Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-102-2017.pdf
PDF · 93.92 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/102/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci oprávnenej osoby D. Y., L.. XX.X.XXXX, bytom J. X, T., zastúpená JUDr. Anna Lacová, advokátka so sídlom Pražská 4, Košice a povinný E. Y., nar. XX.X.XXXX, J. J. X, T., v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. Z v y š u j e výživné zo strany povinného na oprávnenú osobu zo sumy 60 Eur mesačne na 200 Eur mesačne od 14.7.2017 do budúcna, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej.
II. D l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 14.7.2017 do 31.7.2018 vo výške 1.756,67 Eur je povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.
IV. Týmto rozsudkom m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 15C 53/2010 zo dňa 7.7.2010.
V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnená návrhom doručeným súdu dňa 14.7.2017 žiadala, aby zvýšil výživné zo strany povinného zo sumy 60 Eur mesačne na 250 Eur mesačne od 14.7.2017 do budúcna z dôvodu zmeny pomerov. Návrh dňa 14.7.2017 podávala matka oprávnenej, nakoľko v tom čase bola oprávnená maloletým dieťaťom.
2. V priebehu konania oprávnená D. Y. nadobudla plnoletosť a stala sa účastníkom konania. K návrhu na zvýšenie výživného sa pripojila z dôvodu zmeny pomerov na jej strane.
3. Povinný sa k podanému návrhu v stanovenej lehote písomne nevyjadril.
4. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 15C/53/2010 zo dňa 7.7.2010, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, na základe, ktorej bol povinný zaviazaný prispievať na výživu oprávnenej sumou 60 Eur mesačne.
5. V čase poslednej úpravy oprávnená ukončila 4. ročník základnej školy. Matka prispievala na obedy 17 Eur mesačne, oblečenie zakupoval otec. Začiatkom školského roka školské potreby a pomôcky 30 Eur, tanečný krúžok 15 - 16 Eur mesačne. Oprávnená bývala s matkou v 4-izbovom byte, za ktorý platila nájomné 8.000 - 9.000 Sk mesačne. Oprávnená študovala Hotelovú akadémiu.
6. Povinný v čase poslednej úpravy bol zamestnaný s príjmom vo výške 800 Eur mesačne. Výdavky sa týkali platenia ubytovania 350 libier mesačne, internet 25 libier mesačne, mobilný telefón 25 libier mesačne, cestovné 85 libier mesačne, strava 100 libier mesačne.
7. Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na strane oprávnenej.
8. Oprávnená v školskom roku 2017/2018 nastúpila do 3. ročníka Obchodnej akadémie. Výdavky sa podstatne zvýšili a to z dôvodu nárastu cien potravín, oblečenia a všetkých životných potrieb. Oprávnená býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá hradila jej výdavky. Tieto uviedla nasledovné: študentské cestovné 10 Eur, zakúpenie učebníc, pracovných zošitov cudzieho jazyka 40 Eur, ZRPŠ 30 Eur, ISIC karta 10 Eur, tanečný kurz 20 Eur, mobil 10 Eur, lyžiarsky kurz 250 Eur, výlet v Prahe 100 Eur, výlet v Londýne 250 Eur, na oblečenie, obuv 100 Eur, strava, drogéria, kultúrne a ostatné športové spoločenské aktivity 200 Eur mesačne.
9. Oprávnená potrebuje zubný strojček, na úhradu ktorého je potrebné uhradiť jednorázovo viac ako 300 Eur.
10. Oprávnená uviedla, že od rozvodu manželstva rodičov matka bývajú v byte pôvodne patriacom obom rodičom. Na vyrovnanie podielov za zrušenie členstva v bytovom družstve matka po rozvode čerpala úver.
11. Matka oprávnenej je zamestnaná v spoločnosti U.S. Steel s.r.o. Košice s priemerným mesačným príjmom 992 Eur. Nevyhnutné výdavky sú nájomné vo výške 185 Eur mesačne, plyn 13 Eur mesačne, elektrina 23 Eur mesačne, odpad 31 Eur ročne, koncesionársky poplatok 4,64 Eur mesačne, mobil 15 Eur mesačne, skládka hypotekárneho úveru 247 Eur mesačne, poistenie bytu 52 Eur ročne a životné poistenie vo výške 21,10 Eur mesačne.
