Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/266/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., IČO: 31335004, Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, proti žalovaným: 1/ M. H., nar. XX. XX. XXXX, I. Y. XXX, XXX XX I. Y. a 2/ K. H., nar. XX. XX. XXXX, I. Y. XXX, XXX XX I. Y., o zaplatenie sumy 2126,68 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 10C/641/2015-61 zo dňa 18. 04. 2017, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd vo vzťahu k žalovanej v 1. rade z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 10C/641/2015-47 zo dňa 25.01.2017.

II. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 10C/641/2015-61 zo dňa 18. 04. 2017 z r u š u j e vo vzťahu k žalovanej v 1. rade.

III. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol (I. výrok) a žiadnej zo strán sporu nepriznal právo náhradu trov konania (II. výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že z hľadiska procesnej ekonómie sa súd prvej inštancie v prvom rade zaoberal námietkou premlčania, ktorú na pojednávaní voči žalovanému nároku vzniesli žalovaní. V konaní nebolo sporné, že sporové strany uzatvorili zmluvu o mimoriadnom medzi úvere a stavebnom úvere dňa 21. 10. 2005., kde vystupovali na strane dlžníkov. Taktiež nebolo sporné, že listom zo dňa 26. 03. 2012 žalobca odstúpil od tejto zmluvy a žiadal žalovaných o okamžité vrátenie poskytnutých prostriedkov. Ide o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Napriek tomu, že predmetná zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom nato, že ide o formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, na tento právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z.

3. Okresný súd posúdil nárok tak, že :

- odstúpenie žalobcu od úverovej zmluvy je treba posudzovať podľa § 48 Občianskeho zákonníka,

- stranami navzájom poskytnuté plnenia sa vysporiada podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení,

- žalobca nemá právo na zmluvné úroky po zosplatnení úveru, pretože si ich žalobca uplatňuje potom, ako bola zmluva od počiatku zrušená.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že odstúpením od zmluvy bola predmetná zmluva od začiatku zrušená a každý z účastníkov bol povinný vrátiť druhému všetko čo podľa zmluvy dostal. Odstúpením od zmluvy nastúpil medzi účastníkmi právny vzťah bezdôvodného obohatenia. Žalovaní by teda mali vrátiť žalobcovi podľa zmluvy to, čo podľa nej dostali. Voči žalovanému nároku ale žalovaní vzniesli námietku premlčania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právny režim odstúpenia od zmluvy súd prvej inštancie prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovanými, posudzujúc ju v zmysle Občianskeho zákonníka, keď uplatnená pohľadávka sa stala splatnou doručením listiny o odstúpení od zmluvy žalovaným dňa 05. 04. 2012. Pokiaľ bola žaloba podaná na Okresnom súde Rimavská Sobota dňa 17. 08. 2015, došlo k tomu tak po uplynutí 2-ročnej premlčacej doby. Preto vzhľadom na námietku premlčania súd prvej inštancie žalobu zamietol.

5. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len ,,CSP“) o náhrade trov konania. Žalobca v spore úspech nemal, nemal teda podľa súdu prvej inštancie nárok na náhradu trov konania. Žalovaní boli v spore úspešní, neuplatnili si však náhradu trov konania ani im v konaní žiadne nevznikli. Preto súd prvej inštancie žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti výroku napádaného rozsudku, ktorým súd zamietol žalobu voči žalovanej 1/ podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. a), d) ako aj z dôvodu, že napádanému rozsudku predchádzalo uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré trpelo rovnakými vadami, pričom malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

7. Podľa žalobcu na zrušenie platobného rozkazu voči všetkým žalovaným, ktorí tvoria samostatné spoločenstvo, museli byť podmienky na zrušenie platobného rozkazu splnené voči všetkým žalovaným. Žalobca poukázal na skutočnosť, že si voči žalovaným uplatnil nárok z titulu úveru poskytnutého žalovaným ako solidárnym dlžníkom. Z obsahu ustanovenia § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa neho vyplýva, že veriteľ, voči ktorému je zaviazaných viac dlžníkov spoločne a nerozdielne, je oprávnený domáhať sa splnenia celého dlhu od ktoréhokoľvek z dlžníkov. Podľa žalobcu z uvedeného vyplynulo, že solidárni dlžníci nemôžu tvoriť procesne nerozlučné spoločenstvo. Žalobca, ktorý je veriteľom, sa môže sám rozhodnúť, či si nárok na zaplatenie dlhu bude uplatňovať voči všetkým dlžníkom, alebo len voči jednému z nich. Pasívna solidarita dlžníkov teda nezakladá nerozlučné, ale samostatné spoločenstvo. Uvedený názor podľa neho vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR, napr. v uznesení zo dňa 26.10.2016, sp. zn.: 6 Cdo 544/2015 NSSR skonštatoval, že žalovaní solidárni dlžníci sú zásadne samostatnými a nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní.

8. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že je teda nepochybné, že žalovaní 1/ a 2/ tvoria samostatné procesné spoločenstvo, pričom z uznesenia vyplýva, že dôvodom zrušenia platobného rozkazu bola jedine skutočnosť nedoručenia platobného rozkazu žalovanému 2/ do vlastných rúk. Nakoľko z uznesenia nevyplýva, že by platobný rozkaz nebol doručený aj žalovanému 1/ do vlastných rúk, nepodaním odporu zo strany žalovaného 1/ do 15 dní od doručenia platobného rozkazu, nadobudol platobný rozkaz voči žalovanému 1/ právoplatnosť. Na veci podľa žalobcu nič nemení ani vydané uznesenie, nakoľko nadobudnutím právoplatnosti platobného rozkazu voči žalovanému 1/ bolo voči nemu právoplatne rozhodnuté vo veci samej a vydané uznesenie je teda vo vzťahu k žalovanému 2/ nulitným aktom.

9. Žalobca na záver konštatoval, že nadobudnutím právoplatnosti platobného rozkazu voči žalovanému 1/ bola voči tomuto žalovanému založená prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je neodstrániteľnou vadou konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Z uvedených dôvodov považoval žalobca napádaný rozsudok vo vzťahu k žalovanému 1/ za nesprávny a nezákonný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 18.04.2017, č. k.: 10C/641/2015-61 zrušil vo vzťahu k žalovanému 1/ a aby vo vzťahu k žalovanému I. konanie zastavil. Žalobca zároveň navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 389 ods. 2 zrušil uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 25.01.2017, č. k.: 10C/641/2015-47, ktorým súd prvej inštancie zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 18. 03. 2016 sp. zn. 10C/641/2015, vo vzťahu k žalovanému 1/. Žalobca si uplatnil i náhradu trov odvolacieho konania.

10. Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

11. Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 10C/641/2015-61 zo dňa 18. 04. 2017 vo vzťahu k žalovanej v 1. rade a rovnako aj uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 10C/641/2015-47 zo dňa 25.01.2017 vo vzťahu k žalovanej v 1. rade podľa § 389 ods. 2 zrušil.

12. Podľa § 389 ods. 2 CSP, ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.

13. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

14. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k odvolaciemu prieskumu, zisťoval, či sú v danej veci splnené podmienky konania.

15. Podľa § 266 ods. 1 CSP, platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.

16. Podľa § 266 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.

17. Podľa § 76 CSP, samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.

18. Podľa § 77 ods. 1 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

19. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že platobným rozkazom vydaným v tejto veci dňa 18.03.2016, súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1/, 2/ a 3/ rade, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu, zaplatili žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2 126,68 Eur so 7,7 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 915,19 Eur od 01. 08. 2015 do zaplatenia a nahradili trovy konania vo výške 127,50 Eur, alebo aby v tej istej lehote podali odpor na tomto súde (č. l. 30 spisu). Žalobca platobný rozkaz prevzal dňa 29. 03. 2016 a žalovanej v 1. rade bol platobný rozkaz doručený do vlastných rúk dňa 29. 03. 2016. Žalovanému v 2. rade sa platobný rozkaz do vlastných rúk nepodarilo doručiť. Ďalej súd prvej inštancie konanie voči žalovanej v 3. rade v zmysle § 63 ods. 1 zastavil. Následne súd prvej inštancie uznesením zo dňa 25.1.2017, zrušil uvedený platobný rozkaz v celom rozsahu. Podstatným pre posúdenie v tejto veci je teda, či sa zrušenie vydaného platobného rozkazu v zmysle citovaného ustanovenia § 266 ods. 3 malo týkať aj žalovanej v 1. rade, ktorej bol platobný rozkaz doručený do vlastných rúk a ktorá ani v zákonom stanovenej lehote, ani neskôr, nepodala voči vydanému platobnému rozkazu odpor, alebo či sa toto zrušenie platobného rozkazu malo týkať len žalovaného v 2. rade, ktorému sa platobný rozkaz do vlastných rúk nepodarili doručiť.

