Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/284/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu AMI spol. s r.o., so sídlom Komárňanská cesta 13, 940 43 Nové Zámky, IČO 31 433 618, právne zastúpeného STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Vlčkova 18, 811 06 Bratislava, IČO 36 795 038, proti žalovanému IMAO electric, s.r.o., so sídlom Mládežnícka 108, 017 01 Považská Bystrica, IČO 44 007 841, právne zastúpeného JUDr. L. B., advokátom, so sídlom kancelárie M. R. F. XXX, XXX XX U. Q., o zaplatenie 22 700,74 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 22 700,74 eur, úroky z omeškania 9,05 % ročne zo sumy 22 700,74 eur od 9.12.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odseku 1. odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie žalobný návrh (petit) a tvrdenia žalobcu, ktorými opísal rozhodujúce skutočnosti (§ 132 ods. 1 v podanej žalobe proti žalovanému o splnenie peňažnej povinnosti (§ 137 písm. a/ , čím konkretizáciou a individualizáciou určil predmet sporového konania. V odseku 2. odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie dôkazy, vykonanie ktorých navrhol žalobca na preukázanie svojich tvrdení. Tvrdenia opísané v žalobe a návrhy na vykonanie dôkazov použil žalobca ako prostriedky procesného útoku.

3. V odseku 4. a 5. odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie žalobný návrh žalovaného, ktorým navrhol žalobu zamietnuť, skutkové tvrdenia žalovaného ako protistrany a návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, ktoré žalovaný použil v konaní ako prostriedky procesnej obrany. V odseku 6. odôvodnenia súd prvej inštancie posudzoval a hodnotil právny argument žalovaného, v ktorom tvrdil, že nejde o kúpnu zmluvu, ale o zmiešaný obchodnoprávny vzťah. Súd prvej inštancie uzavrel, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá kúpna zmluva podľa § 409 v spojení s § 410 Obchodného zákonníka.

4. V odseku 7. a 8. odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal vrátane výpovedí svedkov Antona Ondráskeho a Róberta Ondrášika a hodnotenia ich výpovedí z hľadiska hodnovernosti a pravdivosti.

5. Po citácii noriem hmotného práva, § 420 ods. 1, 2, § 422 ods. 1, § 425 ods. 1, 2, § 428 ods. 1, 2, § 429 ods. 1, 2, § 450 ods. 1 a § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, súd prvej inštancie interpretoval použitie týchto právnych noriem na ním zistený skutkový stav veci.

6. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný si u žalobcu objednal 54 svietidiel za cenu 350,32 eur bez DPH/jedno svietidlo. Dodaním predmetných svietidiel žalovanému, vznikla žalovanému ako kupujúcemu povinnosť zaplatiť kúpnu cenu vo výške 22 700,74 eur žalobcovi. Žalovaný v konaní nepreukázal splnenie tejto peňažnej povinnosti, preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na jej zaplatenie. V súvislosti so splatnosťou kúpnej ceny súd prvej inštancie uviedol, že pri kúpnej cene platí základné pravidlo, že kúpna cena je splatná v okamihu, od ktorého môže kupujúci s tovarom nakladať (k čomu v súdenej veci došlo 4.9.2015). Zákon síce umožňuje, aby sa strany dohodli, že kúpna cena má byť zaplatená v inom momente (napr. pred dodaním tovaru alebo aj nejaký čas po dodaní tovaru) - v súdenej veci však nebolo preukázané, že by strany pri uzatváraní kúpnej zmluvy dohodli takýto odlišný okamih vzniku nároku na zaplatenie kúpnej ceny. Z dôvodu omeškania žalovaného so zaplatením kúpnej ceny priznal súd prvej inštancie žalobcovi aj úroky z omeškania, pričom pri posúdení výšky úroku z omeškania vychádzal zo skutočnosti, že k omeškaniu došlo dňa 5.9.2015. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi 9 % - ný úrok z omeškania zvýšený o základnú úrokovú sadzbu ECB uplatňovanú k tomuto dátumu, t.j. o 0,05 %. Keďže sa žalobca domáhal proti žalovanému úrokov z omeškania až od 9.12.2015, súd prvej inštancie priznal žalobcovi úroku z omeškania až od tohto dátumu.

7. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie poukazoval na to, že dodané svietidlá sú poruchové. S poukazom na § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka súd prvej inštancie uviedol, že citované ustanovenie umožňuje kupujúcemu nezaplatiť kúpnu cenu, resp. jej časť, v prípade, ak má tovar vady. Základnou podmienkou na to, aby kupujúcemu vznikli nároky z vád tovaru je pritom splnenie notifikačnej povinnosti. Ak má tovar nejakú vadu, kupujúci musí predávajúcemu bez zbytočného odkladu oznámiť, že tovar má vadu. V konaní bolo preukázané, že žalovaný túto notifikačnú povinnosť splnil, keď žalobcovi medzi 12.9.2015 a 16.9.2016 oznámil, že s má nedostatky (č.l. 35 v spojení s č.l. 205 a 210), dňa 19.10.2015 oznámil, že nefungujú 3 svietidlá (č.l. 37), dňa 9.11.2015 oznámil, že 3 svietidlá nefungujú na 100% (č.l. 38), pred 23.5.2016 oznámil, že 2 svietidlá nefungujú (č.l. 44), pred 22.8.2016 oznámil, že osvetlenie je vadné (č.l. 48 p.v.), dňa 25.8.2016 oznámil, že sa pokazili 3 svietidlá (č.l. 11) a dňa 10.1.2017 oznámil, že v 1 svietidle nefungovali 2 čipy (č.l. 84, 90). Na vznik nárokov z vád (a teda aj na vznik práva zadržať kúpnu cenu, resp. jej časť) však nestačí iba horeuvedená notifikácia, ale je potrebné, aby poruchy boli zapríčinené takou vadou, ktorú mali svietidlá už v okamihu ich dodania kupujúcemu.

8. Súd prvej inštancie poukázal na to, že tzv. záručná doba je štandardom iba pri tzv. spotrebiteľskej kúpnej zmluve (viď § 620 Občianskeho zákonníka). Naproti tomu v obchodnoprávnych vzťahoch, čo je prípad aj súdenej veci, nakoľko obe strany sú podnikatelia, je záručná doba (v terminológii Obchodného zákonníka „záruka za akosť“) nadštandardom a teda je potrebné, aby o poskytnutí záručnej doby existovalo písomné prehlásenie predávajúceho. V konaní však nebolo preukázané, že by predávajúci záruku za akosť písomne prevzal. Žalobca zodpovedá iba za tie prípadné vady, ktoré mali svietidlá v momente ich dodania žalovanému. Podľa názoru súdu prvej inštancie pri elektrických svietidlách je pritom relatívne jednoduché zistiť, či tieto v čase dodania mali vadu alebo nie. Za účelom zistenia prípadnej vady stačilo tieto svietidlá dňa 3.9.2015, resp. 4.9.2015 pripojiť na elektrický zdroj s tým, že ak by sa nerozsvietili, bolo by jasné, že majú vadu; už púhe nesvietenie by teda bolo dôkazom, že svietidlá sú vadné. Z vykonaného dokazovania je však zrejmé, že dňa 12.9.2015 všetky svietidlá svietili a k ich poruchám začalo dochádzať až po tomto dni. Ak však poruchy nastali až po momente dodania, samotné nesvietenie už nie je jednoznačným dôkazom, že svietidlá mali vadu už v deň ich dodania. Vzhľadom na používanie svietidiel už totiž do úvahy prichádza aj možnosť, že nesvietenie môže byť dôsledkom faktora, ktorý vyvolal kupujúci. Ako dôkaz vady prítomnej už v momente dodania tak už nestačí iba samotný fakt nesvietenia svietidla, ale je potrebné preukázať, aký konkrétny faktor spôsobil, že svietidlo nesvieti, teda či svietidlo nesvieti napr. preto, lebo výrobca použil nejakú súčiastku s nesprávnymi parametrami (teda že v svietidle bola prítomná tzv. nie zjavná vada) alebo preto, že kupujúci svietidlo nesprávne nainštaloval. Dôkazné bremeno, že svietidlá mali takúto nie zjavnú vadu už v momente dodania pritom zaťažuje toho, kto existenciu takej vady tvrdí, resp. mal by tvrdiť, teda kupujúceho. Kupujúci však v konaní nepreukázal, že za poruchy osvetlenia zodpovedá práve žalobca.

Súd prvej inštancie nestotožnil s názorom žalovaného, že nemusí zaplatiť kúpnu cenu svietidiel. Pretože v konaní nebolo preukázané, že poruchy svietidiel boli dôsledkom takej vady, ktorá bola v svietidlách prítomná už v čase ich dodania žalovanému, žalovanému nemožno priznať ani sumu 874 eur. Je totiž zjavné, že na túto sumu by mohol mať žalovaný nárok iba vtedy, ak by za poruchy zodpovedal žalobca.

9. Pokiaľ žalobca dodal žalovanému iné svietidlá, ako boli objednané (t.j. svietidlá LED-RAY.II.4 namiesto objednaných LED-RAY.II.5), súd prvej inštancie konštatoval, že ide o vadu. Podľa § 422 Obchodného zákonníka sa za vadu považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva. Na vznik nárokov z tejto vady je tiež potrebné práve túto vadu notifikovať a zvoliť si konkrétny nárok z vád. V konaní však nebolo preukázané, že by k notifikácii práve tejto vady došlo a podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka tak nemožno priznať žalovanému v súvislosti s touto vadou žiadne nároky z dôvodu, že žalobca namietol včasnosť notifikácie (viď č.l. 64).

10. Pokiaľ ide o dohodu strán zo dňa 9.11.2015 o tom, že fakturácia ceny sa uskutoční po odstránení všetkých porúch na svietidlách a po skúšobnej prevádzke (viď č.l. 38) poukázal súd prvej inštancie na § 516 Občianskeho zákonníka, ktorý umožňuje, aby strany zmenili napr. aj čas plnenia, teda aj čas splatnosti kúpnej ceny. Žalovaný však v konaní nepreukázal, že poruchy svietidiel boli spôsobené takými vadami, za ktoré zodpovedá žalobca. V tejto súvislosti súd prvej inštancie nepriznal žalovanému ochranu spočívajúcu v práve zaplatiť cenu až po uskutočnení skúšobnej prevádzky podľa § 265 Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu prvej inštancie je v rozpore s poctivým obchodným stykom, keď žalovaný odmieta zaplatiť kúpnu cenu, hoci svietidlá sú už dlhodobo naištalované a žalobca vytknuté poruchy odstránil, pričom vôbec nie je isté, že za poruchy zodpovedá práve žalobca a že teda práve on má vyvíjať aktivity smerujúce k odstráneniu porúch.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako strane s plným úspechom priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov potrebných na účelné uplatňovanie práva.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Namietal záver súdu prvej inštancie o tom, že medzi stranami sporu nebola dohodnutá záruka na akosť, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam vrátane záveru, že žalobca na svojej webovej stránke uverejnil reklamačný poriadok, v zmysle ktorého predávajúci zodpovedá aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí tovaru v záručnej lehote iba pri predaji tovaru občanom. Tento reklamačný poriadok jednoznačne nestanovuje, resp. nevylučuje okruh osôb, na ktoré sa vzťahuje. Nie je zrejmé, či sa tento vzťahuje výlučne na spotrebiteľov, resp. občanov. Reklamačný poriadok nevylučuje možnosť uplatnenia aj na právnické osoby, resp. podnikateľov v rámci obchodnoprávneho vzťahu. Kupujúci preto dôvodne vychádzal z obsahu vyhlásení predávajúceho uverejnených na jeho webovej stránke, za ktorej obsah a záväznosť nesie v plnom rozsahu zodpovednosť predávajúci. S poukazom na § 429 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka uviedol, že z dikcie tohto ustanovenia je zrejmé, že zákon explicitne neurčuje spôsob vyhlásenia predávajúceho na prevzatie záruky. Podľa názoru žalovaného vyhlásením o prevzatí záruky za akosť tovaru je reklamačný poriadok uverejnený na webovej stránke žalobcu. Žalovaný ďalej namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, že v konaní nebola preukázaná zodpovednosť žalobcu za poruchy osvetlenia a z tohto dôvodu nepriznal žalovanému právnu ochranu vyplývajúcu z vád tovaru. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že bezprostredne po dodaní tovaru a na základe reklamácie žalovaného už 16.9.2015 žalobca uznal (email zo dňa 29.9.2015) vadnosť dodaného tovaru a túto odstránil spôsobom, že na všetkých dodaných svietidlách vykonal konštrukčnú zmenu - umiestnil drivery mimo telesa svietidla (svedecká výpoveď konateľa žalobcu na pojednávaní dňa 13.3.2017). Túto vadu odstránil žalobca uvedeným spôsobom aj napriek nesúhlasu žalovaného, čo súd prvej inštancie považoval v konaní rovnako za nesporné. V konaní bolo preukázané, že pre uvedené riešenie sa žalobca rozhodol z dôvodu riadneho osvetlenia dôležitého športového západu v športovej hale a nevedel navrhnúť do dňa konania tohto zápasu trvalé odstránenie - opravu vady. Za nesprávne skutkové zistenie považoval žalovaný konštatovanie súdu prvej inštancie o nepreukázaní, že niektoré svietidlá boli po ich namontovaní nefunkčné práve pre takú vadu, ktorú mali tieto svietidlá už v okamihu ich dodania žalovanému. Opakom tohto tvrdenia je vyjadrenie zástupcu žalobcu Ing. W. a konanie žalobcu po oznámení reklamácie žalovaného (umiestnenie driverov mimo telesa svietidla). S poukazom na § 422, § 436 a nasl. a § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka žalovaný tvrdil, že žalobca doposiaľ neodstránil žalovaným riadne oznámené a reklamované vady a zásahom do technického stavu svietidiel podstatným spôsobom zmenil konštrukciu svietidiel, ktoré žalovaný objednal. Je nesporné, že