12. Povinný žije a pracuje v Anglicku. Z výpisu obchodného registra Českej republiky vyplýva, že je vedúcim odštepného závodu STOCK PAINTS LIMITED, Škorecká 871, Úvaly. Iné vyživovacie povinnosti nemá.
13. Povinný sa s oprávnenou nekontaktuje, nestretáva. Okrem súdom určeného výživného neprispieva žiadnou sumou. Počas celého obdobia nedal dcére žiadny dar. Od rozhodnutia súdu matke na výživnom dlží ku dňu 30.4.2017 spolu 3.278 Eur.
14. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky oprávnenej bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie 8/2016 do 7/2016 bol vo výške 1.196 Eur, za obdobie 8/2017 do 2/2018 vo výške 1.247 Eur netto, za obdobie 3/2018 do 4/2018 vo výške 1.206 Eur netto.
15. Z oznámenia Českého štatistického úradu bolo zistené, že priemerná mzda v Českej republike za 4. štvrťrok 2017 bol vo výške 31.646 Kč v prepočte 1.244,58 Eur.
16. Podľa ust. § 157 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
17. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
19. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
20. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
21. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 22. Pri rozhodovaní o zmene výživného teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri rozhodovaní o výživnom, v dôsledku zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 121 CMP), platia ustanovenia § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
23. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
24. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,
hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.
25. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.
26. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoje jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
27. Z citovaných zákonných ustanovení ako aj vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.
28. Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom a zvýšil výživné zo strany povinného, t.j. otca na oprávnenú zo sumy 60 Eur mesačne na 200 Eur mesačne od podania návrhu do budúcna. Poukazuje na ust. § 157 CMP, v zmysle ktorého rozsudku vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť ak sa zmenia pomery. Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov v tom, že v čase poslednej úpravy bola oprávnená maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, pričom povinný bol zaviazaný prispievať na výživu sumou 60 Eur mesačne. Návrh na zvýšenie výživného podávala matka v čase maloletosti oprávnenej, ktorá v priebehu konania nadobudla plnoletosť, pripojila sa k návrhu na zvýšenie výživného a stala sa účastníkom konania. Pri rozhodovaní súd vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb oprávnenej, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na strane otca. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal aj zo zárobkových pomerov matky oprávnenej, ktorej priemerný mesačný príjem je vo výške 1.000 Eur netto a príjem povinného podľa zverejnenej správy Českého štatistického úradu vo výške 1.244,58 Eur. Starostlivosť o oprávnenú výchovu, výživu, bývanie zabezpečuje naďalej jej matka. Povinný na výživu oprávnenej neprispieva inou formou, pričom výživné platí nepravidelne, na ktorom má dlh vo výške 3.278 Eur.
29. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,4,5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Aj pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.
30. Z uvedeného dôvodu je súd toho názoru, že povinný môže prispievať na výživu oprávnenej sumou 200 Eur mesačne od 14.7.2017 do budúcna.
31. V prevyšujúce časti návrh oprávnenej ako nedôvodný zamietol.
32. Podľa ust. § 232 ods. 2,3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
33. Na strane povinného vzniklo dlžné výživné za obdobie od 14.7.2017 do 31.7.2018 vo výške 1.756,67 Eur, ktoré súd zaviazal povinného zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne: rozdiel medzi doterajším výživným a zvýšeným výživným 200 Eur - 60 Eur = 140 Eur, alikvotná časť za mesiac júl 2017 140 Eur : 31 = 4,51 Eur x 17 dní, spolu 76,67 Eur, obdobie 8/2017 do 12/2017 140 Eur x 5 mesiacov = 700 Eur, 1/2018 do 7/2018 140 Eur x 7 mesiacov = 980 Eur, spolu 1.756,67 Eur.
34. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.