Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoPr-1-2018.pdf
PDF · 127.1 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoPr/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana JUDr. Ľubomíra Šablu, v spore žalobcu T.. Y. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXXX, XXX XX L., zastúpený advokátom JUDr. František Svatuška, so sídlom Humenné, Námestie slobody 25, proti žalovanému Súkromná pedagogická a sociálna akadémia EBG, Školská 5, Brezno, IČO: 42 004 802, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r. o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 234 148, v konaní o zaplatenie 515,74 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 3Cpr/1/2016-291 z 25. 10. 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobu o doplatenie mzdy vo výške 515,74 € s úrokom z omeškania 5,05 % ročne z tejto sumy od 27. 09. 2015 do zaplatenia súd prvej inštancie zamietol ako nedôvodnú. Dokazovaním v priebehu konania zistil, že žalobca bol u žalovaného zamestnaný na základe pracovnej zmluvy z 27. 08. 2012 ako pedagogický zamestnanec do 31. augusta 2015. Pracovný pomer žalobcu u žalovaného dohodnutý na dobu určitú skončil uplynutím dojednanej doby 31. 08. 2015. Od 1. septembra 2015 nastúpil žalobca do práce u iného zamestnávateľa. Mzdu za mesiac august 2015 vyplatil žalovaný žalobcovi len vo výške 205,26 € z dôvodu, že neprítomnosť v práci za obdobie od 01. 08. 2015 do 21. 08. 2015 považoval zamestnávateľ za neospravedlnenú neprítomnosť v práci. Primárnym dôvodom zamietnutia žaloby bolo zistenie nedostatku vecnej pasívnej legitimácie v žalobe označeného žalovaného na vyplatenie mzdových nárokov z dôvodu, že práva a povinnosti zo zamestnávateľa žalobcu Súkromná pedagogická a sociálna akadémia EBG, Školská 5, 977 01 Brezno, IČO: 42 004 802 prešli rozhodnutím zriaďovateľa na novovzniknutý subjekt Súkromnú pedagogickú a sociálnu akadémiu EBG Humenné, so sídlom Lesná 909/28, Humenné, IČO: 42 422 132 a sekundárnym dôvodom zistenie, že žalobcovi pre skončenie pracovného pomeru ku dňu 31. 08. 2015 nevznikol nárok na dovolenku, ktorú by si mohol čerpať v auguste 2015. Žalobca v období od 01. do 21. augusta 2015 nepracoval, z tohto dôvodu mu neprislúcha mzda za vykonanú prácu podľa § 118 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce a vo výkone práce mu nebránili žiadne prekážky na strane zamestnávateľa, pre ktoré by musel zamestnávateľ žalobcovi vyplatiť náhradu mzdy podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Zamestnávateľ žalobcu bol podľa § 237 ods. 1 Zákonníka práce povinný prerokovať neospravedlnené zmeškanie práce vykázané žalobcovi so zástupcami zamestnancov, avšak nesplnenie tejto povinnosti nie je zákonom žiadnym spôsobom sankcionované. Žalobcom označený žalovaný nie je podľa zistenia súdu prvej inštancie nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide, preto žalobu voči nemu zamietol.
1.1 O náhrade trov konania medzi stranami sporu rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) tak, že žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % z dôvodu úspechu žalovaného v spore.
