Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžfk/55/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a sudcov prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Trenčana v právnej veci žalobkyne: B. P., nar. XX. W. XXXX, trvale bytom: B. K., G. č. XX/XX, XXX XX J. J., právne zastúpená: AKSK, s. r. o., so sídlom: Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102369134/2018, zo dňa 27. novembra 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k.: -50, ECLI:SK:KSZA:2021:5019200042.2, zo dňa 23. februára 2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. -50, zo dňa 23. februára 2021 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 102369134/2018, zo dňa 27. novembra 2018 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Žilina, č.: 101714034/2018, zo dňa 04. septembra 2018 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky žalobkyni p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj na úplnú náhradu trov konania pred správnym súdom.

odôvodnenie:

I. Konanie pred správnym súdom

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) napadnutým rozsudkom, č. k.: -112, ECLI:SK:KSZA:2019:5018200512.3, zo dňa 23. februára 2021 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), postupom podľa v účinnom znení (ďalej len „“) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102369134/2018, zo dňa 27. novembra 2018. Daňový úrad Žilina, kontaktné miesto Turčianske Teplice (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím, č. 101714034/2018, zo dňa 04. septembra 2018, podľa o správe daní v účinnom znení (ďalej len „“) vyrubil žalobkyni úrok z omeškania v sume 17,80 eura za nezaplatenie preddavkov za obdobie od 01. októbra 2015 do 31. decembra 2015 na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2015 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške (ďalej len „úrok z omeškania“). Žalovaný rozhodujúc o odvolaní žalobkyne napadnutým rozhodnutím, č. 102369134/2018, zo dňa 27. novembra 2018, rozhodnutie správcu dane potvrdil. Ďalším výrokom rozsudku správny súd účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania ( a contrario, ). 2. Správny súd poukázal na to, že vo veci pôvodne rozhodoval rozsudkom, č. k.: -60, zo dňa 10. decembra 2019. Kasačný súd tento rozsudok správneho súdu rozsudkom, sp. zn. , zo dňa 30. septembra 2020, zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie preskúmanie. Kasačný súd sa nestotožnil so závermi správneho súdu o nepreskúmateľnosti výroku rozhodnutia správcu dane, pretože

