Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/162/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: PRIVAMED, a. s., IČO: 46 885 251 so sídlom Kotíkovská 927/19, 323 00 Plzeň - Severní Předměstí, Česká republika, právne zast.: JUDr. Tomáš Mach, usadený euroadvokát so sídlom Sučianská cesta 33, 036 01 Martin, proti žalovanému: O.J. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX X. D., občan SR, o zaplatenie sumy 12.457,-- Kč s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 12.457,-- CZK spolu s úrokom z omeškania 8,05 % ročne od 25. 11. 2017 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba žalobcu z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 21. 07. 2016 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu čiastku 12.457,-- Kč spolu s úrokom z omeškania 8,05 % ročne od 27. 09. 2015 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca je prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia - Mestská nemocnica Plzeň a žalovaný tu bol hospitalizovaný v období od 16. do 18. 09. 2015. Po prijatí bol žalovanému urobený RTG a neurologické vyšetrenie a po celú dobu hospitalizácie boli zaistené ďalšie liečené výkony. Keďže v dobe poskytnutia zdravotnej starostlivosti nemal žalovaný na území Českej republiky zdravotné poistenie, z ktorého by bola poskytnutá zdravotná starostlivosť uhradená, vznikla žalovanému povinnosť túto zdravotnú starostlivosť uhradiť z vlastných prostriedkov. Pohľadávka sa stala splatnou ôsmym dňom po ukončení poskytovania hospitalizácie, t. j. 26. 09. 2015. Žalovanému bolo vystavené vyúčtovanie poskytnutej zdravotnej starostlivosti v celkovej čiastke 12.457,-- Kč, žalovaný dlžnú čiastku žalobcovi neuhradil. V súlade s predpismi civilného práva sa žalobkyňa domáha aj úroku z omeškania.

2. Z podanej žaloby vyplýva, že nárok si uplatňuje žalobca so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, právny vzťah, z ktorého si žalobca uplatňuje nárok (náhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť), vznikol mimo územia Slovenskej republiky. Súd preto skúmal, či je vo veci daná právomoc slovenského súdu. Základnou normou, podľa ktorej sa posudzuje právomoc slovenského súdu v konaniach s medzinárodným prvkom je Zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len MPS).

3. Podľa § 2 MPS, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

4. Určovanie právomoci súdov vo veciach s medzinárodným prvkom v tomto konkrétnom prípade určuje Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. 12. 2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel 1).

5. Podľa čl. 1, bod 1 Brusel 1, toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu.

6. Podľa čl. 2, bod 1 Brusel 1, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

7. Podľa čl. 62 ods.1, Brusel 1, na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.

8. Od 01. 07. 2016 vstúpil do platnosti nový Civilný sporový poriadok, podľa ktorého sa určuje príslušnosť súdov SR.

9. Podľa § 3 C. s. p., súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

9.1. Podľa § 13 C. s. p., na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.

9.2. Podľa § 14 C. s. p., všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.

9.3. Podľa § 16 C. s. p., ak všeobecný súd nemožno určiť podľa § 14 a 15, je všeobecným súdom súd, v ktorého obvode mala fyzická osoba alebo právnická osoba v Slovenskej republike poslednú adresu trvalého pobytu alebo adresu sídla; ak takého súdu niet, je príslušný súd, v ktorého obvode má majetok.

10. Na základe citovaných noriem je daná právomoc aj príslušnosť tunajšieho súdu konať o žalobe žalobcu. Jedná sa o súkromnoprávny spor - úhrada nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť súkromným prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia, žalovaný je občan SR, jeho posledný známy pobyt bol v obvode Okresného súdu Zvolen.

11. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom dňa 25. 10. 2016 tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Keďže sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, uznesením zo dňa 20. 11. 2017 bol vydaný platobný rozkaz v celom rozsahu zrušený.

12. Žalovanému boli doručované súdne zásielky na adresu uvedenú v žalobe, ktorá je zároveň registrovaná ako trvalý pobyt žalovaného v Registri obyvateľov SR. Súdna zásielka však bola prevzatá splnomocnencom, pri doručovaní platobného rozkazu je však náhradné doručenie a to aj prostredníctvom splnomocnenca na preberanie pošty, vylúčené. Súd preto požiadal políciu o doručenie súdnej zásielky, šetrením polície bolo zistené, že na uvedenej adrese sa nachádza rodinný dom, ktorý je neobývaný. Od sestry žalovaného, ktorá sa o dom stará bolo zistené, že táto nemá žiadnu vedomosť o žalovanom, ani nemá na neho žiaden kontakt. Z ďalších dostupných registrov sa iná adresa žalovaného zistiť nepodarila. Súd preto postupom podľa § 116 ods.2 C. s. p. zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu s tým, že žaloba sa považuje za doručenú po 15-tich dňoch od zverejnenia oznámenia a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel, t. j. 08. 12. 2017. V súlade s § 116 ods.3 a § 106 ods.1 písm. a/ C. s. p., súd ďalšie súdne zásielky doručoval žalovanému na adresu evidovanú v Registri obyvateľov, na uvedenej adrese bola žalovanému doručovaná žaloba spolu s uznesením súdu zo dňa 20. 11. 2017, v ktorej bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie k žalobe. Súdna zásielka bola prevzatá dňa 24. 11. 2017 splnomocnencom, čo možno považovať za riadne doručenie podľa § 109 ods. 1 C. s. p. Žalovaný sa v stanovenej lehote k žalobe nevyjadril.