2. V odvolaní proti tomuto rozsudku žalobca súdu prvej inštancie vytýkal, že nesprávnym postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tvrdil, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, h/ C. s. p.). 2.1 Žalobca zopakoval, na akých skutkových zisteniach založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie (konanie o zaplatenie 515,74 € s príslušenstvom začalo na Okresnom súde Humenné 20. októbra 2015, v konaní vypočutý svedok M. Y. pred súdom vypovedal, že od 01. 09. 2015 je Súkromná pedagogická a sociálna akadémia EBG Humenné samostatným právnym subjektom, na ktorú prešli všetky práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zo Súkromnej pedagogickej a sociálnej akadémii EBG Brezno na základe rozhodnutia zriaďovateľa školy Európske vzdelávacie strediská pre povolanie a spoločnosť, so sídlom Hronská 696/107, Závadka nad Hronom, vrátane všetkých pohľadávok a záväzkov ku dňu 31. 08. 2015, žalovaný nedostatok vecnej pasívnej legitimácie tvrdil až potom, ako si súd vyžiadal doklady po výsluchu svedka Y.), čím chcel poukázať na to, že hmotnoprávna námietka nedostatku vecnej pasívnej legitimácie nebola uplatnená včas bez zbytočného odkladu, ale takmer po dvoch rokoch od začatia konania a to aj napriek tomu, že podľa § 153 C. s. p. sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného úkonu a procesnej obrany včas. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené včas, ak ich mohla strana predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania súd prihliadnuť nemusel. Žalobca nemal vedomosť o tom, že bola zriadená Súkromná pedagogická a sociálna akadémia EBG Humenné s vlastnou právnou subjektivitou. Žalovaný namietal nedostatok vecnej pasívnej legitimácie až pred vyhlásením rozsudku na pojednávaní dňa 25. 10. 2017, ktorého sa žalobca ani jeho právny zástupca nezúčastnili a preto nemohli reagovať na vyjadrenie žalovaného, ktorý týmto spôsobom diametrálne zmenil svoju obranu voči podanej žalobe. Žalobcov pracovný pomer u žalovaného skončil 31. 08. 2015. Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prešli na Súkromnú pedagogickú a sociálnu akadémiu EBG Humenné až od 01. 09. 2015. Ak by žalovaný namietal nedostatok vecnej pasívnej legitimácie hneď pri prvom úkone, ktorý mu patril a preukázal by prechod práv a povinností na iný právny subjekt, mal by žalobca teoreticky možnosť navrhnúť v zmysle vtedy účinného Občianskeho súdneho poriadku zámenu na strane žalovaného, čo však od 01. 07. 2016 po účinnosti Civilného sporového poriadku nie je možné. Práve z dôvodu týchto okolností v súvislosti s § 153 C. s. p. nemal súd prvej inštancie na námietku nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného prihliadať. 2.2 Žalobca nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný nepochybil, keď žalobcovi nevyplatil dohodnutú mzdu za august 2015. Za podstatné považoval, že v priebehu školského roka vyvíjal množstvo aktivít, za ktoré mu mohol žalovaný poskytnúť náhradné voľno, ale tak neurobil a ak by mu poskytol náhradné voľno, nemusel by mu krátiť dovolenku. Pracovný poriadok žalovaného umožňoval určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky aj v prípade, keď do nástupu na dovolenku nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku, ak bolo možné predpokladať, že zamestnanec tieto podmienky splní do konca kalendárneho roka alebo do skončenia pracovného pomeru. Zotrval na tvrdení, že na mesiac august 2015 mal vypísanú riadne schválenú dovolenku až do 21. augusta 2015, z tohto dôvodu nemal prečo nastúpiť do práce od 1. augusta 2015. Žalobca nebol vyzývaný zamestnávateľom na nástup do práce v období medzi 01. 08. až 21. 08. 2015, až listom z 26. 08. 2015 sa zamestnávateľ dotazoval, z akého dôvodu žalobca nenastúpil do práce 1. augusta 2015. Hoci žalovaný už 30. júla 2015 oznámil svojim zamestnancom, že od 1. augusta 2015 sa mení sídlo Súkromnej pedagogickej a sociálnej akadémie EBG v Humennom z adresy Laborecká 66 na Lesnú 909/28, začiatkom augusta na novej adrese Lesná č. 909/28, Humenné škola otvorená nebola. Žalobca je presvedčený, že žalovaný zneužil vlastný systém udeľovania dovoleniek a následne potom, ako sa žalovaný od žalobcu dozvedel, že žalobca môže pracovať aj u iného zamestnávateľa, spätne až od 19. 08. 2015 začal účelovo tvrdiť, že si žalobca nevypísal dovolenkový lístok na mesiac august 2015 a rozhodol sa udeliť absenciu za 15 pracovných dní v mesiaci august 2015. Zamestnávateľovi neprináleží ukladať sankcie zamestnancovi a nie je možné posudzovať čerpanie dovolenky, na ktorú zamestnancovi nevznikol nárok ako porušenie pracovnej disciplíny, pokiaľ ju čerpal so súhlasom zamestnávateľa. Tieto situácie rieši Zákonník práce.
2.3 Rozhodnutie súdu má byť predvídateľné. Žalobca nemohol predvídať rozhodnutie súdu, ktoré bolo vydané napriek tomu, že zákonným spôsobom preukázal svoj nárok opierajúci sa o hmotné právo. 2.4 Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a riadne odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie nezohľadnil písomné a ústne vyjadrenia žalobcu prednesené v konaní, čím porušil jeho procesné práva. Dôkazy nevyhodnotil súd v súlade so zásadami uvedenými v § 191 ods. 1 C. s. p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny právny záver. Obsahom práva na spravodlivý proces je aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Nedostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vidí žalobca v tom, že z obsahu odôvodnenia nie je možné zistiť, ktoré zákonné ustanovenie považoval súd prvej inštancie za právny rámec pre zamietnutie žaloby a neuviedol, na ktoré vykonané dôkazy pri rozhodnutí prihliadol a na ktoré nie, čo má za následok absenciu súdnej úvahy, ktorá by bola presvedčivá. 2.5 Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. aby zmenil rozsudok tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov konania.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že tvrdenia žalobcu ohľadom neuplatnenia hmotnoprávnej námietky nedostatku vecnej pasívnej legitimácie včas sú irelevantné. Súd je povinný ex offo počas celého konania skúmať, či sú splnené podmienky konania. V prípade nedostatku aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie nie je oprávnený poučovať strany sporu o nedostatkoch ich návrhov. Poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorých bola posudzovaná otázka vecnej legitimácie strany sporu. Na argumentáciu žalobcu ohľadne čerpania dovolenky v auguste 2015 odpovedal, že žalobca nemal v čase od 01. 08. 2015 do 21. 08. 2015 nárok na dovolenku z dôvodu, že si ju vyčerpal k 31. 07. 2015. Žalobca mohol požiadať o neplatené voľno, čo však neurobil. Nový subjekt, ktorý mal vzniknúť od 01. 09. 2015 nemohol pred 01. 09. 2015 uzatvoriť so žalobcom platnú pracovnú zmluvu. Žalovaný navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie a priznať náhradu trov odvolacieho konania.
4. Konanie na súde prvej inštancie začalo 22. 10. 2015 za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý bol Civilným sporovým poriadkom zrušený ku dňu 30. júna 2016. Podľa § 470 ods. 1, 2 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Odvolací súd v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku prejednal vec podľa ustanovení tohto zákona bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že zákonné podmienky pre jeho nariadenie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. naplnené neboli. Skutkový stav zistený súdom prvej inštancie považoval odvolací súd za správny a úplne zistený. Z tohto dôvodu nedopĺňal ani neopakoval dokazovanie a pri rozhodovaní vychádzal podľa § 383 C. s. p. zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie. Odvolací súd je podľa § 380 ods. 1 C. s. p. viazaný aj odvolacími dôvodmi a preto správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie skúma len z hľadiska žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov, pretože sám vady týkajúceho sa procesných podmienok nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.).
5. Žalobca si v konaní uplatňoval od žalovanej Súkromnej pedagogickej a sociálnej akadémie EBG, so sídlom Školská 5, Brezno zaplatenie sumy 515,74 €, ktorú vyčíslil ako rozdiel medzi dohodnutou mzdou 721,- € a vyplatenou mzdou za mesiac august 2015 - 205,26 €. Svoj nárok žalobca vymedzil skutkovo viacerými skutočnosťami, z ktorých bolo možné usudzovať, že si žalobca uplatňuje buď náhradu mzdy podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce (v auguste 2015 sú školské prázdniny, vyučovací proces neprebieha, preto žalobca nemohol plniť pracovné povinnosti dohodnuté v zmluve, škola bola zamknutá, nikto sa v nej nenachádzal - prekážky na strane žalovaného) alebo náhradu mzdy za dovolenku (žalovaný začal tvrdiť, že žalobcovi nevznikol nárok na dovolenku iba potom, ako žalobca 19. augusta 2015 oznámil žalovanému, že od 1. septembra 2015 bude vyučovať na inej škole, udelenie absencie je dôsledkom rozhodnutia žalobcu nepracovať ďalej pre žalovaného), keďže žalobca nikdy netvrdil, že v období od 01. 08. do 21. 08. 2015 prácu podľa pracovnej zmluvy vykonával. Nesporne bolo v konaní preukázané, že pracovný pomer žalobcu u označeného žalovaného trval do 31. 08. 2015 a zanikol podľa § 59 ods. 2 Zákonníka práce uplynutím dohodnutej doby. Z listín predložených v konaní mal
súd prvej inštancie za preukázané, že pracovnú zmluvu uzatváral žalobca so Súkromnou pedagogickou a sociálnou akadémiou EBG, so sídlom Školská 5, Brezno, IČO: 42 004 802, ale prácu vykonával na elokovanom pracovisku Humenné v období od 1. júla 2014 do 30. júna 2015 a podľa Dodatku č. 2 k pracovnej zmluve z 01. 09. 2012 sa pracovná zmluva s výkonom práce na elokovanom pracovisku Humenné predĺžila do 31. 08. 2015. Žalobca v odvolaní potvrdzuje, že v júni 2015 boli obe sporové strany presvedčené o tom, že žalobca bude vo výkone práce u žalovaného pokračovať aj po 01. 09. 2015, čím zdôvodňuje žalobca súhlas žalovaného s čerpaním dovolenky žalobcom aj v mesiaci august 2015. Tvrdí, že vypísal už v mesiaci jún 2015 dovolenkový lístok aj na mesiac august 2015 a žalovaný túto jeho žiadosť o poskytnutie dovolenky akceptoval, avšak žalovaný popiera udelenie súhlasu žalobcovi s čerpaním dovolenky v období od 01. 08. do 21. 08. 2015. Táto skutočnosť zostala v konaní sporná, ale pre výsledok sporu táto skutočnosť nie je rozhodujúca. 5.1 Na č. l. 188 spisu je založená zápisnica z pedagogickej porady elokovaného pracoviska žalovaného v Humennom z 24. 06. 2015, v ktorej je uvedené, že „konateľ informoval o úväzkoch, o samostatnosti školy od nového školského roka, o systéme, akým budú predĺžené zmluvy zamestnancom, ktorým práve končí pracovná zmluva. Pracovná zmluva bude predĺžená dodatkom do konca prázdnin, t. j. do 31. augusta 2015 a od 1. septembra 2015 obdržia zamestnanci novú pracovnú zmluvu, resp. dodatok k pracovnej zmluve už s novovzniknutým právnym subjektom“. Tento text jasne potvrdzuje, že zamestnanci žalovaného boli informovaní o tom, že od 1. septembra 2015 vznikne z elokovaného pracoviska Súkromnej pedagogickej a sociálnej akadémie EBG, so sídlom v Brezne samostatný právny subjekt a so zamestnancami, ktorí mali predĺžené pracovné zmluvy do 31. 08. 2015 so školou so sídlom v Brezne budú uzatvárané nové pracovné zmluvy už so školou so samostatnou právnou subjektivitou. Vznik novej školy zaradenej do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky pod názvom Súkromná pedagogická a sociálna akadémia EBG, so sídlom Laborecká 6, Humenné neskôr so zmenou sídla na Lesná 909/28, Humenné je preukázaný potvrdením Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Bratislava z 27. 08. 2015 a rozhodnutím Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky z 23. 12. 2015 o zmene sídla. Zriaďovateľom tejto školy je podľa potvrdenia ministerstva Európske vzdelávacie strediská pre povolanie a spoločnosť, Hronská 696/107, Závadka nad Hronom a z odkazu ministerstva v potvrdení na § 39c ods. 6 až 8 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zrejmé, že ide o premenu elokovaného pracoviska žalovaného na školu so samostatnou právnou subjektivitou. 