žalobca dodával žalovanému svietidlá podľa produktového listu - podľa terminológie v zmysle § 420 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa predlohy. Za vlastnosť tovaru je v tomto prípade nevyhnutné považovať aj jeho technické prevedenie a tiež design. Dodané svietidlá sú v stave, ktorý je v rozpore s technickou dokumentáciou/produktovým listom daného svietidla a naďalej vykazujú opakované výpadky. Tovar nie je dodaný v akosti podľa objednávky žalovaného. Žalobca zavinil stav dodania svietidiel s vadami. Žalovaný oznámil vady tovaru žalobcovi včas, bez zbytočného odkladu, načo žalovaný reagoval vykonanou konštrukčnou zmenou a preto neprichádza do úvahy aplikácia § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca tvrdí, že poskytnutie právnej ochrany predávajúcemu, ktorý po dodaní tovaru uzná vady tovaru a tieto bez súhlasu kupujúceho odstráni spôsobom, ktorým zmení iné, menej podstatné vlastnosti dodaného tovaru, by bolo porušením právnej istoty v obchodných vzťahoch (aj keď možno pre primárny účel sledovaný dodaním tovaru, osvetlenie hracej plochy športovej haly). V zmysle § 439 ods. 1 a 4 Obchodného zákonníka a s poukazom na konštrukčné zmeny vykonané žalobcom, nárok na zľavu nie je možné určiť v menšom rozsahu ako v hodnote svietidiel ako celku, v pôvodných cenách, za ktoré žalobca tieto svietidlá dodal žalovanému. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, právnu normu nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav. Tohto pochybenia sa dopustil súd prvej inštancie aj v konštatovaní, že dohoda o zmene splatnosti kúpnej ceny nebola možná z dôvodu, že žalovaný nepreukázal, že poruchy svietidiel boli spôsobené vadami, za ktoré zodpovedá žalobca a tak podľa § 265 Obchodného zákonníka nemožno priznať právnu ochranu jeho právu zaplatiť cenu až po ukončení skúšobnej prevádzky (odsek 19 rozsudku). Z dôvodov nesprávneho rozhodnutia súdu prvej inštancie žalovaný namietal aj rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania priznaných žalobcovi. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania.

13. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril písomným podaním zo dňa 28.7.2017. Uviedol, že sa s odvolaním žalovaného nestotožňuje a toto pokladá v celom rozsahu za nedôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie nie je zaťažený žiadnou z vád, ktoré žalovaný označil za odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Poukázal na to, že žalobca na svojej webovej stránke uverejnil reklamačný poriadok, v zmysle ktorého predávajúci zodpovedá aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí tovaru v záručnej lehote iba pri predaji tovaru občanom a do pozornosti dal chronologické skutočnosti z listinných dôkazov, z ktorých je zrejmé, že kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným vznikla na základe objednávky žalovaného zo dňa 10.7.2015 a svietidlá, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, dodal žalobca žalovanému v dňoch 3.9.2015 až 4.9.2015. V konaní predložený reklamačný poriadok uverejnený na webovej stránke bol vytvorený až v r. 2017. Časový odstup medzi vznikom záväzkového právneho vzťahu v júli 2015, prípadne dodaním svietidiel v septembri 2015 a reklamačným poriadkom z mája 2017, je vyše 1,5 roka. Žalovaným predložený dôkaz nemá časový súvis s prejednávaným prípadom kúpnej zmluvy a vôbec nepreukazuje, že v čase vzniku kúpnej zmluvy a dodania tovaru existoval písomný záväzok žalobcu v zmysle § 429 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka o prevzatí záruky za akosť svietidiel. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložil žiaden iný dôkaz svedčiaci o opaku. Protichodné výpovede svedkov G. (zápisnica z pojednávania dňa 12.4.2017), že pri rokovaniach si záručnú dobu nedohodli, že v konkrétnom prípade sa o záručnej dobe nebavili a že záručná doja je štandardne 2 roky a G. (zápisnica z pojednávania zo dňa 5.4.2017), že nakoniec sa však podarilo vyrokovať aspoň 3-ročnú záručnú dobu, len potvrdzujú pravdivosť tvrdenia žalobcu, že žiadna záruka v danom prípade nebola žalovanému poskytnutá. Reklamačný poriadok sa nemôže vzťahovať na obchodné právny vzťahy medzi žalobcom a žalovaným ako právnickými osobami založenými za účelom podnikania. Na túto skutočnosť poukázal právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 10.5.2017, na ktorom žalovaný predložil reklamačný poriadok. Táto skutočnosť svedčí aj postupu žalovaného pri uplatňovaní reklamácii, ktorý je v rozpore s reklamačným poriadkom a žalovaný sa reklamačným poriadkom nikdy neriadil. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložil žiadnu písomnú dohodu zmluvných strán, či písomné vyhlásenie vo forme záručného listu, ani iný listinný dôkaz, preukazujúci prevzatie záruky za akosť dodaných svietidiel. V zmysle § 425 Obchodného zákonníka môže žalobca zodpovedať žalovanému len za tie vady, ktoré má tovar v okamihu, keď prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, aj keď sa vada stane zjavnou až po tomto čase. V tejto otázke zaťažuje dôkazné bremeno žalovaného. Žalovaný doposiaľ nepreukázal akékoľvek vady dodaných svietidiel v čase prechodu tohto nebezpečenstva. Za nedôvodné a účelové považoval žalobca aj odvolacie tvrdenie žalovaného o nesprávnom závere súdu prvej inštancie, že v konaní nebola preukázaná zodpovednosť žalobcu za poruchy osvetlenia a z toho dôvodu nepriznal súd prvej inštancie právnu ochranu žalovanému vyplývajúcu z vád tovaru. Podotkol, že žalovaný v odvolaní dezinterpretuje okolnosti prípadu, jeho tvrdenia sú vytrhnuté z kontextu, nezakladajú sa na pravde a nezodpovedajú

