Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_20S-86-2015.pdf
PDF · 76.17 KB
Case nature
Subarea
20S/86/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, predsedom senátu JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobcu: LIBERTA REAL, s.r.o., so sídlom Macov 6, IČO: 36 272 795, zastúpeného advokátom Mgr. Tomášom Kováčom, so sídlom Mýtna 42, Bratislava proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova ulica 8, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- TT-OVBP2-2015/018205/Pa zo dňa 23.6.2015, o sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave, č.k. 20S/86/2015-117 zo dňa 11.12.2017 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Trnave, č.k. 20S/86/2015-127 zo dňa 24.1.2018 vydaných vyšším súdnym úradníkom takto
rozhodol:
I. Správny súd sťažnosť žalobcu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 20S/86/2015-52 zo dňa 28.6.2016 postupom podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2015/018205/Pa zo dňa 23.6.2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu Obce A. č. 61/2015-02/SOcÚ zo dňa 11.4.2015. Prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím zamietol návrh na predĺženie platnosti územného rozhodnutia č. 116/2012-005/SOcÚ zo dňa 18.2.2013 na stavbu „obytný súbor 5. rodinných domov A.“ na pozemkoch parc. č. 50/22, 50/23, 50/24, 50/25, 50/26, 50/40 a 51/5 v katastrálnom území A. pre stavebníka, ktorým je žalobca.
2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, žiadal, aby kasačný súd tento rozsudok Krajského súdu v Trnave zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-TT- OVBP2-2015/018205/Pa zo dňa 23.6.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu Obce A. č. 61/2015-02/SOcÚ zo dňa 11.4.2015 zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že rozsudok krajského súdu vychádza z nedostatočne, resp. nesprávne zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bol prijatý nesprávny právny záver, pričom zdôraznil, že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR.
3. Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 4Sžk 5/2017 zo dňa 6.6.2017 rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 20S/86/2015-52 zo dňa 28.6.2016 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. OU-TT- OVBP2-2015/018205/Pa zo dňa 23.6.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu Obce A. č. 61/2015-02/SOcÚ zo dňa 11.4.2015 zrušil a vec vrátil Obci A. na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. V závere odôvodnenia tohto rozhodnutia uviedol, že úlohou žalovaného bude o návrhu na predĺženie času platnosti predmetného územného rozhodnutia zo dňa 18.2.2013, č. 116/2012-005/SOcÚ meritórne rozhodnúť. O náhrade trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1, 2 SSP v spojení s § 167 ods. 1 veta prvá SSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi
priznal úplnú náhradu trov konania proti žalovanému za celé konanie, pričom o ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP a nasl. Krajský súd v Trnave.
4. Následne vyšší súdny úradník tunajšieho súdu postupom podľa § 175 ods. 1,2 SSP uznesením č.k. 20S/86/2015-117 zo dňa 11.12.2017 rozhodol o výške náhrady trov konania tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 1 110,48 eur, z toho sumu 1 098,90 eur na účet právneho zástupcu žalobcu Právne centrum, s.r.o. Bratislava a sumu 151,58 eur na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Tomáša Kováča, všetko v lehote 15 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení tohto rozhodnutia bolo konštatované, že postupoval podľa § 175 ods. 2 SSP, keď žalovaného ako v konaní neúspešného účastníka zaviazal k náhrade trov konania žalobcovi za zaplatený súdny poplatok za žalobu a za kasačnú sťažnosť (odvolanie) spolu vo výške 140 eur a tiež k náhrade trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1 110,48 eur (958,90 eur + 151,58 eur). Vzhľadom na k tomu, že pri súčte týchto súm došlo zo strany súdu k chybe v počítaní, tak opravným uznesením č.k. 20S/86/2015-127 dňa 24.1.2018 bola opravená výroková časť uznesenia zo dňa 11.12.2017 tak, že žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 1 250,48 eur (1 098,90 eur + 151,58 eur), a to postupom podľa § 143 SSP.
