Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_10C-8-2018.pdf
PDF · 99.46 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/8/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcu: B.. Š. Š., G.. XX.X.XXXX, E. K. V. XXXX/X, Z. G. E., zastúpeného advokátom JUDr. JUDr. Miroslav Goga, advokát, Štúrova 129, Vranov nad Topľou p r o t i žalovaným: 1. T. O., G.. XX.X.XXXX, K. A.E. XXX/XX, Z. G. E., X. T. O., G.. X.XX.XXXX, A. XXX/ XX, Z. G. E. X. L. O., G.. X.XX.XXXX, A. XXX/XX, Z. G. E., o zaplatenie sumy 502,69,- eur s prísl. t a k t o
rozhodol:
1. Žalovaní v 1/ - 3/ rade sú p o v i n n í , spoločne a nerozdielne, zaplatiť žalobcovi sumu 132,- € s 5% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 27.02.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
2. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
3. Žalovaní 1/ - 3/ n e m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.2.2018 žalobca navrhol, aby súd vydal rozsudok, ktorý žalovaných v 1. až 3. rade, spoločne a nerozdielne, zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 502,69,- eur s 5% úrokom z omeškania odo dňa podania žaloby do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tak, že, na požiadanie žalovaných, zo strany žalobcu, ako notára, so sídlom vo Vranove n.T., ulica Štúrova 129, bola dňa 15.3.2016 pod sp. zn. G., G., G. XXXX/XXXX vyhotovená darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena na nehnuteľnosti zapísané na L. Č.. XXX C..Ú.. Č., R. O.. Č.. XXXX, J. O. Q. G. Z. Z. XXX M. P. V. A..Č.. XXX O. G. O.. Č.. XXXX. Zároveň bol vyhotovený písomný návrh na vklad do katastra nehnuteľností.
3. Po vyhotovení predmetnej zmluvy bola žalovaným oznámená výška odmeny za vyhotovenie zmluvy, vrátane nákladov v celkovej výške 502,69 eur, určená podľa vyhlášky č.31/1993, ktorá pozostáva z notárskeho poplatku za spísanie notárskej zápisnice podľa položky Al v sume 248,- eur, zistenia totožnosti osôb podľa položky N v sume 5,32 eur, vyhotovenia návrhu na vklad do katastra podľa § 18 a/ v sume 25,- eur, pridelenia čísla Nz v sume 3,50 eur, uloženia v centrálnom registri listín v sume 5,09 eur, úhrady správneho poplatku z návrhu na vklad do katastra v sume 132,- eur a DPH (20%) v sume 83,78 eur.
4. Pretože žalovaní dobrovoľne doposiaľ svoj finančný záväzok voči žalobcovi neuhradili, žalobca sa podanou žalobou domáha splnenia povinnosti zo strany žalovaných.
5. Žalovaní 1. až 3., sa k žalobe nevyjadrili.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul žalobcu, žalovaných 1. až 3. a vykonal listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise.
7. Žalobca po tom, čo ho prítomní žalovaní 1. až 3. na pojednávaní zbavili povinnosti mlčanlivosti o jeho notárskej činnosti, ktorú vykonal v ich prospech a z ktorej sa odvíja nárok uplatnený v tomto konaní na pojednávaní uviedol: Ja som bol rozhodnutím súdu poverený vykonaním úkonov v dedičskej veci po nebohom O. O., G. XX.XX.XXXX Q. J. XX.XX.XXXX ide o otca žalovaného 1, starého otca žalovaného 2 a svokra žalovanej 3. V tejto súvislosti bol predmetom dedičského konania aj rodinný dom na ulici A. Z. Č. a tam bol aj určená hodnota tohto rodinného domu. Pri prejednávaní veci žalovaný v 1. rade vzniesol požiadavku že mu vtedy hrozilo nejaké exekučné konanie, že nemôže nadobúdať nehnuteľnosti, po poučení že môže odmietnuť dedičstvo a tým by nehnuteľnosti prešli na jeho deti v rovnakom pomere. Pokiaľ si dobre pamätám povedal mi že má viac deti 4-5 z nich niektoré ešte nie sú plnoleté. Vtedy som ho poučil o tom že títo neplnoletí dedičia by museli nadobudnúť celý svoj dedičský podiel a teda aj podiel z rodinného domu, keďže išlo o vyššiu hodnotu. Po tomto poučení povedal, že dedičstvo neodmieta , ale chcel by zabrániť exekučnému konaniu že prevedie dom po prejednaní dedičstva na žalovaného 2 teda svojho syna. Pýtal som sa ho či už prebieha dedičské konanie, čo by mu takému prevodu bránil, on mi na to povedal, že exekučné konanie ešte