vykonanému dokazovaniu. Žalobca nikdy neuznal vadnosť dodaného tovaru, pričom poukázal na obsah emailu zo dňa 29.9.2015 štatutárneho orgánu žalobcu p. W., ktorý vo vyjadrení citoval. Z tohto emailu je zrejmé, že dodané svietidlá boli testované 12 hodín, pričom počas tohto tzv. zahorovacieho procesu neboli indikované žiadne vady. Žalobca dal do pozornosti výsledky laboratórnych testov spoločnosti Vossloh-Schwabe Deutschland GmbH, organizačná zložka SR predložené súdu prvej inštancie, z ktorých vyplýva, že technickou príčinou zničenia driverov vo svietidlách sú prepäťové špičky prevyšujúce hodnoty technickej normy. Ide o problém s napätím v kabeláži rozvodnej siete osvetľovacej sústavy, ktorú zabezpečoval žalovaný a nie o vadu svietidiel. Dodané svietidlá sú riadne certifikované a spĺňajú všetky európske technické normy. Za nepravdivé považoval aj tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca vykonal na všetkých dodaných svietidlách konštrukčné zmeny - umiestnil drivery mimo telesa svietidla aj napriek nesúhlasu žalovaného. Z vykonaného dokazovania vyplýva pravý opak. Žalovaný vopred súhlasil s umiestnením driverov mimo telesa svietidla a po osadení takto konštrukčne upravených svietidiel nikdy danú skutočnosť žalobcovi nenamietal. Žalovaný v odvolaní opomenul uviesť skutočnosť, že p. P., projektový manažér, ktorý nie celkom súhlasil s umiestnením driverov mimo svietidla (emaily zo dňa 22.9.2015), neskôr svoj názor zmenil a žalobcovi udelil súhlas na zrealizovanie konštrukčného vylepšenia svietidiel (výpoveď svedka p. G., konateľa žalobcu). V konaní nebolo preukázané, že za poruchy osvetlenia zodpovedá žaloba, že bola dohodnutá záručná doba a že dodané svietidlá mali akékoľvek vady v čase prechodu nebezpečenstva škody na žalovaného v zmysle § 425 Obchodného zákonníka. V danom prípade nemožno aplikovať nároky z vád tovaru podľa § 436 a § 437 Obchodného zákonníka, ktorých sa dovoláva žalovaný. V súvislosti so splatnosťou kúpnej ceny súd prvej inštancie uviedol, že pri kúpnej cene platí základné pravidlo, že táto je splatná v okamihu, od ktorého môže kupujúci s tovarom nakladať, k čomu v súdenej veci došlo dňa 4.9.2015. Súd prvej inštancie mal preukázané, že zo strany žalobcu došlo dňa 4.9.2015 k riadnemu plneniu v zmysle kúpnej zmluvy, na základe ktorého vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie kúpnej ceny. Umiestnenie driverov mimo telies svietidiel bolo vykonané v októbri 2015, v čase, keď nebezpečenstvo škody zaťažovalo žalovaného. Aj keď si bol žalobca vedomý toho, že žalovanému neprináležali nároky z vád tovaru, žalobca sa v dobrej viere rozhodol pomôcť žalovanému ako obchodnému partnerovi v záujme skvalitnenia parametrov výrobku a zachovania dobrých vzťahov. Dňa 2.9.2015 bol za účasti žalobcu, žalovaného, spoločnosti OSMONT elektromontáže s.r.o. a správcu budovy športovej haly v Považskej Bystrici spísaný a podpísaný protokol, v ktorom bolo potvrdené, že osvetľovacia s je plne funkčná, regulácia osvetlenia je funkčná, regulácia osvetlenia je naprogramovaná v súlade s návrhom projektu a že regulácia je v súlade s požiadavkami žalovaného a investora. Svetelná s a športová hala sú v nepretržitej prevádzke skoro 2 roky od dodania svietidiel žalobcom bez toho, aby došlo k zrušeniu akéhokoľvek športového podujatia, čo potvrdili svedkovia žalovaného. Skutkové zistenia a právne závery súdu prvej inštancie týkajúce sa odvolacích tvrdení žalovaného považuje žalobca za vecne správne. Žalovaný nepreukázal existenciu záruky podľa § 429 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka ani existenciu vád dodaných svietidiel v čase prechodu nebezpečenstva škody podľa § 425 ods. 1 Obchodného zákonníka. Rozsudok súdu prvej inštancia spĺňa atribúty riadneho a presvedčivého odôvodnenia, pretože je z neho zrejmé, ktoré skutočnosti považoval súd prvej inštancie za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.

14. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 28.9.2017. K tvrdeniu žalobcu, že žalobca postupoval v záujme skvalitnenia parametrov svietidiel, žalovaný uviedol, že k tomuto konaniu došlo na základe reklamácie žalovaného a po osobných zisteniach žalobcu vykonaných ani nie dva týždne po dodávke z pohľadu žalobcu bezvadných svietidiel. Žalobca sa snažil nie o vylepšenie výrobku, ale o odstránenie podstatnej vady, ktorú mal výrobok už v čase jeho dodania, o čom žalobca vedel a túto sa snažil pred žalovaným zatajiť, resp. bolo jeho snahou vykonať kroky, pri ktorých by sa podstatná vada výrobku neprejavila (vynaloženie nemalých finančných prostriedkov na vykonanie konštrukčnej zmeny). Týmto problémom, ktorý má dopad na každé svietidlo, na príslušné elektrické vedenie a na stabilitu svetelnej sústavy ako celku je prehrievanie sa driverov svietidla. Na túto skutočnosť bol žalobca včas upozornený. Z tohto dôvodu je irelevantné, či bola alebo nebola dohodnutá záruka. Súd prvej inštancie mal žalovanému priznať nároky z vád tovaru, nakoľko aplikácia § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka neprichádzala do úvahy. Nepriznanie nárokov z vád tovaru vylučuje aj § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka. Argumentáciu o bezvadnosti svietidiel s poukazom na ich certifikáciu považuje žalovaný za nenáležitú. Aktuálne nie sú dodané svietidlá certifikované a naďalej sú poruchové. Opakovane dochádza k ich výpadkom v dôsledku porúch driverov z prehriatia, ktoré sa podľa názoru

technikov žalovaného po konštrukčnej zmene zhoršilo. Za stavu, že súd prvej inštancie nepovažoval konštrukčnú zmenu svietidiel za dôvod priznania ochrany žalovanému vyplývajúcej z vád tovaru a žalobca prestal reagovať na opakované vady sústavy svietidiel, požiadal žalovaný o vypracovanie znaleckého posudku preukazujúceho chybu konštrukčného riešenia. V tomto štádiu prebieha testovanie svietidiel. Z dôvodu časovej náročnosti nemôže žalovaný predložiť znalecký posudok spolu s vyjadrením a tento predloží súdu po vyhotovení. Žalovaný navrhuje vykonanie tohto dôkazu a navrhuje, aby odvolací súd vo veci rozhodol až po oboznámení sa s obsahom znaleckého posudku, ktorý predloží. Skutočnosť, že svetelná s je v nepretržitej prevádzke skoro 2 roky a od dodania svietidiel nedošlo k zrušeniu žiadneho športového podujatia nie je dôsledkom bezvadnosti svietidiel, ale dôsledkom enormnej snahy žalovaného o udržanie si dobrého mena, vykonávania kontroly, opráv a nastavovania svetelnej sútavy, o čom je žalobca nepretržite informovaný. Svetelná s ani pri snahe o naddimenzovanie jej výkonu nespĺňa parametre a funkcionalitu požadovanú pri jej objednaní u žalobcu. Žalovaný zotrval na návrhu uvedenom v odvolaní.

15. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 19.10.2017 uviedol, že názor žalovaného, ktorým spochybňuje tvrdenie žalobcu, že konštrukčné vylepšenie svietidiel vykonal žalobca v záujme skvalitnenia parametrov výrobku, je účelovým dohadom nezodpovedajúcim pravde a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Vo veci samej v ostatnom zotrval na obsahu svojho vyjadrenia zo dňa 28.7.2017. Návrh žalovaného na vykonanie ďalšieho dokazovania v odvolacom konaní považuje žalobca za neprípustný z dôvodu, že je v rozpore so základnými zásadami civilného sporového konania podľa čl. 8 a § 149, § 153 ods. 1 a § 154 CSP. Civilné sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania, ktorá má za následok neúčinnosť procesného úkonu strany sporu ako procesnoprávnej sankcie za to, že strana sporu nesplnila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). Strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesnú úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Absencia procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú prostriedky procesného útoku a obrany, medzi ktoré sa v zmysle § 149 radia aj návrhy na vykonanie dôkazov, vrátane návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania. V § 154 je zakotvená zákonná koncentrácia konania nielen pre strany sporu, ale aj pre súd. Prostriedky procesného útoku a obrany nespôsobujú ex lege procesnoprávne účinky, ak sú uplatnené po vyhlásení uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Návrh na vykonanie dokazovania znaleckým posudkom nebol ako prostriedok procesného útoku, resp. obrany žalovaným v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré trvalo cca 8 mesiacov, nikdy prezentovaný. V zápisnici z pojednávaní dňa 10.5.2017 je zaprotokolvané, že právni zástupcovia žalobcu a žalovaného pred zhrnutím svojich návrhov a vyjadrením sa k vykonanému dokazovaniu a k právnej stránke veci a pred vyhlásením uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, zhodne vyhlásili, že nemajú ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. O znaleckom posudku sa žalovaný nezmienil ani v odvolaní. Návrhu žalovaného na vykonanie ďalšieho dokazovania nemožno vyhovieť a na avizovaný znalecký posudok prihliadnuť. V opačnom prípade by odvolací súd postupoval contra legem, tento postup by odporoval základným zásadám sporového konania a princípu neúplnej apelácie. Podané odvolanie a vyjadrenie žalovaného sú v celom rozsahu nedôvodné. Žalobca zotrval na svojom návrhu uvedenom vo vyjadrení zo dňa 28.7.2017.

16. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 19.10.2017 bolo žalovanému doručené dňa 6.11.2017, na ktoré žalovaný nereagoval.

17. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 aj náležitosti podľa § 363 s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

18. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť, i keď čiastočne aj z iného dôvodu. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 .

19. Za aplikácie § 380 ods. 2 posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach a o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci. Súd prvej inštancie splnil povinnosti podľa § 181 ods. 2, § 182, § 185 ods. 1 CSP. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

20. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, posudzoval tvrdenia a dôkazy strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 a z dôkazov vyvodeného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Obchodného zákonníka žalobe vyhovel a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa okrem časti odseku 19. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 . V rámci postupu podľa § 387 ods. 3 pri preskúmaní odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ odvolací súd uvádza :

21. Argumentáciu žalovaného týkajúcu sa odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ (odsek 12.odôvodnenia) vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú, bez opory vo vykonanom dokazovaní a v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie (odsek 15. odôvodnenia rozsudku údu prvej inštancie), že v obchodnoprávnych vzťahoch medzi žalobcom a žalovaným, ktorí sú obaja podnikatelia, je potrebné, aby o poskytnutí záručnej doby/záruky za akosť existovalo písomné prehlásenie predávajúceho podľa § 429 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Reklamačný poriadok žalobcu (č.l.228-230 spis), na ktorý odkazuje v odvolaní žalovaný, zverejnený žalobcom na webovej stránke dňa 10.5.2017 (vytvorený v r. 2017), obsahuje zodpovednosť žalobcu ako predávajúceho za požadovanú akosť, množstvo a mieru tovaru pri predaji tovaru občanom. Z obsahu reklamačného poriadku, ktorý je jednostranným úkonom predávajúceho, odvolací súd nezistil žiadne ustanovenie spĺňajúce v obchodnom záväzkovom vzťahu strán sporu ako zmluvných strán, ktoré spĺňa náležitosti písomného vyhlásenia žalobcu o prevzatí záväzku, že dodaný tovar bude po určitú dobu spôsobilý na použitie na dohodnutý, inak obvyklý účel alebo že si zachová dohodnuté, inak obvyklé vlastnosti podľa § 429 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal, že žalobca v čase uzatvorenia zmluvy a v čase dodania svietidiel poskytol žalovanému na dodané svietidlá zmluvnú záruku na akosť, či už jednostranným vyhlásením alebo vo forme dohody podľa § 429 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré úkony vyžadujú pre platnosť písomnú formu. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdil, že pri uzatváraní obchodného vzťahu so žalobcom dôvodne vychádzal z obsahu vyhlásení žalobcu uverejnených na jeho webovej stránke, za ktorej obsah a záväznosť v plnom rozsahu nesie zodpovednosť žalobca, jeho tvrdenie nie je pravdivé a nemá v konkrétnom zmluvnom vzťahu žiadne časové a vecné súvislosti. Reklamačný poriadok žalobcu, ktorý žalovaný v konaní použil ako prostriedok procesnej obrany, nie je písomným vyhlásením žalobcu o prevzatí záruky za akosť voči žalovanému vzťahujúci sa na konkrétne svietidlá dodané žalovanému.

22. Preskúmaním vykonaných dôkazov (listiny, svedecké výpovede) odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie z týchto dôkazov správne ustálil, že po dodaní a prevzatí svietidiel, ktorých následnú montáž do športovej haly v Považskej Bystrici vykonal žalovaný, žalobca na základe oznámených konkrétnych reklamácií odstránil vady svietidiel (odsek 13. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Vo vzájomných súvislostiach jednotlivých skutočností je správny aj skutkový záver súdu prvej inštancie, že žalovaný v konaní nepreukázal splnenie notifikačnej povinnosti (oznámenie adresované žalobcovi) vo vzťahu k tvrdeniu, že žalobca dodal žalovanému iné svietidlá ako tie, ktorých špecifikácia je uvedená v objednávke. Žalobca v konaní namietol, že žalovaný nesplnil povinnosť včasného oznámenia vád o dodaní iných svietidiel. Žalovaným tvrdený nesúhlas s odstránením vád tým spôsobom, že na všetkých svietidlách umiestnil žalobca drivery mimo telies svietidiel v konaní nebol nesporne preukázaný. Po

umiestnení driverov mimo telies svietidiel (5. - 7.10.2015) žalobca podľa oznámenia žalovaného odstránil ďalšie vady svietidiel (v priebehu r. 2016 a v mesiaci január 2017).

