Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/203/2016

Uznesenie

Okresný súd Žilina, v právnej veci žalobkyne: Z.. X. Ž., J.. XX.XX.XXXX, G. J. XXXX/X, XXX XX H. J. S., občan SR, právne zastúpenej: ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o., IČO: 47 245 841, so sídlom: Vojtecha Spanyola 1726/13, 010 01 Žilina, proti žalovanému: S.. S. U., J.. XX.XX.XXXX, G.: U. XXXX/ XX, XXX XX H. J. S., občan SR, právne zastúpenému: Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom: Hviezdoslavova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 910, o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd zrušuje neodkladné opatrenie sp. zn. 4C/203/2016-20 vydané Okresným súdom Žilina, dňa 26.09.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.10.2016, a to v časti uloženej povinnosti žalovanému, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, alebo inými prostriedkami vôbec nekontaktoval žalobkyňu.

Vo zvyšnej časti sa návrh na zrušenie neodkladného opatrenia zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným súdu dňa 14.09.2016, sa žalobkyňa domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami vôbec nekontaktovať žalobkyňu a zároveň povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že so žalovaným do februára 2016 žila v spoločnej domácnosti a majú spolu mal. syna M. U., ktorý je v súčasnosti v osobnej starostlivosti žalobkyne. Potom, ako pre správanie žalovaného bola žalobkyňa nútená aj so synom opustiť spoločnú domácnosť, dohodli sa žalobkyňa so žalovaným na styku žalovaného s mal. synom a žalovaný sa s ním podľa dohody stretával. Dňa 03.09.2016 mal žalovaný odovzdať mal. M. žalobkyni o 20:00 hod., nakoľko však žalovaný mal. M. žalobkyni nepriviezol podľa dohody, bola nútená ísť k žalovanému do bytu. Keď zazvonila na domový zvonček, žalovaný jej odmietol otvoriť a zložil telefón. Po chvíli šiel do domu obyvateľ vchodu a preto sa dostala k bytu, kde zazvonila. Žalovaný otvoril dvere, hneď zavolal svojich rodičov, ktorí bývajú vedľa a požiadal žalobkyňu, aby vošla k nemu do bytu, pričom mal. M. zostal so starými rodičmi. Po zatvorení dverí do bytu žalovaného žalovaný na žalobkyňu fyzicky zaútočil, hodil ju na zem a ťahal ju za vlasy z chodby do spálne. Začala strašne kričať, na čo vošli do bytu rodičia žalovaného, aj s mal. synom M. a boli svedkami toho, ako leží na zemi a žalovaný ju ťahá za vlasy. M. sa strašne vyľakal a prosil žalovaného, aby žalobkyňu nechal. S.. M. chcel so žalobkyňou odísť, žalovaný to však nedovolil. Útoky, urážky a nadávanie zo strany žalovaného a aj jeho rodičov prebiehali niekoľko hodín, žalovaný žalobkyňu viac krát fyzicky napádal, mal. M. bol z tejto situácie traumatizovaný, plakal, kričal, prosil, že chce ísť so žalobkyňou, avšak žalovaný ani jeho rodičia nebrali ohľad na jeho prítomnosť. Žalovaný napokon povedal žalobkyni, nech vypadne z bytu, sotil ju na chodbe

pred bytom na zem a za vlasy ju ťahal k výťahom. Mal. M. prišiel k žalobkyni na ruky a pokúsili sa odísť domov pešo po schodoch, žalovaný ich dobehol, strhol žalobkyňu za ramená a tá mal. M. položila na zem. Byt žalovaného žalobkyňa napokon opustila okolo 01:00 hod., keď jej M. po rozhovore osamote so žalovaným povedal, že má ísť domov a po neho prísť o týždeň v sobotu. V noci potom, ako odišla z bytu žalovaného, sadla rozrušená žalobkyňa do auta a zvažovala návštevu lekárskej pohotovosti, keď vtom narazila pravým blatníkom do nákladného auta, ktoré si v tom rozrušení nevšimla. Na druhý deň ráno išla na lekárske ošetrenie, potom jej žalovaný odovzdal mal. M. a následne podala oznámenie na OOPZ Žilina - Západ. Od 05.09.2016 je žalobkyňa práceneschopná. Žalobkyňa uvádza, že žalovaný je výbušnej, agresívnej povahy, jeho správanie je nepredvídateľné, v minulosti na žalobkyňu už dva krát zaútočil. Počas útoku na osobu žalobkyne jej žalovaný ukazoval gestami - palcom si prechádzal po krku

- a verbalizoval „zabijem ťa“, „pôjdeš“, čo v žalobkyni vzbudzuje obavu o jej život a zdravie, rovnako tak má strach aj o mal. syna M., ktorého žalovaný psychický vydiera, traumatizuje a negatívne vplýva na jeho duševný vývoj.

3. Uznesením č.k. 4C/203/2016-20 zo dňa 26.09.2016 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol nasledovne:

- Súd ukladá žalovanému S.. S. U., nar. XX.XX.XXXX, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami vôbec nekontaktoval žalobkyňu Z.. X. L., nar. XX.XX.XXXX.

- Súd ukladá žalovanému S.. S. U., nar. XX.XX.XXXX, aby sa k žalobkyni Z.. X. L., nar. XX.XX.XXXX nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.

- Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Podaním doručeným súdu dňa 10.10.2017, doplneným podaním zo dňa 29.11.2017 a 30.01.2018, žalovaný navrhol zrušenie neodkladného opatrenia, ktoré bolo nariadené uznesením č.k. 4C/203/2016 zo dňa 26.09.2016, na základe ktorého bol žalovanému uložený zákaz písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami vôbec nekontaktovať žalobkyňu Z.. X. L., nar. XX.XX.XXXX. Taktiež navrhol, aby súd zaujal stanovisko k druhej časti neodkladného opatrenia, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť, aby sa k žalobkyni Z.. X. L., nar. XX.XX.XXXX nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, pričom podľa názoru žalovaného uvedená povinnosť stráca zmysel pri striedavej rodičovskej opatere a prevzatí a odovzdaní syna. Ďalej uviedol, že v čase podania sa na tunajšom súde vedie konanie o úprave práv a povinností k mal. dieťaťu M. U., nar. XX.XX.XXXX, pod. č.k. 21P/125/2016, pričom konanie v čase podania nie je právoplatne skončené. Zrušenie neodkladného opatrenia žalovaný odôvodnil tým, že jedným z dôvodom jeho nariadenia bol konflikt medzi stranami sporu, ku ktorému došlo dňa 03.09.2016, ktorý bol predmetom disciplinárneho opatrenia, v rámci ktorého bol žalovaný za toto konanie potrestaný a uloženú sankciu splnil. V rámci konania 21P/125/2016 bolo nariadené znalecké dokazovanie za účelom úpravy rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. Súdom ustanovená znalkyňa S.. S. I. vypracovala znalecký posudok č. 10/2017 zo dňa 30.06.2017, v ktorom vypracovala aj psychologické vyšetrenie žalovaného, v rámci ktorého žalovaný vyhodnotil svoje konanie ako nesprávne a do budúcnosti sa mieni vyvarovať neadekvátneho správania voči žalobkyni, nakoľko jeho konanie bolo vyvolané celkovou stresovou situáciou z rozchodu so žalobkyňou a nedoriešeného stretávania sa s maloletým synom, na ktorého je žalovaný silno citovo viazaný. Nakoľko súd vydal uznesenie č.k. 21P/125/2016 zo dňa 09.11.2017, ktorým dočasne upravil rodičovské práva žalovaného v časti stretávania sa s maloletým, pričom žalovaný ako otec je oprávnený sa s ním stretávať, každý nepárny víkend a každú stredu bez prítomnosti matky, nemá uvedené neodkladné opatrenie opodstatnenie a bránilo by výkonu rodičovských práv žalovaného. Dňa 10.01.2018 bol na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, spísaný úradný záznam so žalovaným, a to z dôvodu potreby úpravy stretávania sa žalovaného s maloletým synom. Následne dňa 23.01.2018 tento úrad vyhotovil oznámenie - pokus o zmier, v ktorom aj samotný úrad skonštatoval, že pri výkone rodičovských práv je potrebná vzájomná komunikácia medzi rodičmi. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že neodkladné opatrenie v časti zákazu komunikácie so žalobkyňou je neopodstatnené a nespĺňa účel, na ktoré bolo nariadené.

5. Podaním zo dňa 16.04.2018, doručeným súdu dňa 18.04.2018, žalobkyňa nesúhlasila s návrhom žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalovaný nadobudol subjektívne presvedčenie o odpadnutí dôvodov nariadeného neodkladného opatrenia len na základe toho, že žalobkyňa s ním komunikuje ohľadom maloletého dieťaťa a na základe vlastného presvedčenia, že sa do budúcnosti mieni vyvarovať neadekvátneho správania voči žalobkyni.

Ďalšie podstatné tvrdenia uvedené v tomto podaní súd zmieňuje v rámci prednesu a vyjadrení právnej zástupkyne žalobkyne na pojednávaní dňa 15.8.2018.

6. Na pojednávaní dňa 15.08.2018 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že zotrváva na všetkých skutkových a právnych tvrdeniach, ktoré sú uvedené v jej podaní zo dňa 16.04.2018 (č. l. 98 spisu). Poukázala na existenciu znaleckého posudku, ktorý bol predložený v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností, v ktorom je hodnotený osobnostný profil otca dieťaťa s tým, že tieto osobnostné predpoklady sú v zásade nemenné a naďalej pretrvávajú. Pokiaľ ide o samotné správanie sa žalovaného, príp. komunikáciu, ktorá v súčasnosti prebieha, táto komunikácia sa vyslovene týka len maloletého dieťaťa. Strany komunikujú prostredníctvom maloletého dieťaťa a následnými textovými správami. Žalobkyňa sa snaží vyhýbať akejkoľvek inej komunikácii, neustále má obavu z nepredvídateľného správania žalovaného, nakoľko toto jeho správanie naďalej pretrváva aj v rámci komunikácie. Žalovaný zneužíva každú situáciu na to, aby mohol byť v prítomnosti žalobkyne. U žalobkyne to vzbudzuje dôvodnú obavu a strach o život a zdravie. Fyzický útok sa od incidentu 3.9.2016 nezopakoval, v tomto smere neboli zaznamenané žiadne aktivity žalovaného. Komunikácia je vedená stále takým spôsobom, že zo strany žalovaného je evidentné, že doteraz nemá spracovanú celú situáciu emočne tak, aby to bolo na takej úrovni, aby žalobkyňa prestala mať dôvodnú obavu o to, že sa to môže zopakovať. Stretávanie otca s maloletým dieťaťom je určené predbežným opatrením, otec podal odvolanie voči rozsudku okresného súdu. Žalobkyňa predovšetkým rešpektuje rozhodnutie súdu ohľadom styku s dieťaťom.

7. Právna zástupkyňa žalovaného poukázala na to, že žalobkyňa žila s otcom maloletého dieťaťa 14 rokov predtým, ako sa rozišli, jedná sa teda o dostatočne dlhú dobu na to, aby poznala dôkladne jeho povahové vlastnosti. Pred útokom strávila v byte otca maloletého dieťaťa šesť hodín, počas ktorých neuviedla, čo sa dialo v byte, ale vzhľadom na to, že sa jedná o byt v bytovom dome, v paneláku, pokiaľ by tam k nejakej agresii bolo došlo zo strany otca počas týchto šiestich hodín, určite by na to boli svedkovia a celá táto situácia by sa riešila iným spôsobom. Otec nemá záujem, ani snahu matku kontaktovať, o čom svedčí aj to, že skoro dva roky po útoku k fyzickému kontaktu medzi stranami nedošlo, okrem situácie, keď bolo dieťa v nemocnici pred dvomi týždňami, kedy si podali na chodbe ruku. Poukázala na to, že vzhľadom na situáciu týkajúcu sa maloletého M. je potrebné aby bolo neodkladné opatrenie zrušené, nakoľko maloletý M. je vo veku 11 rokov a používať ho na to, aby bol komunikačným kanálom medzi rodičmi, je nezodpovedné. Práve také situácie, ako sa udiali pred dvomi týždňami, keď bol maloletý v nemocnici, odôvodňujú potrebu zrušenia neodkladného opatrenia. Žalovaný bol za priestupok, ktorý spáchal 03.09.2016 voči žalobkyni, potrestaný v rámci disciplinárneho konania, trest si odpykal a má za to, že toto postačuje v plnom rozsahu na to, aby súd vyhodnotil, že ďalšie sankcie, za ktoré možno aj toto neodkladné opatrenie voči otcovi považovať, sú už neodôvodnené, aj s ohľadom na časový odstup od tejto udalosti.

8. Ku konfliktnej situácii zo dňa 03.09.2016 žalovaný uviedol, že s matkou komunikovali, lebo maloletý bol u neho, v mieste svojho trvalého bydliska, a to formou SMS, aby nešla žalobkyňa do miesta jeho trvalého bydliska. Žalobkyňa uvedené nerešpektovala, do miesta jeho trvalého bydliska prišla. Zavolal ju do bytu, kde boli sami, nepohodli sa na určitých veciach a požiadal ju, aby byt opustila, toto odmietla a po 10 minútach došlo medzi nimi ku konfliktu. Potom vošiel do bytu M. a už to bolo len o výčitkách. Rodičia žalovaného potom prišli do bytu asi 5 minút po synovi a potom spolu komunikovali o rôznych veciach od 21:00 do 23:00, vyčítali si rôzne veci, maloletý bol pri tom a opakovane žalovaný žiadal žalobkyňu, celý čas, aby opustila byt, čo odmietla a zotrvala v ňom asi do 01:00. Neskôr si už ani nechcela odviesť maloletého. Žalovaný od 23:00 do 01:00 v noci prakticky stále fajčil na balkóne, maloletý bol celý čas, až do 01:00 v obývačke a žalobkyňa tiež. Žalobkyňa sa okolo 01:00 postavila, s tým že toto tak nenechá, a žalovaný jej povedal „som zvedavý, čo na mňa máš“. Následne žalovaného kontaktovali jeho podriadení, že mala dopravnú nehodu s autom, ktoré stálo na U. W..

9. Právna zástupkyňa žalobkyne poprela tvrdenia žalovaného uvedené na pojednávaní o priebehu incidentu dňa 3.9.2016 oboznámením Záznamu o podaní oznámenia zo dňa 04.09.2016 sp. zn. ORPZ- ZA-OPP4-PU-1514/2016 (č.l. 11 spisu), ktoré podala žalobkyňa. Právna zástupkyňa žalobkyne ďalej uviedla, že počas spolužitia strán dochádzalo ku konfliktom, začalo to nadávkami, predtým ju napadol dvakrát, ale nevyžadovalo to lekárske ošetrenie, ani to neoznamovala. Agresivita žalovaného sa stupňovala, preto aj žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť. Pokiaľ si pri návšteve maloletého v nemocnici podala so žalovaným ruku, bolo to z dôvodu, že žalovaný začal s tým, že to chce nejako urovnať, chce sa s ňou pomeriť a teda nech si podajú ruky, že je všetko v poriadku. Maloletý na ňu pozeral, očakával od nej, keďže otec urobil ústretový krok, tak že ho urobí aj ona, takže vyslovene otec zneužil situáciu, zneužil opäť maloletého na to, aby matku dostal zasa do takejto stresovej situácie. Matka, aby maloletý bol spokojný, pretože jednak bol chorý, jednak bol rád, že tam vidí obidvoch rodičov, tak mu ruku podala s tým, že neuviedla, či sa pomerili, alebo nepomerili. Takýmto spôsobom došlo k podaniu ruky. To neznamená, že matka nemala obavu a strach, pretože to urobila v strese a pod tlakom. Z dôvodu, že tam bolo prítomné dieťa a nechcela sa ukázať možno v horšom svetle hlavne pred dieťaťom. Žalovaný sa snaží dostávať do blízkosti žalobkyne, raz to bolo v jazykovej škole, kde takisto prišiel na vyučovanie, kde nemal čo robiť, zúčastnil sa vyučovania, hoci vedel, že tam bude pani L., takže opäť bol vo vzdialenosti menšej ako 10 m, až ho musela poslať preč pani riaditeľka jazykovej školy, že tam nemá čo robiť.

10. Žalovaný poukázal, že v tejto veci bolo dvakrát vytýčené pojednávanie, na ktoré sa žalovaný nedostavil, čiže aj týmto je preukázané, že nevyhľadáva prítomnosť žalobkyne. Pokiaľ prišiel do nemocnice a podal si s matkou ruku, bolo to len v záujme maloletého a toto konanie nebolo účelové.

11. Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že nariadené neodkladné opatrenie bráni žalovanému v agresivite a násiliu voči žalobkyni. Nejde len o fyzické násilie, ale aj o psychické násilie.

12. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že situácia, ku ktorej došlo pred dvomi rokmi, bola len výsledkom krízy medzi rodičmi. Počas ďalších dvoch rokov k žiadnemu útoku otca voči matke nedošlo. Pokiaľ sa otec zúčastnil vyučovacej hodiny krúžku ruštiny, bolo to prvý týždeň po tom, ako bolo nariadené neodkladné opatrenie, na základe ktorého otec mal oprávnenie sa s maloletým v stredu stretnúť. Otec následne, ako zistil, že sa tohto krúžku zúčastňuje aj matka, po výzve opustil miestnosť, v ktorej prebiehal kurz. Poprela tvrdenie, že by žalovaný vyhľadával prítomnosť žalobkyne, pretože ich vzťah sa ukončil pred dvomi rokmi, žalovaný je s tým vysporiadaný, prítomnosť žalobkyne nie je jeho prioritou.

13. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 334 súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

Podľa § 339 o zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V prípadoch neodkladného opatrenia podľa § 334 a 338 majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia.

14. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zrušil neodkladné opatrenie sp. zn. 4C/203/2016-20, vydané Okresným súdom Žilina dňa 26.09.2016, a to v časti uloženej povinnosti žalovanému, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, alebo inými prostriedkami vôbec nekontaktoval žalobkyňu.

15. Vo zvyšnej časti, čo do uloženej povinnosti neodkladným opatrením, aby sa žalovaný nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, súd návrh na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol.

16. Súd dospel k záveru, že bola splnená podmienka pre čiastočné zrušenie neodkladného opatrenia v časti uloženej povinnosti žalovanému, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, alebo inými prostriedkami vôbec nekontaktoval žalobkyňu, nakoľko vzhľadom k tomu, že uznesením č.k. 21P/125/2016-177 zo dňa 09.11.2017 bolo maloleté dieťa dočasne zverené do osobnej starostlivosti matky a otec je oprávnený sa s ním stretávať v určených intervaloch, uvedené neodkladné opatrenie v tejto časti stráca svoj účel, keďže žalobkyňa a žalovaný musia udržiavať komunikáciu v súvislosti so stretávaním sa otca s maloletým a jeho odovzdávaním medzi rodičmi.

17. Súd má za to, že v tejto časti je neodkladné opatrenie nadbytočné, keďže z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že strany medzi sebou aj napriek existencii neodkladného opatrenia komunikujú ohľadom starostlivosti o mal. M. U., nar. XX.XX.XXXX, pochádzajúceho z ich partnerského vzťahu, a to textovými správami, ktoré v konaní predložil žalovaný (č.l. 27 - 30 spisu z obdobia od 29.6.2017 do 23.8.2017 a č.l. 69 - 75 z obdobia od 27.10.2017 do 6.2.2018). Z prednesu žalovaného a právnych zástupcov strán na pojednávaní mal súd preukázané, že strany komunikovali aj osobne pri návšteve maloletého v nemocnici. Súd je toho názoru, že komunikácia rodičov ohľadom starostlivosti o maloletého vo forme: písomne, telefonicky, elektronicky je potrebná a nevyhnutná (strany nebývajú spoločnej domácnosti) a ďalšie trvanie neodkladného opatrenia v tejto časti by bolo v rozpore so záujmom maloletého. Aj vzhľadom na uplynutie času od konfliktu medzi stranami - odo dňa 3.9.2016 a skutočnosť, že odvtedy sa žalovaný nedopustil žiadnej fyzickej agresivity voči žalobkyni, má súd za to, že odpadli všetky dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie v tejto časti nariadené. Na základe uvedeného súd v tejto časti neodkladné opatrenie zrušil.

18. Čo sa týka návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia v časti uloženej povinnosti neodkladným opatrením, aby sa žalovaný nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, súd dospel k záveru, že v tejto časti je potrebné neodkladné opatrenie ponechať v platnosti, a to vzhľadom na dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené a na pretrvávajúce obavy žalobkyne z prípadného násilného, agresívneho správania žalovaného k žalobkyni. Súd preto návrh na zrušenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol.

19. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Nakoľko návrhu žalovaného bolo vyhovené len čiastočne, teda jeho úspech je čiastočný (50%) a úspech žalobkyne predstavuje tiež (50%), súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania o zrušenie neodkladného opatrenia nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.