Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Ek/155/2017

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: G.. I. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/X, XXX XX V., zast. Advokátska kancelária Hudák & Ochodničanová, v.o.s., IČO: 50 836 901, so sídlom Hodžova 208/8, 010 01 Žilina, proti povinnému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o vymoženie 6.638,82 Eur a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Andrea Ondrejková, so sídlom exekútorského úradu Vrútocká 12, 821 04 Bratislava, sp. zn. 207 EX 943/17BB, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“) z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a oprávnenému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.09.2017 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 6.638,82 Eur a trov exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 31C/380/2007-328 zo dňa 27.11.2013 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/782/2014-418 zo dňa 29.03.2016 (ďalej v texte aj ako „Exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 30.10.2017 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Andrea Ondrejková, so sídlom exekútorského úradu Vrútocká 12, 821 04 Bratislava, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 207 EX 943/17BB.

3. Súdnemu exekútorovi bol doručený Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 13.11.2017, v ktorom povinný uvádza: „Povinný zastáva názor, že v súlade s ust. § 61s Exekučného poriadku Slovenská republika požíva absolútnu exekučnú imunitu, z čoho vyplýva, že exekúciou nemožno postihnúť majetok vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.“ Povinný ďalej citujúc ust. § 61s ods. 1 Exekučného poriadku vo svojom návrhu uvádza, že citované zákonné ustanovenie § 61s ods. 1 Exekučného poriadku úplne vylučuje exekúciu nasledovného majetku štátu: a) nehnuteľný majetok štátu v správe správcu podľa zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 278/1993 Z. z.“) s výnimkou nehnuteľností v dočasnej správe, b) príjmy štátneho rozpočtu, prostriedky na bežnom účte štátnej rozpočtovej organizácie a pohľadávky z právnych vzťahov zakladajúcich tieto príjmy, c) cenné papiere vo vlastníctve štátu a majetkové účasti štátu v právnických osobách, d) prostriedky určené na krytie schodku štátneho rozpočtu a krytie štátneho dlhu, e) iný majetok štátu, o ktorom tak ustanoví osobitný zákon. Povinný zastáva názor, že v súlade s ustanovením § 61s Exekučného poriadku sa na majetok štátu vzťahuje úplná exekučnoprávna imunita, a preto majetok štátu exekúcii v zmysle Exekučného poriadku nepodlieha a nemožno na neho vzťahovať účinky upovedomenia o začatí exekúcie. Povinný ďalej uvádza, že nedisponuje iným majetkom, ako majetkom zo štátneho rozpočtu (t. j. prostriedkami získanými zo štátneho rozpočtu alebo majetkom obstaraným z prostriedkov štátneho rozpočtu) a z rozpočtu Európskej únie. Podľa názoru povinného ustanovenie § 8 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov vylučuje vedenie exekúcie na majetok povinného, keďže prostriedky, ktoré mu boli poskytnuté na plnenie jeho zákonom uložených úloh. Pochádzajú buď zo štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu Európskej únie. Rovnako ktorýkoľvek hnuteľný alebo nehnuteľný majetok povinný nemohol získať iným spôsobom ako obstaraním z prostriedkov štátneho rozpočtu či z rozpočtu Európskej únie. Povinný ďalej v článku II. svojho návrhu poukazuje na skutočnosť, že dňa 07.06.2016 podal proti Rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.03.2016 sp. zn. 6Co/782/2014, ktorým bol potvrdený Rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 27.11.2013 sp. zn. 31C/380/2007 dovolanie a súčasne bol podaný návrh na odklad vykonateľnosti citovaných rozhodnutí, pretože má povinný za to, že v danej veci existujú a sú dané relevantné dovolacie dôvody. