Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_13C-384-2015.pdf
PDF · 129.05 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/384/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci žalobcu: M. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, XXX XX H., zast. JUDr. Ľubomír Cibere & JUDr. Stanislav Bovan, advokátska kancelária, JUDr. Ľubomír Cibere, advokát, M. R. Štefánika 1161/184, 075 01 Trebišov, IČO: 35 543 540, proti žalovanej : R. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, XXX XX H., zast. JUDr. Helena Knopová, advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam t a k t o
rozhodol:
I. Žalobu súd z a m i e t a.
II. Žalovanej súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Pôvodnou žalobou sa žalobca v tomto konaní domáhal vyslovenia neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, spísanej vo forme notárskej zápisnice na notárskom úrade C.. K. N. v E., predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckych podielov žalobcu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. H. ako stavba - rodinný dom, č. s. XXX, na pozemku registra ,,C“, pozemok parc. č. XXXX podiel 1, parcela č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2 v podiele 1 a parcela č. XXXX/X - záhrada vo výmere XXXX v podiele 1 je absolútne neplatná. Zároveň žiadal, aby súd určil, že žalobca je spoluvlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností v podiele 1. 2. Rozsudkom Okresného súdu F., sp. zn. XXC/XXX/XXXX-XXX, zo dňa XX.XX.XXXX súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 3. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. XCo/XX/XXXX-XXX, zo dňa XX.XX.XXXX bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým zamietol žalobu v časti určenia, že darovacia zmluva je absolútne neplatná, a preto v tomto výroku rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, zrušil rozsudok vo výroku, ktorým súd zamietol žalobu v časti určenia vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu 1 k vyššie citovaným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. H. a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. Na výzvu súdu žalobca oznámil, že jeho naliehavý právny záujem na určení, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti citovanej v žalobe, že po vyriešení predbežnej otázky, či darovacia zmluva z XX.XX.XXXX je platná alebo neplatná, iba určovacím výrokom súdu je možné prinavrátiť jeho vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti, aj zápisom do katastra nehnuteľnosti, lebo za výlučnú vlastníčku nehnuteľnosti je zapísaná žalovaná. Takýto určovací výrok súdu je preňho teda dôležitý. 5. Žalobca spochybnil pred súdom svoj podpis na splnomocnení zo dňa XX.XX.XXXX v jazyku slovenskom a zároveň spochybnil obsah čestného prehlásenia vyhotoveného v anglickom jazyku, ktoré podľa jeho tvrdenia vlastnoručne podpísal, no jeho vôľou nebolo to, čo v čestnom prehlásení bolo napísané a slúžilo ako podklad na uzavretie spornej darovacej zmluvy dňa XX.XX.XXXX notárom C.. K. N.. Zdôraznil, že spochybnením vyššie uvedených listín, na základe ktorých notár vyhotovil notársku
zápisnicu, spochybnil aj obsahovú, aj právnu stránku notárskej zápisnice ako verejnej listiny a tvrdil, že notár na základe nich nemohol vyhotoviť notársku zápisnicu, do ktorej pojal darovaciu zmluvu, lebo splnomocnenie neobsahovalo náležitosti, ktoré vyžaduje Občiansky zákonník pre takýto právny úkon. 6. Žalobu odôvodnil aj tým, že darovaciu zmluvu za obdarovanú ako aj za darujúceho podpísala žalovaná a notár jej to umožnil na základe listiny zo dňa XX.XX.XXXX označenej ako ,,Splnomocnenie“. Táto listina bola spísaná v zahraničí, konkrétne vo H. R. a miestny notár overil na nej podpis žalobcu. Tvrdil, že toto splnomocnenie nie je možné považovať za verejnú listinu, na základe ktorej by on ako žalobca niekoho splnomocnil k akémukoľvek právnemu úkonu. 7. Zdôraznil, že medzi ním a žalovanou bola dohoda o tom, že dôjde k odpredaju jeho spoluvlastníckych podielov na sporných nehnuteľnostiach v jej prospech a jeho skutočným úmyslom nebolo spoluvlastnícky podiel žalovanej darovať ale predať. Tvrdil, že žalovaná nebola oprávnená uzatvoriť v jeho mene darovaciu zmluvu, keď sama mala byť obdarovanou. Podľa neho ide o absolútny neplatný právny úkon podľa § 39 O. z., lebo svojim obsahom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Nakoľko ide o absolútnu neplatnosť, na túto súd musí prihliadať z úradnej povinnosti. 8. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa XX.XX.XXXX uviedla, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. H. ako rodinný dom č. s. XXX, na parcele č. XXXX, parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parcela č. XXXX/X - záhrady vo výmere XXXX m2. Nehnuteľnosti získala darom od svojej matky a tak sa stala ich výlučnou vlastníčkou. V tom čase žalobca žil v K. a nechcel sa vrátiť na Slovensko, kde mal nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody. V K. dostával dávky na sedem deti a chcel si kúpiť dom v W. no takto získané peniaze minul na alkohol a automaty. Žalobca do výkonu trestu nastúpil a keďže po prepustení z výkonu trestu nemal kde bývať, tak pod tlakom rodiny prepísala naňho polovicu z týchto nehnuteľností. V tom čase žila v K., kde za ňou prišiel aj žalobca a dohodli sa, že jej vráti ňou darovaný spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, lebo sa už na Slovensko vrátiť nechce. Spísal preto u notára v R. splnomocnenie na darovanie nehnuteľností, na základe ktorého bola dňa XX.XX.XXXX spísaná formou notárskej zápisnice darovacia zmluva. Žalobca, ktorý sa prednedávnom vrátil na Slovensko nemal kde bývať, preto sa domáha vrátenia polovice nehnuteľnosti, ktorú od roku XXXX s manželom zhodnotili, teda je po rekonštrukcii a má inú hodnotu než pred darovaním spoluvlastníckeho podielu. Uviedla, že do domu zaviedli vodu, prerobili kúpeľňu, vymenili strechu, omietli dom a dobudovali podkrovie, postavili nový plot a investície do domu predstavovali cca 10 000,- Eur. Týmito investíciami sa nehnuteľnosti výrazne zhodnotili a žalobca sa tak chce svojou žalobou domáhať neoprávneného majetkového prospechu. Darovaciu zmluvu považuje za platnú, a preto žiadala žalobu zamietnuť. 9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedeckou výpoveďou H. L., výsluchom notára C.. K. N., listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci. 10. Z darovacej zmluvy uzavretej dňa XX.XX.XXXX na notárskom úrade C.. K. N. v E. č. U U U súd konštatuje, že na základe nej darovaním získala žalovaná spoluvlastnícky podiel žalobcu na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parcela č. XXXX/X - záhrada o výmere XXXX m2, dom č. súpisné XXX na parcele č. XXXX pod R. v pomere 1 k celku čím sa stala výlučnou vlastníčkou týchto nehnuteľností. Pri uzatváraní darovacej zmluvy darcu, teda žalobcu zastupovala žalovaná na základe splnomocnenia, ktoré jej udelil žalobca, teda darca. Táto skutočnosť vyplýva z obsahu notárskej zápisnice, prílohou ktorej je Splnomocnenie zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo spísané v K. a bolo overené notárom v R.. Z jeho obsahu súd konštatuje, že žalobca v splnomocnení prehlásil, že je slovenskej národnosti, býva v R., I. R X M. v K. a daruje nehnuteľnosť v podobe domu. Prehlásil, že je právoplatným vlastníkom domu č. XXX/XXXX, O. Z., Obec H., okres F. na Slovensku spolu so sestrou R. L.. Zároveň prehlásil, že odovzdáva svoju polovicu majetku sestre R. L.. Splnomocnenie je ním podpísané. 11. Prílohou darovacej listiny je aj overenie splnomocnenia notárom v R. - K. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola predložená notárovi na Slovensku pri spisovaní notárskej zápisnice dňa XX.XX.XXXX. 12. Zo spisu Katastrálneho úradu v L., Správy katastra F. č. H súd konštatuje, že na základe návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, ktorý podala žalovaná na Správu katastra F. dňa XX.XX.XXXX titulom notárskej zápisnice zo dňa XX.XX.XXXX U bol povolený vklad vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy dňa XX.XX.XXXX pod H 13. Z LV č. XXXX, k.ú. H. súd zistil, že žalovaná ja zapísaná ako výlučná vlastníčka sporných nehnuteľností a podiel 1 získala titulom darovacej zmluvy H (pod R a podiel 1 získala titulom darovacej zmluvy H (pod R 14. Právny zástupca žalobcu žiadal, aby súd otázku platnosti Darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX riešil ako predbežnú otázku, od posúdenia ktorej bude závisieť rozhodnutie o žalobe, predmetom ktorej je určenie vlastníckeho práva žalobcu k spornej nehnuteľnosti v pomere 1. Zdôraznil, že žalovaná
