zmeškaním lehoty je príčinná súvislosť. Na jej preukázanie treba doložiť, že k zmeškaniu došlo len v dôsledku tejto okolnosti, a že nebyť tejto prekážky, nedošlo by k zmeškaniu lehoty. Ospravedlniteľnosť dôvodu zmeškania sa vždy posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu. O tom, či sú splnené uvedené podmienky, rozhoduje súd na základe preukázaných skutkových okolností.
26. Zákonom predpísané podmienky podľa vyššie citovaného ustanovenia § 122 C.s.p. musia byť splnené súčasne (ospravedlniteľný dôvod a urobenie zmeškaného úkonu do 15 dní od odpadnutia prekážky), preto v danej veci bolo potrebné okrem ospravedlniteľného dôvodu uviesť v návrhu na odpustenie zmeškania lehoty aj prekážku, kedy a ako odpadla, aby súd dokázal posúdiť splnenie podmienok podľa § 122 C.s.p. Od tohto momentu odpadnutia prekážky má potom strana 15 dní na požiadanie odpustenia zmeškania lehoty, a zároveň na podanie zmeškaného úkonu. Tieto predpísané podmienky splnené neboli (žalobcovia neuviedli žiadnu z náležitostí návrhu na odpustenie zmeškania lehoty) a súd preto žiadosť o odpustenie lehoty zamietol.
27. Podľa § 14 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia C.s.p. okrem § 357 písm. a). To znamená, že zákon o súdnych poplatkoch je vo vzťahu k C.s.p. zákonom osobitným, a teda v konaní podľa zákona o súdnych poplatkoch koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania.
Ide teda o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. O nároku na náhradu trov konania rozhoduje sudca a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. V zmysle § 256 ods. 1 C.s.p., ak súd zastavuje konanie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa musí zaoberať otázkou, či niektorá zo strán zavinila, že konanie muselo byť zastavené. O nároku na náhradu trov konania v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. potom rozhodne zákonný sudca, aj bez návrhu, a to v rozhodnutí,ktorým sa konanie končí.
29. Procesne úspešní žalovaní si nárok na náhradu trov konania neuplatnili, preto súd rozhodol tak, že im tento nárok nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku I. až III. tohto uznesenia nemožno podať odvolanie.
Proti výroku IV. tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu (§ 357 písm. m/ C.s.p., § 362 ods. 1 C.s.p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.