5.2 Rozhodnutie o vzniku samostatného právneho subjektu podľa § 39c ods. 6 zákona č. 596/2003 Z. z. (zriaďovateľ nesprávne uvádza § 39c ods. 6 zákona č. 325/2012 Z. z., ktorým bol iba zmenený a doplnený zákon č. 596/2003 Z. z. - poznámka odvolacieho súdu) rozhodol zriaďovateľ školy ešte 30. júna 2015, v ktorom zároveň rozhodol aj o tom, že všetky pohľadávky a záväzky ku dňu 31. 08. 2015, ako aj všetky práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú zo Súkromnej pedagogickej a sociálnej akadémie EBG Brezno na Súkromnú pedagogickú a sociálnu akadémiu EBG Humenné. Rozhodnutie zriaďovateľa o prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov kopíruje ustanovenie § 28 Zákonníka práce. Zamestnávateľ dodržal povinnosť vyplývajúcu mu z § 29 Zákonníka práce informovať zamestnancov o prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na nový subjekt. 5.3 Žalobca na tretej strane odvolania uvádza, že medzi ním a zamestnávateľom existovala ústna dohoda o tom, že žalobca bude pracovať u žalovaného aj ďalší školský rok 2015/2016, ale nedisponoval písomnou pracovnou zmluvou. O tom, že žalobca nebude pre žalovaného alebo jeho právneho nástupcu pracovať v školskom roku 2015/2016 sa dozvedel žalovaný z listu žalobcu z 19. augusta 2015, v ktorom žalobca oznámil žalovanému aj elokovanému pracovisku žalovaného v Humennom, že prijal ponuku iného zamestnávateľa pre nasledujúci školský rok. Týmito skutočnosťami je odôvodnené konanie všetkých zúčastnených na pracovnoprávnom vzťahu v tom zmysle, že žalovaný nevyzýval žalobcu na nástup do práce od 1. augusta 2015 v domnení, že od 1. septembra 2015 bude žalobca naďalej zamestnancom právneho nástupcu žalovaného a podmienky nároku na dovolenku, ktorú by vyčerpal v auguste do konca roka 2015 splní. Keďže sa zamestnávateľ koncom augusta 2015 dozvedel o tom, že žalobca nárok na dovolenku na celý rok nesplní z dôvodu skončenia pracovného pomeru ku dňu 31. 08. 2015 a vznikne mu nárok iba na pomernú časť dovolenky za obdobie výkonu práce od 01. 01. 2015 do 31. 08. 2015 musel riešiť situáciu a hľadať spôsob ako vykázať ne/prítomnosť žalobcu v práci v mesiaci august 2015. Keď žalobca nebol ochotný požiadať o neplatené voľno, dovolenku, na ktorú žalobcovi vznikol nárok už žalobca vyčerpal, nemal inú možnosť než vykázať žalobcovi neospravedlnenú neprítomnosť v práci. Týmto odvolací súd chce poukázať na to, že konanie žalovaného nebolo zneužitím práva ani v rozpore s dobrými mravmi, len reakciou na novovzniknutú situáciu.
5.4 Podľa pracovného poriadku a zhodného tvrdenia strán sporu žalobcovi by pri odpracovaní plného počtu pracovných dní v roku vznikol nárok na dovolenku v rozsahu 45 dní (9 týždňov). Ak pracovný pomer netrval kalendárny rok, žalobcovi vznikol nárok len na pomernú časť dovolenky, ktorá sa vypočítavala podľa § 102 Zákonníka práce ako 1/12 dovolenky za kalendárny rok za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania pracovného pomeru. Pri trvaní pracovného pomeru v rozsahu 8 kalendárnych mesiacov vznikol žalobcovi nárok len na pomernú časť dovolenky v rozsahu 30 dní (8/12 zo 45 dní) a z tohto dôvodu 15 dní neodpracovaných v auguste 2015 vykázal žalovaný žalobcovi ako neospravedlnenú neprítomnosť v práci. 5.5 Keby aj teda žalobca čerpal dovolenku v mesiaci august 2015 a žalovaný by mu vyplatil náhradu mzdy za dovolenku, v dôsledku skončenia pracovného pomeru by musel žalobca vrátiť zamestnávateľovi náhradu mzdy za dovolenku alebo jej časť, na ktorú stratil nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol (§ 117 Zákonníka práce). Potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu nie je založené na týchto záveroch, odvolací súd ich uvádza len pre informovanie a uspokojenie žalobcu, že aj v prípade, ak by za žalovaného v konaní označil vecne pasívne legitimovaný subjekt, nemohol by s nárokom na doplatenie náhrady mzdy za dovolenku alebo iného mzdového nároku uspieť.