bol názoru, že výrok rozhodnutia správcu dane v nadväznosti na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočne identifikovateľný a nezameniteľný. 3. V poradí v druhom rozsudku, nasledujúcom po zrušení veci správny súd skonštatoval, že uznesením Okresného súdu Žilina, č. , zo dňa 22. decembra 2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 1/2018, dňa 02. januára 2018, bol na žalobkyňu vyhlásený konkurz. Okresný súd zároveň rozhodol o oddlžení žalobkyne tak, že ju zbavil všetkých dlhov, ktoré mohli byť uspokojené iba v konkurze na majetok dlžníka v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Zaujal názor že uplatnenie špeciálnej úpravy inštitútu oddlženia v rozsahu vymedzenia pohľadávok, vylúčených z uspokojovania podľa , v časti relevantnej pre prejednávanú vec podľa o konkurze a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len „“), prichádza do úvahy za predpokladu naplnenia podmienky, že ide o existujúcu pohľadávku z titulu nezaplatenia preddavkov na dani z motorových vozidiel. Až pri splnení predpokladu existencie takejto pohľadávky špeciálna úprava, vyplývajúca zo kladie na takúto pohľadávku z hľadiska jeho kvality ďalšie požiadavky, ako ich vymedzenie vyplýva z úpravy . Vo vzťahu k pohľadávke z titulu úroku z omeškania za nezaplatenie preddavkov na dani z motorových vozidiel, pokiaľ táto, ako konštatuje správny súd v ďalšej časti odôvodnenia pred rozhodujúcim dňom ( ), neexistovala - nevznikla, sa špeciálna právna úprava podľa neuplatní. Vznik pohľadávky z titulu úroku z omeškania za nezaplatenie preddavkov na dani upravuje v spojení s . ods. 3 zákona o dani z motorových vozidiel v účinnom znení (ďalej len „“), podľa ktorého pohľadávka z titulu úroku z omeškania sa žalobkyne vznikla až rozhodnutím správcu dane - vyrubením v konkrétnej výške. Nepochybne ide o pohľadávku, vzniknutú po rozhodujúcom dni v intenciách . Nemohla byť preto uplatnená prihláškou, nespĺňajúc predpoklad v zmysle . Pohľadávka totiž nevznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (t. j. do 31. decembra 2017). Hoci sa predmetná pohľadávka stala splatnou pred rozhodujúcim dňom a žalobca sa v dôsledku nezaplatenia dane v lehote splatnosti dostal so splnením právnej povinnosti sankcionovanej úrokom do omeškania, nie je táto časová okolnosť právne relevantná, pretože úprava podľa je aplikovateľná len vo vzťahu k existujúcej pohľadávke. 4. Stotožnil sa so závermi rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“), sp. zn. , zo dňa 31. januára 2018, ECLI:SK:NSSR:2018:5015200543.1, v zmysle ktorého: „Podľa daňového poriadku sa daňový nedoplatok považuje za pohľadávku na účely konkurzu a reštrukturalizácie, avšak na to, aby bolo možné nejakú pohľadávku úspešne uplatniť musí byť preukázaná existencia takejto pohľadávky. Až na základe rozhodnutia správcu dane o povinnosti zaplatiť úrok z omeškania vznikla pohľadávka, ktorá je titulom na prípadné vymáhanie nároku. Úrok z omeškania sa teda môže stať splatným až po jeho vyrubení, pretože správca dane až rozhodnutím o vyrubení úroku z omeškania určí jeho výšku a splatnosť“. Rozhodnutie bolo vyhlásené za účinnosti úpravy inštitútu oddlženia, argumentáciu najvyššieho súdu preto považoval za aplikovateľnú i v pomeroch oddlženia. 5. Poukaz žalobkyne na závery rozsudku Najvyššieho súdu, sp. zn. , ECLI:SK:NSSR:2017:5015200556.1, krajský súd považoval za všeobecný, bez vymedzenia argumentačnej väzby na konkrétne okolnosti prejednávanej veci. Námietku navyše žalobkyňa doplnila po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby podľa . Pre úplnosť dodal, že ide o rozhodnutie zaoberajúce sa otázkou vzniku práva na úrok z omeškania za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmu (bod 9. odôvodnenia), vzťahujúci sa v časti i na obdobie po začatí reštrukturalizácie. Rozhodnutie bolo vyhlásené dňa 23. mája 2017, a teda časovo predchádzalo vyhláseniu rozsudku najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 31. januára 2018, s ktorého závermi sa správny súd v tejto veci stotožnil. 6. Správny súd napokon vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobkyne o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, potvrdzujúceho rozhodnutie správcu dane o vyrubení úroku z omeškania i napriek tomu, že podľa nastala právna fikcia, že sa na žalobkyňu hľadí akoby sa vo vzťahu k jej záväzkom trvalo upustilo od ich vymáhania. Zákonodarcom stanoveným základným predpokladom zbavenia dlžníka dlhov totiž je, že tieto dlhy: a) môžu byť uspokojené v konkurze resp. splátkovým kalendárom ( ) a tieto dlhy súčasne, b) neboli uspokojené vôbec, resp. neboli uspokojené v celom rozsahu. 7. Pohľadávka správcu dane na úrok z omeškania nemohla byť prihlásená do konkurzu v intenciách , pretože nevznikla pred „rozhodujúcim dňom“. Z dôvodovej správy k , časti týkajúcej sa zavedenia ustanovenia plynie, že prihlasovanie pohľadávok sa týka tzv. starého dlhu dlžníka. Úrok z omeškania podľa daňového poriadku

nie je zákonodarcom koncipovaný ako záväzok akcesorickej povahy, pretože ide o daňový nedoplatok a nie o príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 2 písm. b) daňového poriadku. Podľa § 2 písm. f) daňového poriadku je daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. Pohľadávka na úroku z omeškania vzniká právoplatným rozhodnutím o vyrubení tohto úroku. Pokiaľ takého rozhodnutie nie je právoplatne vydané, nemožno konštatovať, že pohľadávka vznikla, pretože správca dane ju nemusí voči daňovému subjektu vôbec uplatniť a taktiež nie je zrejmá jej výška. Pohľadávka nevzniká priamo vznikom právnej skutočnosti - omeškaním s platením konkrétnej dane. (sp. zn. , zo dňa 23. mája 2018, sp. zn. , zo dňa 29. apríla 2015).

