Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/29/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu, vo veci starostlivosti o maloletého I. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov otca V.. N. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. R. D. XX, XXX XX S., skutočne bytom J. Y. XX, XXX XX F., zastúpený advokátkou JUDr. Martinou Mészáros Bariakovou, so sídlom Bystrický rad 453/77, 960 01 Zvolen a matky V. Y., nar. XX. N. XXXX, bytom D. C. XXX/XX, XXX XX B., zastúpená Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s. r. o. so sídlom Trhová 992/1, 960 01 Zvolen, v konaní o nezhode rodičov o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 5P/277/2017-152 z 30. apríla 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej mení tak, že určuje, že maloletý I. Y., nar. XX. I. XXXX bude plniť povinnú školskú dochádzku v Základnej škole s materskou školou I. H. Q., Q. XXX/XX, XXX XX B..

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrh otca doručený súdu prvej inštancie 25. augusta 2017 na určenie, že maloletý I. Y. bude navštevovať Základnú školu na ulici C. N. XXXX/X, XXX XX F. počnúc školským rokom 2017/2018 súd prvej inštancie zamietol a zároveň rozhodol, že maloletý I. Y. bude naďalej navštevovať Základnú školu s materskou školou I. H. - Q., Q. XXX/XX, B., v ktorej už začal plniť povinnú školskú dochádzku v školskom roku 2017/2018. Základná škola v B. je spádovou školou maloletého podľa miesta jeho trvalého pobytu. Matka sa spolu s maloletým prihlásila na trvalý pobyt na adresu D. C. XXXX/X, B. dňa 03. 07. 2017. Počas školského roka 2017/2018 maloletý navštevoval aj Ľudovú školu umenia v B. a chodí do družiny, ktorá je otvorená do 16.30 hod.. Dopytom na školu súd prvej inštancie zistil, že maloletý sa dobre adaptoval, v kolektíve je obľúbený, patrí medzi najlepších žiakov. Argumenty otca, že maloletý I. by mal navštevovať rovnakú školu ako jeho brat maloletý M. X.X a že základné školy vo F. na ul. N. alebo R. poskytujú vyššiu úroveň vzdelávania ako základná škola v B. súd prvej inštancie neuznal za tak vážne, aby rozhodol o zmene školy, v ktorej bude maloletý I. plniť povinnú školskú dochádzku. Po zistení, že otec prihlásil maloletého na dve základné školy vo F., z ktorých ani jedna neprijala maloletého I. na základné vzdelávanie a že o odvolaní otca proti rozhodnutiu Základnej školy s materskou školou I. H. - Q., B. o prijatí maloletého I. na základné vzdelávanie do 1. ročníka základnej školy nebolo v správnom konaní rozhodnuté, súd prvej inštancie tým istým rozhodnutím určil, že maloletý I. bude „naďalej navštevovať základnú školu v B.“, pretože je v záujme maloletého, aby chodil do tej školy, v ktorej si vytvoril okruh kamarátov, keď výchovné či prospechové problémy v tejto školy zistené neboli. 1.1 Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „C. m. p.“).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletého dieťaťa s odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“). Podľa názoru otca je kvalita školského zariadenia a jeho vzdelávacieho procesu a pripravenosť jeho absolventov na ďalšie vzdelávanie jedným z hlavných kritérií, ktoré rodičia hodnotia pri výbere školy. Otec maloletého preukázal, že ním vybrané základné školy vo F. by boli pre maloletého I. vhodnejšie nielen s ohľadom na lepšie možnosti vzdelania, ale aj pre rozvoj osobnosti maloletého v rámci mimoškolských aktivít a to aj za cenu toho, že by maloletý musel dochádzať z B. do F.. Súd prvej inštancie v rozsudku len stroho skonštatoval, že jeho tvrdenia o kvalite vybraných základných škôl vo F. nemohol zohľadniť, ale bez bližšieho zdôvodnenia, prečo tak urobiť nemohol. Rozhodnutie prvoinštančného súdu tak trpí vadou podľa § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku. Za najpodstatnejšie otec považuje, že matka popiera jeho právo spolurozhodovať o dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa maloletého I.. Výber školy na plnenie povinnej školskej dochádzky maloletého I. matka s otcom vôbec nekonzultovala. Matka nevzala do úvahy ani názor maloletého I.. Maloletý I. nevie podľa názoru otca vo svojom veku ešte objektívne posúdiť, ktoré školské zariadenie z hľadiska kvality poskytovania vzdelávania je pre neho najlepšie. Súd sa mal preto podrobnejšie zaoberať porovnaním kvality základných škôl, ktoré navrhoval pre maloletého otec so školou, ktorú pre maloletého I. vybrala matka. Svojím rozhodnutím súd upiera maloletému I. právo na kvalitné vzdelanie. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledkom ktorých vec nesprávne právne posúdil. 2.1 Súd prvej inštancie sa v dôvodoch rozhodnutia odvoláva na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoP/40/2017 z 27. 09. 2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného súdu Zvolen o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s vysloveným názorom, že rozvoj súrodeneckých vzťahov medzi maloletým I. Y. a maloletým M. Y. neohrozuje skutočnosť, že budú navštevovať rôznu školu. Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci sp. zn. 15CoP/40/2017 vyslovil tento názor v situácii, kedy rozhodoval o odvolaní otca proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, teda kedy nebolo vykonané žiadne dokazovanie práve z dôvodu, že vo veci je potrebné vykonať dôsledné dokazovanie. Súd prvej inštancie vôbec neskúmal názor maloletého I. a maloletého M., ani aký vplyv bude mať rozvoj súrodeneckých vzťahov rozhodnutie prvoinštančného súdu v tejto veci. Rozhodujúcim kritériom pre súd malo byť zistenie, čo je pre maloletého I. dobré. Maloletý I. je veľmi dobre adaptabilné dieťa. Rýchlo by si zvykol na novú a kvalitnejšiu školu, možno sa len obáva neznámeho a hlavne postoja svojej matky. 2.2 Netreba opomínať fakt, že maloletý I. má bydlisko nielen u matky v B., ale aj u otca vo F. a keď sa realizuje styk počas pracovného týždňa, odchádza do školy do B. zo F.. Rovnako cestovanie maloletého I. za školou z B. do F. by nebolo pre dieťa zaťažujúce, nemusel by cestovať verejnou dopravou, nakoľko matka má svoje pracovisko vo F. a vozila ho aj v minulosti z B. do F. do predškolského zariadenia. 2.3 Súd prvej inštancie nevykonal dôkazy spôsobom predpísaným zákonom, keď prehľady porovnania škôl na základe výsledkov testovania žiakov piateho ročníka a testovania žiakov deviateho ročníka, ako aj ďalších ukazovateľov kvality poskytovania vzdelávania v rámci projektu INEKO neprečítal, iba ich doručil protistrane. 2.4 Neobstojí argument súdu prvej inštancie, že bolo potrebné samostatným výrokom určiť, ktorú základnú školu bude naďalej maloletý I. navštevovať s poukazom na stav správneho konania o jeho odvolaní proti rozhodnutiu riaditeľky základnej školy v B. o prijatí maloletého I. na plnenie povinnej školskej dochádzky do tejto školy. Ostatné otcom navrhované základné školy vo F. neprijali maloletého I. do školy len z dôvodu, že v danom čase už bol maloletý prijatý na základnú školu v X. Vyjadrenie2.5 Otec navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že maloletý I. bude navštevovať Základnú školu na ulici C. N. XXXX/X vo F. alebo aby zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podala len matka maloletého dieťaťa. V prvom rade navrhovala, aby odvolací súd odmietol odvolanie otca z dôvodu, že neobsahuje odvolacie dôvody, len citáciu zákonných ustanovení Civilného sporového poriadku o odvolacích dôvodoch. Pre prípad, že by odvolací súd považoval odvolanie otca za riadne, spĺňajúce zákonné náležitosti, navrhovala potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie s odôvodnením, že ani otec s ňou nekonzultoval prihlásenie maloletého na plnenie povinnej školskej dochádzky na dve základné školy vo F.. Odmietla názor otca, že by základná škola v B. nemohla poskytnúť maloletému I. kvalitné vzdelanie a zdôrazňovala skutočnosť, že na jedného učiteľa v základnej škole v B. pripadá menší počet žiakov ako v základnej škole vo F. a teda učiteľ v základnej škole v B. má viac času venovať sa žiakovi. Otcom predložené výsledky porovnania škôl na

základe testov žiakov nie sú dôkazom o kvalite vzdelávania, preto nemohli slúžiť ako dôkaz súdu prvej inštancie. Pre rodiča majú tieto informácie o výsledkoch testoch len odporúčací charakter. Súd vypočul v konaní maloletého I., ktorý vyjadril pred súdom vôľu zostať naďalej v základnej škole v B. a bolo potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že má maloletý trvalé bydlisko v B. a do základnej školy nemusí dochádzať žiadnymi dopravnými prostriedkami. Maloletý I. navštevuje ľudovú školu umenia a hra na cimbale ho veľmi baví. 3.1 Otec presadzuje iba svoje záujmy a neberie ohľad na potreby a záujmy maloletého I.. V prípade, že by maloletý I. navštevoval základnú školu vo F., musel by dochádzať autobusom. Dĺžka cesty od nástupu z miesta bydliska do školy je cca 1 hodina autobusom a v závislosti od výstupnej zastávky by muselo dieťa dôjsť do školy aj pešo. Pracovná doba matky je od 8.00 hod. do 16.00 hod., trvalým pracoviskom je Zámok D. vzdialený 15 km od F. a vo F. sa zdržuje matka iba 1 max. 2 dni v týždni. 3.2 Neobstojí argumentácia otca, že by maloletý I. mal navštevovať základnú školu na N. ulici vo F. z dôvodu, že tam chodí jeho starší brat M., keď tento vzhľadom na svoj vek opustí základnú školu o dva roky. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje matka za zákonné a spravodlivé aj v druhom výroku vzhľadom na to, že stále nebolo rozhodnuté o opravnom prostriedku otca proti rozhodnutiu Základnej školy s materskou školou I. H. - Q. v B. o prijatí maloletého I. na základné vzdelávanie.

4. Konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých je konaním, ktoré súd prejednáva podľa ustanovení Civilného mimosporového poriadku. Okrem ustanovení Civilného mimosporového poriadku sa na konania podľa C. m. p. použijú aj ustanovenia Civilného sporového poriadku, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok neustanovuje inak (§ 2 ods. 1 C. m. p.). 4.1 Náležitosti odvolania posudzuje odvolací súd podľa ustanovení Civilného sporového poriadku z dôvodu, že Civilný mimosporový poriadok obsahuje iba niektoré odlišné ustanovenia o odvolaní a odvolacích dôvodoch. Odvolanie otca smeruje proti rozsudku vo veci samej. Bolo podané v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 362 ods. 1 C. s. p.), je z neho zistiteľné, ktorému súdu je odvolanie adresované, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, v akom rozsahu napáda rozsudok súdu prvej inštancie, aj z akých dôvodov považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne. Otec v odvolaní tvrdí, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď súd prvej inštancie opomenul vykonať dôkazy otcom doloženými prehľadmi porovnania škôl na základe výsledkov testovania žiakov piateho a deviateho ročníka a z akého dôvodu na tento dôkaz neprihliadol ani v rozhodnutí nevysvetlil (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ C. s. p.), že na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam v otázke, či je v najlepšom záujme maloletého I. plniť si povinnú školskú dochádzku v spádovej základnej škole alebo v základných školách vo F. poskytujúcich vyšší štandard vzdelania (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.) a z tohto nesprávne zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny právny záver o tom, že nie je možné návrhu otca vyhovieť a je potrebné určiť samostatným výrokom, ktorú školu má maloletý I. naďalej navštevovať (odvolací dôvod o nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.). Odvolací súd teda nezdieľa názor matky maloletého, že odvolanie otca nespĺňa zákonné náležitosti a je potrebné ho podľa § 386 písm. b) C. s. p. odmietnuť.

5. Otec maloletého neuvádza v odvolacom konaní žiadne nové skutkové tvrdenia ani nepredkladá nové dôkazné návrhy. Dôkazy vykonané súdom prvej inštancie boli postačujúce pre zistenie skutočného stavu veci podľa § 35 C. m. p. a nebolo ho potrebné v odvolacom konaní vykonaním nových dôkazov alebo zopakovaním už vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie zisťovať, z tohto dôvodu odvolací súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s. p.) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C. s. p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

6. V návrhu na začatie konania otec maloletého uviedol, že sa matka spolu s dieťaťom bez jeho súhlasu presťahovali zo F. do B.. Práva a povinnosti rodičov k maloletému I. boli upravené samostatnými rozhodnutiami Okresného súdu Zvolen pod sp. zn. 8P/9/2012, ktorými bola schválená dohoda rodičov o výkone ich rodičovských práv a povinností k maloletému I. tak, že maloletý I. bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi určená vyživovacia povinnosť a ďalším rozhodnutím sp. zn. 18P/22/2014 z 03. 11. 2015 bol upravený styk otca s maloletým. Už v marci 2016 upozornil otec matku, že nebude súhlasiť so zmenou predškolského zariadenia z R. ulice vo F. na iné v mieste bydliska dieťaťa. Keďže otec mal obavu, že matka prihlási maloletého I. na plnenie povinnej školskej dochádzky do základnej školy v B., otec kontaktoval aj riaditeľku základnej školy v B., aby jej oznámil, že nesúhlasí s tým, aby maloletý I. nastúpil na plnenie povinnej školskej dochádzky do tejto školy. Napriek žiadosti adresovanej matke, aby prihlásila maloletého I. do základnej školy na N. ulici vo F. alebo do základnej školy na R.

ulici vo F., matka podala prihlášku do základnej školy v XXXX/XXXXkde po zmene bydliska bol maloletý I. aj prijatý a ostatné dve základné školy vo F., na ktoré podal prihlášku otec dieťaťa odmietli prijať maloletého I. na základné vzdelávanie len z dôvodu, že už bol prijatý do základnej školy v B.. Proti rozhodnutiu Základnej školy s materskou školou I. H. - Q., B. o prijatí maloletého na základné vzdelávanie sa otec odvolal a o jeho odvolaní príslušný správny orgán nerozhodol. Všetky tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov doložených do súdneho spisu a to z rozhodnutia o prijatí maloletého I. Y. na základné vzdelávanie do prvého ročníka Základnej školy s materskou školou I. H. - Q. B. v školskom roku 2017/2018 nástupom od 1. septembra 2017, kópia odvolania otca voči tomuto rozhodnutiu, rozhodnutie Základnej školy J. N. XXXX/X, F. o neprijatí žiaka do školy v školskom roku 2017/2018 a rozhodnutie Základnej školy R. XXXX/X, F. o neprijatí maloletého I. Y. na základné vzdelávanie do tejto školy. Podľa potvrdenia obce B. zo 17. januára 2018 je matka spolu s maloletým prihlásená na trvalý pobyt v B. od 03. 07. 2017. Pravdivé je tvrdenie otca, že súd prvej inštancie neprečítal otcom doložené listiny o dosahovaných výsledkoch základných škôl (projekt inštitútu INEKO), ale z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 13. 02. 2018 aj 30. apríla 2018 je zistiteľné, že relevantné časti tohto listinného dôkazu prednášala priamo právna zástupkyňa otca a obsah týchto listín účastníci na pojednávaní prejednávali. Podľa § 204 C. s. p. sa dôkaz listinou vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené. Otec v odvolaní v bode V. sám uvádza, že súd prvej inštancie tieto listiny protistrane doručil, v tomto prípade teda platí veta za bodkočiarkou a súd prvej inštancie nebol povinný prečítať obsah listín na pojednávaní.

7. Podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „Zákon o rodine“), ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Pri rozhodovaní o nezhode rodičov pri výbere základnej školy, v ktorej bude maloletý I. plniť povinnú školskú dochádzku nemohol súd prvej inštancie opomenúť zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 19 ods. 3 určuje, že povinná školská dochádzka začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť, ak tento zákon neustanovuje inak a v § 20 ods. 2 ukladá zákonnému zástupcovi dieťaťa povinnosť prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole. Priamo školský zákon určuje, že žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len „spádová škola“), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu. Žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku v inej ako spádovej škole, ak ho riaditeľ tejto školy prijme na základné vzdelávanie (§ 20 ods. 5).

8. Návrh na začatie konania podal otec na súd 25. 08. 2017, teda ešte pred začatím školského roka 2017/2018, v ktorom bol maloletý I. povinný začať si plniť povinnú školskú dochádzku. V čase začatia konania boli podané prihlášky na základné vzdelávanie maloletého I. na tri základné školy. Na základnú školu v B. podala prihlášku matka a na základnú školu na N. ulici a R. ulici vo F. podal prihlášky otec dieťaťa. Otec maloletého formuloval návrh na začatie konania tak, že požadoval od súdu určiť, že maloletý I. Y. bude navštevovať základnú školu na ulici C. N. vo F. počnúc školským rokom 2017/2018. S výberom tejto školy súhlasil otec maloletého, ktorý napriek tomu, že bol maloletý I. zverený do osobnej starostlivosti matky rozhodnutím súdu neprestal byť zákonným zástupcom dieťaťa. Odvolací súd je toho názoru, že otec mal správne formulovať svoj návrh ako návrh na nahradenie súhlasu matky s podaním prihlášky na základné vzdelávanie do inej než spádovej školy, pretože školský zákon umožňuje v § 20 ods. 5 vybrať na plnenie povinnej školskej dochádzky maloletým dieťaťom aj inú než spádovú školu, avšak podmienkou toho, aby žiak mohol plniť povinnú školskú dochádzku v inej ako spádovej škole je, aby ho riaditeľ tejto školy prijal na základné vzdelanie. Otec nepodal návrh na nahradenie súhlasu matky s podaním prihlášky do inej než spádovej školy s takým časovým odstupom, aby sa vo veci rozhodlo do začatia školského roka 2017/2018. Bez rozhodnutia súdu o nezhode rodičov pri podaní prihlášky na základné vzdelávanie nemohli základné školy na ulici N. a R. vo F. ani základná škola v B. vydať iné rozhodnutia než, že spádová škola v B. prijme maloletého I. na základné vzdelávanie a zvolenské školy jeho prijatie odmietnu. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie už rozhodnutie o tom, v ktorej základnej škole zaháji maloletý I. povinnú školskú dochádzku, nemalo význam z dôvodu, že už školský rok prebiehal.

8.1 Konanie začaté na návrh otca maloletého je konaním podľa § 35 Zákona o rodine o nezhode rodičov v otázke prípravy maloletého I. na budúce povolanie. Určením školy, v ktorej bude maloletý I. plniť povinnú školskú dochádzku rozhodol súd o nezhode rodičov pri výbere školy na základné vzdelávanie (odvolací súd zdôrazňuje, že týmto rozhodnutím bol vyriešený len spor medzi rodičmi a toto rozhodnutie nenahrádza rozhodnutie o odvolaní otca orgánmi štátnej správy v školstve podľa zákona č. 596/2003 Z. z. proti rozhodnutiu o prijatí maloletého do základnej školy v B.). V konaní, ktoré môže začať aj bez návrhu, nie je súd viazaný návrhom účastníkov (§ 40 C. m. p.), preto nebolo potrebné osobitným výrokom zamietnuť návrh otca na určenie školy, v ktorej si bude maloletý I. plniť povinnú školskú dochádzku, keďže ďalším výrokom o určení, že maloletý I. bude naďalej navštevovať Základnú školu s materskou školou I. H. - Q. v B. bola táto nezhoda medzi rodičmi podľa § 35 Zákona o rodine vyriešená. Odvolací súd z tohto dôvodu zmenil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C. s. p. tak, že v súlade s terminológiou zákona č. 245/2008 Z. z. určil, že maloletý I. si bude plniť povinnú školskú dochádzku v Základnej škole s materskou školou I. H. - Q. v B. (pojem „navštevovať základnú školu“ podľa názoru odvolacieho súdu nevyjadruje výstižne, že v určenej škole si má maloletý I. plniť povinnú školskú dochádzku).

9. Odvolací súd uznáva, že príprava na budúce povolanie začína už nástupom na základné vzdelávanie, ale výber najvhodnejšej školy pre dieťa nezávisí len od dosahovaných výsledkov iných žiakov v tej ktorej škole, ale aj od osobnosti, schopnosti a danosti konkrétneho dieťaťa. Bez rozboru osobnosti maloletého I. nie je možné konštatovať, že by spôsob výučby na mestských školách preferovaných otcom dieťaťa viac vyhovoval maloletému I. než vzdelávanie na dedinskej škole s nižším počtom žiakov, ale väčším priestorom vyučujúceho na individuálny prístup k dieťaťu. Nie je bez významu ani výhrada matky proti dochádzke maloletého I. do základnej školy vo F., keď bolo v konaní preukázané, že matka skutočne nedochádza dennodenne do F. vlastným motorovým vozidlom, kedy by mohla dieťa voziť do školy, ale by muselo dochádzať hromadnými dopravnými prostriedkami. Neobstojí argument otca, že dieťa má bydlisko aj vo F. v rámci úpravy styku, keď podľa rozhodnutia Okresného súdu Zvolen sp. zn. 18P/22/2014 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoP/34/2016 sa v priebehu pracovného týždňa stýka otec s maloletým I. len od štvrtka 18.00 hod. do nedele 18.00 hod. v každý párny týždeň, to znamená, že zo F. do B. dochádza maloletý I. iba v piatok ráno a v nepárny týždeň je upravený styk od utorka 18.00 hod. do štvrtka 18.00 hod., teda zo F. do B. cestuje maloletý len v stredu ráno a štvrtok ráno. Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8C/118/2011 si odvolací súd overil vekový rozdiel medzi maloletým I. a jeho bratom M. Y., nar. XX. XX. XXXX a zhodne s matkou maloletého I. uvádza, že brat maloletého I. M. Y. je vo veku 13 rokov a najneskôr za dva roky opustí základnú školu, na ktorú zapísal otec maloletého I. z dôvodu rozvoja súrodeneckých vzťahov a maloletý I. by zostal na tejto škole bez brata.

10. Návrhu otca na určenie, že maloletý I. bude plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole na ulici C. N. vo F. však nebolo možné vyhovieť predovšetkým z dôvodu, že maloletý I. nebol prijatý na základné vzdelávanie do tejto školy, o čom svedčí otcom predložené rozhodnutie Základnej školy C. N., F. č. ZŠ 3 ZV/3/2017/143 zo 07. 06. 2017 na č. l. 28 spisu a nebol prijatý na základné vzdelávanie ani na druhú otcom preferovanú školu na ulici R. vo F. a o tom, či bude žiak plniť povinnú školskú dochádzku v konkrétnej škole rozhoduje riaditeľ tejto školy a opatrovanský súd v konaní vo veci starostlivosti o maloleté dieťa nemôže riaditeľovi školy uložiť povinnosť prijať dieťa na základnú školu na plnenie povinnej školskej dochádzky. Školský zákon určuje sústavu škôl, typy škôl, počty žiakov v triede. Spôsob vzdelávania a zabezpečenie vzdelávania v súlade so školským zákonom patrí do kompetencie orgánov štátnej správy v školstve určených zákonom č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súčasnej situácii, kedy maloletý I. začal plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole v B. by prichádzal do úvahy iba prestup žiaka na plnenie povinnej školskej dochádzky do inej školy podľa § 31 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu žiaka a kladného rozhodnutia riaditeľa školy, do ktorej sa žiak hlási. Zákonnými zástupcami maloletého I. sú obaja jeho rodičia (§ 31 ods. 1 Zákona o rodine). Zákonní zástupcovia maloletého I. žiadosť o prestup žiaka do inej školy, než v ktorej teraz plní povinnú školskú dochádzku neadresovali, preto nemôže byť splnená ani ďalšia podmienka podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine a to kladné rozhodnutie riaditeľa základnej školy, do ktorej sa žiak hlási o jeho prijatí. Súd prvej inštancie teda správne posúdil, že nateraz môže maloletý I. plniť povinnú školskú dochádzku len v spádovej základnej škole v B..

11. Súd prvej inštancie s odkazom na zákonné ustanovenie § 35 Zákona o rodine, § 20 a § 60 zákona č. 245/2008 Z. z. a zistený skutkový stav zrozumiteľne vysvetlil, z akého dôvodu určil, že maloletý I. bude plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole v B.. Rozhodnutie súdu prvej inštancie rozhodne nie je arbitrárne, ako tvrdí otec v odvolaní. Iná vada, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku otcom konkretizovaná nebola a odvolací súd ju sám nezistil, z tohto dôvodu konštatuje, že tento odvolací dôvod nebol uplatnený dôvodne. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie vyplývajú z vykonaných dôkazov. Súd prvej inštancie posúdil svoje skutkové zistenia podľa relevantných právnych noriem, preto neobstoja ani odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p.

12. Obsahovo správne rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd zmenil len z dôvodu nesprávne formulovaného výroku rozsudku prvoinštančného súdu.

13. Náhradu trov konania žiaden z účastníkov nepožadoval. Rozhodnutie o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania vyplýva z ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Civilný mimosporový poriadok neustanovuje, že vo veciach starostlivosti súdu o maloletých by bol povinný niektorý z účastníkov zaplatiť druhému náhradu trov konania.

14. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).