darovaciu zmluvu pred notárom podpísala na základe takého splnomocnenia, ktoré ju na takýto právny úkon neoprávňovalo. Tvrdil, že splnomocnenie na darovanie svojej polovice žalobca žalovanej nikdy nepodpísal a nemal v úmysle svoj podiel sestre bezplatne darovať. Dohoda medzi nimi bola údajne taká, že jej spoluvlastnícky podiel predá za 8 000,- libier, čo v tom čase predstavovalo približne 10 000,- Eur. Záležitosť riešila žalovaná tak, aby to vyhovovalo hlavne jej a vyriešila to spôsobom, že spoluvlastnícky podiel žalobcu na seba previedla darovaním. Žalobca sa o tejto skutočnosti dozvedel až v r. XXXX, keď sa vrátil na Slovensko a nakoľko nikdy nemal v úmysle svoj spoluvlastnícky podiel sestre bezplatne darovať, podal žalobu na súd a domáha sa určenia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti v tomto konaní. 15. Zdôraznil, že splnomocnenie, ktoré bolo predložené správe katastra na povolenie vkladu vlastníckeho práva titulom darovacej zmluvy do KN žalobca síce vyhotovil, ale z jeho obsahu nevyplýva oprávnenie žalovanej konať tak, že darovaciu zmluvu v jeho mene uzavrie. Jeho úmyslom bolo niečo iné, a to odplatný prevod spoluvlastníckeho podielu na žalovanú. 16. Podľa žalobcu ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, nakoľko k takémuto prevodu došlo na základe predloženia splnomocnenia, ktoré je v rozpore so zákonom a táto skutočnosť robí právny úkon absolútne neplatným. 17. Právny zástupca žalovanej žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdil, že k darovaniu dňa XX.XX.XXXX došlo na základe perfektného právneho úkonu, ktorý bol realizovaný formou notárskej zápisnice, osobou na to oprávnenou podľa slovenských právnych predpisov - notárom a vklad v katastri nehnuteľností na základe perfektnej darovacej zmluvy bol povolený na to príslušným správnym orgánom. Zdôraznil, že k darovaniu došlo na základe splnomocnenia, ktoré podpísal a udelil žalobca žalovanej v K. a jeho úmyslom bolo v skutočnosti darovať podiel na spornej nehnuteľnosti sestre, čo vyplýva z bodu 4/ Splnomocnenia, kde sa uvádza, že jeho vôľou a ochotou je podarovať to, čo patrí jemu svojej sestre. Žalobca toto splnomocnenie podpísal a pokiaľ tvrdí, že jeho podpis bol sfalšovaný zavádza, aby nehnuteľnosť získal späť, na základe nepravdivých tvrdení poukazujúc ne nekalý úmysel sestry, čo ale v skutočnosti pravda nie je. 18. Výsluchom žalobcu súd zistil, že v minulosti bol spoluvlastníkom tej nehnuteľnosti, ktorá je toho času zapísaná na LV č. XXXX k. ú. H. ako výlučné vlastníctvo žalovanej. Spoluvlastnícky podiel získal darovaním od sestry za takých okolností, že žalovaná vylákala nehnuteľnosť od nebohej matky výlučne pre seba podvodom, s čím rodina nesúhlasila a pod tlakom rodiny sa preto rozhodla mu polovicu domu podarovať. Žalobca odmietal tvrdenia žalovanej, že v minulosti mal problém so zákonom a k tejto otázke sa vyjadrovať nechcel. Tvrdil, že ho sestra vylákala do K., lebo ona už v tom čase žila v zahraničí dlhšiu dobu, no urobila to s úmyslom, aby ho podviedla a využila jeho dobrú vôľu v snahe získať celú nehnuteľnosť pre seba. Po príchode do K. sa nasťahoval k sestre a po istom čase sa dohodli na tom, že vysporiadajú nehnuteľnosť vo H. tak, že on jej predá svoj spoluvlastnícky podiel a ona mu vyplatí finančnú hotovosť. O darovaní nebola nikdy reč a jeho úmyslom nebolo bezodplatne previesť svoj spoluvlastnícky podiel k spornej nehnuteľnosti na sestru. Tvrdil, že v tom čase neovládal anglický jazyk, sestra a jej manžel spolu s jej rodinou angličtinu ovládali. Vyznali sa aj v úradných záležitostiach, teda aj túto záležitosť v K. vybavovala žalovaná. Presvedčila ho, aby prišiel k notárovi, kde mu dali podpísať splnomocnenie, obsahu ktorého nerozumel. Potvrdil, že sa podpísal na anglické splnomocnenie, no tvrdil, že podpis na splnomocnení v jazyku slovenskom nie je jeho. Myslel si, že všetky tieto formality sú potrebné k tomu, aby predal sestre svoj spoluvlastnícky podiel a získal zaň finančnú hotovosť. S odstupom času žiadal sestru, aby mu peniaze za jeho podiel vyplatila, ale sestra ho krátko na to, čo splnomocnenie podpísal, z domu vyhodila. Ostal na ulici, musel riešiť svoju bytovú otázku cez charitu a iné inštitúcie v K., aby mal z čoho žiť, ale stále bol presvedčený, že peniaze od sestry za spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti vo H. získa. 