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok a postup prvostupňového, resp. dovolacieho súdu sú upravené v ustanovení § 436 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „Civilný sporový poriadok“). Dovolací súd môže podľa ustanovenia § 449 Civilného sporového poriadku rozhodnúť tak, že napadnuté rozhodnutie zmení alebo ho zruší a spravidla vráti vec súdu prvého alebo druhého stupňa na ďalšie konanie. V prípade, ak by dovolací súd rozhodol tak, ako to v predmetnom dovolaní žiada povinný, pre exekučný titul by to znamenalo formálnu a materiálnu nevykonateľnosť, čo by predstavovalo dôvod na zastavenie exekúcie. Výsledok dovolacieho konania a rozhodnutie dovolacieho súdu nemôže exekučný súd prejudikovať, napriek tomu je zrejmé, že toto konanie a rozhodnutie dovolacieho súdu bude mať na začatú exekúciu zásadný vplyv do takej miery, že možno objektívne očakávať, že exekúcia bude zastavená. Povinný ďalej pripomína, že dovolací súd má možnosť predtým ako rozhodne o podanom dovolaní odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 444 Civilného sporového poriadku. Povinný navrhol dovolaciemu súdu aby odložil vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí. Povinný poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15.01.2009, č. k. II. ÚS 1/09-29 okrem iného uviedol: „Povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku predpokladá preukázanie povinným takých okolností, z ktorých vyplýva, že možno dôvodne očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku splnenia podmienok stanovených na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku...“ a tiež na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 14.02.2013, č.k. II. ÚS 481/2012-27: „Účelom inštitútu odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia dovolacím súdom (§ 243 OSP) je ochrana dovolateľa pred exekúciou vedenou (alebo hroziacou) na podklade napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Iba vykonanie exekúcie voči dovolateľovi totiž môže spôsobiť nezvratnú stratu vlastníckeho práva dovolateľa, pretože exekučné predpisy nepripúšťajú navrátenie do pôvodného stavu (§ 61 Exekučného poriadku). Ústavný súd preto zastáva názor, podľa ktorého prichádza do úvahy, aby dovolací súd podľa § 243 OSP povolil odklad vykonateľnosti iba takého rozhodnutia odvolacieho súdu, na podklade ktorého možno nariadiť exekúciu.“ Zákonným predpokladom začatia exekučného konania je existencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, teda spravidla rozhodnutia súdu, ktorým bolo oprávnenému priznané určité právo na plnenie voči povinnému. Súd by mal pri rozhodovaní o povolení odkladu exekúcie okrem iného starostlivo zvážiť pomer nepriaznivých následkov povolenia, resp. nepovolenia odkladu exekúcie na exekučné konanie a na účastníkov exekučného konania. Ak by súd odklad exekúcie nepovolil a exekútor by vymohol istinu s príslušenstvom, znamenalo by to (za predpokladu, že dovolací súd predmetnému dovolaniu povinného vyhovie a exekúcia bude zastavená) značný zásah do práv povinného, nakoľko by povinný plnil na základe právneho titulu, ktorý bol už v čase plnenia postihnutý vadou. Povinný preto vo svojom návrhu žiada o zastavenie exekúcie resp. o odklad exekúcie z dôvodu podania žiadosti o odklad vykonateľnosti rozhodnutia spolu s dovolaním vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 31C/380/2007 ako aj z dôvodu nemožnosti vykonať exekúciu na prostriedky štátneho rozpočtu bez ohľadu na skutočnosť, či ide o hnuteľný alebo nehnuteľný majetok štátu obstaraný z týchto prostriedkov. Vzhľadom na vyššie uvedené povinný žiada, aby Okresný súd Banská Bystrica exekučné konanie zastavil alebo povolil odklad exekúcie až do právoplatného skončenia dovolacieho konania v právnej veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 31C/380/2007.