23. Po dodaní a prevzatí svietidiel sa nároky žalovaného zo zodpovednosti za vady dodaného tovaru riadia právnym režimom a postupom podľa § 422 v spojení s § 420 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (faktické vady tovaru) a § 425 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Dôkazné bremeno o skutočnosti, že predávajúci zodpovedá za vady tovaru v okamihu prechodu nebezpečenstva škody na tovare na kupujúceho, aj keď sa vada stane zjavnou po tomto čase (§ 425 ods. 1), ako aj dôkazné bremeno o skutočnosti, že predávajúci zodpovedá za akúkoľvek vadu tovaru, ktorá vznikne po prechode nebezpečenstva škody na tovare na kupujúceho, ak je vada spôsobená porušením povinnosti predávajúceho (§ 425 ods. 2) zaťažuje kupujúceho.

24. Žalovaný nepreukázal ním tvrdený skutkový stav, že príčinou vád svietidiel, ktoré oznámil žalobcovi po ich prevzatí a montáži v športovej hale, boli vady existujúce v čase ich prevzatia alebo vady, ktoré vznikli porušením povinnosti žalobcu ako predávajúceho. Preukázanie tvrdených skutočností je jednou zo základných procesných povinností strany sporu, s čím sa spája dôsledok unesenia dôkazného bremena. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom úspechu v spore. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany sporu majú povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi. Nesplnenie dôkaznej povinnosti v sporovom konaní je spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností. Dôkazné bremeno má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané).

25. Predmetom konania v spore žalobcu proti žalovanému je právne posúdenie uplatneného peňažného nároku žalobcu na základe preukázaného a súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu o vzniku konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu medzi sporovými stranami, z ktorého vznikol žalobcovi po dodaní svietidiel nárok a žalovanému povinnosť zaplatiť kúpnu cenu podľa § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka (v spojení s § 447 a § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka). Po odstránení oznámených vád svietidiel a po skončení skúšobnej prevádzky (dohoda zmluvných strán zo dňa 9.11.2015) dňa 4.12.2015 žiadal žalovaný dňa 29.11.2015 určiť splatnosť faktúry od 4.12.2015. Faktúru č. 1513183 na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 22 700,74 eur so splatnosťou dňa 8.12.2015 vystavil žalobca dňa 24.11.2015. Súdna prax sa prikláňa k názoru, že § 450 Obchodného zákonníka upravuje vznik nároku na kúpnu cenu, nie však jej splatnosť. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie (odsek 19. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), je v predmetnom spore toho názoru, že súd prvej inštancie nezohľadnil odlišnosť medzi vznikom povinnosti žalovaného zaplatiť kúpnu cenu a vznikom tomu zodpovedajúceho práva žalobcu požadovať zaplatenie kúpnej ceny po uplynutí doby splatnosti kúpnej ceny určenej vo vystavenej faktúre. Aplikácia § 265 Obchodného zákonníka na zistený skutkový stav z dôvodov, ktoré uviedol súd prvej inštancie, neprichádza do úvahy, pretože skúšobná prevádzka svietidiel skončila skôr ako bola splatnosť vystavenej faktúry.

26. Odvolacie tvrdenie žalovaného, v ktorom poukazuje na § 437 ods. 1, 2 a § 439 ods. 1 a 4 Obchodného zákonníka, vyhodnotil odvolací súd k jeho aplikácii na právne posúdenie ako všeobecné a nekonkrétne, bez súvislostí na zistený skutkový stav z dôvodov, ktoré uviedol odvolací súd v odsekoch 21. až 25. tohto odôvodnenia.

27. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.9.2017 (odsek 14. odôvodnenia) navrhol znalecké dokazovanie a vykonanie tohto dôkazu v odvolacom konaní. Tento prostriedok procesnej obrany a dôkazný prostriedok vyhodnotil odvolací súd ako neprípustný v odvolacom konaní, pretože nespĺňa podmienku novoty podľa § 366 písm. d/ nezavinenej nemožnosti jeho uplatnenia v konaní pred súdom prvej inštancie, čo v konečnom dôsledku žalovaný v odvolaní ani netvrdil. Žalovaný tento prostriedok procesnej obrany v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil. V tomto smere sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s námietkami, ktoré žalobca uviedol vo vyjadrení zo dňa 19.10.2017 (odsek 15. odôvodnenia).

28. Odvolací súd po vyhodnotení podstatných odvolacích tvrdení žalovaného konštatuje, že v odvolacom konaní nezistil dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného zaplatiť kúpnu cenu, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad

vo výroku jeho rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.

29. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalobca bol v konaní úspešný a preto správne súd prvej inštancie priznal žalobcovi podľa § 255 ods. 1 náhradu trov konania.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .