Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-1568-2000.pdf
PDF · 84.24 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/1568/2000
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej Ing. Marty Helmeczyovej, s miestom podnikania Tomášikova 38, Prešov, IČO: 14 321 581, zastúpenej JUDr. Stelou Wildeovou, advokátkou, so sídlom Palárikova 3, Prešov, proti povinnému MODUL M, spol. s r.o., naposledy so sídlom ul. kpt. Nálepku č. 10 , Liptovský Mikuláš, IČO: 31 581 285, pre vymoženie pohľadávky 3.319,39 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Stanislavom Moskovičom, so sídlom Exekútorského úradu Floriánova č. 2, Prešov, pod spisovou značkou EX 211/2000, takto
rozhodol:
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e.
II. Oprávnenej u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislavovi Moskvičovi trovy exekúcie vo výške 132,68 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Stanislavom Moskvičom sa dňa 20. 10. 2000 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 211/2000 na vymoženie pohľadávky vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 eura) s príslušenstvom, priznanej vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 4Cb 99/00-20 zo dňa 20. 06. 2000. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 006964 * zo dňa 10. 11. 2000, ktoré udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 100.000,- Sk spolu s úrokmi z omeškania 20% od 16. 06. 1999 do zaplatenia, trovy konania 6.720,- Sk a trovy exekúcie.
2. V priebehu exekúcie súdny exekútor súdu predložil podnet na zastavenie exekúcie, z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra.
3. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
4. Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 01. 2002, (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak to ustanovuje tento zákon.
6. Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Výpisom z obchodného registra Okresného súdu Žilina mal súd preukázané, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.: 25-24K 469/99-60 zo dňa 25. 06. 2001, ktorým bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu nedostatku majetku, na základe čoho bol povinný v zmysle § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka vymazaný z obchodného registra dňom 22. 01. 2003. Zánikom právnickej osoby zanikla aj spôsobilosť povinného byť účastníkom konania. Nakoľko povinný zanikol bez právneho
nástupcu, ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť a preto súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Citované ustanovenie Exekučného poriadku výslovne neuvádza ako dôvod zastavenia exekúcie nemajetnosť povinného. Právna úprava v § 203 Exekučného poriadku však predpokladá situáciu, keď zistená nemajetnosť povinného bráni súdnemu exekútorovi vymôcť od neho pohľadávku a trovy exekúcie.
8. V podnete na zastavenie exekúcie súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 183,92 eura.
9. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002, a výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
10. Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 01. 02. 2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
11. Z dôvodu zastavenia exekúcie súd v súlade s citovaným ustanovením uložil oprávnenej povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.
12. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
13. Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. 03. 2017(ďalej len „vyhláška“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
14. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
15. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
16. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk. 17. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
18. Podľa § 23 ods. 1 a 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 20 Sk za každú aj len začatú polhodinu.
19. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., keďže predmetná exekúcia sa začala dňa 20. 10. 2000, súd pri určovaní výšky trov exekúcie vychádzal z vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom do 30. 04. 2008 (ďalej len „vyhláška“).
20. Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky priznal odmenu za dve hodiny účelne vynaloženú na exekúciu vo výške 13,28 eura. V súlade so zásadou primeranosti trov exekúcie a s prihliadnutím na obsah a rozsah úkonov označených súdnym exekútorom, súd priznal exekútorovi odmenu za vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 20 minút, za vypracovanie výzvy na poskytnutie súčinnosti povinného 10 minút, za vypracovanie výzvy 10 minút, za vypracovanie žiadosti o
poskytnutie súčinnosti (Slovenské telekomunikácie, Okresný úrad katastrálny úrad, OR PZ SR) 15 minút, vypracovanie záznamu z pracovnej cesty 5 minút, vypracovanie príkazu na začatie exekúcie banky 20 minút, vypracovanie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie 20 minút a vypracovanie žiadosti o súčinnosť v trvaní 5 minút. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za prijatie návrhu, naštudovanie, keďže tento úkon nesmeruje k vymoženiu pohľadávky, čo je podstatou výkonu exekučnej činnosti, za ktorú je exekútor odmeňovaný. V súlade so zásadou zákazu duplicitného priznávania odmeny za úkony exekučnej činnosti, súd nepriznal ani hodinovú odmenu za žiadosť o udelenie poverenia na okresný súd, nakoľko za tento úkon patrí exekútorovi paušálna suma podľa § 15 vyhlášky. Súdny exekútor v špecifikácii trov exekúcie uviedol časy trvania jednotlivých úkonov v dĺžke, ktorú súd nepovažoval za primeranú. Ide totiž prevažne o listiny, ktoré sú v podstate vzorovými podaniami v elektronickej podobe a teda použiteľné v každom exekučnom konaní. Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie skúma, či sú súčasne naplnené podmienky účelnosti, hospodárnosti, preukázateľnosti a primeranosti trov exekúcie, preto s prihliadnutím na obsah a rozsah jednotlivých úkonov určil čas trvania týchto úkonov, ktorý považuje za primeraný a hospodárny.
21. Okrem odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky má exekútor nárok aj na paušálnu odmenu za 4 úkony exekučnej činnosti po 3,32 eura, a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za 3 úkony každé zisťovania majetku povinného, spolu vo výške 13,28 eura.
22. Exekútorovi nepatrí paušálna suma za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko je z predloženého spisu zrejmé, že toto nebolo žiadnemu z účastníkov doručené osobne samotným exekútorom, resp. jeho zamestnancami. Pokiaľ súdny exekútor využije na doručenie úkonov podľa § 15 ods. 1 písm. b) až f) vyhlášky služby iného subjektu (pošty, kuriérskej služby), paušálna odmena mu nepatrí, iba náhrada poštovného.
23. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie súd je oprávnený posúdiť, či vyčíslené trovy sú účelné, primerané a zákonné. Z uvedeného vyplýva, že súd nerozhoduje v tej, ktorej veci podľa zaužívanej praxe exekútorov a iných súdov, ale vychádza výlučne z predloženého exekútorského spisu a exekútorovi môže priznať len tie trovy, ktorých vznik exekútor preukázal a ktoré účelne vynaložil pri vymáhaní pohľadávky. V zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada hotových výdavkov označená ako papier v sume 1,42 eura (71 x 0,02 eura), kopírovanie v sume 1,40 eura (7 x 0,20 eura), obálky D, DVR v sume 1,20 eura (15 x 0,08 eura), obálky obyčajná v sume 0,18 eura (6 x 0,03 eura), nakoľko ich súd považoval vzhľadom na obsah spisu za primerané, pričom súdny exekútor predložil doklady o kúpe. Súdnemu exekútorovi súd priznal aj náhradu hotových výdavkov za kolok v sume 1,66 eura, nakoľko ich v tejto výške mal preukázané z exekútorského spisu. Ďalej súdnemu exekútorovi patrí aj náhrada poštových výdavkov v sume 10,21 eura, a to za doručovanie žiadosti o udelenie poverenia v sume 0,75 eura, za upovedomenie o začatí exekúcie (oprávnenému a povinnému) v sume 0,75 eura a 0,85 eura, za doručovanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti (Slovenské telekomunikácie, kataster a OR PZ SR) v sume 2,25 eura (3 x 0,75 eura), za doručovanie príkazu na začatie exekúcie bankám v sume 4,68 eura (6 x 0,78 eura) a za doručenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti povinného v sume 0,93 eura. V tejto výške považoval súd hotové výdavky súdneho exekútora na základe predloženého exekútorského spisu za účelne a preukázateľne vynaložené pri vykonávaní exekučnej činnosti. Pri priznávaní náhrady poštovného vychádzal súd z predloženého vyúčtovania, z exekútorského spisu, z doručeniek a listín v ňom založených a z cien listových zásielok platných v čase doručovania jednotlivých písomností, zverejnených Slovenskou poštou. Náhradu budúcich nákladov spojených s doručovaním, súd exekútorovi nemohol priznať, pretože tieto sú toho času nepreukázateľné a súd je viazaný stavom v čase vydania rozhodnutia. Dňom 22. 01. 2003 bol povinný vymazaný z obchodného registra, čo súdnemu exekútorovi muselo byť známe a vec mala byť predložená súdu s podnetom na zastavenie exekúcie. Pokiaľ preto súdny exekútor vykonával úkony po uvedenom dátume, jedná sa o neúčelné úkony, za ktoré nie je možné súdnemu exekútorovi priznať žiadne trovy. Súdnemu exekútorovi súd nepriznal ani náhradu na overenie poverenia v sume 6,00 eura, nakoľko súd ich nemal zo strany súdneho exekútora žiadnym spôsobom preukázané.
