Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_11Co-210-2018.pdf
PDF · 76.77 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/210/2018
Uznesenie
P. súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: Anton Ambriško, nar. 20.7.1959, bytom Sokoľ 111, o zaplatenie 1.101,53 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo 6. februára 2018, č. k. 10Csp/86/2017-60
rozhodol:
M e n í rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi 100% trov konania pred súdom prvej inštancie. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi 100% trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti žaloby o zaplatenie sumy 1.101,53 Eur (I), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II), rozhodol o vrátení súdneho poplatku za žalobu žalobcovi (III) a napokon rozhodol o trovách konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal (IV).
2. V konaní sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 1.101,53 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne od 16.1.2017 do zaplatenia z právneho vzťahu založeného Zmluvou o vydaní kreditnej platobnej karty QUATRO zo dňa 20.10.2005, uzavretej medzi žalovaným ako dlžníkom a spoločnosťou VÚB, a.s. v hmotnoprávnom postavení veriteľa. Podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 6.10.2017 vzal žalobca žalobu v časti o uplatnenej istiny pohľadávky späť s odôvodnením, že žalovaný v tomto rozsahu svoj záväzok v priebehu konania dobrovoľne splnil a zotrval na žalobe len v časti uplatnených úrokov z omeškania.
3. V späťvzatej časti žaloby (istiny pohľadávky) súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie zastavil a v ostatnej časti uplatneného nároku (príslušenstva pohľadávky) žalobu ako nedôvodnú zamietol. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil s použitím ust. § 255 ods. 2 C.s.p. väčším procesným úspechom žalovaného v spore a skutočnosťou, že žalovaný si nárok na náhradu trov v konaní neuplatnil. O vrátení zaplateného súdneho poplatku za žalobu súd prvej inštancie rozhodol podľa ust § 11 ods. 3 veta prvá zák. 71/1992 Z. z., v znení neskorších zmien a doplnkov.
4. Len proti výroku rozsudku o trovách konania (IV) podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žalobcovi prizná náhradu všetkých trov konania pred súdom prvej inštancie. V odvolaní žalovaný namietal právnu vadu, ktorej sa súd prvej inštancie dopustil pri rozhodovaní o trovách konania tým, že v okolnostiach prípadu na rozhodnutie aplikoval ust. § 255 ods. 2 C.s.p., pritom procesné zavinenie za zastavenie konania v časti žaloby o zaplatenie celej uplatnenej istiny pohľadávky spočíva na žalovanom a jeho výlučná zodpovednosť za trovy konania vyplýva z ust. § 256 ods. 1 C.s.p., ktoré mal podľa presvedčenia odvolateľa súd prvej inštancie použiť. Žalovaný
touto výhradou k spôsobu právneho posúdenia skutočností, majúcich význam pre rozhodnutie o trovách konania, uplatnil podľa úvahy odvolacieho súdu odvolací dôvod podľa ust. 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.
5. Výroky rozsudku o zastavení konania (I), o zamietnutí žaloby v časti uplatnených úrokov z omeškania (II) a o vrátení zaplateného súdneho poplatku žalobcovi (III) neboli odvolaním napadnuté; v týchto častiach rozsudok nadobudol právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 2 a ods. 3 C.s.p., a preto v nich nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.
6. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu so spôsobom rozhodnutia o trovách konania súdom prvej inštancie stotožnil a akcentoval, že v kontexte záveru prvostupňového súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, na podklade ktorého zamietol žalobu v časti uplatneného príslušenstva, je zrejmé, že žaloba i v istine uplatnenej pohľadávky, ktorú dobrovoľne plnil v priebehu konania, nebola dôvodná a táto skutočnosť podľa jeho názoru bráni prijatiu záveru o zavinení za zastavenie konania v tejto časti žalovaným a cez to použitie ust. § 256 ods. 1 C.s.p. na rozhodnutie o trovách konania.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362 C.s.p. ), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
8. Žalovaný svojimi odvolacími námietkami v intenciách odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. učinil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť rozhodnutia o trovách konania súdom prvej inštancie z hľadiska spôsobu právneho posúdenia. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.
9. Súd prvej inštancie v rozhodnutí o trovách konania vyšiel z úvahy o väčšom procesnom úspechu žalovaného v spore a z nej aplikáciou ust. § 255 ods. 1 C.s.p. vyvodil, že nárok na náhradu trov konania svedčí žalovanému. S týmto názorom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožnil.