19. O niekoľko rokov neskôr ho informoval brat, ktorý žil na Slovensku, že dom vo H. je zrekonštruovaný a žalovaná ho chce predať. Až vtedy sa dozvedel, že celá nehnuteľnosť je v skutočnosti vo vlastníctve žalovanej, čo dovtedy nevedel. Až v r. XXXX zistil túto skutočnosť, keď sa vrátil na Slovensko a začal záležitosť prešetrovať. Vtedy zistil, že ho sestra podviedla a vylákala bezodplatne od neho podiel na spornej nehnuteľnosti. 20. Výsluchom žalovanej súd zistil, že od r. XXXX žije v K.. V tom čase žil žalobca so svojou rodinou ešte vo H. v spornom rodinnom dome. Obaja boli podielovými spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti, každý z nich vlastnil 1. Predtým však bola výlučnou vlastníčkou celej nehnuteľnosti ona sama a nehnuteľnosť získala darovaním od matky. Vzhľadom však na nesúhlas ostatných členov rodiny sa rozhodla, že polovicu daruje žalobcovi, ktorý takto získal podiel na spornej nehnuteľnosti. Tvrdila, že žalobca prišiel o prácu, mal problémy, aby finančne zabezpečil rodinu a tak mu ponúkla pomoc a zavolala ho k sebe do K., aby si zarobil a zabezpečil lepší život. O prácu však záujem nemal, vyhýbal sa všetkému, no ona mala snahu vyriešiť spoluvlastníctvo ohľadom domu vo H.. Nakoľko žalobca prejavil ochotu ostať s
rodinou v K., kde sa mu páčilo, kde mal pohodlný život, a tak sa s ním dohodla na tom, že rodičovský dom nadobudne do svojho výlučného vlastníctva ona. Navrhla bratovi, aby sa to právne vyriešilo a on s tým súhlasil. Bol uzrozumený s tým, že je to potrebné riešiť aj úradne, preto išli spolu k notárovi v K.. Tvrdila, že ani ona neovládala dokonale anglický jazyk, preto s notárom komunikoval syn s nevestou. Podpísalo sa splnomocnenie, na základe ktorého ju žalobca splnomocnil k tomu, aby túto záležitosť na Slovensku vyriešila takým spôsobom, že sa uzavrie darovacia zmluva, lebo jeho úmyslom bolo vrátiť jej darovaný podiel, ktorý od nej v minulosti bezodplatne získal. 21. Žalovaná popierala, žeby bola reč o predaji spoluvlastníckeho podielu žalobcu za finančnú náhradu. Tvrdila, že všetci boli presvedčení o tom, že ak sa žalobca zamestná, bude mať prácu, uživí svoju rodinu, bude dostávať sociálne dávky a jeho finančná situácia bude niekoľkonásobne lepšia ako bola na Slovensku, teda nebude potrebovať bývanie na Slovensku. Chcel sa usadiť v W., kde mal sestru a na Slovensko sa už vrátiť nechcel. Z výpovede žalovanej vyplynulo aj to, že na základe splnomocnenia vyhotoveného v K. vyhľadala notára na Slovensku, poradila sa, ako treba v tejto záležitosti postupovať a následne na notárskom úrade v E. sa uzavrela darovacia zmluva, na základe ktorej získala polovicu spornej nehnuteľnosti darovaním od brata a stala sa tak výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. H.. 22. Nakoľko bola výlučnou vlastníčkou a dom nechcela predať, rozhodla sa zrekonštruovať nehnuteľnosť, aby bola obývania schopná, preto investovala do rekonštrukcie väčšiu finančnú hotovosť. Tvrdila, že brat od nej nepožadoval peniaze za svoj spoluvlastnícky podiel, ani v čase uzavretia darovacej zmluvy, ani neskôr. Peniaze začal vyžadovať až v r. XXXX a to takým spôsobom, že jej posielal odkazy po cudzích ľuďoch. Bolo jej brata ľúto, lebo sa mu nedarilo ani v K., nedokázal sa postaviť na nohy a postarať sa o rodinu, chcela mu preto pomôcť, a tak mu navrhla, že mu vypomôže a vyplatí mu 3 000,- Eur, no on s tým nesúhlasil. Žalovaná tvrdila, že brat od nej nikdy nežiadal za svoj spoluvlastnícky podiel 8 000,- libier, hoci to na súde tvrdil. 23. Na rodinnom dome bolo zriadené v minulosti záložné právo, ktoré zriadil daňový úrad ešte v roku XXXX, voči ktorému mala dlžoby. Po vyplatení všetkých podlžností sa záložné právo zrušilo. 