20. Podstatným preto je posúdenie, či sa vydaný platobný rozkaz týka účastníkov na žalovanej strane, z ktorých každý môže konať sám za seba (§ 76 , t. j. majú samostatné procesné spoločenstvo, alebo ide o tzv. nerozlučné procesné spoločenstvo. Platobný rozkaz sa nezruší v celom rozsahu v prípade vyššie uvedeného samostatného procesného spoločenstva podľa § 76 CSP, v ktorom každý zo žalovaných koná sám za seba a jeho procesné úkony nemajú vplyv na procesné postavenie iného účastníka.

21. Ustanovenie § 76 vo svojom paragrafovom znení zakotvuje tzv. samostatné spoločenstvo účastníkov niekedy označené aj ako obyčajné alebo formálne spoločenstvo. Tento pojem má zdôrazniť výlučne procesný charakter tohto spoločenstva účastníkov konania. Samostatné spoločenstvo účastníkov konania vzniká tam, kde ide v konaní o samostatné práva a povinnosti. Každý zo žalobcov, ktorí podali spoločne žalobu, je na ostatných žalobcoch nezávislý. Mohol by teda svoju žalobu podať i samostatne bez toho, aby sa tým zmenila jeho vecná legitimácia. Rovnako tak proti každému zo

žalovaných by mohlo byť vedené samostatné konanie. V procese ide teda o toľko právnych pomerov, koľko je účastníkov. Dôvodom pre existenciu tohto procesného inštitútu je predovšetkým záujem na rýchlosti a hospodárnosti konania. V samostatnom spoločenstve teda robí každý zo spoločníkov procesné úkony výlučne sám za seba, ich účinky sa môžu vzťahovať len k jeho osobe. Samostatnosť spoločníkov nemožno chápať len vo vzťahu k procesným úkonom. Jeho postavenie na ostatných spoločníkov je v procese celkom nezávislé, u každého zo samostatných spoločníkov je treba posudzovať zvlášť, napr. predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, začiatok i koniec procesných lehôt, podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov a podobne. U samostatných spoločníkov môže súd rozhodnúť spoločným rozsudkom, o každom zo spoločníkov však jeho samostatným výrokom, prípadne o jednom zo spoločníkov, a konanie vo vzťahu k ostatným spoločníkom vylúčiť na samostatné konanie. Podstatou samostatného spoločenstva je, že povaha predmetu konania z hmotného práva umožňuje súdu rozhodnúť o účastníkoch samostatne. 22. Rozhodujúcim pre posúdenie, či v prejednávanej veci sa jedná o nerozlučné spoločenstvo podľa ust. § 77 ods. 1 CSP, či sa v prípade kumulácie účastníkov na jednej strane sporu jedná o spoločenstvo nerozlučné alebo samostatné, považuje teória civilno-procesného práva a zhodne judikatúra hmotnoprávnú povahu predmetu konania. Ustanovenie § 77 ods. 1 je interpretované tak, že o nerozlučné spoločenstvo ide len vtedy, ak povaha predmetu sporu neumožňuje, aby tento bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému zo spoločníkov. Napriek tomu, že právna úprava výslovne hovorí len o rozhodnutí vzťahujúcom sa na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, je obecne v českej teórii civilno-procesného práva, s ktorou sa stotožňuje aj odvolací súd, zastávaný názor, podľa ktorého ide o nerozlučné spoločenstvo len tam, kde je daná aktívna i pasívna vecná legitimácia v konaní a pokiaľ vystupujú v konaní všetky z hmotného práva oprávnené, alebo povinné osoby. V prípade nerozlučného spoločenstva platia úkony jedného z účastníkov i pre ostatných. Tento aspekt nerozlučného spoločenstva vyplýva z jeho materiálnej povahy, kedy ide v konaní len o jeden právny pomer. Z povahy veci vyplýva, že v konaní nebude spravidla prakticky možné, aby konali všetci účastníci spoločne. Preto Civilný sporový poriadok stanovuje, že úkony jedného z nich platia i pre ostatných, t. j. že úkony jedného z účastníkov zaväzujú i ostatných účastníkov.

23. K otázke charakteru spoločenstva medzi solidárne zaviazanými dlžníkmi zaujal stanovisko aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, keď v rozhodnutí 4 Cdo 203/2005. Na predmetné rozhodnutie poukázal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v uznesení z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015.

24. Poukazujúc na uvedené, podstatným preto pre posúdenie, či sa v prejednávanej veci jedná o samostatné, alebo nerozlučné procesné spoločenstvo, je povaha predmetu konania, vyplývajúca z hmotného práva, ako aj to, či žalobca mohol svoju žalobu podať samostatne voči každému zo žalovaných, alebo musel žalovať naraz obidvoch žalovaných bez toho, aby sa zmenila pasívna legitimácia žalovaných.

25. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal svojho nároku z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti žalovanými vyplývajúcej zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanými dňa 21.10.2005, na základe ktorej tento poskytol žalovaným peňažné prostriedky s tým, že žalovaní boli na základe tejto zmluvy v postavení dlžníka. Z dôvodu, že žalovaní si neplnili tieto zmluvné povinnosti riadnym a včasným uhrádzaním splátok, vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť úveru a následne si tento svoj nárok uplatnil v tomto konaní. Je zrejmé, že žalobca sa mohol domáhať tohto svojho nároku voči každému zo žalovaných, ako dlžníkov samostatne bez toho, aby sa zmenila ich pasívna legitimácia, a že povaha v prejednávanej veci z hmotného práva, umožňuje rozhodnúť o žalovaných samostatne.

26. Následky nedoručenia platobného rozkazu sa preto mohli týkať len žalovaného v 2. rade, ktorému nebol tento platobný rozkaz doručený, ale nie žalovanej v 1. rade, nakoľko tejto bol platobný rozkaz riadne do vlastných rúk doručený, a táto voči vydanému platobnému rozkazu ani nepodala odpor. Na tejto skutočnosti nemôžu nič zmeniť následné rozhodnutia v prejednávanej veci, vrátane rozhodnutia, ktoré bolo predložené odvolaciemu súdu na prieskum jeho správnosti, nakoľko platobný rozkaz vo vzťahu k žalovanej v 1. rade nadobudol právoplatnosť a každé ďalšie rozhodnutie vo veci už nemohlo na tom nič zmeniť. Správne mal preto postupovať súd prvej inštancie tak, že mal naďalej konať len so žalovaným v 2. rade, vo vzťahu ku ktorému platobný rozkaz z dôvodu nedoručenia, nenadobudol právoplatnosť a jeho následný procesný postup, keď konal aj so žalovanou v 1. rade, vo vzťahu ku ktorej bolo vydaním platobného rozkazu konanie právoplatne skončené, bol nesprávny.

27. Poukazujúc na vyššie uvedené preto nezostávalo odvolaciemu súdu nič iné, než v zmysle § 389 ods. 2 napadnutý rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 10C/641/2015-61 zo dňa 18. 04. 2017 vo vzťahu k žalovanej v 1. rade a uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 10C/641/2015-47 zo dňa 25.01.2017 vo vzťahu k žalovanej v 1. rade zrušiť.

28. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že ich žalobcovi v zmysle § 257 nepriznal síce si ich uplatnil a bol v odvolacom konaní úspešný. Odvolací súd nemohol priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v 1. rade, pretože nadobudnutím právoplatnosti platobného rozkazu zo dňa 18. 03. 2016 (sp. zn. 30 spisu) bola vec vo vzťahu k nej právoplatne skončená. Odvolací súd taktiež nemohol zaviazať na úhradu trov odvolacieho konania žalovaného v 2. rade, pretože vo vzťahu k nemu rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 10C/641/2015-61 zo dňa 18. 04. 2017 nadobudol právoplatnosť a žalobca napadol predmetný rozsudok len vo vzťahu k žalovanej v 1. rade. Vzhľadom na vyššie uvedené osobitné okolnosti predmetného prípadu odvolací súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

29. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .