Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-7T/154/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Q. samosudcom JUDr. K. P. na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX. D. XXXX v trestnej veci proti obžalovanému J. T. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, takto

rozhodol:

Obžalovaný

J. T. nar. X.XX.XXXX v Q., trvale bytom L. K.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , že

dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 16:00 hod. z miesta svojho trvalého bydliska vo L. K., C.. J. Č.. XXX/XX, okr. Q., telefonicky kontaktoval svoju bývalú manželku D. L. z telefónneho čísla XXXX XXX XXX, ktorej počas telefonátu vravel, že ju zabije, na čo sa D. L.Á. zľakla a zložila telefón, následne ju obvinený J. T. opätovne telefonicky kontaktoval, počas druhého telefonátu jej vravel, že ju zničí, že skončí tak ako on, že nemá prečo žiť, pričom tieto vyhrážky vzbudili u D. L. strach o jej život a zdravie, keďže už v minulosti sa jej mal vyhrážať a napadnúť ju,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal taký čin na chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona.

z a t o sa o d s u d z u j e

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 12 /dvanásť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovaného výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 24 ( dvadsaťštyri ) mesiacov.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Q. podala dňa XX.XX.XXXX na N. T. Q.Q. obžalobu na J. T. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona.

Obžalovaný J. T. na hlavnom pojednávaní v súlade s § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný a na svoju obranu uviedol, že po prepustení z väzby dňa X.X.XXXX telefonicky kontaktoval svoju manželku dvakrát z telefónneho čísla XXXX XXX XXX a to za účelom vyžiadania si svojich osobných vecí. Pri prvom telefonáte manželka vrieskala, nadávala a prerušila hovor. Pri druhom telefonáte sa jej opýtal, prečo mu nedáva deti, s ktorými má právo sa stretávať, opäť mu zložila telefón. Následne sa na polícii dozvedel, že sa jej pri telefonickom rozhovore mal vyhrážať. Nie je to pravda, počas rozhovoru bol kľudný, manželke sa nijakým spôsobom nevyhrážal, nebol pod vplyvom alkoholu, v tom čase sa nachádzal doma s rodičmi a bratom, rozhovor si vypočula aj jeho matka, pretože telefonoval s hlasitým odposluchom. Nie je pravda ani to, aby svoju manželku sledoval a chodil popred jej dom.

V rámci prípravného konania obžalovaný vypovedal, že niekedy v apríli, presný deň si nepamätá, volal svojej manželke D. L., od ktorej žiadal len svoje osobné veci. V uvedený deň jej volal celkovo trikrát za prítomnosti svojej mamy a otca, manželke sa počas telefonátov nevyhrážal.

Vzhľadom na isté rozpory medzi výpoveďou obžalovaného v prípravnom konaní a následne jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní, súd daný rozpor odstránil postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku, kedy obžalovaný zotrval na výpovedi z hlavného pojednávania.

Svedkyňa poškodená D. L. na hlavnom pojednávaní zotrvala na výpovedi z prípravného konania a uviedla, že v uvedený deň ju dvakrát telefonicky kontaktoval obžalovaný, vtedy už jej bývalý manžel, ktorý sa jej počas prvého telefonátu vyhrážal zabitím, a tak mu zložila mu telefón. Keď jej zavolal druhýkrát, už zapla mikrofón, aby rozhovor počuli aj jej dve maloleté deti, ktoré s ňou práve sedeli v aute, počas tohto rozhovoru sa jej obžalovaný opäť vyhrážal, že jej zničí život, že on už nemá čo stratiť. Obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu, počas telefonátu kričal, deti boli vystrašené. Z obžalovaného má strach, strach z neho majú aj ich dve maloleté deti, má obavu z naplnenia jeho vyhrážok, pretože obžalovaný už nemá čo stratiť. Poškodená zároveň uviedla, že obžalovaný až príliš často chodí okolo jej domu. Obžalovaný ju v minulosti fyzicky napadol, naposledy na ňu zaútočil paralyzátorom, vtedy vyhľadala aj lekárske ošetrenie a podala na súd návrh na vydanie zákazu styku obžalovaného s deťmi. V roku 2015 sa jej obžalovaný vyhrážal, vtedy bol aj väzobne stíhaný. Poškodená zároveň uviedla, že obžalovaný bol v minulosti liečený na psychiatrii a to po tom, ako ju fyzicky napadol, povyhadzoval jej veci z domu, zamkol sa v dome a vyhrážal sa zabitím.