24. Žalovaná tvrdila, že splnomocnenia, ktoré boli vyhotovené v jazyku slovenskom a v jazyku anglickom boli podpísané žalobcom vlastnoručne dňa XX.XX.XXXX pred notárom v R.. 25. Výsluchom svedka, notára C.. K. N. súd zistil, že žalovanú pozná, so žalobcom sa nikdy nestretol. Potvrdil, že v minulosti vyhotovil notársku zápisnicu, obsahom ktorej bolo darovanie polovice nehnuteľnosti v k. ú. H., zapísanej na LV č. XXXX, ktoré bolo v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. Potvrdil, že celú záležitosť riešila žalovaná, ktorá pred tým, než sa k tomu odhodlala, zisťovala od neho spôsob ako môže túto záležitosť vyriešiť v situácii, že ďalší podielový spoluvlastník žije v K.. On ako notár jej vysvetlil úradný postup, ktorý treba zachovať, poučil ju aké sú zákonné predpoklady k tomu, aby k takémuto prevodu vlastníckeho práva mohlo dôjsť. Povedal jej čo má zabezpečiť, čo má predložiť a na základe jeho pokynov žalovaná postupovala, predložila písomnosti, ktorých obsah preskúmal a skonštatoval, že neexistuje žiadna zákonná prekážka, pre ktorú by nemohol spísať notársku zápisnicu, obsahom ktorej bolo darovanie spoluvlastníckeho podielu žalobcu v prospech žalovanej, preto takýto právny úkon spísal. 26. Notár potvrdil, že žalovaná mu predložila splnomocnenie v jazyku anglickom, pri ktorom sa nachádzal aj slovenský text. Pre neho však nebol smerodajný obsah anglickej verzie, ale slovenského splnomocnenia aj keď skonštatoval, že po obsahovej stránke sú tam výrazy, ktoré právnicky nesedia, resp. sa bežne u nás nepoužívajú, no obsahu splnomocnenia porozumel. Vyplývalo z neho to, že žalobca daruje žalovanej svoj podiel na spornom rodinnom dome, ktorý presne špecifikoval v splnomocnení. Na splnomocnení sa nachádzal podpis úradne overený notárom v K., preto nemal pochybnosti o tom, že ide o splnomocnenie zákonne zadovážené o to viac, že táto listina bola opatrená doložkou - K., teda vyšším overením, čo v danom prípade znamenalo, že on ako notár nemal dôvod neveriť tomu, čo bolo pravým úmyslom darujúceho. Na základe týchto skutočností notársku zápisnicu spísal. Notár prehlásil, že sa zmluvy bežne uzatvárajú takýmto spôsobom, lebo veľa ľudí žije a pracuje v zahraničí a pokiaľ si chcú právne vysporiadať svoje záležitosti na Slovensku, bežne sa používajú splnomocnenia na podobné právne úkony. Notárovi sa často predkladajú úradné listiny aj v cudzom jazyku, ale notár za obsah takejto listiny nezodpovedá. Skúma a osvedčuje podpis, ktorý pred ním konkrétna osoba vyhotoví. Svedok potvrdil, že originál splnomocnenia založil do svojej zbierky listín a pre účely vkladového konania pre kataster nehnuteľností predložil overenú kópiu tejto listiny. Vypočutý notár vylúčil, žeby notár v zahraničí (v danom prípade v K.) overil podpis niekoho na listine, kto by tam nebol osobne prítomný, resp. by mohla nastať situácia, ktorú opísal žalobca, že nebol tam osobne a splnomocnenie nepodpísal on sám. Notár vylúčil, žeby k niečom takému mohlo v úradných záležitostiach dôjsť. Zdôraznil, že jeho presvedčenie o tom, že všetko bolo v poriadku, bolo umocnené aj tým, že splnomocnenie vyhotovené v K. bolo opatrené
doložkou - K., teda verifikované kráľovským úradníkom, ktorý tak zaručoval pravosť predloženej listiny ale aj toho, že bola podpísaná osobou na nej uvedenou. 27. Vypočutý notár zdôraznil, že pokiaľ sa overuje K. listina v zahraničí, deje sa to ako súčasť jedného celku, teda anglická verzia a slovenský preklad tvoria spolu jednu listinu, ktorá sa overí vo forme K.. Zdôraznil, že nie je nič mimoriadne, ani protizákonné ak právny úkon sa urobí takým spôsobom, že na strane obdarovaného ako aj darcu vystupuje tá istá osoba. Zdôraznil, že K. nepotvrdzuje pravosť podpisu žalobcu ale notára, ktorý overil podpis žalobcu, teda že je oprávnený na takéto overenie. Notár prehlásil, že po oboznámení sa s obsahom splnomocnenia v jazyku slovenskom nemal pochybnosti o tom, že žalobca mal v úmysle darovať spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach sestre, preto na základe takéhoto splnomocnenia darovaciu zmluvu spísal. Potvrdil, že z obsahu splnomocnenia vyplynulo, kto takéto splnomocnenie urobil, čo je jeho úmyslom, čoho sa týka, nehnuteľnosť bola presne špecifikovaná, teda v čase uzavretia darovacej zmluvy nemal pochybnosti o úmysle darcu t.j. žalobcu spoluvlastnícky podiel sestre darovať. 