neprebieha. Po skončení dedičského konania som vypočítal poplatky ktoré v tomto boli, išlo o sumu vrátane DPH teda za odmenu za prejednanie dedičstva v celkovej sume 507,97 eur. K tejto sume nemal žiadne námietky, a povedal, že túto sumu zaplatí aj s ostatnými dedičmi. Pojednávanie bolo 08.02.2016 a povedali mi, že túto odmenu uhradia po 15- februári po právoplatnosti rozhodnutia; mám na mysli osvedčenia o dedičstve, sp. zn. 8D/238/2015, som na ich požiadanie vyhotovil darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena na rodinný doma spolu s nehnuteľnosťami zapísanými na L. XXX O. C. Ú. Č., ktoré boli predmetom dedičského konania. Touto darovacou zmluvou, ktorá je podkladom pre toto konanie žalovaný 1. prevádzal nehnuteľnosti na žalovaného 2. ( svojho syna) a zároveň mala byť uzavretá aj zmluva o zriadení vecného bremena spočívajúca v práve doživotného užívania a bývania pre darcu teda žalovaného č.1 T. O. G.. XXXX Q. B. M. L. O. žalovanú v 3.rade. Po vyhotovení tejto notárskej zápisnice tam ešte bol potrebný dodatok, s tým že vecné bremeno malo zriadené aj pre matku žalovaného v 1.rade M. O., pre ktorú vecné bremeno v čase vyhotovenia zmluvy ešte zriadené nebolo ale bolo zriadené v dedičským rozhodnutím. Preto potom dodatkom z tohto vecného bremena bola vypustená M. O., my sme zmluvu robili na základe právoplatného dedičského rozhodnutia, zákon to umožňuje a vecné bremeno na M. O. ešte nebolo zapísané na liste vlastníctva. Zmluva bola vyhotovená 15.03.2016 a dodatok 29.04.2016. Po vyhotovení zmluvy bola vypočítaná odmena a náklady v súvislosti s týmito dvoma právnymi úkonmi, teda darovacou zmluvou a návrhom na vklad do katastra nehnuteľností. Odmena notára spočívala podľa vyhlášky 31/1993 položka 1a) čiže za úkon vo výške 248 eur, odmena za zaokrúhľuje na cele 50 centy nahor. Odmena v položke a) odsek 1 sadzobníka na výpočet odmeny je odstupňovaná výškou percenta alebo zlomkov percenta zo základu. Celkovo je odmena za jeden úkon 247,90 čiže sa zaokrúhľuje na 248 eur. Ďalej je tam účtovaná položka n citovanej vyhlášky teda overenie totožnosti piatich osôb, opravuje štyroch osôb to je 1,33 eur na osobu spolu v cene 5,32, potom je tam poskytnutie právnej pomoci § 18 a) citovanej vyhlášky v sume 25 eur, potom sú tam náklady za pridelenie čísla notárskej zápisnice centrálnym registrom to je 3,50 eur a uloženie notárskej zápisnice v centrálnom registri listín v sume 5,09 eura. Ďalej je tam poplatok za vklad dva krát po 66 eur, čiže 132 eur dokopy spolu je to 418,91 z tejto sumy daň z pridanej hodnoty 20% to činí 83,78 eur takže celkový poplatok vrátane odmeny a DPH je 502,69 eur. V tomto poplatku nie je započítaná odmena za vyhotovenie zmluvy o zriadení vecného bremena, a nie sú tam ani ďalšie náklady , ktoré v tejto súvislosti vznikli. Ani dodatok ktorý bol vyhotovený nebol účtovaný. Tá zmluva o vecnom bremene nie je účtovaná preto, pretože podľa notárskeho poriadku pokiaľ ide o dva právne úkony tak ten druhý úkon sa neúčtuje. Pamätám si že s tou M. O. vtedy bola žalovaná v treťom rade u mňa v kancelárii, L. O. a keď som sa jej pýtal že kedy zaplatia, bolo to v utorok a vtedy mi povedala že v piatok mi donesie peniaze. Potom po nejakých dvoch troch týždňoch som ich telefonicky urgoval odmenu, pretože oni nezaplatili ani za dedičské konanie, ktoré mali uhradiť do nejakých dvoch troch dní po právoplatnosti dedičského uznesenia, osvedčenia o dedičstve. Toto bolo právoplatné 24 februára 2016, čiže do 27 februára mali uhradiť túto sumu. Telefonicky sľubovali že o týždeň, o dva týždne, potom neskôr mi už telefón nedvíhali vyzval som ich písomne a doporučene všetkých troch. Výzvu prevzal žalovaný v druhom rade T. O. starší 20.03.2017 a taktiež žalovaná v treťom rade L. O. 20.03.2017. Vo výzve som uviedol aby tieto poplatky teda odmenu uhradili, inak budú vymáhané súdom, resp. exekučnou cestou. Nikto ma nekontaktoval, nikto mi nepovedal prečo to neuhradili a ako to chcú riešiť.
8. Na otázku súdu ďalej žalobca uviedol, že doposiaľ mu neuhradili odmenu ani z dedičského konania, ktoré pre nich ako súdom poverený notár, ako súdny komisár vykonal a dokopy tak za toto dedičské
konanie aj za úkony z ktorých odvíja nárok v tomto súdnom konaní by mu mali zaplatiť 1.007 ,- eura. Uhradil za nich aj poplatok do katastra 130,- eur, ale ani tieto poplatky mu doposiaľ neuhradili. Obe notárske odmeny to je ako za dedičské konanie, tak aj za notárske úkony z tohto konania si neuplatnil naraz preto, že v dedičskom konaní má sumu odmeny priznanú osvedčením o dedičstve, čo je právoplatným exekučným titulom, ak mu toto dobrovoľne neuhradia. Na otázku súdu, akým spôsobom určil hodnotu základu pre výpočet podielovej odmeny, uviedol, že si zabezpečil vyjadrenie realitnej agentúry v dedičskom konaní k oceneniu hodnoty rodinného domu a priľahlých pozemkov, čo považuje za odborné vyjadrenie. Takto určil základ pre výpočet odmeny v sume 46.124 ,- eur. O poskytnutie takéhoto odhadu požiadal iba jednu realitnú agentúru, nie viac. Na otázku súdu prečo takto podrobne nešpecifikoval svoju odmenu a súvisiace náklady, ako ich špecifikoval pri svojej výpovedi na súdnom pojednávaní, aj v svojej výzve na zaplatenie, ktorú žalovaným zaslal, žalobca uviedol, že tieto položky z nej boli prejednané po vyhotovení a skončení notárskej zápisnice o darovacej zmluve a zmluve o zriadení vecného bremena, nevzniesli voči tomu žiadne námietky a preto to považoval, že s touto sumou súhlasia. Na otázku súdu, kedy žalovaných informoval o výške odmeny, alebo aspoň predpokladanej výške odmeny, žalobca uviedol, že ich informoval po skončení notárskej zápisnice, čiže darovacej zmluvy a zmluvy o vecnom bremene.
9. Žalovaný v 1.rade potvrdil spôsob výkonu notárskych úkonov tak, ako ich popísal žalobca - notár, ale notárska odmena pre nich bola veľmi veľká suma, mysleli si, že na to budú mať, ale žili z jedného platu a nedalo sa to vyplatiť naraz. On pracoval vo VSD ako elektromontér, manželka bola nezamestnaná a syn robil iba brigádne. Pokiaľ ide o oznámenie výšky notárskej odmeny, žalobca im určite výšku tejto odmeny oznámil až po vyhotovení všetkých notárskych úkonov.
10. Žalovaný v 2.rade na pojednávaní uviedol, že okolnosti uzavretia zmlúv boli také ako ich popísal notár. Pokiaľ ide o výšku notárskej odmeny, túto im notár určite oznámil až po vyhotovení všetkých zmlúv.
11. Žalovaná v 3.rade na pojednávaní uviedla, že notár im výšku svojej odmeny oznámil až po vyhotovení všetkých zmlúv.
12. Na pojednávaní súd vykonal predložené listinné dôkazy a to: notárska zápisnica z 15.03.2016 č. G., G., G. XXXX/XXXX obsahujúca úkon darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena, ďalej dodatok z 29.04.2016 pod rovnakými číslami tejto darovacej zmluvy, návrh na vklad vlastníctva do katastra nehnuteľností z 15.03.2016, výzva na úhradu odmeny vrátane nákladov notára za vyhotovenie darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 15.03.2017 s doručenkami o doručení T. O. M. Q. L. O..
XX. Po zhodnotení vykonaných dôkazov a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, pričom súd starostlivo prihliadol na všetko čo vyšlo počas konania najavo, súd zistil tento skutkový stav:
14. Žalobca pôsobí vo funkcii notára. Súdom bol ako súdny komisár poverený na prejednanie dedičstva, dedičskej veci po poručiteľovi O.U. O. J. XX.X.XXXX, otca žalovaného 1. a starého otca žalovaného 2. a svokra žalovanej 3. v súdnom konaní sp. zn. XD XXX/XXXX. Po skončení dedičského konania, to je po právoplatnosti osvedčenia o dedičstve v tomto konaní, ho žalovaní 1. až 3. požiadali o vykonanie ďalších notárskych úkonov. Na základe toho pre nich dňa 15.3.2016 vyhotovil vo forme notárskej zápisnice pod sp. zn. G., G. XXXX/XXXX, G. XXXX/XXXX darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena na nehnuteľnosti zapísané na L. Č.. XXX v kat. území Čemerné. Zároveň im vyhotovil návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Dňa 29.4.2016 pre nich rovnako vo forme notárskej zápisnice vyhotovil dodatok tejto zmluvy. Pri vyhotovení darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena žalobca podal príslušnej správe katastra návrh na vklad vlastníctva do katastra nehnuteľností v zmysle tejto zmluvy, po vyhotovení dodatku k tejto zmluve podal ďalší návrh na vklad do katastra. Výšku svojej odmeny a súvisiacich nákladov žalobca všetkým žalovaným oznámil až po vyhotovení všetkých požadovaných notárskych úkonov. Z tohto titulu od nich žiada zaplatenie sumy 502,69,- eur. Pri tom im presne nešpecifikoval, aká časť tejto sumy tvorí odmenu notára a z akého titulu a aká časť sú súvisiace náklady a z akého titulu. Potom, čo mu žalovaní tieto nároky nezaplatili, vyzval ich na ich zaplatenie písomnou výzvou zo dňa 15.3.2017. Rovnako ani v nej presne všetky tieto položky nešpecifikoval, špecifikoval ich až súdu na pojednávaní v tejto veci. Pri výpočte svojej podielovej odmeny vychádzal z hodnoty základu - ocenenia nehnuteľností, ktoré boli predmetom notárskych úkonov v sume 46.124,-
eur, ktoré si zabezpečil od realitnej agentúry v dedičskom konaní, ktoré predchádzalo tomuto súdnemu konaniu.
15. Na zistený skutkový stav aplikoval nasledovné právne normy:
16. Podľa § 95 ods. 1 Zákona č. 323/1992 Zb. Notárskeho poriadku (ďalej len NP) za činnosť podľa tohto zákona patrí notárovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, ktoré tvoria príjem notára. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia notár je pred vykonaním úkonu notárskej činnosti povinný informovať účastníka o predpokladanej výške jeho odmeny, inak mu odmena nepatrí. To neplatí, ak je potrebné úkon notárskej činnosti vykonať bezodkladne.
17. Podľa § 3 vyhlášky MSSR č. 31/1993 Z.z. o odmenách a náhradách notárov, ak je za notársky úkon určená odmena podľa ceny, základom odmeny je cena predmetu notárskeho úkonu. Ak je cena predmetu notárskeho úkonu nižšia než cena zistená podľa cenových predpisov, základom odmeny je takto zistená cena.
18. Podľa § 5 citovanej vyhlášky: sadzby odmeny notára podľa § 2 ods. 1 sú určené pevnými sumami alebo percentom z ceny predmetu notárskeho úkonu, a to za jednotlivé notárske úkony, alebo za súhrn notárskych úkonov.
19. Podľa § 9 ods. 1 citovanej vyhlášky MSSR notár má popri nároku na odmenu aj nárok na:
a, náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním notárskeho úkonu (najmä cestovné a telekomunikačné výdavky, zaplatená odmena za znalecký posudok, preklad, odpis, odmena a náhrada hotových výdavkov uhradená Notárskej komore Slovenskej republiky za prístup do Centrálneho informačného systému a iné), b) náhradu za stratu času.
20. Podľa ods.2 citovaného ustanovenia vyhlášky MSSR: Notár sa môže vopred dohodnúť so žiadateľom na druhu a výške niektorých hotových výdavkov, ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s vykonaním notárskeho úkonu.
21. Podľa §255 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
23. Podľa § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí
24. Po aplikovaní citovaných právnych noriem na zistený skutkový stav veci súd vec takto právne hodnotí:
25. Zo samotnej podanej žaloby, ako aj z výsluchu všetkých sporových strán vrátane žalobcu, ako aj z vykonaných listinných dôkazov vyplýva, že notár oznámil nielen svoju odmenu, ale aj súvisiace náklady svojim klientom - žalovaným, až po vyhotovení notárskych úkonov. Je to v priamom rozpore s § 95 ods. 2 NP a § 9 ods. 2 vyhlášky MSSR č. 31/1993 o odmenách a náhradách notárov. § 95 ods. 2 NP hovorí, že notár je pred vykonaním úkonov notárskej činnosti povinný informovať účastníkov o predpokladanej výške jeho odmeny, inak mu odmena nepatrí. To neplatí, len ak je potrebné úkon notárskej činnosti vykonať bezodkladne. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, a napokon to ani žalobca netvrdil, že by úkony, ktoré poskytol žalovaným bolo nevyhnutné vykonať bezodkladne. Na základe toho mu v zmysle citovaného § 95 ods. 2 NP odmena nepatrí. I keď síce v zmysle citovaného § 9 ods. 2 citovanej vyhlášky MSSR č. 31/1993 Z.z. sa notár môže vopred dohodnúť so žiadateľom na druhu a výške niektorých hotových výdavkov, ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s vykonaním notárskeho úkonu a notár - žalobca tak neurobil, § 95 ods. 2 NP absenciu takejto vopred dohody o spôsobe úhrady hotových výdavkov nesankcionuje tým, že by mu nemali patriť, toto sa týka iba odmeny notára.
26. Z uvedených dôvodov súd priznal žalobcovi dvakrát po 66,-eur, spolu 132,-eur, to je úhradu nákladov za dvakrát návrh na vklad do katastra nehnuteľností - po vyhotovení darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena a po vyhotovení dodatku k nej, ktoré poplatky notár za svojich klientov preukázateľne uhradil. V časti uplatnenej odmeny notára súd žalobu zamietol.
27. Podporne súd uvádza, že žalobca ani neuniesol dôkazné bremeno ohľadom výpočtu výšky podielovej odmeny notára vyúčtovanej žalovaným. Ani pred, ani po vykonaní notárskych úkonov žalovaným nešpecifikoval z akej hodnoty základu vychádzal pri výpočte svojej podielovej odmeny. Uviedol to až na pojednávaní súdu, že vychádza z hodnoty nehnuteľností v sume 46.124,- eur, ktorú zistil odhadom realitnej kancelárie, ktorú považoval za odborné vyjadrenie, avšak v inom - dedičskom konaní súdu, to je nie v tomto konaní. V tomto konaní na preukázanie týchto svojich tvrdení nenavrhol, ani nepredložil súdu žiadne dôkazy.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa §255 ods. 2 CSP. V konaní boli v prevažnej miere úspešní žalovaní, ale žiadnemu z nich žiadne trovy konania v súvislosti s týmto konaní nevznikli, ani si nikto z nich žiadne trovy neuplatnil, preto im súd nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Žalovaným 1. až 3., ktorí sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva na odvolanie voči nemu toto práve nemajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Žalovaným 1. až 3., ktorí sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva na odvolanie voči nemu toto práve nemajú.