V zhode s výpoveďou svedkyne poškodenej, ktorú učinila na hlavnom pojednávaní, bola aj jej výpoveď z prípravného konania, kde okrem už vyššie uvedených skutočností podrobnejšie opísala správanie sa obžalovaného jednak počas telefonických rozhovor v deň incidentu, ako aj správanie sa obžalovaného pred incidentom, kedy poukázala na jeho problém s alkoholom a jeho agresívne správanie sa pod vplyvom neho vo vzťahu k nej. Z obžalovaného má strach, zamyká sa v dome a dom má práve preto zabezpečený.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá matka obžalovaného svedkyňa D. T., ktorá uviedla, že v deň incidentu u nej býval jej syn obžalovaný J. T., práve ona mu povedala, aby zavolal poškodenej a pýtal si od nej svoje osobné veci. Obžalovaný volal v ten deň poškodenej dvakrát, ani pri jednom telefonáte sa jej syn poškodenej nevyhrážal, počula, ako mu poškodená vykrikovala, že sú žobráci a zložila mu telefón. Poškodená je hysterička, pripravila jej syna o všetko.

Súd postupom podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku oboznámil výsluch osôb mladších ako 15 rokov a to maloletých detí obžalovaného a poškodenej zachytený CD nosiči. Svedkyňa maloletá D. T. po zákonnom poučení ku skutku vypovedala, že v deň incidentu mamka s ockom telefonovali dvakrát, raz zapla mamka reproduktor a raz volali spolu po tichšie. Nepamätá si, o čom sa spolu rozprávali. Ocka sa bojí, lebo mamku zbil. Svedkyňa maloletá K. T. po zákonnom poučení vypovedala, že keď šla s mamkou a sestrou

D. v aute, tatík zavolal mamke a povedal, že ju zabije, mamka mu zložila. Počula to, lebo mamka dala reproduktor. Tatíka sa bojí, lebo mamku už zbil, aj D. sestru už zbil, ju ešte nie. V base bol tatík preto, lebo keď boli na dvore, tak mamku bil, keď vyťahovala stoličky.

Súd so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítal v zmysle ustanovenia § 268 ods. 2 Tr. poriadku znalecké posudky Y.. Ľ.C. Y. - znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, ktorá znaleckým vyšetrením dospela k nasledovným záverom : Pamäťové schopnosti obžalovaného sú celkovo priemerné. Verbálno logická pamäť je slabšia, intelektové schopnosti sú priemerné, má bohatú fantáziu. Osobnosť obžalovaného je egocentrická, správanie je teatrálne, má sklon k výbušnosti a robeniu scén. Emocionálny život je plytší, záujem o iných nižší. V kritických situáciách dochádza k uvoľneniu brzdových mechanizmov, k nátlakovitému, aj agresívnemu správaniu. Z psychologického hľadiska motívom konania obžalovaného mohlo byť komplikované vyrovnávanie sa so stratou manželky a detí, ale aj majetkové vyrovnanie, voči manželke pociťuje zlosť. Jeho pocit krivdy a nedocenenia zo strany najmä manželky môže byť spúšťačom agresívneho správania voči nej a zároveň vyvolávanie ľútosti u okolia. U obžalovaného sú sklony k skresľovaniu prežitých udalostí, v zmysle zbavovania sa zodpovednosti, popieranie užívania alkoholu. Jeho správanie z veľkej miery ovplyvňuje užívanie alkoholu, od ktorého je závislý a k užívaniu alkoholu je nekritický. Znalkyňa znaleckým vyšetrením poškodenej zistila, že u menovanej nie sú prítomné poruchy vnímania v zmysle halucinácií. To, čo si nezapamätá, nemá tendenciu dopĺňať na podklade vlastných predpokladov a skúseností. Z psychologického hľadiska sa výpoveď poškodenej sa dá považovať za objektívnu. Osobnosť poškodenej je diferencovaná, je náladová, so sklonom k výbušnosti, ale má dobré sebaovládanie, dokáže regulovať svoje emócie. Správanie obžalovaného poškodenej nespôsobovalo závažné psychické utrpenie, správanie manžela v nej vyvolávalo strach, jednalo sa o epizodické, situačné prejavy úzkosti, neprerástlo to do vážnejších duševných porúch.