28. Výsluchom svedkyne H. L., nevesty žalovanej súd zistil, že spornú nehnuteľnosť dostala v minulosti do daru žalovaná od svojej matky. Z počutia od žalovanej vie, že po určitom čase darovala polovicu z tejto nehnuteľnosti bratovi, ktorý jej darovaný spoluvlastnícky podiel neskôr vrátil. Prebiehalo to spôsobom prevodu spoluvlastníckeho podielu bezodplatne na žalovanú v čase, keď všetci bývali v K. a v rodine sa o úmysle žalobcu vrátiť podiel žalovanej všeobecne vedelo. Dohodli sa, že sa to zrealizuje, preto išli spoločne za notárom, kde žalobca podpísal splnomocnenie vyhotovené v jazyku slovenskom ako aj v jazyku anglickom, na základe ktorého sa prevod na Slovensku zrealizoval. Žalobca podľa tvrdenia svedkyne so všetkým súhlasil. Svedkyňa potvrdila, že žalobca vlastnoručne podpísal splnomocnenie pred notárom v K., inak by notár jeho podpis na tejto listine neoveril. Potvrdila , že pri spisovaní splnomocnenia v kancelárii notára boli prítomné strany sporu a ona, ktorá notárovi tlmočila úmysel žalobcu darovať spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti žalovanej. Potvrdila, že žalobca sa pred podpísaním splnomocnenia oboznámil s jeho obsahom, bolo mu vysvetlené o čo ide a následne to, že ho podpísal, notár verifikoval svojim podpisom. Svedkyňa potvrdila súdu, že žila so stranami sporu v K. dlhšiu dobu, preto nemala pochybnosti o úmysle žalobcu vrátiť spoluvlastnícky podiel žalovanej bezodplatne a v tom čase sa v rodine o finančnej kompenzácii za tento prevod nehovorilo. Žalobca sa podľa tvrdenia svedkyne už nechcel vrátiť do H., a tak sa chcel spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti zbaviť. Svedkyňa nemala vedomosti o tom, žeby sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia finančnej náhrady za svoj podiel, lebo chcel sestre vrátiť len to, čo od nej bezplatne v minulosti dostal. 29. Žalobca namietal slovenský preklad splnomocnenia, ktorý bol predložený notárovi na Slovensku pri spisovaní darovacej zmluvy a žiadal, aby súd zabezpečil úradný preklad tejto písomnosti do jazyka slovenského. 30. Z úradného prekladu Čestného vyhlásenia žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 86) súd konštatuje, že žalobca v ňom vyhlasuje to, že je štátnym príslušníkom Slovenska, číslo slovenského občianskeho preukazu E., v súčasnosti bývajúceho v byte XX, I. R. R. XX M., X. J., E. L.. V bode 3/ čestného vyhlásenia sa uvádza, že je spoluvlastníkom nehnuteľnosti a pozemku nachádzajúceho sa na č. XXX/XX, O. vo H. pri F. na Slovensku so svojou sestrou R. L., nar. XX.XX.XXXX, číslo slovenského občianskeho preukazu E.. V bode 4/ čestného vyhlásenia schválil, aby sa polovica podielu na nehnuteľnosti a pozemku nachádzajúceho sa na č. XXX/XX, O., H., F., Slovensko previedla na jeho sestru R. L., nar. XX.XX.XXXX. V bode 5/ čestného vyhlásenia prehlasuje, že nehnuteľnosť a pozemok prevádza bez nátlaku a robí tak z vlastnej iniciatívy. Z čestného vyhlásenia vyplýva, že žalobca poskytuje tieto informácie zodpovedne s vedomím, že uvedené je pravdivé a v zmysle ustanovení zákona o čestnom vyhlásení z r. XXXX. Čestné vyhlásenie v origináli bolo podpísané notárom v R., nachádza sa na ňom nečitateľný podpis notára a nečitateľný podpis žalobcu M. I.. 31. Po vrátení veci odvolacím súdom a na základe jeho pokynu súd vyzval notára C.. K. N. dňa XX.XX.XXXX, aby sa jednoznačne vyjadril, z ktorých podkladov vychádzal dňa XX.XX.XXXX, keď spísal notársku zápisnicu, do ktorej pojal darovaciu zmluvu N XXX/XXXX, Nz/XXXXX/XXXX, U./XXXXX/ XXXX, a aby jednoznačne uviedol či vychádzal z plnej moci, ktorú darca údajne udelil obdarovanej pre tento právny úkon čo je v konaní sporné. Notár sa mal vyjadriť, či darovaciu zmluvu spísal na základe ,,Splnomocnenia“ notársky overeného dňa XX.XX.XXXX v R. (čl.4) alebo ,,Čestného vyhlásenia“ zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 86 v preklade). 32. Z vyjadrenia C.. K. N. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že po nahliadnutí do originálu notárskej zápisnice, ku ktorej boli pripojené splnomocnenie aj čestné vyhlásenie zo dňa XX.XX.XXXX konštatuje, že pri vyhotovení notárskej zápisnice obsahujúcej darovaciu zmluvu vychádzal z oboch týchto listín, ktoré spolu predstavovali vôľu M. I. previesť nehnuteľnosti na obdarovanú.