6. K jednotlivým odvolacím dôvodom žalobcu v odvolaní: a) odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f) C. s. p. neobstoja, pretože žalobca iba odkazuje na zákonné ustanovenia, ale žiadnym spôsobom v odvolaní nekonkretizuje, akú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci tvrdí, ktoré žalobcom navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností súd prvej inštancie nevykonal a v čom má spočívať nesprávne zistený skutkový stav, b) porušenie práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. dáva žalobca do súvisu s postupom súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 25. 10. 2017 v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu po vznesenej námietke nedostatku vecnej pasívnej legitimácie bez toho, aby dal žalobcovi možnosť reagovať (uskutočňovať jemu patriace procesné práva) a teda súd konal vo veci nepredvídateľne a vydal prekvapivé rozhodnutie, ako aj s obsahom odôvodnenia rozhodnutia, z ktorého podľa názoru žalobcu nevyplýva, na základe ktorého zákonného ustanovenia jeho žalobu zamietol. Konanie súdu prvej inštancie nehodnotí odvolací súd ako nepredvídateľné z dôvodu, že zriaďovacia listina o zriadení Súkromnej pedagogickej a sociálnej akadémie EBG Humenné ako súkromnej školy s vlastnou právnou subjektivitou bola založená do súdneho spisu už 26. apríla 2017 spolu s podaním žalovaného na č. l. 105 spisu (zriaďovacia listina je žurnalizovaná na č. l. 147 až 148 spisu) a tieto listinné dôkazy preukázateľne podľa doručenky žurnalizovanej na rube strany 152 boli doručené už novému právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Františkovi Svatuškovi dňa 2. mája 2017. Na pojednávaní dňa 17. mája 2017, keď súd vypočúval žalobcami navrhnutých svedkov R. R. a M. Y. v priebehu výpovede svedka M. Y., ktorý uviedol, že: „Tu prítomná pani riaditeľka je bývalou pani riaditeľkou, pretože ona od 01. 09. 2015 už nie je riaditeľkou Súkromnej pedagogickej a sociálnej akadémie EBG Humenné. Od 01. 09. 2015 má táto škola právnu subjektivitu, ona je riaditeľkou akadémie v Brezne. Od 01. 09. 2016 vykonávam funkciu riaditeľa školy ja, teda som jej štatutárnym zástupcom“ sudkyňa položila právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Františkovi Svatuškovi otázku: „Pán právny zástupca žalobcu, chcete reagovať na dôležitú skutočnosť oznámenú svedkom?“ Na čo právny zástupca žalobcu odpovedal iba tak: „Chcem položiť svedkovi otázky, ktoré s vecou súvisia, budem ja klásť tie isté otázky, ako som ich kládol predchádzajúcemu svedkovi...“. Pojednávanie dňa 17. mája 2017 bolo podľa uznesenia odročené z dôvodu zistených skutočností, ktoré vyšli najavo a to za účelom predloženia listiny preukazujúcej existenciu právnej subjektivity Súkromnej pedagogickej a sociálnej akadémie EBG Humenné a táto zápisnica bola podľa kópie odoslanej pošty na č. l. 195 spisu doručená právnemu zástupcovi žalobcu 2. júna 2017. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu teda mal vedomosť o tom, že súd skúma pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v spore. Napriek tomu žalobca ani jeho zástupca už do spisu po dátume 17. máj 2017 nenahliadli a opakovane požiadali o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a v písomnom podaní dňa 24. 10. 2017 žalobca a jeho zástupca výslovne oznámili súdu prvej inštancie, že súhlasia, aby sa pojednávanie dňa 25. 10. 2017 uskutočnilo bez ich účasti, aby súd vykonával na tomto pojednávaní dokazovanie a aby na nariadenom pojednávaní aj bez prítomnosti žalobcu a jeho zástupcu rozhodol. Súčasne sa vyjadril aj k veci samej, ktoré mal súd podľa jeho pokynu chápať ako záverečný prednes žalobcu pred rozhodnutím vo veci samej. Súd prvej inštancie dal dostatok priestoru žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi zareagovať na žalovaným tvrdené skutočnosti o vzniku školy s vlastnou právnou subjektivitou z elokovaného pracoviska
žalovaného, na ktorom žalobca vykonával prácu. Súd prvej inštancie neodňal žalobcovi žiadne procesné práva. Nie je možné súhlasiť s názorom žalobcu, že odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu nedáva odpoveď na všetky relevantné otázky. Súd prvej inštancie popísal v rozhodnutí, čoho sa žalobca domáhal, na akom skutkovom a právnom základe, aká bola obrana žalovaného, aké dôkazy vo veci vykonal, aké skutkové zistenia z vykonaných dôkazov vyvodil a k akému právnemu záveru na základe vykonaného dokazovania dospel. Uviedol aj právne normy, podľa ktorých by posúdil nárok žalobcu, keby žalobca uplatnil svoj nárok voči vecne pasívne legitimovanému subjektu a jediné čo v rozhodnutí absentuje je zákonné ustanovenie, z ktorého mal súd prvej inštancie vyvodiť, že žalovaný nie je vecne pasívne legitimovaný v spore a je tomu tak z dôvodu, že takéto zákonné ustanovenie v Zákonníku práce ani v inom právnom predpise neexistuje.