Trestnú činnosť mal súd preukázanú aj ďalšími listinnými dôkazmi a to v rozsahu, ako je uvedené v zápisnici o hlavnom pojednávaní.

Súd potom dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnom súhrnne a dospel k nasledovným záverom.

Obžalovaný spáchanie skutku poprel a na svoju obranu uviedol, že v deň incidentu poškodenej dvakrát telefonoval ohľadne svojich osobných vecí, nijakým spôsobom sa jej nevyhrážal, poškodená mu začala nadávať, vrieskať a prerušila hovor. Pri druhom telefonáte zisťoval, prečo mu nedáva deti. Rozhovor počula aj jeho mama, pretože mal zapnutý mikrofón. Tvrdenia obžalovaného potvrdila svojou výpoveďou svedkyňa D. T. - matka obžalovaného, ktorá uviedla, že počula, ako jej syn telefonoval s poškodenou, syn sa jej nevyhrážal, naopak poškodená kričala ako nepríčetná a nadávala im do žobrákov.

Súd obrane obžalovaného neuveril, táto bola vyvrátená výpoveďou poškodenej D. L., ktorá podrobne opísala okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu skutku, opísala, ako jej v deň incidentu obžalovaný dvakrát telefonoval a počas týchto telefonátov sa jej vyhrážal zabitím, že jej zničí život, že on nemá, čo stratiť. Takto sa jej obžalovaný vyhrážal, aj napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že daný rozhovor počujú aj jeho maloleté deti, ktoré v danú chvíľu cestovali v aute spoločne s poškodenou. Tieto vyhrážky vyvolali u poškodenej obavu z ich naplnenia. Poškodená opísala aj správanie sa obžalovaného k nej počas obdobia, pred spáchaním prejednávaného skutku, uviedla, že už aj v minulosti sa jej obžalovaný vyhrážal, za čo bola ja väzobne stíhaný a viackrát ju aj fyzicky napadol.

V súlade s výpoveďou poškodenej vyzneli aj výpovede jej dcér, ktoré ako priame svedkyne opísali okolnosti, za ktorých sa obžalovaný vyhrážal poškodenej. Ako ďalší dôkaz podporujúci tvrdenia poškodenej súd vyhodnotil závery znaleckých posudkov, kedy znalkyňa uviedla, že z psychologického hľadiska možno výpoveď poškodenej považovať za objektívnu, to čo si nezapamätá, nemá tendenciu dopĺňať na základe vlastných predpokladov a skúseností. Správanie manžela v nej vyvolávalo strach. Naproti tomu znalkyňa znaleckým vyšetrením u obžalovaného zistila sklony k skresľovaniu prežitých udalostí, v zmysle zbavovania sa zodpovednosti, v kritických situáciách u neho dochádza k uvoľneniu brzdových mechanizmov, k prekvapivému, nátlakovému aj agresívnemu správaniu. V neposlednom rade súd poukazuje aj na priestupkový referát obžalovaného, z ktorého mal súd zistené, že obžalovaný bol dvakrát priestupkovo postihnutý v roku 2014 a v roku 2016 v oboch prípadoch pre priestupky proti

občianskemu spolunažívaniu, ktorých sa dopustil voči svojej manželke poškodenej D. L., ako aj na trestné veci vedené proti obžalovanému na tunajšom súde pod sp. zn. XT XX/XXXX, XT XX/XXXX pre skutky právne kvalifikované ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, ktorých sa mal dopustiť práve voči svojej manželke poškodenej D. T., rod. L., ktoré doposiaľ neboli právoplatne skončené. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd nemal dôvod pochybovať o hodnovernosti výpovede poškodenej a preto výpoveď svedkyne D. T. matky obžalovaného vyhodnotil ako účelovú a tendenčnú v snahe pomôcť obžalovanému vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok.

Pri hodnotení dôkazov významných pre rozhodnutie o vine obžalovaného súd postupoval podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, teda hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich vzájomnom súhrne.

Vykonaným dokazovaním mal súd teda nepochybne preukázané, že v deň incidentu obžalovaný z miesta svojho trvalého bydliska telefonicky kontaktoval svoju bývalú manželku D. L. z telefónneho čísla XXXX XXX XXX, počas telefonátu sa jej vyhrážal zabitím, po tom, ako sa zľakla a zložila mu telefón, ju opätovne telefonicky kontaktoval a opäť sa jej vyhrážal, že ju zničí, že skončí tak ako ona, že nemá prečo žiť, pričom tieto vyhrážky vzbudili u poškodenej strach o jej život a zdravie.

Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa dopustí ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a tento čin spácha na chránenej osobe. Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane jednotlivca pred závažnými vyhrážkami. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v samotnom vyhrážaní, ktoré musí byť spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu, ktorou sa rozumie vyšší stupeň tiesnivého pocitu zo zla, ktorým je vyhrážané. Dôvodná obava však nemusí vzniknúť, avšak jej vznik musí byť reálny, preto je potrebné starostlivo hodnotiť povahu a závažnosť vyhrážania, pretože je potrebné odlíšiť nebezpečné vyhrážanie od prejavov, pri ktorých boli použité silné slová, ale v skutočnosti o nič závažnejšieho nešlo. To, či vyhrážanie je spôsobilé v inom vzbudiť dôvodnú obavu, je potrebné posudzovať so zreteľom ku všetkým okolnostiam prípadu, najmä k povahe vyhrážky, k fyzickým a charakterovým vlastnostiam páchateľa v porovnaní s takýmito vlastnosťami poškodeného, k ich vzájomnému vzťahu, ako sa páchateľ pri vyhrážaní choval, ako nimi bol poškodený a jeho širšie okolie zasiahnutý.

Prečin nebezpečného vyhrážania je úmyselný trestný čin. Podľa § 15 Trestného zákona je trestný čin spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo vedel že svojím konaním môže takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Konkrétne konanie obžalovaného, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku súd hodnotil tiež v kontexte s celkovým chovaním a vzťahom obžalovaného k poškodenej. Dôvodnosť obavy u poškodenej je daná teda aj zlou skúsenosťou s obžalovaným už počas trvania ich manželstva, ako aj z obdobia po rozvode, kedy sa k nej pod vplyvom alkoholu správal vulgárne, nadával jej a párkrát ju aj zbil, dokonca aj pred maloletými deťmi. Za takéto bezdôvodné napadnutie poškodenej bol obžalovaný v roku 2014 a v roku 2016 priestupkovo postihnutý, aj väzobne stíhaný. Po prepustení z väzby sa začala v dome zo strachu pred ním zamykať. Vzhľadom na jeho správanie má poškodená z neho strach, bojí sa o deti, bojí sa, že jej môže ublížiť, pozná ho celé roky, vie, čoho je schopný.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za to, že vyhrážky obžalovaného adresované poškodenej dňa X.X.XXXX boli spôsobilé vzbudiť u poškodenej dôvodnú obavu, že obžalovaný svoju vyhrážku uskutoční.

Na základe takto vykonané dokazovania, keďže jednotlivé dôkazy tvoria logickú sústavu, navzájom sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich dôkazov, možno vyvodiť záver, že obžalovaný J. T. sa dopustil skutku tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný J. T. svojím konaním tým, že sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe, naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona.

Z hľadiska subjektívnej stránky sa obžalovaný trestnej činnosti dopustil formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona.

V evidencii priestupkov má obžalovaný doposiaľ 3 záznamy. Vo všetkých troch prípadoch sa mal dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorých sa mal dopúšťať voči svojej manželke D. L., za priestupky z roku 2014 a z roku 2016 bol postihnutý, priestupkové konanie za priestupok z roku 2015 bolo zastavené.

Z odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaný J. T. bol doposiaľ 3 krát súdne trestaný, naposledy Trestným rozkazom Okresného súdu Q. sp. zn. XT XX/XXXX, zo dňa XX.X.XXXX, právoplatným dňa XX.X.XXXX pre prečin podľa § 289 ods. 1, 3 písm. b/ Trestného zákona, za čo bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov do 17.2.2016.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu sa zaoberal existenciou poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V tomto prípade nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť, nebola zistená ani žiadna priťažujúca okolnosť. Vzhľadom k tomu súd pri výmere trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona, kedy ukladal trest v rámci základnej trestnej sadzby.

Zákonom ustanovená trestná sadzba pri prečine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.2 Trestného zákona je šesť mesiacov až tri roky. Vzhľadom na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného, pri ktorých sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, mal súd za to, že na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa bude postačovať uloženie podmienečného trestu odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby s odkladom na primeranú skúšobnú dobu a preto obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal taký čin na chránenej osobe - blízkej osobe,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Y. cestou tunajšieho súdu.