33. Žalobca v konaní spochybnil svoj podpis na splnomocnení zo dňa XX.XX.XXXX, vyhotovenom v jazyku slovenskom, preto ho súd vyzval, aby na preukázanie svojho tvrdenia predložil znalecký posudok z odboru grafológie. Takýto dôkaz žalobca v konaní nepredložil, hoci mu na to súd poskytol dostatočný časový priestor. Nebol schopný oslovenému grafológovi predložiť porovnávací materiál v požadovanom množstve z toho obdobia, ktoré by bolo podkladom na podanie posudku. Právny zástupca žalobcu však zdôraznil, že žaloba nie je postavená len na neplatnom podpise žalobcu na tomto splnomocnení, na základe ktorého bol právny úkon urobený. Žalobca spochybňuje túto skutočnosť, lebo mu nebolo predložené také splnomocnenie, z obsahu ktorého by vyplývalo, že on niekoho splnomocnil, na aký úkon udelil splnomocnenie, v akom rozsahu ho splnomocnil, a teda neexistuje také splnomocnenie, z obsahu ktorého by vyplývalo, že mohlo dôjsť k spísaniu notárskej zápisnice o darovaní notárom na Slovensku. Podľa právneho zástupcu žalobcu ani sám notár vlastnými myšlienkami alebo voľnou úvahou nemôže dospieť k záveru, čo bolo úmyslom a vôľou ktorejkoľvek zmluvnej strany smerujúcej k uzavretiu právneho úkonu, lebo obdarovaná nikdy nikde neprejavila svoj názor, že dar prijíma. Poukázal na právny názor odvolacieho súdu v súvislosti s náležitosťami splnomocnenia k určitému právnemu úkonu. 34. Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára. 35. Podľa §34 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 36. Podľa §37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 37. Podľa §39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 38. Podľa §22 ods. 1 OZ, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. 39. Podľa §22 ods. 2 OZ, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. 40. Podľa §23 OZ, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. 41. Podľa §31 ods. 1 OZ, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. 42. Podľa §31 ods. 4 OZ, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. 43. Podľa §628 ods. 1, 2 OZ, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. 44. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. 45. Podľa §22 ods. 1, z. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrení zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. 46. Podľa §22 ods. 2 cit. zák., na katastrálne konanie je príslušný okresný úrad, v ktorého územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. 47. Podľa §28 ods. 1 cit. zák., práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. 48. Podľa §28 ods. 2 cit. zák., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. 49. Podľa §28 ods. 3 cit. zák., právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. 50. Podľa §42 , ods. 1,2,3 katastrálneho zákona (1) Na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.
(2) Zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,
c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ alebo parcela registra „E“, druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku. (3) Podpis prevodcu na zmluve, podpis povinného z predkupného práva, podpis povinného v prípade vzniku vecného bremena alebo podpis oprávneného v prípade zániku vecného bremena na zmluve, podpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov musia byť osvedčené podľa osobitných predpisov;10a) ak sú tieto osoby zastúpené, ich podpis na splnomocnení musí byť tiež osvedčený. To neplatí, ak je účastníkom zmluvy štátny orgán, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok alebo ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti vyhotovenú vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovanú advokátom. 51. Z citovaných ustanovení Zákona o katastri nehnuteľností vyplýva, že rozhodovanie o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do KN patrí do právomoci osobitného správneho orgánu, ktorý o vklade vlastníckeho práva do KN rozhoduje v osobitnom, vkladovom konaní, ktoré vyúsťuje do rozhodnutia o povolení vkladu. V rámci tohto konania správny orgán posudzuje existenciu formálnych náležitostí právneho úkonu, medzi ktoré patrí označenie účastníkov zmluvy, obsahové náležitosti právneho úkonu, splnomocnenia na základe, ktorého došlo k uzavretiu právneho úkonu, splnenie formy prejavu ich vôle podpisom na zmluve a podobne. Pokiaľ príslušný správny orgán vydá rozhodnutie o povolení vkladu, nemá iný orgán, teda ani súd v občianskom sporovom konaní právomoc posudzovať uvedené formálne náležitosti zmluvy. Takýmto postupom by totiž zasiahol do právomoci tohto správneho orgánu.
52. Súd v tomto konaní riešil platnosť darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX ako predbežnú otázku. Od vyriešenia tejto predbežnej otázky záviselo rozhodnutie o žalobe. Podrobil skúmaniu všetky okolnosti, na základe ktorých došlo k uzavretiu darovacej zmluvy spísanej notárom na Slovensku do notárskej zápisnice dňa XX.XX.XXXX a dospel k záveru, že ide o perfektný právny úkon so všetkými zákonnými náležitosťami tak, ako to ukladá nielen Občiansky zákonník ale aj Notársky poriadok a zároveň aj Katastrálny zákon v časti obsahovej náležitosti zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti. Súd konštatuje, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu žiadneho dôvodu, pre ktorý by mala byť darovacia zmluva absolútne neplatná, pre svoj rozpor so zákonom alebo pre to, že by sa priečila dobrým mravom alebo zákon obchádza.