II. Kasačná sťažnosť žalobkyne, vyjadrenie žalovaného

8. Žalobkyňa (ďalej len „kasačná sťažovateľka“) podala proti rozsudku kasačnú sťažnosť z dôvodov, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníčke konania, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ) a krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Sťažnosť odôvodnila tým, že krajský súd nerešpektoval ustanovenia ako lex specialis vo vzťahu k daňovému poriadku v prípade oddlženia fyzickej osoby. Zdôraznila obsah právnej úpravy oddlženia podľa , , , s tým, že , ktorý vymedzuje pohľadávky, ktoré možno uspokojiť len v konkurze alebo splátkovým kalendárom. Na pohľadávky vylúčené z uspokojenia sa nevzťahuje podmienka v zmysle stanovujúca, že len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môže byť uspokojená pohľadávka vzniknutá pred tzv. rozhodujúcim dňom. Na prejednávanú vec dopadá práve , ktorý pre uplatnenie vyžaduje, aby pred rozhodujúcim dňom bola porušená povinnosť, zakladajúca právo uplatniť alebo uložiť takúto sankciu. 9. V súvislosti s vyhlásením konkurzu sa v dôsledku vzniku účinkov oddlženia v zmysle stali nevymáhateľnými tzv. pohľadávky vylúčené z uspokojenia, medzi ktoré patria aj verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom. Predmetný úrok z omeškania je nepochybne verejnoprávnou sankciou uloženou za porušenie povinnosti zaplatiť preddavky splatné 01. februára 2016, a teda sankciou uloženou za porušenie povinnosti, ku ktorému došlo pred rozhodujúcim dňom a zakladá právo uplatniť alebo uložiť predmetnú sankciu. Dôvodom odmietnutia aplikácie bol súdom utvorený záver, že uplatnenie ustanovenia vyžaduje naplnenie podmienky vzniku pohľadávky s tým, že k vzniku pohľadávky došlo až vyrubením úroku rozhodnutím správcu dane. Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci súdom podľa sa však s týmto názorom nemožno stotožniť. Podmienka vzniku pohľadávky pred rozhodujúcim dňom je kladená len na pohľadávky uspokojované v konkurze a splátkovým kalendárom, nie na pohľadávky vylúčené z uspokojenia v zmysle . Rozhodujúcim je teda okamih porušenia povinnosti, ktorý musí nastať pred rozhodujúcim dňom. K samotnému uloženiu sankcie na podklade porušenia takejto povinnosti môže dôjsť aj po rozhodujúcom dni, avšak napriek tomu je pohľadávka postihnutá následkom nevymáhateľnosti. 10. Povinnosť zaplatiť riadne a včas preddavky na daň z motorových vozidiel bola porušená 01. februára 2016, konkurz na žalobkyňu bol vyhlásený v januári 2018. Úprava sa tak vzťahuje na všetky porušenia povinností, ktoré nastali do 31. decembra 2017 a úrok z omeškania je podľa daňového poriadku verejnoprávnou peňažnou sankciou za porušenie povinnosti zaplatiť daň riadne a včas. Ust. považuje preskúmavanú pohľadávku správcu dane jednoznačne za nevymáhateľnú, bez ohľadu na to, kedy nárok na sankciu vznikol. Porušením povinnosti pred rozhodujúcim dňom zanikla vymáhateľnosť sankcie a teda úrokov z omeškania. Povinnosťou správcu dane ako orgánu verejnej moci tak bolo upustiť od vymáhania pohľadávok z titulu sankcie, žalovaný však i napriek tomu vydal preskúmavané rozhodnutie. 11. Nesprávnym právnym posúdením sa sťažovateľke javil tiež záver súdu o okamihu vzniku pohľadávky vyrubením úroku z omeškania a neakcesorickej povahe úroku z omeškania podľa daňového poriadku. Z ust. daňového poriadku je zrejmé, že správca dane je povinný úrok z omeškania vyrubiť, ak zo strany daňového subjektu nedôjde k riadnemu a včasnému zaplateniu dane. Úrok z omeškania nie je samostatnou pohľadávkou, existujúcou oddelene od samotnej dane, ale s nezaplatenou daňou priamo súvisí v zmysle mechanizmu zakotveného v daňového poriadku. Z formulácie daňového poriadku je zrejmé, že úrok z omeškania je chápaný ako príslušenstvo dane podľa osobitného predpisu, jej súčasť, ktorá zdieľa jej právny osud. Totožný právny záver plynie z uvádzaného

rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , ktorý rovnako popiera charakter úroku z omeškania ako daňového nedoplatku v zmysle § 2 písm. f) daňového poriadku. 12. Sťažovateľka bola názoru, že pripustením záveru o vzniku nároku na úrok z omeškania až vyrubením, by sa negoval charakter úrokov z omeškania ako „príslušenstva“ dane a mohlo by sa dôjsť k záveru, že tento úrok možno vyrubiť len do budúcnosti. Pokiaľ má mať rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania konštitutívny účinok, vznik nároku nemôže predbiehať vydaniu samotného rozhodnutia. Obsahom slova „vyrubí“ podľa názoru sťažovateľky nie je „vznikne“, ale len „vyčísli“. Nárok na úrok z omeškania tak vzniká v prvý deň omeškania, má stúpajúcu tendenciu a samotná výška sa ustáli vydaním rozhodnutia správcu dane. (vid. NR SR, sp. zn. , zo dňa 23. mája 2017). 13. Nestotožnila sa tiež so záverom o možnej aplikovateľnosti rozsudku, sp. zn. , na prejednávanú vec. Podľa sťažovateľky relevantnou prekážkou je fakt, že citované závery hovoria o pohľadávke prihlasovanej do reštrukturalizačného konania, v okolnostiach prejednávanej veci však ide o „pohľadávky vylúčené z uspokojenia ( ), t. j. pohľadávky ktoré nemožno prihlásiť do konkurzu. Úprava reštrukturalizácie nepozná kategóriu „pohľadávok vylúčených z uspokojenia“ podľa , do reštrukturalizácie sa prihlasujú všetky pohľadávky. V pomeroch reštrukturalizácie a aj upravujúceho „pohľadávky uspokojované v konkurze alebo splátkovým kalendárom“ nepochybne platí, že pohľadávka musí vzniknúť pred rozhodujúcim dňom. Rozhodujúci súd sa s podstatným rozporom v záveroch týchto dvoch rozsudkov najvyššieho súdu nevysporiadal, v ktorom pochybení sťažovateľka vzhliadla dôvod kasačnej sťažnosti v zmysle . Právna úprava oddlženia podľa zákona o konkurzoch predstavuje vo vzťahu k iným právnym predpisom špeciálnu právnu úpravu a vo vzťahu k daňovému poriadku ide o právnu úpravu neskoršiu, derogujúcu skorší právny predpis. Toto platí ako v otázke definície pojmu pohľadávka a jej kategórii a) pohľadávky uspokojované v konkurze alebo splátkovým kalendárom ( ), b) pohľadávky vylúčené z uspokojenia ( ) a c) nedotknuté pohľadávky ( ). Oddlženie je teda samostatným inštitútom, použiteľným len pre fyzické osoby. Napokon sťažovateľka považovala za neprípustnú skutočnosť, aby bolo žalovanému vo vzťahu k riešeným pohľadávkam, ktoré do konkurzu nemožno prihlásiť z dôvodu podľa , priznané výhodnejšie postavenie. Záverom kasačnej sťažnosti navrhla, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. 14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne nevyjadril.

III. Výber z relevantných právnych predpisov

Podľa § 84 ods. 1 písm. f) bod 1 daňového poriadku daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po uplynutí šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára podľa štvrtej časti všeobecného predpisu upravujúceho konkurzné konanie, a to v rozsahu nevymáhateľných daňových nedoplatkov; rovnako zanikajú aj neprihlásené pohľadávky a pohľadávky nezaradené v splátkovom kalendári určenom súdom. Podľa § 156 ods. 1 daňového poriadku úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane a) daň alebo rozdiel dane, b) preddavok na daň, c) splátku dane, d) vybraný preddavok na daň, e) daň vybranú zrážkou, f) zrazenú sumu na zabezpečenie dane. Podľa daňového poriadku po vyhlásení konkurzu, po povolení reštrukturalizácie alebo po poskytnutí ochrany pred veriteľmi správca dane postupuje podľa osobitného predpisu. Podľa pohľadávky vylúčené z uspokojenia. Za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom. Podľa oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (), bez ohľadu na to či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

Podľa na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/20210301>), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.