10. Východiskom úvah formujúcich rozhodnutie o trovách konania v civilnom spore je uvedomenie si predmetu konania, spôsobu a výsledku jeho skončenia. V právnej praxi prevládol názor, že v prípadoch keď je príslušenstvo pohľadávky či už hodnotovo alebo z hľadiska zamerania sporu osobitne významné, nemožno ho z hľadiska rozhodnutia o trovách konania ponechať stranou a výsledok konania o uplatnenom príslušenstve sa v takom prípade musí premietnuť vo vyjadrení pomeru ne/úspechu strán v spore. Tak je tomu osobitne v prípadoch, keď sa hodnota príslušenstva pohľadávky približuje k hodnote jej istiny, a tiež i vtedy, keď príslušenstvo pohľadávky bude medzi stranami osobitne sporné. V danom prípade však úroky z omeškania, uplatnené ako príslušenstvo s hlavnou úverovou pohľadávkou, neboli predmetom pozornosti strán a vzhľadom na vývoj konania nikdy netvorili, či už formálne alebo materiálne jeho samostatný predmet. To v spojení so skutočnosťou, že príslušenstvo predstavuje oproti istine len skutočne nepatrnú hodnotu (1,8%), podľa názoru odvolacieho súdu odôvodňuje záver o účelnosti a i spravodlivosti vychádzať v rozhodnutí o trovách konania, či u sa jedná o posúdenie nároku alebo jeho výšky z toho, že predmet konania pre účely rozhodnutia o trovách zodpovedá žalovanej istine pohľadávky. V tejto súvislosti je potrebné mať na zreteli, že i v prípade, ak by príslušenstvo pohľadávky malo byť v danom prípade vzaté vo výsledku konania do úvahy, jeho vplyv na pomer ne/úspechu strán by vzhľadom na jeho hodnotu bol skutočne len nepatrný.
11. Podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Konanie o istine pohľadávky súd zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby, ku ktorej žalobca nesporne pristúpil po tom, čo ju žalovaný v priebehu konania dobrovoľne zaplatil. Právna teória a súdna prax sú zajedno v tom, že procesné zavinenie za zastavenie konania podľa citovaného ustanovenia zákona (rovnako ako pojem zavinenie za zastavenie konania podľa ust. § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, platného do 30.6.2016) je potrebné hodnotiť výlučne z procesného hľadiska, čo znamená, že rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie zodpovednosti za zastavenie konania sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zároveň platí, že zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a zároveň tiež komplexne a extenzívne v tom smere, že za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania je treba považovať aj žalovaného, ktorý svoj dlh splní po začatí sporu a tým vyvolá u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Pritom i na dôvodnosť žaloby je potrebné nazerať procesne, teda bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu nedošlo, nakoľko o veci nemôže byť rozhodnuté meritórne a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne. Rozhodujúcou z hľadiska procesného zavinenia zastavenia konania pre späťvzatie žaloby je preto len skutočnosť, že žalovaný plnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z toho dôvodu vzal žalobca žalobu späť (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1540s, str. 933).
13. Tieto úvahy podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade jednoznačne odôvodňujú nevyhnutnosť posúdenia nároku na náhradu trov konania nie podľa úspechu strán v spore v zmysle ust. § 255 C.s.p., ale vyhodnotením zodpovednosti za zastavenie konania v súlade s ust. § 256 ods. 1 C.s.p. Nakoľko, ako už bolo vysvetlené na inom mieste tohto odôvodnenia, procesné zavinenie za zastavenie konania spočíva výlučne na žalovanom, s použitím tohto ustanovenia patrí nárok na náhradu trov konania žalobcovi.
14. Z týchto dôvodov je odvolanie žalobcu proti napadnutému výroku o trovách konania plne opodstatnené. Nakoľko procesné podmienky konania boli v tomto prípade splnené, odvolaním bola vytknutá len právna vada a odvolací súd mal pre rozhodnutie dostatočný skutkový základ, pristúpil v súlade s ust. § 388 C.s.p. k zmene vecne nesprávneho rozhodnutia spôsobom vyplývajúcim z výrokovej časti tohto uznesenia.
15. V odvolacom konaní procesne plne úspešnému žalobcovi odvolací súd s použitím ust. § 255 ods. 1 C.s.p. priznal proti žalovanému nárok na náhradu 100% trov odvolacieho konania.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.