7. Súd prvej inštancie v bode 27 odôvodnenia uviedol: „Ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľ hmotnoprávnej povinnosti, resp. záväzku, o ktorú v konaní ide, súd žalobu zamietne.“. Touto stručnou alebo výstižnou vetou súd prvej inštancie v nadväznosti na body 13 až 23 odôvodnenia vysvetlil stranám sporu, že proti označenému žalovanému nemohol žalobe o zaplatenie mzdy alebo náhrady mzdy vyhovieť z dôvodu, že nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti zaplatiť žalobcovi mzdu alebo náhradu mzdy z dôvodu, že všetky práva a povinnosti zamestnávateľa žalobcu boli rozhodnutím zriaďovateľa prevedené na iný samostatný subjekt Súkromnú pedagogickú a sociálnu akadémiu EBG Humenné. Žalovaný napriek tomu, že sám poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 78/2016 z 10. februára 2016, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky posudzujúc sťažnosť strany sporu proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa riešila otázka vecnej legitimácie jasne vysvetlil rozdiel medzi vecnou legitimáciou účastníka a spôsobilosťou byť účastníkom konania nesprávne vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uvádza, že súd je povinný ex offo počas celého konania skúmať, či sú splnené podmienky konania a v prípade nedostatku pasívnej alebo aktívnej vecnej legitimácie nie je oprávnený poučovať účastníkov konania o nedostatkoch ich návrhoch. Žalovaný si mýli nedostatok vecnej legitimácie s nedostatkom procesnej spôsobilosti. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Žalobca môže byť úspešný v konaní, len ak je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia a proti žalovanému môže súd vyhovieť žalobe len v prípade, ak je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Pasívne vecne legitimovaný je žalovaný v konaní vtedy, ak je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (porovnaj I. ÚS 78/2016). Žaloba o zaplatenie mzdy a náhrady mzdy môže smerovať len proti zamestnávateľovi, u ktorého bol zamestnanec zamestnaný. Vyplýva to z ustanovenia § 118 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu, z § 142 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný poskytnúť náhradu mzdy zamestnancovi, ktorý nemohol vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako aj z ustanovenia § 116 ods. 1 Zákonníka práce o náhrade mzdy za dovolenku, ktorá patrí zamestnancovi voči zamestnávateľovi alebo voči právnemu nástupcovi zamestnávateľa v súlade s § 28 Zákonníka práce. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu názoru, že označený žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní žalobcovi ide z dôvodu, že všetky pohľadávky a záväzky zo Súkromnej pedagogickej a sociálnej akadémie EBG so sídlom v Brezne vo vzťahu k elokovanému pracovisku v Humennom prešli rozhodnutím zriaďovateľa dňom vzniku samostatného právneho subjektu na tento samostatný právny subjekt Súkromnú pedagogickú a sociálnu akadémiu EBG Humenné. Žalobca neuplatnil dôvodne ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p..
