Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cob-170-2017.pdf
PDF · 78.5 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/170/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: HE - DOSS, s.r.o. so sídlom Oravská Polhora 1010, IČO: 45 670 498, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o. so sídlom Radlinského 1729, Dolný Kubín, IČO: 47 238 429, proti žalovanej: W. C. P., bydliskom A. XXX/XX, XXX XX J. (do 22.10.2014 podnikajúca pod obchodným menom Zuzana Komžíková - SUSAN s miestom podnikania Urbánkova 904/23, Prievidza, IČO: 44 651 767), v spore o zaplatenie 1.777,06 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 6Cb/17/2014-83 zo dňa 15. marca 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.777,06 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne, z dlžnej sumy od 26.04.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca si proti žalovanej uplatnil nárok na zaplatenie 1.777,06 Eur s príslušenstvom titulom neuhradenej kúpnej ceny za dodaný tovar, ktorú mu žalovaná odmietla zaplatiť dôvodiac tým, že tovar si od žalobcu neobjednala, a že bolo zneužité jej firemné označenie. Z dokazovania vykonaného výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov: D. H., E. R., oboznámením faktúry č.l. 2, výpisu z obchodného registra žalobcu, výpisu zo živnostenského registra žalovanej a uznesenia ČVS:ORP-989/PD-PD-2014 súd prvej inštancie zistil, že žalobca na základe objednávky dodal žalovanej objednaný tovar podľa ich dohody dňa 26.03.2013. Žalobca po tom, čo dodal tovar žalovanej, vyúčtoval jej kúpnu cenu, a to faktúrou VF13/067 z 26.03.2013 na sumu 1.777,06 Eur, s termínom splatnosti 14 dní, ktorú mu žalovaná nezaplatila. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že od žalobcu žiaden tovar neobjednala ani neprevzala, že žalobcu pozná z dôvodu, že bol u nej urgovať úhradu faktúry, ale ona mu nie je ochotná uhradiť žiadnu sumu, lebo tovar neprevzala, na faktúre je len pečiatka a nie jej podpis, pričom zneužitie pečiatky riešila podaním trestného oznámenia. Z výsluchu svedka D. H. súd prvej inštancie zistil, že je zamestnaný u žalobcu 2 roky, že navštívil prevádzku žalovanej v roku 2013, kedy tam bola prítomná osobne aj žalovaná a za účasti neznámej osoby si z katalógu žalobcu objednala sporný tovar, ktorý jej bol dodaný svedkom. Tovar prevzali zamestnanci žalovanej, kde po vyložení tovaru za prítomnosti žalovanej a jej zamestnanca bola vystavená faktúra, ktorá je zároveň dodacím listom, ktorú žalovaná opatrila pečiatkou a podpisom. Z výsluchu svedka E. R. vyplynulo, že bol zamestnanec žalovanej asi v rokoch
2014-2015, lebo si to z dôvodu, že tam pracoval na čierno, presne nepamätal, ale pamätal si dodanie sporného tovaru, lebo vodič žalobcu žalovanej priniesol veľký sáčok syrových korbáčov a ona ich zamestnancom nechcela dať. Svedok R. sa nevedel sa presne vyjadriť ku skutočnosti, kto presne tovar objednal, či žalovaná, jej manžel alebo on sám, avšak to, že tovar dodaný bol, osvedčil tým, že po dodaní boli rakvy vystavené vo výstavnej miestnosti a prevzatie tovaru aj žalovaná osobne podpísala, svedok uvedenú faktúru nepodpísal. Z uznesenia ČVS: ORP-989/PD-PD-2014 zo dňa 19.05.2015 /č.l. 45-46/ súd prvej inštancie zistil, že žalovaná bola prítomná pri objednávke krížov a rakiev od žalobcu, bola prítomná pri dodávke objednaného tovaru, mala vedomosť o vystavenej faktúre č. VF/13/067 za dodaný tovar. Prvoinštančný súd pri právnom posúdení veci vychádzal z ust. § 409 ods. 1 , § 412 ods. 1, § 450 ods. 1 a z ust. § 365 a § 369 ods. 1 Obch. zák. a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny uplatnený žalobou je dôvodný, pretože listinnými dôkazmi, uznesením ČVS: ORP-989/PD-PD-2014 zo dňa 19.05.2015 a výpoveďami svedkov E. R. a D. H. bolo preukázané, že žalobca tovar vyúčtovaný faktúrou č. VF 13/067 zo dňa 26.03.2013 žalovanej dodal. Keďže žalovaná sa dostala so zaplatením kúpnej ceny do omeškania, okrem istiny 1.777,06 Eur je povinná zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 1.777,06 Eur od 26.04.2013 do zaplatenia. Výrok o nároku žalobcu na náhradu trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 262 ods. 1 CSP s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.
2. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedla, že nakoľko ona si od žalobcu žiaden tovar neobjednala a ani od neho žiaden tovar neprevzala, odmieta mu čokoľvek platiť. Ak tovar prevzali R. alebo P., nech to zaplatia oni. Žiadala preto, aby odvolací súd nezmyselný rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Poukázal na to, že pokiaľ žalovaná v odvolaní tvrdila, že si od neho žiaden tovar neobjednala a neprevzala, z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že medzi ním a žalovanou došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, čo bolo preukázané listinnými dôkazmi a výpoveďami svedkov E. R. a D. H.. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Žalobca tiež uviedol, že podľa jeho názoru odvolanie žalovanej nemá náležitosti vymedzené v ustanovení § 363 v nadväznosti na ust. § 365 ods. 1, 2 CSP, preto ho je potrebné odmietnuť podľa § 386 písm. d) CSP.
4. Žalovaná v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalobcu opäť uviedla, že od žalobcu si tovar neobjednala a neprevzala ho, a ak tak urobil E. R., nech to zaplatí on. Celú záležitosť označila za podvod zo strany žalobcu a za pokus obohatiť sa na jej úkor.
5. Žalobca tvrdenia uvedené v stanovisku žalovanej označil za účelové.
6. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je neopodstatnené, a že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP s tým, že v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože vo veci nebolo potrebné zopakovať dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem.
7. Z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie, najmä zo svedeckých výpovedí D. H. a E. R., ale aj z listinných dôkazov - z faktúry č. VF/13/067 zo dňa 26.03.2013 a z uznesenia Obvodného oddelenia Policajného zboru Prievidza zo dňa 19.05.2015 ČVS:ORP-989/PD-PD-2014 nepochybne vyplynulo, že žalobca dodal žalovanej objednaný tovar v množstve a druhu uvedenom v predmetnej faktúre. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver o existencii záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v zmysle § 409 Obch. zák. a povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu za dodaný tovar v súlade s ust. § 450 ods. 1 Obch. zák. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nezmyselné, lebo on si tovar neobjednala, ani ho neprevzala, táto jej argumentácia je v rozpore so skutkovými zisteniami na základe vykonaných dôkazov, lebo okolnosti dodania tovaru do miesta jej prevádzky popísali vyššie uvedení svedkovia vo svojich výpovediach. Žalovaná svoje námietky uvedené v odvolaní bližšie nezdôvodnila, neuviedla, v čom vidí pochybenie súdu prvej inštancie pri hodnotení dôkazov, ustálení skutkového stavu a pri právnom posúdení veci. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s požiadavkami stanovenými v § 220 ods. 2 CSP a odvolací súd sa s týmto odôvodnením stotožnil. Žalovaná v odvolaní proti rozsudku neuviedla žiadne také skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.
8. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
9. O nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, má proti žalovanej nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.
10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).