IV. Právne posúdenie kasačným súdom

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“ alebo „najvyšší správny súd“) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Právomoc a príslušnosť súdu pre toto konanie a rozhodnutie je daná v o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a . 16. So zreteľom na , , kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť žalovaného smeruje proti rozsudku, voči ktorému je sťažnosť prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas, postupom bez nariadenia pojednávania podľa a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 17. Podľa , o súdoch a o zmene a doplnení niektorých , výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. Zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé“ veci v agende správneho súdnictva, ktoré následne aj dokončí. 18. Úlohou kasačného súdu bolo posúdiť zákonnosť postupu krajského súdu, ktorý v zmysle zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu proti rozhodnutiu správcu dane o vyrubení úroku z omeškania podľa daňového poriadku za nezaplatenie preddavkov na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2015 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške, potvrdeného rozhodnutím žalovaného. Správny súd totiž ustálil vznik pohľadávky na úroku z omeškania ku dňu vyrubenia tejto pohľadávky vydaním rozhodnutia správcu dane, č. 101714034/2018, zo dňa 04. septembra 2018, nasledujúcim až po oddlžení sťažovateľky uznesením Okresného súdu Žilina, č. , zo dňa 22. decembra 2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 1/2018, zo dňa 02. januára 2018. 19. Správny súd v napadnutom rozsudku v súvislosti s pohľadávkou správcu dane na zaplatenie úroku z omeškania dospel k záveru, že ide o pohľadávku, vzniknutú po rozhodujúcom dni v zmysle . Nemohla byť preto uplatnená prihláškou do konkurzu nespĺňajúc náležitosti v zmysle . Nevznikla totiž pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (t. j. do 31. decembra 2017). Názor oprel o závery rozhodnutia, sp. zn. , zo dňa 31. januára 2018, podľa ktorého nevyhnutným predpokladom pre prihlásenie pohľadávky (úrok z omeškania) je existencia pohľadávky. Až na základe rozhodnutia správcu dane o povinnosti zaplatiť úrok z omeškania vznikla pohľadávka, ktorá je titulom na prípadné vymáhanie nároku. Ďalej konštatoval, že úrok z omeškania podľa daňového poriadku nie je zákonodarcom koncipovaný ako záväzok akcesorickej povahy, pretože ide o daňový nedoplatok a nie o príslušenstvo k pohľadávke v zmysle daňového poriadku. 20. Kasačný súd sa s názormi vyslovenými v napadnutom zamietajúcom rozsudku krajského súdu nestotožňuje. Preskúmaním námietok uplatnených v kasačnej sťažnosti dospel k záveru o dôvodnosti sťažnostnej argumentácie. V prvom rade považuje za potrebné uviesť, že na účely oddlženia fyzickej osoby konkurzom, vedeným podľa a nasl. je potrebné rozlišovať tri základné skupiny pohľadávok, a to a) pohľadávky, ktoré sú vylúčené z uspokojenia, b) nedotknuté „privilegované“ pohľadávky, c) pohľadávky podliehajúce režimu oddlženia. Pohľadávky vylúčené z uspokojenia zákon určuje časovo a druhovo v taxatívnom výpočte v zmysle . Tieto pohľadávky sú charakteristické tým, že sa v konkurze neprihlasujú, nie je možné ich zahrnúť do rozvrhu ani splátkového kalendára, predmetné pohľadávky sú teda ex lege nevymáhateľnými. Pohľadávky nedotknuté oddlžením zákon taktiež vymedzuje druhovo v taxatívnom výpočte v zmysle . Veritelia si tieto pohľadávky môžu vymáhať v civilnom sporovom konaní či v exekučnom konaní. Pohľadávky podliehajúce oddlženiu sa v konkurze prihlasujú a sú následne čiastočne uspokojované, v závislosti od rozsahu majetku dlžníka (). V rozsahu, v akom neboli uspokojené na základe rozvrhu sa stanú ex lege nevymáhateľnými. 21. Za pohľadávky vylúčené z uspokojenia v oddlžovacom konkurze podľa , a teda za pohľadávky nevymáhateľné voči dlžníkovi v procese oddlženia, zákon považuje

zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, pokiaľ povinnosť, zakladajúca právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom. Podobne ako v konkurze sú teda z uspokojenia vylúčené aj zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne a verejnoprávne peňažné sankcie, ak povinnosť, zakladajúca právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená v období pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz. Rozhodujúcou právnou skutočnosťou je tak moment porušenia povinnosti, nie moment uplatnenia práva alebo vydania rozhodnutia o uložení sankcie. Totožné závery konštatuje tiež rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. , zo dňa 18. novembra 2020, ECLI:SK:KSTN:2020:3020200148.3, v ktorom sa uvádza, že „Úrok z omeškania je sankciou za porušenie právnej povinnosti uloženou správcom dane. Povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom v zmysle , nakoľko žalobca neuhradil v stanovenej lehote a v stanovenej výške daň pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz.“ Účelom ustanovenia o vylúčení niektorých nárokov z uspokojenia je totiž najmä snaha o to, aby v prípadoch nedostatku majetku na úplné uspokojenie všetkých nárokov, bola uspokojená prioritne istina pohľadávok t. j. kauzálne nároky, nie nároky, ktoré sú právnym poriadkom konštruované ako čisto právne (t. j. nejde o kauzálne nároky). 22. Kasačný súd v nadväznosti na závery o uplatňovaním pohľadávok podľa upriamuje pozornosť na závery rozsudku veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 27. januára 2021. Veľký senát skonštatoval, že podstatou rozkolu bolo posúdenie otázky, či pohľadávka štátu na úrokoch z omeškania vzniká priamo na základe zákona a či správca dane rozhodnutím o vyrubení úrokov z omeškania len deklaruje existenciu pohľadávky pre účely jej ďalšieho vymáhania a zároveň určuje jej výšku a splatnosť alebo či je rozhodnutie o vyrubení úrokov z omeškania konštitutívnej povahy, teda či zakladá právo štátu (predtým neexistujúce) na úroky ako sankciu za omeškanie daňového dlžníka. Pri riešení rozkolu dospel k nasledovnému záveru: „na pohľadávky existujúce v čase vyhlásenia reštrukturalizácie, ktoré neboli v určenej lehote prihlásené v reštrukturalizačnom konaní, sa v procese reštrukturalizácie a ani v ďalšej budúcnosti podnikateľského subjektu neprihliada. Je teda vylúčené, aby po ukončení reštrukturalizácie dlžníka zaťažovali záväzky majúce pôvod v období spred vyhlásenia reštrukturalizácie, pretože tie boli bez výnimky transformované do reštrukturalizačného plánu a nahradili dovtedy existujúce záväzky“. Priklonil sa k názoru, že daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania za oneskorené zaplatenie daňového nedoplatku na dani z motorových vozidiel za dotknuté zdaňovacie obdobie je v časti odo dňa splatnosti dane až do dňa povolenia reštrukturalizácie pohľadávkou predreštrukturalizačnou, ktorá vznikla pred rozhodujúcim dňom. 23. Veľký senát sa ďalej zaoberal tým, že v zmysle daňového poriadku sa za daň považuje aj úrok z omeškania za oneskorené splnenie daňovej povinnosti. rozlišuje medzi daňovou pohľadávkou a daňovým nedoplatkom, pričom za kritérium rozlíšenia považuje ich splatnosť. Pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti je daňovou pohľadávkou, zatiaľ čo dlžná suma dane (vrátane úroku z omeškania) po lehote splatnosti je daňovým nedoplatkom (, daňového poriadku). Daňová pohľadávka sa vo všeobecnosti stáva splatnou vyrubením, pričom za vyrubenú sa považuje tiež rozhodnutím správcu dane vydaným podľa daňového poriadku. Majúc na zreteli uvedené východiská veľký senát skonštatoval, že právoplatným rozhodnutím, o vyrubení sa daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania stáva splatnou a uplynutím lehoty na plnenie nadobúda status daňového nedoplatku. Vznik pohľadávky na úrokoch z omeškania sa viaže na objektívne právne skutočnosti, ktorými sú existencia splatnej dane, nesplnenie daňovej povinnosti v lehote splatnosti a trvanie omeškania so zaplatením dane (plynutie času), pričom od dĺžky trvania omeškania závisí výška tejto pohľadávky. Sadzbu úrokov z omeškania stanovuje právny predpis ( daňového poriadku). Daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania vzniká na základe zákona a pri poznaní výšky splatnej dane, dňa jej splatnosti a doby trvania omeškania je táto pohľadávka kvantifikovateľná ku ktorémukoľvek dňu omeškania bez toho, aby bola rozhodnutím správcu dane vyrubená. 24. Napokon upozornil na dôvodovú správu k bodu 13 (k ) , ktorým bol s účinnosťou od 01. marca 2017 novelizovaný , k otázke rozlíšenia „starého dlhu“ a „nového dlhu“ dlžníka v úpadku, v ktorej sa konštatuje, že splatnosť pohľadávky nie je podmienkou vzniku pohľadávky a správnym postupom pre rozlíšenie starého a nového dlhu (v reštrukturalizácii prezentovaného inštitútom prednostnej pohľadávky) sú výlučne skutkové okolnosti vzniku pohľadávky. Aj z toho je zrejmé, že určenie splatnosti pohľadávky správcu dane na úrokoch z omeškania nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení nie je podmienkou vzniku a prihlásenia pohľadávky na úrokoch v konaní. Možnosť vyrubenia a vymáhania úrokov z omeškania za oneskorené splnenie daňovej povinnosti pochádzajúce z obdobia spred vyhlásenia reštrukturalizácie voči žalobcovi,