53. Z listinných dôkazov predložených stranami sporu súd zistil, že skutočným úmyslom žalobcu bolo darovať podiel na spornej nehnuteľnosti žalovanej a jeho úmysel bol jednoznačne vyjadrený v Čestnom vyhlásení spôsobom zrozumiteľným, jednoznačným, a preto nebol dôvod toto splnomocnenie spochybňovať. Súd považuje Čestné vyhlásenie za platné ako aj právny úkon, ktorý bol na základe neho urobený. Notár C.. N. potvrdil súdu, že notársku zápisnicu, obsahom ktorej bola darovacia zmluva dňa XX.XX.XXXX vyhotovil na základe splnomocnenia, notársky overeného dňa XX.XX.XXXX v R. (v jazyku anglickom so slovenským prekladom) ako aj na základe ,,Čestného vyhlásenia“ zo dňa XX.XX.XXXX lebo z obsahu obidvoch týchto písomností skonštatoval, že žalobca, ktorý bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. H., chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť darovaním na sestru, žalovanú a o jeho úmysle pochybnosti nemal už aj z toho dôvodu, že obe strany sporu, ktoré neskôr vystupovali ako strany darovacej zmluvy, boli v nich presne špecifikované rovnako aj darovaná nehnuteľnosť a z obsahu týchto písomností jasne vyplývalo to, že má ísť o bezodplatný prevod (darovanie), prenechanie nehnuteľnosti, tak ako sa to v nej doslovne uvádza. 54. Tvrdenie žalobcu, že splnomocnenie zo dňa XX.XX.XXXX v jazyku slovenskom vlastnoručne nepodpísal, v konaní preukázané nebolo. Žalobca v tomto smeru neuniesol dôkazné bremeno lebo nepredložil súdu dôkaz - znalecký posudok preukazujúci jeho tvrdenie, že túto písomnosť nepodpísal on sám. Tvrdenie žalobcu, že obsahu plnomocenstva vyhotoveného v jazyku anglickom pred notárom v R. XX.XX.XXXX nerozumel a jeho skutočnou vôľou bolo niečo iné než sa do tohto čestného vyhlásenia uviedlo, v konaní takisto preukázané nebolo.
55. Pri posudzovaní splnomocnenia a čestného vyhlásenia, ktoré boli podkladom na spísanie darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX súd v súlade s § 35, ods. 2 OZ, podľa ktorého právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom, vychádzal z významu slovne prejavenej vôle žalobcu v nich. Súd vychádzal z významu prehlásení žalobcu vyjadrených slovami v týchto písomnostiach jednoznačným a pochybnosti vylučujúcim spôsobom z čoho vyvodil záver, že jeho úmyslom a vôľou bolo v skutočnosti svoj spoluvlastnícky podiel bezodplatne previesť na sestru. Vyjadril to slovami „darujem nehnuteľnosť“, „odovzdávam svoju polovicu majetku“, „schvaľujem, aby polovica podielu na nehnuteľnosti sa previedla na moju sestru“, „prevádzam bez nátlaku“. Z týchto prehlásení jednoznačne vyplýva vôľa žalobcu svoj spoluvlastnícky podiel darovať a nie predať. Z toho potom vyplýva, že ak na základe týchto listín bola notárska zápisnica dňa XX.XX.XXXX spísaná, ide o perfektný právny úkon, ktorý je platný, na základe ktorého došlo aj k platnému prevodu vlastníckeho práva a vkladu vlastníckeho práva do KN príslušným správnym orgánom. 56. Nakoľko súd dospel k záveru, že darovacia zmluva je platným právnym úkonom, bolo potrebné žalobu zamietnuť. Súd konštatuje, že ani z úradného prekladu čestného vyhlásenia súd nezistil iný úmysel žalobcu, než bezodplatný prevod svojho spoluvlastníckeho podielu na sestru. Žalobca v konaní nepreukázal, že jeho úmyslom bolo spoluvlastnícky podiel predať sestre ako ani to, za akú cenu. V ním uvedenom splnomocnení nebola zmienka o žiadnej finančnej čiastke, a preto v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, lebo nepreukázal, že by sa od roku XXXX (od darovania) do roku XXXX (X rokov) domáhal vyplatenia kúpnej ceny od žalovanej čo samo o sebe nasvedčuje tomu, že nemalo ísť o predaj odplatný ale o bezodplatné darovanie. 57. V konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že žalovaná ako splnomocnenec prekročila rozsah svojich oprávnení, ktoré jej boli plnomocenstvom udeleným žalobcom udelené a ako to potvrdil aj notár vo svojej svedeckej výpovedi to, že vystupovala na strane splnomocneného darcu, ako aj obdarovaného nie je nič mimoriadne ani protizákonné. Táto skutočnosť nemôže mať sama o sebe za následok neplatnosť právneho úkonu, resp. neplatnosť plnomocenstva, ktoré je potrebné považovať za jednostranný právny úkon zastúpeného, lebo je založené na zásade, že toto zastúpenie je prejavom dôvery zastúpeného k zástupcovi. Žalovaná tým, že na základe takéhoto plnomocenstva konala čím prejavila svoj následný súhlas s tým, že jej plnomocenstvo bolo udelené. Z obsahu plnomocenstva vyplynulo, že bolo udelené pre konkrétny právny úkon, a to vysporiadanie majetkových záležitostí ohľadom spoločnej nehnuteľnosti vo H., ktorá bola presne špecifikovaná v plnomocenstve, a to darovaním, išlo teda o plnomocenstvo udelené pre tento konkrétny právny úkon. Opak týchto zistení v konaní preukázaný nebol preto súd žalobu zamietol.
58. Žalovaná mala v konaní úspech, preto jej súd podľa §255 ods.1 CSP ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne súd podľa §256 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v 3 vyhotoveniach.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha( odvolací návrh). odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods. 1 CSP).
2. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že ( §365 ods. 1 CSP) a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 356 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.