24. Súdny exekútor si uplatnil cestovné náhrady vo výške 67,94 eura. V prípade, ak v konaní vznikne potreba osobného šetrenia v mieste sídla povinného, je na súdnom exekútorovi, či vykoná pracovnú cestu a aký spôsob dopravy pritom zvolí. Musí však dbať na to, aby v konaní nevznikali nehospodárne trovy exekúcie, ktoré neúmerne zaťažujú majetok účastníka konania. Súdny exekútor predložil súdu technický preukaz motorového vozidla Peugeot 1,4 16 V. evidenčné číslo VT 321AH, ktoré bolo použité
na vykonanie služobných ciest v roku 2001, uviedol však spotrebu paliva cestného motorového vozidla mimo mesto 6,5 l/100 km, pričom z technického preukazu vyplýva, že spotreba mimo mesto je 6,6 l/100km. V súlade so zásadou viazanosti súdu návrhom, tak súd na účely priznania cestovných náhrad vychádzal zo súdnym exekútorom uvedenej spotreby paliva cestného motorového vozidla mimo mesto 6,5 l/100km. Súdny exekútor uviedol cenu pohonnej látky vo výške 31,71 SK/l, za ktorú čerpal pri služobnej ceste vykonanej dňa 07. 03. 2001 a 17. 10. 2001. Vykonanie úkonov (služobných ciest dňa 07. 03. 2001 a dňa 17. 10. 2001) mal súd dostatočne preukázané správou z výkonu súdneho exekútora. Súdny exekútor súdu síce nepredložil doklad o kúpe PHM v roku 2001, avšak súd súdnym exekútorom uvedenú cenu PHM (31,71 Sk) považuje za primeranú. Náhrada za spotrebované pohonné hmoty predstavuje za vykonané služobné cesty dňa 07. 03. 2001 a 17. 10. 2001 sumu vo výške 52,00 eura (2 x 380 km x 0,065 l/km x 31,71 Sk/l). Základnú náhradu si súdny exekútor neuplatnil, preto súd v súlade so zásadou viazanosti súdu návrhom súdnemu exekútorovi základnú náhradu nepriznal. Súdnemu exekútorovi zároveň patrí v zmysle § 23 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky náhrada za stratu času za 1 1 hod., cena za každú aj začatú hod. je 20,00 Sk, spolu vo výške 15,94 eura (2 x 240, 00 Sk). Spolu bola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada hotových výdavkov vo výške 84,01 eura.
18. Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil priznanú odmenu a náhrady v celkovej výške 110,57 eura o 20 % DPH, t. j. o sumu 22,11 eura. Celkom súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 132,68 eura, ktoré je povinná zaplatiť oprávnená.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o zastavení exekúcie, možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o trovách exekúcie, odvolanie n i e j e prípustné ( § 355 ods. 2, § 357 Civilný sporový poriadok).