a to na základe rozhodnutí vydaných po povolení reštrukturalizácie, by popieralo účel reštrukturalizácie a malo by za následok nezákonné zvýhodnenie štátu v zastúpení správcom dane ako jedného z veriteľov predreštrukturalizačnej pohľadávky pred ostatnými veriteľmi. 25. Konštatované závery veľkého senátu o vzniku daňovej pohľadávky sú podľa názoru kasačného súdu čiastočne aplikovateľné na prejednávanú vec. Potrebné je však brať na zreteľ osobitosti reštrukturalizačného konania a konania o oddlžení fyzickej osoby podľa , predovšetkým na rozdiely vo vymedzení pohľadávok vylúčených z uspokojovania v reštrukturalizačnom konaní (konkurznom konaní) a v konaní o oddlžení fyzickej osoby (viď body 26, 27). 26. Kasačný súd v zmysle predmetné odlišnosti pohľadávok uplatniteľných v oddlžení konkurzom bližšie odôvodňuje poukazom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. , zo dňa 24. novembra 2021, v obdobnej právnej veci, ktorého prevzatú časť ďalej uvádza, nasledovne: „21. Spornými otázkami, ku ktorých riešeniu bol kasačný súd sťažovateľom vyzvaný, je na jednej strane to, či daňový nedoplatok na úroku z omeškania je nevymáhateľnou pohľadávkou podľa IV. časti , ak bol vyrubený po oddlžení a vyhlásení konkurzu za porušenie povinností, ktoré nastalo pred rozhodným dňom ( ). Súčasne však sťažovateľ žiada posúdiť aj to, či prípadná nevymáhateľnosť úroku z omeškania podľa má vplyv na právomoc vyrubiť ho podľa Daňového poriadku. 22. Kasačný súd pri riešení predložených otázok vychádzal aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vrátane rozhodovania veľkého senátu. Hoci odo dňa 1. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (bod 19), vychádzajúc z účelu zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti, z právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít ( v spojení s až 3 v znení neskorších predpisov) sa kasačný súd naďalej považuje za viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (vrátane rozhodnutí veľkého senátu). 23. Vo vzťahu k prvej nastolenej otázke sa kasačný súd stotožňuje s právnym názorom správneho súdu a poukazuje na skutočnosť, že po vyhlásení konkurzu, resp. oddlženia fyzickej osoby je správca dane povinný postupovať podľa osobitného zákona - ( Daňového poriadku). Všeobecná úprava obsiahnutá v Daňovom poriadku tak jednak z titulu dôsledného uplatňovania princípu lex specialis derogat legi generali a jednak na základe explicitného znenia dotknutého ustanovenia, ustupuje do úzadia v prospech uplatňovania zásad a postupov podľa . 24. Odpoveď na sťažovateľom nastolenú otázku (ne)vymáhateľnosti úroku z omeškania spojeného s porušením daňovej povinnosti v období pred oddlžením fyzickej osoby a vyhlásením konkurzu na jej majetok, jasne obsahuje ustanovenie . Podľa tohto sa za nevymáhateľné voči dlžníkovi po oddlžení považujú „zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom.“ 25. Kasačný súd má za nespochybniteľné, že úrok z omeškania má v daňovom konaní povahu verejnoprávnej peňažnej sankcie, čo vyplýva aj z jeho systematického začlenenia v V. časti Daňového poriadku s názvom „Zodpovednosť za porušenie povinností“ v ustanoveniach vymedzených rubrikou „Sankcie“. Z dôvodu tejto sankčnej a akcesorickej povahy spadá do rozsahu pohľadávok uvedených v , ktoré sa, v závislosti odo dňa porušenia povinnosti zakladajúcej právo jeho vyrubenia, stanú po oddlžení nevymáhateľné. Nemožno neuviesť, že sťažovateľ v zásade neuvádza žiadnu relevantnú argumentáciu, ktorá by spochybňovala či už verejnoprávny sankčný charakter úroku z omeškania podľa Daňového poriadku alebo jeho zahrnutie do rozsahu pohľadávok vymedzených v . 26. Keďže úrok z omeškania nie je pohľadávkou nedotknuteľnou oddlžením podľa , vo vzťahu k jeho vymáhateľnosti je potrebné skúmať, či povinnosť, ktorá zakladá právo vyrubiť (uplatniť, resp. uložiť) tento úrok, bola porušená pred rozhodujúcim dňom podľa (t. j. pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz). Táto konštrukcia „zabezpečuje jeden z cieľov oddlženia, teda robí sa za minulosťou dlžníka „hrubá čiara“ a umožňuje sa mu začať odznova bez toho, aby bolo možné od neho vymáhať „staré dlhy“ pochádzajúce z obdobia spred oddlženia“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25. mája 2021, ods. 28). 27. Novela Daňového poriadku účinná od 1. januára 2020 a snaha zákonodarcu jasnejšie deklarovať, že aj vyrubený úrok z omeškania by mal mať v konkurze postavenie istiny pohľadávky, nemení