8. K časti odvolania žalobcu, v ktorom tvrdí, že súd prvej inštancie nemal na žalovaným uplatnenú hmotnoprávnu námietku nedostatku vecnej pasívnej legitimácie prednesenej až na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok prihliadnuť z dôvodu oneskorene uplatneného prostriedku procesnej obrany odvolací súd uvádza: Demonštratívny výpočet prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany obsahuje ustanovenie § 149 Civilného sporového poriadku. Podľa tohto zákonného ustanovenia prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku z nakladateľstva C. H. Beck autorského kolektívu pod vedením doc. JUDr. Mareka Števčeka, PhD., rok vydania 2016 na str. 566 vysvetľuje, že prostriedkom procesného útoku a prostriedkom procesnej obrany je taký procesný útok strany sporu, resp. jeho obsahovo ucelená časť, ktorá vyžaduje, aby súd vykonal určitý procesný úkon skôr ako vydá rozhodnutie, ktorým sa konanie v inštancii končí (pozitívne kritérium) a príkladmo uvádza,
že takýmito procesnými úkonmi súdu sú napríklad nariadenie ďalšieho pojednávania, či vykonanie dôkazu. Podľa negatívneho kritéria vymedzuje komentár prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany tak, že nimi nie sú vyjadrenia strán sporu k právnej stránke veci a vyjadrenia k tomu, ako má súd vyhodnotiť vykonané dôkazy. Medzi prostriedky procesnej obrany radí kolektív autorov aj hmotnoprávnu námietku založenú na určitých skutkových tvrdeniach. Je teda možné konštatovať, že námietka nedostatku vecnej pasívnej legitimácie je hmotnoprávnou námietkou, ktorú má strana sporu uplatniť včas, ak sa nechce vystaviť riziku, že sudca na túto námietku prihliadať v zmysle § 153 ods. 2 C. s. p. nebude. Je potrebné zdôrazniť, že sudcovská koncentrácia konania podľa § 153 C. s. p. je len možná (nemusí súd prihliadnuť) a nie obligatórna, ako je to zakotvené v § 154 C. s. p.. Ak konanie začalo pred účinnosťou Civilného sporového poriadku je nevyhnutné aplikovať aj ustanovenie § 470 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého sa ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania neuplatnia v konaniach začatých pred nadobudnutím účinnosti C. s. p., ak by boli v neprospech strany. V neposlednom rade je potrebné vychádzať aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako najvyššej súdnej autority (článok 2 C. s. p.), podľa ktorej súd vecnú legitimáciu skúma vždy, aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 06. 2010 sp. zn. 2Cdo/205/2009). Vo vzťahu k prejednávanej veci to znamená, že súd prvej inštancie nepostupoval v rozpore s Civilným sporovým poriadkom, ak na námietku nedostatku vecnej legitimácie prednesenú žalovaným už v písomnom podaní zo 04. 09. 2017 na č. l. 201 spisu a zopakovanú na pojednávaní dňa 25. 10. 2017 prihliadol z dôvodu, že skutkové tvrdenia, ktoré sú základom hmotnoprávnej námietky nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného boli prednesené v priebehu konania a podložené dôkazmi už 26. apríla 2017, kedy žalovaný doručil súdu prvej inštancie zriaďovaciu listinu Súkromnej pedagogickej a sociálnej akadémie EBG Humenné, táto skutočnosť bola predmetom pojednávania dňa 17. mája 2017, na ktorom sa zúčastnil žalobca aj jeho právny zástupca a pojednávanie zo 17. mája 2017 bolo odročené práve za účelom došetrenia tvrdených skutočností o samostatnej právnej subjektivite bývalého elokovaného pracoviska žalovaného v Humennom a skúmania vecnej legitimácie na strane žalovaného. Na výzvu súdu prvej inštancie zo 16. augusta 2017 predložil žalovaný rozhodnutie zriaďovateľa o prechode pohľadávok a záväzkov ku dňu 31. 08. 2015 na Súkromnú pedagogickú a sociálnu akadémiu EBG Humenné. Vyhodnotenie týchto skutkových tvrdení žalovaného o prechode práv a povinností na iný subjekt po právnej stránke je vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia. Keby aj zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 25. 10. 2017 neuviedol, že sa necíti vecne pasívne legitimovaný v spore, súd by tento právny záver z ním predložených dôkazov vyvodiť musel a žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného zamietnuť. Súd majúc vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých vyplýva nedostatok vecnej, či už aktívnej alebo pasívnej legitimácie strany sporu, nemôže tieto skutkové zistenia prehliadnuť, ak strana sporu nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie nenamieta, pretože by nebol naplnený princíp právnej istoty zakotvený v článku 2 Civilného sporového poriadku, že ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a jeho vec rozhodnutá v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít.
9. O trovách prvoinštančného konania rozhodol súd v súlade so zásadou úspechu strán v spore vyplývajúcou z ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p..
10. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny vo veci samej, aj v časti rozhodnutia o trovách konania, z tohto dôvodu bol odvolacím súdom podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. v celom rozsahu potvrdený.
11. O povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu podľa pomeru jeho úspechu v odvolacom konaní. Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania je viazaná na právoplatnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C. s. p..
12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).