4. Oprávnený vo svojom Vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa zo dňa 28.11.2017 uvádza, že nesúhlasí s názorom povinného, že Slovenská republika požíva absolútnu exekučnú imunitu a že exekúciou nie je možné postihnúť majetok vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (povinného). Exekúcia sa podľa názoru oprávneného vedie na základe spôsobilého exekučného titulu, pričom neexistujú žiadne okolnosti, ktoré by bránili vykonateľnosti tohto nároku oprávneného. Oprávnený preto dôvodne žiada, aby sa pokračovalo v exekúcii, pretože v opačnom prípade by došlo k odopretiu jeho základného ústavného práva na súdnu ochranu. Oprávnený ďalej vo svojom vyjadrení uvádza, že v ust. § 61s ods. 1 pod písmenami a) až e) je presne vyšpecifikované, aký majetok štátu nepodlieha exekúcii, pričom v žiadnom ustanovení Exekučného poriadku nie je uvedené, že Slovenská republika požíva absolútnu imunitu, z čoho vyplýva, že majetok (hnuteľný a nehnuteľný), ktorý je vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a nebol nadobudnutý prostriedkami štátneho rozpočtu a nespadá pod ustanovenia § 61s ods. 1 Exekučného poriadku je možné exekvovať. Podľa názoru oprávneného je povinnosťou povinného uviesť iný majetok (hnuteľný a nehnuteľný), ktorý je vo vlastníctve povinného a ktorý je možné exekvovať v zmysle Exekučného poriadku. Povinný s poukazom na dôvody zastavenia exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku má za to, že návrh na zastavenie exekúcie podaný povinným je účelový s cieľom vyhnúť sa vykonaniu exekúcie a tým i splneniu záväzku, ktorý mu bol priznaný Exekučným titulom, pretože nenastali žiadne dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený preto so zastavením exekúcie nesúhlasí a navrhuje, aby súd návrh povinného ako nedôvodný zamietol a priznal mu náhradu trov konania vo výške 100 %.

5. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie dňa 20.12.2017 súdu na rozhodnutie spolu s vyjadrením oprávneného. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.

6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b)exekučný titul bol zrušený, c)je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“

7. Podľa 45 ods. 1 Exekučného poriadku: „Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.“

8. Podľa § 48 ods. 4 Exekučného poriadku: „K návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť a) rovnopis exekučného titulu spolu s potvrdením o jeho vykonateľnosti, ak sa vyžaduje; platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní nie je potrebné pripojiť, b) listina, ktorou sa preukazuje právne nástupníctvo; ak právne nástupníctvo vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra, postačí na ne odkázať, c )listina, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo vzájomná povinnosť, ak vyplývala z exekučného titulu, d) spotrebiteľská zmluva a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje, ak ide exekúciu na podklade exekučného titulu priznávajúceho nárok zo spotrebiteľskej zmluvy; to neplatí, ak je exekučným titulom platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní.“

9. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie spolu s jeho prílohami a ostatných doručených podaní dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný.

10. Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že k návrhu na vykonanie exekúcie musí oprávnený pripojiť rovnopis exekučného titulu spolu s potvrdením o jeho vykonateľnosti, pričom exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

11. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade Exekučného titulu, ktorým bol povinný vo výroku I. zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 6.638,82 EUR v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Exekučný titul, predložený oprávneným bol zároveň opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, vydanou Okresným súdom Žilina, ktorou bolo potvrdené že Exekučný titul nadobudol vo výroku I. právoplatnosť dňa 04.05.2016 a vykonateľnosť dňa 20.05.2016.

12. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, bez jeho existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. Súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie súdu, na podklade ktorého sa začala exekúcia, a ktoré má byť exekučným titulom, spĺňa zákonné náležitosti a neodporuje zákonu, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku správne vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že Exekučný titul je vo výroku I. právoplatný a vykonateľný.

13. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a povolenie exekúcie. Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie v danom prípade boli skutočnosti, ktorých relevancia sa skončila nadobudnutím vykonateľnosti rozhodnutia, na základe ktorého je vykonávaná exekúcia. Obranu a tvrdenia, na ktoré poukazuje povinný v podanom návrhu na vykonanie exekúcie, mohol uplatniť iba v základnom konaní. V exekučnom konaní nie je možné opätovne skúmať vykonateľný exekučný titul z hmotnoprávneho hľadiska, a preto súd dospel k záveru, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal skutočnosti, na základe ktorých by mala byť exekúcia zastavená. Čo sa týka tvrdenia povinného, že proti Rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.03.2016 sp. zn. 6Co/782/2014, ktorým bol potvrdený Rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 27.11.2013 sp. zn. 31C/380/2007 podal dovolanie a súčasne bol podaný návrh na odklad vykonateľnosti citovaných rozhodnutí pretože povinný má za to, že v danej veci existujú a sú dané relevantné dovolacie dôvody, súd má v tomto smere za to, že v exekučnom konaní súd nie je v žiadnom prípade oprávnený posudzovať relevanciu dôvodov uvedenú v podanom dovolaní, t. j. nie je oprávnený nahrádzať rozhodovanie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o podanom dovolaní. Samotné podanie dovolania nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, nebráni vymáhateľnosti exekučného titulu, čo napokon vo svojom návrhu priznáva i samotný povinný keď uvádza, že v prípade, ak by dovolací súd rozhodol tak, ako to v predmetnom dovolaní žiada povinný, pre exekučný titul by to znamenalo formálnu a materiálnu nevykonateľnosť, čo by predstavovalo dôvod na zastavenie exekúcie. Podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku totiž nemá samo o sebe vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 60/04 zo dňa 19. 05. 2004). Kým teda v dovolacom konaní nedôjde k zrušeniu Exekučného titulu, neexistuje v danej veci dôvod na zastavenie exekúcie.

14. Podľa § 61h ods. 1 Exekučného poriadku: „Exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak a) povinný v priebehu exekúcie zomrel, b) bola podaná vylučovacia žaloba alebo prebieha konanie o určení vlastníckeho práva podľa § 44 ods. 9, c) povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o povolenie splátok, na ktorú sa prihliada, d) povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky, e) povinný pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom zaplatil zameškané výživné vrátane trov oprávneného a exekútora, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že bežné výživné bude ďalej prostredníctvom exekútora plniť dobrovoľne, f) povinný, ktorý podal návrh na zastavenie exekúcie, zložil zábezpeku v hodnote vymáhaného nároku na osobitný účet exekútora zriadený na tento účel, g) z osobitného predpisu7s) vyplýva, že sa exekúcia odkladá alebo že sa prerušuje, h) po začatí exekúcie bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, i) súd podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania, pretože dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, j) súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.“

15. Čo sa týka žiadosti povinného o odklad exekúcie až do právoplatného skončenia dovolacieho konania v právnej veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3C/380/2007, nakoľko v zmysle vyššie citovaného ust. § 61h ods. 1 Exekučného poriadku, o odklade exekúcie je oprávnený rozhodnúť len exekútor, a to vydaním upovedomenia o odklade exekúcie, návrhom povinného sa súd v tejto časti nezaoberal.

16. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia Exekučného poriadku súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

17. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku: „Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“

18. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku: „Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“

19. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku: „Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.“

20. Podľa § 200 Exekučného poriadku: „Na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.“

21. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“): „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“

22. Podľa § 256 ods. 2 CSP: „Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.“

23. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku: „Do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.“

24. Nakoľko súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, oprávnenému podľa ustanovenia § 199d ods. 1 Exekučného poriadku vznikol nárok na náhradu výdavkov spojených s jeho zastupovaním v prebiehajúcej exekúcii. Právny zástupca oprávneného si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil náhradu trov konania spojených s konaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 100 %, ktoré si na základe výzvy súdu vyčíslil na sumu vo výške 255,02 Eur (2x právny úkon vo výške 118,67 Eur + 2x režijný vo výške 8,84 Eur). O trovách konania preto súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 199d ods. 1 Exekučného poriadku a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania spojených so zastupovaním oprávneného v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, vo výške odmeny za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie právneho zastúpenia a spracovanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie + 2x režijný paušál = 255,02 Eur). Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie pre povereného súdneho exekútora.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.