Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/39/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Michala Antalu na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. augusta 2018 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry v Trenčíne v trestnej veci obžalovaného

K. K. ,

nar. X.XX.XXXX v Y., trvale bytom S.-X., L. X. č. XXX, t.č. v mieste bydliska,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/73/2017 zo dňa 21.2.2018 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/73/2017 zo dňa 21.2.2018 bol obžalovaný K. K. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod skutku právne posúdeného obžalobou Okresnej prokuratúry Trenčín sp. zn. 2Pv 679/17 ako trestný čin zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno f) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 12.08.2017 v čase okolo 11:00 hod. v U. N. - X. H. L. č. XX, vtiahol poškodenú S. S., toho času bytom U. N. X., ktorá trpí stredne ťažkou duševnou zaostalosťou s významnou poruchou správania a pozbavenou spôsobilosti na právne úkony, do izby P., tu ju vyzliekol a zvalil na posteľ, následne napriek tomu, že nesúhlasila a kričala o pomoc, čiastočne zasunul svoj pohlavný úd do jej pošvy, pričom pred svojím vyvrcholením pohlavný styk ukončil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor okresnej prokuratúry. V dôvodoch odvolania namietal, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, pokiaľ obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa predovšetkým pochybil v tom, pokiaľ na hlavnom pojednávaní odmietol prečítať zápisnicu o výsluchu svedkyne S. pretože podľa názoru prokuratúry, aj keď táto výpoveď bola zadokumentovaná síce po začatí trestného stíhania, avšak pred vznesením obvinenia, bolo možné túto na hlavnom pojednávaní prečítať. Obhajca obžalovaného až do skončenia prípravného konania nikde a nijakým spôsobom nenavrhoval opätovné prepočutie tejto svedkyne za účasti obhajcu. Obhajoba bola oboznámená s jej výsluchom prinajmenšom odo dňa 16.10.2017, kedy došlo zo strany obhajcu k vyhotoveniu poznámok, výpiskov, či kópií z vyšetrovacieho spisu, vrátane predmetnej výpovede. Pritom jadro kontradiktórneho dokazovania je práve na hlavnom pojednávaní pred súdom. Pokiaľ táto svedkyňa na hlavnom pojednávaní vypovedala inak, resp. poprela, že by sa skutok stal, toto podľa znalkyne mohlo byť jej obranou z dôvodu, aby nebola chápaná ako obeť, prípadne ako spolupáchateľ daného skutku. Napokon o skutku ako takom vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní svedkyňa I.. Napokon aj samotný obžalovaný v procesnom postavení svedka sa ku skutku de facto doznal. Zhrnutím vykonaných dôkazov je toho názoru, že bolo jednoznačne preukázané, že daný skutok sa stal, resp. že sa stať musel. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) a c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a vec podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Obžalovaný vo vyjadrení predloženom prostredníctvom obhajkyne nepovažoval odvolanie prokurátora za dôvodné. Namietal, že pokiaľ chcel prokurátor dôkaz, ktorý nebol vykonaný kontradiktórnym spôsobom použiť v konaní pred súdom, mal zabezpečiť ako orgán vykonávajúci dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní v zmysle § 230 Tr. por., aby dôkaz bol vykonaný procesne správnym spôsobom. Pokiaľ sa svedok v podstatných bodoch odchýlil od skoršej výpovede, môže mu byť na návrh prokurátora zápisnica o jeho skoršej výpovedi predložená na vysvetlenie rozporov. Prokurátor však nenavrhol prečítať svedkyni zápisnicu o jej skoršej výpovedi na pojednávaní dňa 30.1.2018, na ktorom prítomná svedkyňa vypovedala, ale urobil to až na treťom pojednávaní dňa 21.2.2018, kde svedkyňa prítomná nebola a ani ju nenavrhol opätovne predvolať. takýto postup nepozná a je v rozpore nielen s ustanovením § 254 Tr. por., ale aj zo zásadami ústnosti a bezprostrednosti trestného konania. Svedkyňa podľa znalkyne je naviac osoba postihnutá mentálnou retardáciou, premýšľa a správa sa ako dieťa vo veku 6-9 rokov a jej vierohodnosť je vzhľadom na túto retardáciu znížená, pretože jej kontakt s realitou je veľmi oslabený. To, že sa mal stať skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, nepotvrdilo ani gynekologické vyšetrenie poškodenej a ani iné skutočnosti. Ani svedkyňa I. neuviedla na hlavnom pojednávaní toľko podrobností ako v prípravnom konaní, pretože si na odstup času na tieto už nepamätala. Pokiaľ vyšetrovateľ vypočul obžalovaného v procesnom postavení svedka, ide o nezákonný postup, pretože mal byť vypočutý ako podozrivý a takýmto spôsobom ho zbavil možnosti riadne sa hájiť s pomocou obhajcu. Takýto dôkaz nemôže byť použitý. Súd prvého stupňa preto správne obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne a v súlade so zásadou „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v § 2 ods. 4 Tr. por. vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Pritom podrobne a v súlade s vykonanými dôkazmi presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti a dôkazy oprel svoje závery a pre ktoré dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a krajský súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje.

Krajský súd poukazuje na to, že v predmetnej trestnej veci svedkyňa S. S. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní, oproti výpovedi z prípravného konania, ktorá však nebola urobená kontradiktórnym spôsobom, pretože bola urobená po začatí trestného stíhania, avšak pred vznesením obvinenia K. K., uviedla, že medzi ňou a obžalovaným k ničomu nedošlo a že na to, aby to povedala na neho ju naviedli K. a Z. (svedkyňa K. I. a svedok Z. S.). Tento procesný nedostatok ohľadne výpovede svedkyne S. v priebehu prípravného konania odstránený nebol, čo však nemožno vytýkať obhajobe. Pokiaľ prokurátor v sťažnosti vytýkal, že bolo vecou obhajcu domáhať sa vykonania výsluchu tejto svedkyne kontradiktórnym spôsobom, k tomu krajský súd uvádza, že by tým v podstate obhajca išiel proti svojmu klientovi v jeho neprospech, pretože musel nepochybne vedieť o budúcej nepoužiteľnosti takejto výpovede. Aj podľa názoru krajského súdu, výpoveď ktorá nebola urobená kontradiktórnym spôsobom, nie je možné na hlavnom pojednávaní svedkovi predkladať.

Súd prvého stupňa teda nepochybil, pokiaľ odmietol návrh prokurátora na predloženie, resp. prečítanie takejto výpovede, keď prokurátor naviac na prvom hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.1.2018 nevyužil svoje právo vyplývajúce z § 264 ods. 1 Tr. por. a nedomáhal sa predloženia tejto výpovede, ale urobil tak až na v poradí treťom hlavnom pojednávaní. Ako však už bolo vyššie uvedené, výsluch svedkyne, ktorý nebol v prípravnom konaní urobený kontradiktórnym spôsobom je v podstate nepoužiteľný.

Keďže obžalovaného z vykonania žalovaného skutku usvedčovala v podstate iba svedkyňa K. I., a to iba sprostredkovane, pričom žiadne iné ďalšie dôkazy spáchaniu skutku nenasvedčovali, vznikla dôkazná núdza pre preukázanie, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené v obžalobe okresnej prokuratúry.

Záver o vine musí byť založený na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných faktoch a nie na domnienkach založených na pravdepodobnosti. Takýto záver nemožno preto vyvodiť len na podklade dôkazov, na ktoré poukazoval v odvolaní prokurátor. Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 ods. 4 Tr. por. však vyplýva nielen zásada „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale aj to, že obvinenému musí byť vina preukázaná. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď obžalovaného oslobodil podľa ustanovenia § 285 písm. a) Tr. por., teda že nebolo preukázané, že sa stal skutok.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd nepovažoval odvolanie prokurátora za dôvodné a toto podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.