nič na tom, že úrok z omeškania má akcesorickú povahu. Uvedená legislatívna zmena žiadnym spôsobom neovplyvnila jasné znenie a význam , a preto ani nespochybňuje podstatu právneho názoru správneho súdu a ani kasačného súdu vymedzenú vyššie“. 27. V preskúmavanej veci boli konkurz na majetok sťažovateľky a jej oddlženie vyhlásené rozhodnutím Okresného súdu Žilina, sp. zn. , zo dňa 22. decembra 2018, publikované v Obchodnom vestníku č. 1/2018 dňa 02. januára 2018. Sťažovateľke je pritom vyrubovaný úrok z omeškania v sume 17,80 eura za nezaplatenie preddavkov za obdobie od 01. októbra do 31. decembra 2015, na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2015. Keďže povinnosť zakladajúca sťažovateľke resp. prvostupňovému orgánu právo vyrubiť úrok z omeškania celkom zjavne nastala pred rozhodujúcim dňom (t. j. pred 02. januárom 2018 v zmysle ), dotknutá pohľadávka na úroku z omeškania je v súlade s nevymáhateľná. 28. V súvislosti s nevyrubiteľnosťou pohľadávky je potrebné poukázať na to, že podľa Daňového poriadku (účinného do 14.1.2021) v prípade konkurzu resp. oddlženia daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po uplynutí šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára alebo oddlženia podľa všeobecného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; rovnako zanikajú aj neprihlásené pohľadávky a pohľadávky nezaradené v splátkovom kalendári určenom súdom. 29. Doteraz uvedená argumentácia vedie kasačný súd k jednoznačnému záveru, že nevymáhateľnosť úroku z omeškania (po oddlžení) ako pohľadávky podľa v spojení s spôsobuje aj nemožnosť jeho vyrubenia podľa Daňového poriadku počas trvania účinkov oddlženia. 30. Kasačný súd preto ani v tejto časti nezistil správne právne posúdenie veci správnym súdom podľa . Nesprávny procesný postup správneho súdu vzhliadol kasačný súd v skutočnosti, že správny súd sa dostatočne nevysporiadal v rozporoch v judikatúre, aplikovateľnej na prejednávanú vec. Priklonenie sa k použitej judikatúre odôvodnil v podstate len skutočnosťou, že rozhodnutie bolo prijaté súdmi neskôr, ako rozhodnutia, na ktoré sťažovateľka poukazovala v správnej žalobe ako aj v rámci argumentácie v kasačnej sťažnosti, a ktoré podľa kasačného súdu správne zodpovedajú nastolené otázky vymožiteľnosti pohľadávok v prípade konkurzu fyzickej osoby oddlžením podľa a nasl. . 31. Konštatované dôvody viedli kasačný súd k záveru, že krajský súd porušil zákon v zmysle ustanovenia a . Kasačná sťažnosť teda je dôvodná a preto kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil v súlade s ust. . tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

V. Náhrada trov kasačného konania

32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa v spojení s a SSP. tak, že úspešnej sťažovateľke priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom. V zmysle o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.