5. Proti tomuto uzneseniu č.k. 20S/86/2015-117 zo dňa 11.12.2017, ktoré vydal vyšší súdny úradník podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu sťažnosť zo dňa 26.1.2018, ktorá bola tunajšiemu súdu doručená dňa 31.1.2018 a ktorou sa domáhal zmeny napadnutého uznesenia tak, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 1 856,51 eur pozostávajúcich zo zaplatených súdnych poplatkov vo výške 140 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1 408,76 eur, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný na účet advokátskej kancelária Právne centrum, s.r.o. a sumy 307,75 eur na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Tomáša Kováča a titulom trov právneho zastúpenia, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Namietal, že správnym súdom uložená povinnosť žalovanému zaplatiť trovy konania nie je priznaná v správnej výške (súčet súm trov konania priznaných obom právnym zástupcom žalobcu vo výške 1 110,48 eur nie je totožný s čiastkovými sumami trov konania priznanými advokátskej kancelárii Právne centrum, s.r.o. / 1 098,90 eur/ a advokátovi Mgr. Tomášovi Kováčovi /151,58 eur/ ). Ďalej poukázal na to, že správny súd nesprávne postupoval, pokiaľ uplatnený úkon právnej služby - vyjadrenie žalobcu zo dňa 17.9.2015 na základe výzvy súdu zo dňa 3.9.2015 nepriznal, pretože tento je riadnym úkonom právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. c) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. a takéto podanie mal správny súd kvalifikovať ako podanie vo veci samej. Tiež namietal, že správny súd nesprávne postupoval, pokiaľ žalobcovi nepriznal úkony právnej služby - stretnutia a porady s klientom v dňoch 24.6.2016 a 15.3.2017, nakoľko tieto sú riadnymi úkonmi právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. b) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., pričom tieto protokoly zo stretnutí a konzultácií s klientom predložil spoločne so sťažnosťou. Taktiež nesúhlasil s priznaním náhrady cestovných výdavkov len v sume 5 eur za účasť na pojednávaní dňa 28.6.2016, ktoré mu boli priznané v hodnote zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy, napriek tomu, že cestu na pojednávanie realizoval osobným motorovým vozidlom, čo preukázal doložením osvedčenia o evidencii vozidla, ktoré priložil k podanej sťažnosti. Tiež nesúhlasil s priznaním náhrady trov konania za stratu času za tri pol hodiny, ktorá mu mala byť priznaná podľa jeho názoru za šesť začatých pol hodín, pretože počas pracovného dňa cesta z Bratislavy - Starého Mesta do Trnavy a späť trvá viac ako 60 minút.
6. Podľa § 152 ods. 1 SSP, proti uzneseniu správneho súdu vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť, ak ju tento zákon nevylučuje.
7. Podľa § 159 SSP o sťažnosti rozhodne správny súd, ktorý napadnuté uznesenie vydal (1).
Ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje senát správneho súdu, rozhodne o sťažnosti predseda senátu. Ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje sudca, rozhodne o sťažnosti sudca (2).
8. Na podklade podanej sťažnosti bola vec predložená predsedovi senátu, ktorý po preskúmaní uvedeného spisového materiálu ako aj podanej sťažnosti zo strany právneho zástupcu žalobcu zistil, že sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou a v zákonnej lehote.
9. Podľa § 161 ods. 1 SSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, správny súd sťažnosť zamietne.
10. Po preskúmaní dôvodov podanej sťažnosti správny súd dospel k záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju zamietol.
11. K jednotlivým námietkam vzneseným zo strany žalobcu správny súd uvádza, že nesprávny súčet súm priznaných trov obom právnym zástupcom bol odstránený vydaním opravného uznesenia č.k. 20S/86/2015-127 zo dňa 24.1.2018. Pokiaľ právny zástupca žalobcu namietal, že mu nebol priznaný úkon právnej služby za jeho vyjadrenie zo dňa 17.9.2015, ktoré súdu poskytol na základe výzvy súdu, tak takéto podanie nemožno považovať za podanie vo veci samej. Išlo iba o nevyhnutný procesný úkon, ktorým právny zástupca žalobcu súdu iba oznámil, že nesúhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a takýto úkon nemožno považovať, že by bol relevantný vo vzťahu k prejednávanej veci. Za dôvodné taktiež nemožno považovať právnym zástupcom žalobcu zdokladované stretnutia a konzultácie s klientom, ktoré právny zástupca žalobcu predložil správnemu súdu až v rámci podanej sťažnosti a nie pri prvotnom vyčíslení trov konania. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom v konaní. Správny súd ich v danom prípade považoval za účelové, ktorými právny zástupca mal snahu navýšiť uplatnené trovy konania. Pokiaľ ide o náhradu cestovného právnemu zástupcovi žalobcu, tak v tejto súvislosti správny súd uvádza, že právny zástupca žalobcu pri vyčíslení trov konania nedoložil správnemu súdu potrebné doklady k tomu, aby súdu preukázal realizáciu cesty osobným motorovým vozidlom na pojednávanie dňa 28.6.2016. Právny zástupca žalobcu až pri podaní sťažnosti súdu predložil osvedčenie o evidencii - technický preukaz osobného motorového vozidla, ktorého držiteľom je Právne centrum s.r.o.. , a teda v čase keď vyšší súdny úradník o trovách konania rozhodoval, tak tieto doklady sa v spise nenachádzali. Vyšší súdny úradník preto správne právnemu zástupcovi priznal náhradu cestovného na trase Bratislava
- Trnava a späť v hodnote cestovného lístka verejnou dopravou. Taktiež aj náhrada za stratu času bola právnemu zástupcovi žalobcu priznaná v správnej výške, a to za tri začaté pol hodiny, ktorá zodpovedá strávenému času trasy Bratislava - Trnava a späť.
12. O trovách sťažnosti rozhodol správny súd tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu voči výroku I. n i e j e prípustná kasačná sťažnosť (§ 162 SSP).
Proti tomuto uzneseniu voči výroku II. j e prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci.