Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_18C-64-2012.pdf
PDF · 90.32 KB
Case nature
Subarea
18C/64/2012
Uznesenie
Okresný súd Humenné v právnej veci žalobkyne: Y.. Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXX, XXX XX Q., zast. advokátkou JUDr. Jankou Vasiľovou, so sídlom Kudlovská 1, Humenné, proti žalovaným: 1. Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXXX/XXX, XXX XX Q., 2. E. V., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. č. XXX, 3. R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXXX/XXX, XXX XX Q., o ochranu vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Žiadna zo strán sporu nemá p r á v o na náhradu trov konania.
V r a c i a sa žalobcovi súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 92,80 eur, ktorého vrátenie vykoná do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia Slovenská pošta, a.s. - prevádzkovateľ systému.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.04.2012 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že pôvodne žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní do 15 dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť oplotenie v dĺžke XX m, ktoré neoprávnene zasahuje do pozemku jej patriacemu, parc. č. Z. XXXX/X o výmere XXX m2 zapísaného na LV č. XXXX k. ú. Q. a v tej istej lehote v rozsahu zistenom znaleckým dokazovaním vypratať časť hospodárskej budovy, ktoré nie je evidovaná v súbore popisných informácií katastra nehnuteľností a je postavená na parcele CKN XXXX o výmere XXX m2, t. j. zastavanej plochy a nádvoria zapísanej na LV č. XXX k. ú. Q. zasahujúcej do pozemku žalobkyne parcela CKN XXXX/ X. Zároveň žiadala, aby žalovaní v lehote 15 od právoplatnosti rozsudku odstránili 2 ovocné stromy
- samorasty stojace v blízkosti spoločnej hranice medzi pozemkami účastníkov konania, ktoré bránia výstavbe oplotenia a určil, že žalovaní sú povinní zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne nadmerným prenikaním pachu a množenia hmyzu z odkrytého hnojiska, nachádzajúce sa za rodinným domom patriacim žalovanému v 1. rade, súp. č. XXXX, postavenom na parcele CKN č. XXXX, zapísanom na LV č. XXXX k. ú. Q. na nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne zapísané na LV č. XXXX k. ú. Q. a vnikaniu domácej hydiny žalovaných na pozemky žalobkyne parc. č. CKN XXXX/X a CKN č. XXXX/X zapísaných na LV č. XXXX k. ú. Q..
2. Pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX sa na tunajšom súde viedlo konanie na návrh pôvodných žalovaných v tomto konaní o určenie hranice medzi predmetnými pozemkami. Súd žalobu zamietol rozsudkom č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.12.2021.
Uznesením č.k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX súd konanie sp. zn. XXC/XX/XXXX prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX.
3. Dňa 25.03.2022, ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej, žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť a navrhla konanie zastaviť. Zároveň navrhla, aby súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu neprizná.
Podanie návrhu odôvodnila tým, že žalovaní proti potvrdzujúcemu rozsudku Krajského súdu v T. sp. zn. XXCo/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Okresného súdu Q., sp. zn. XXC/ XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX podali dovolanie zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom namietali, že súdy oboch inštancií nesprávnym procesným postupom mali znemožniť strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že malo dôjsť k porušeniu ich práva na spravodlivý proces. Žalovaní navrhli, aby dovolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Q. sp. zn. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 05.11.2019 spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v T. sp. zn. XXCo/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX a vec vrátil Okresnému súdu Q. na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Poukázala, že vyjadrenie žalovaných o údajnej nevykonateľnosti dovolaním napadnutých rozsudkov je irelevantné, nakoľko súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov z dôvodu, že vlastnícka hranica medzi dotknutými parcelami CKN č. XXXX/XX a parc. CKN č. XXXX na jednej strane a parcelami CKN č. XXXX/XX a parc. CKN č. XXXX/X na druhej strane podľa platného stavu katastra nehnuteľností prebieha v rámci krajne dovolených odchýlok X,XX m pri lomovom bode XXXX-XX a je v súlade s verejnými listinami (dohody o vydaní vecí z roku XXXX, ktorých podkladom bol geometrický plán č. XXX-XXX-XXX- XX. Aj v prípade ak by vlastnícka hranica medzi dotknutými pozemkami podľa platného stavu katastra nehnuteľností, neprebiehala v rámci dovolených odchýlok, išlo by o zmenu priebehu pôvodnej vlastníckej hranice pred THM pozemkov strán sporu vydržaním spornej plochy pozemkov zo strany žalobkyne, s čím sa stotožnili súdy oboch inštancií. Nakoľko súdy oboch inštancií považovali platný stav priebehu hranice medzi dotknutými pozemkami strán sporu za správny, nie je dôvod na žiadnu rekonštrukciu dát z pôvodného merania z roku XXXX a teda ani na zápis akejkoľvek zmeny priebehu hranice do katastra nehnuteľností. Vlastnícke právo podľa súčasných údajov katastra nehnuteľností je v súlade s platnými právnymi listinami a v rozsahu obnovenia vlastníckeho práva k pôvodným nehnuteľnostiam na základe geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX-XX.
V súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Q. pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom K.. R. F. medzi iným zamerané aj na správnosť oplotenia medzi parcelami CKN č. XXXX/XX, č. XXXX, č. XXXX vo vlastníctve žalovaných a parcelami vo vlastníctve žalobkyne CKN č. XXXX/XX, č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX, teda po celej dĺžke hranice nielen v spornej časti a porovnanie užívacieho stavu v teréne v zmysle Uznesenia Okresného súdu Q., sp. zn. XXC/XXX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.5.2015. Znalec v znaleckom posudku č. XX/XXXX skonštatoval, že oplotenie je vybudované na pozemkoch žalobkyne, po zmeraní v teréne, znalec zistil, že užívací stav nie je v rozpore s meraním v rámci THM. Z uvedeného je zrejmé, že v konaní XXC/XXX/XXXX nebola riešená len časť hranice pozemkov medzi spornými stranami v časti od lomového bodu XX-XX do bodu do bodu XXXX-XX a bodu XXXX/X ale priebeh hranice medzi vyššie uvedenými pozemkami, t.j. po celej dĺžke. Znaleckým dokazovaním vykonaným znalcom K.. R. F. bolo preukázané, že užívací stav zameraný v teréne je správny a teda nie je dôvod na pokračovanie v konaní o vypratanie časti hospodárskej budovy a ani odstránenie oplotenia v časti, v ktorej malo zasahovať do pozemku žalobkyne na parc. CKN XXXX/X na LV XXXX. k. ú. R..
Uviedla, že po smrti svojej manželky Y. F. v roku XXXX alebo XXXX, žalovaný sám odstránil ovocné stromy - samorosty zo svojho pozemku, čím odpadol dôvod ďalšieho konania aj v tejto časti žaloby, rovnako ako aj nárok žalobkyne na zdržanie sa zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne nadmerným prenikaním prachu a množenia hmyzu z odkrytého hnojiska, ktorý už nie je aktuálny, nakoľko žalovaný v 1/ rade už nechová hospodárske zvieratá.
4. Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
5. V danej právnej veci žalobkyňa zobrala žalobu späť v celom rozsah a to ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej, preto súd žalovaných nežiadal o súhlas so späťvzatím žaloby a v zmysle uvedených zákonných ustanovení konanie zastavil.
6. Podľa § 256 ods. 1 zákona CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Z procesného hľadiska vzhľadom na okolnosti prejednávaného sporu žalobkyňa zavinila zastavenie konania vzhľadom na skutočnosť, že zobrala žalobu v celom rozsahu späť. Žalovanému tak vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobkyňa pokiaľ sa jedná o rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania žiadala, aby súd žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.
Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, ktorá je osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou. V prípade zastavenia konania pre späťvzatie žaloby je to teda tá strana sporu, ktorá zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Pre účely náhrady trov konania pri zastavení konania je možno otázku zavinenia na tomto zastavení skúmať iba z procesného hľadiska. To má ten dôsledok, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila vždy tá strana sporu, ktorá vzala žalobu na začatie konania späť bez uvedenia dôvodu, alebo z dôvodu, ktorý nespočíva v správaní sa protistrany.
7. Súd na daný prípad považoval za potrebné aplikovať ustanovenie § 257 CSP.
K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody (pozri k tomu bližšie napr. Mazák, J., Šoltýs, Ľ.: Trovy konania v civilnom procese. Bratislava : Slovenská advokátska komora. 1997, s. 95). Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania, ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nálezy Ústavného súdu Českej republiky vo veciach sp. zn. K.. Ú. XXX/XXXX sp. zn. K.. Ú. XXX/XX či sp. zn. K.. Ú. XXX/XX ? www.nalus.cz).
Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Toto ustanovenie CSP ponecháva osobitné kritérium súdu na nepriznanie náhrady trov konania. Uplatnenie tejto konštrukcie však prichádza do úvahy len výnimočne, osobitné kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa treba vykladať reštriktívne.
Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania. Použitie tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí.
8. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn XCdo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX : ,, Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu
na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. V súvislosti s požiadavkou dovolateľky na nepriznanie náhrady trov dovolacieho konania protistrane aj pre dôvody hodné osobitného zreteľa dovolací súd poznamenáva, že ustanovenie § 257 CSP (predtým § 150 ods. l O.s.p.) predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. C. XX/XXXX). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. X Y. XX/XXXX, X Z. XX/XXXX či X Y. XX/XXXX), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, K.. Ú. XXX/XX, či K.. Ú. XXX/XX), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, K.. Ú. XXX/XXXX). Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, K.. Ú. XXXX/XX). Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.“
9. V danej právnej veci súd vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa jednak v predmete sporu - ochrana vlastníckeho práva a úprava susedských vzťahov strán konania, ktoré sú už aj tak vážne narušené, čo mal súd za preukázané z jednotlivých vyjadrení strán sporu. Dôvod hodný osobitného zreteľa súd vzhliadol aj v samotnom konaní žalovaných, ktorí po začatí konania sami odstránili ovocné stromy, hnojisko, teda odpadli dôvody pre ktoré sa žalobkyňa domáhala ochrany časti svojich dotknutých práv súdnou cestou. Preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na ich náhradu.
10. Podľa § 11 ods. 3, ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch ( ďalej len ,,Zákon“), poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci. Okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Podľa § 11 ods. 6 písm. b) Zákona, orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe
vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
11. Zo súdneho spisu bolo zistené, že žalobkyňa zaplatila súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 99,50 eur.
12. Keďže žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej, súd zároveň rozhodol o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu žalobkyni vo výške 92,80 eur tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).