13. Súd vo veci rozhodoval bez nariadenia pojednávania v súlade s § 177 ods.2 písm. a/ C. s. p., pretože v danej sporovej veci sa jedná o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,-- € (12.457,-- Kč = 481,27

€). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15. 08. 2018. Súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu a zároveň uvedené elektronicky oznámil právnemu zástupcovi žalobcu (§ 105 ods.2 C. s. p.) a to v súlade s ustanovením § 219 ods.3 C. s. p. Po oboznámení sa so žalobou a pripojenými listinnými dokladmi súd zistil nasledujúci stav veci.

14. Podľa výsledkového listu laboratórnych vyšetrení vykonalo oddelenie klinickej biochémie Privamed, a. s. v Plzni odbery a ich následný rozbor v dňoch 16., 17. a 18. 09. 2015, na základe čoho bola vyúčtovaná čiastka 15,-- Kč, 117,-- Kč a 779,-- Kč. Listinou zo dňa 18. 09. 2015 bolo vystavené vyúčtovanie hospitalizačnej starostlivosti pre žalovaného, kde boli účtované úkony zo dňa 16. 09. 2015 vyšetrenie, konziliárne vyšetrenie, lôžková starostlivosť, v celkovej čiastke 11.546,-- Kč.

15. Podľa výpisu VZP ku dňu 16. 09. 2015 v centrálnom registri poistencov sa žalovaný nenachádzal.

16. Listom zo dňa 22. 10. 2015 bol žalovaný na adrese Plzeň, Jungmanovana 5 vyzvaný na úhradu dlhu žalobcom vo výške 2.457,-- Kč najneskôr do 15. 11. 2015, rovnako listom zo dňa 13. 11. 2015 najneskôr do 15. 12. 2015. Listom zo dňa 20. 05. 2016 bol žalovaný vyzvaný právnym zástupcom žalobcu na úhradu dlhu do 05. 06. 2016, k čomu bol predložený podací hárok z Českej pošty s dátumom 24. 05. 2016.

17. V ďalšom súd zisťoval právnu úpravu, ktorá sa má použiť na prejednávanú vec. Určovanie rozhodného práva pre záväzkové vzťahy vo veciach s medzinárodným prvkom v tomto konkrétnom prípade určuje Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17. 06. 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I).

18. Podľa čl. 1 ods. 1 Rím I, toto nariadenie sa uplatňuje na situácie, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych a obchodných veciach. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci

18.1. Podľa čl. 4 ods. 1 písm. b/ Rím I, pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: b) zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb.

18.2. Podľa čl. 19 ods. 1 Rím I, na účely tohto nariadenia sa za obvyklý pobyt spoločností alebo iných subjektov s právnou subjektivitou alebo bez nej považuje miesto ich ústredia riadenia.

19. Súd vlastnou činnosťou z portálu právnych predpisov „ASPI“ zistil nasledovný právny stav platný v Českej republike.

20. Podľa § 1 zák.č. 372/2011 Sb. o zdravotních službách a podmínkách jejich poskytování (zákon o zdravotních službách), tento zákon upravuje zdravotní služby a podmínky jejich poskytování a s tím spojený výkon státní správy, druhy a formy zdravotní péče, práva a povinnosti pacientů a osob pacientům blízkých, poskytovatelů zdravotních služeb, zdravotnických pracovníků1, jiných odborných pracovníků a dalších osob v souvislosti s poskytováním zdravotních služeb, podmínky hodnocení kvality a bezpečí zdravotních služeb, další činnosti související s poskytováním zdravotních služeb a zapracovává příslušné předpisy Evropské unie.

20.1. Podľa § 3 ods. 1 zák.č. 372/2011 Sb. pacientem se rozumí fyzická osoba, které jsou poskytovány zdravotní služby.

20.2. Podľa § 41 ods. 1 zák.č. 372/2011 Sb. pacient je při poskytování zdravotních služeb povinen c) uhradit poskytovateli cenu poskytnutých zdravotních služeb nehrazených nebo částečně hrazených z veřejného zdravotního pojištění nebo jiných zdrojů, které mu byly poskytnuty s jeho souhlasem.

20.3. Podľa § 2 ods. 1 zák.č. 48/1997 Sb. o veřejném zdravotním pojištění, podle tohoto zákona jsou zdravotně pojištěny: a) osoby, které mají trvalý pobyt na území České republiky,

b) osoby, které na území České republiky nemají trvalý pobyt, pokud jsou zaměstnanci zaměstnavatele, který má sídlo nebo trvalý pobyt na území České republiky, (dále jen "pojištěnci").

20.4. Podľa § 1958 ods 2 z. č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník (ďalej len „OZ“ ) neujednají-li strany, kdy má dlužník splnit dluh, může věřitel požadovat plnění ihned a dlužník je poté povinen splnit bez zbytečného odkladu.

20.5. Podľa § 1968 OZ, dlužník, který svůj dluh řádně a včas neplní, je v prodlení. Dlužník není za prodlení odpovědný, nemůže-li plnit v důsledku prodlení věřitele.

20.6. Podľa § 1970 OZ, po dlužníkovi, který je v prodlení se splácením peněžitého dluhu, může věřitel, který řádně splnil své smluvní a zákonné povinnosti, požadovat zaplacení úroku z prodlení, ledaže dlužník není za prodlení odpovědný. Výši úroku z prodlení stanoví vláda nařízením; neujednají-li strany výši úroku z prodlení, považuje se za ujednanou výše takto stanovená.

20.7. Podľa § 2 NAŘÍZENÍ VLÁDY č. 351/2013 Sb. - kterým se určuje výše úroků z prodlení a nákladů spojených s uplatněním pohledávky, výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro první den kalendářního pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o 8 procentních bodů.

20.8. Repo sadzba ČNB od 03. 11. 2017 do 01. 02. 2018 bola 0,50 %.

21. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd konštatuje, že žaloba žalobcu v časti istiny je plne dôvodná. Žalobca na základe vystavených dokladov vyčíslil zdravotné úkony a ústavnú zdravotnú starostlivosť poskytovanú žalovanému v celkovej sume 12.457,-- Kč. Keďže nebolo preukázané, že by za žalovaného mala túto zdravotnú starostlivosť uhrádzať príslušná poisťovňa z verejného zdravotného poistenia či z iných zdrojov v zmysle Zákona o zdravotných službách platného v ČR, je povinný cenu zdravotných služieb uhradiť sám pacient, t.j. žalovaný. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný uvedenú čiastku čo len čiastočne uhradil, preto žalobcovi patrí nárok na úhradu poskytnutých zdravotných služieb. Žalobca si k istine uplatnil aj príslušný úrok z omeškania. V žalobe uviedol, že istina sa stala splatnou dňa 26. 09. 2015, t. j. ôsmy deň po ukončení poskytovania hospitalizačnej starostlivosti. Žalobca neuviedol, na základe čoho bola takto určená lehota splatnosti, preto súd vychádzal zo všeobecných predpisov Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak nie je dojednaná lehota splatnosti, môže veriteľ požadovať plnenie ihneď a dlžník je povinný plniť bez zbytočného odkladu. V danom prípade sa teda vyžaduje, aby si veriteľ uplatnil zaplatenie dlhu u dlžníka. Žalobca v žalobe doložil výzvy adresované žalovanému na adresu v ČR, nedoložil však žiaden doklad o tom, že by sa uvedené výzvy dostali do dispozičnej sféry žalovaného tak, aby bolo umožnené žalovanému dlh splniť dobrovoľne. Za relevantné doručenie výzvy potom možno považovať doručenie žaloby v tomto konaní žalovanému dňa 24. 11. 2017 postupom súdu tak, ako bolo uvedené vyššie. Žalovaný bol povinný dlh splniť bez zbytočného odkladu, pokiaľ tak neučinil, tak najskôr od 25. 11. 2017 bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Výšku úrokovej sadzby si žalobca uplatnil v súlade s predpismi civilného práva, preto súd zaviazal žalovaného k istine uhradiť aj príslušný úrok z omeškania 8,05 % ročne od 25. 11. 2017 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti príslušenstva z uvedených dôvodov súd žalobu považoval za nedôvodnú a preto ju zamietol (výrok č. II rozsudku). Žalovaný bude povinný dlh zaplatiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 232 ods.3 C. s. p.).

22. O trovách konania rozhodoval súd podľa §255 ods.1 C. s. p. Napriek tomu, že čiastočne bola žaloba zamietnutá, súd konštatuje, že zamietnutie sa týka len nepatrnej časti príslušenstva uplatneného nároku, preto možno úspech žalobcu považovať za plný. Súd preto zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.