Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23To-56-2018.pdf
PDF · 120.22 KB
No categories available
23To/56/2018
Uznesenie
Krajský súd Trenčín v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. augusta 2018 prejednal odvolania prokurátorky Okresnej prokuratúry v Novom Meste nad Váhom a obžalovaných
F.. D. V.,
nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom V. č. XXX, t. č. vo väzbe v ÚVV Ilava,
ml. X. V.,
nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom V. XXX, prechodne bytom B., E. č. X, . ktoré podali proti rozsudku H. súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/92/2017 zo dňa 29.3.2018 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania prokurátorky a obžalovaných z a m i e t a j ú , pretože nie sú dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp.zn. 2T/92/2017 zo dňa 29.03.2018 boli obžalovaní F.. D. V. a ml. X. V. uznaní vinnými zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby spolupáchateľstvom podľa § 20 § 208 ods. 1 písm. a/, b/, c/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/, j/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného času najneskôr od roku 2015 do 30.6.2017 v obci V. v mieste spoločného bydliska v rodinnom dome č. XXX ako matka a najstarší brat neprimerane fyzicky trestali maloletých R. V. nar. XX.XX.XXXX, V. V. nar. XX.XX.XXXX a V. V. nar. XX.XX.XXXX, odopierali im stravu a nútili ich opakovane vykonávať rôzne práce v takom rozsahu, že nemali dostatok oddychu a spánku, čas na prípravu do školy, čo vyvrcholilo dňa 26.06.2017, keď F.. D. V., pohrýzla syna R.V. nar. XX.XX.XXXX do ucha, potom čo sa zastal maloletej V. V. nar. XX.XX.XXXX, ktorú fyzicky trestala, na čo maloletý R. V. nar. XX.XX.XXXX, ušiel z domu, dňa 29.06.2017 sa obv. ml. X. V. bratovi R. V. nar. XX.XX.XXXX na dvore domu vyhrážal so zatváracím nožom v ruke, že ho s ním zabije, v dôsledku čoho maloletí R.V. nar. XX.X.XXXX, V.V. nar. XX.XX.XXXX a V.V. nar. XX.XX.XXXX pociťovali strach a stres, krivdu, kritiku, posmech pocit menejcennosti.
Obžalovaná F.. D. V. bola za to odsúdená podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j) s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 roky nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaný ml. X. V. bol odsúdený podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona, § 117 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8, s použitím § 39 ods. 1, §118 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok. Podľa § 119 ods. 1, 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 119 ods. 1, § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému určil skúšobnú dobu na 3 roky. Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému uložil povinnosť nepriblížiť sa k poškodeným: J. V., nar. XX.XX.XXXX v F., V. V., nar. XX.XX.XXXX v B. a V. V., nar. XX.XX.XXXX v B. na vzdialenosť menšiu ako desať metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia určenej osoby alebo v určenom mieste, kde sa takáto osoba zdržuje alebo ktoré navštevuje. Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. g) Trestného zákona súd obžalovanému uložil povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. i) Trestného zákona súd obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu uložil povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho odvolaním napadla tak prokurátorka, ako aj obaja obžalovaní.
Prokurátorka v písomných dôvodoch odvolania uviedla, že odvolanie podáva čo do výroku o treste v neprospech obžalovanej Mgr. D. V.. Nestotožňuje sa s uložením jej 4 ročného trestu odňatia slobody, a to vzhľadom na charakter trestnej činnosti kladenej jej za vinu, ako aj obdobie jej páchania. Maloleté deti obžalovanej vo svojich výpovediach podrobne popísali konanie poškodenej, pričom i v rámci znaleckého dokazovania uvádzali dôležité okolnosti trestného konania. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní jednoznačne uviedla, že nie je možné, aby sa deti na takéto spontánne odpovede pripravili. U všetkých detí bolo znalcom konštatované psychické utrpenie, každé z detí má diagnózu, ktorá je následkom konania obžalovanej. Prežité udalosti jednoznačne negatívne vplývali na psychiku maloletých detí. Tieto skutočnosti jednoznačne nie sú takými, ktoré by odôvodňovali zhovievavejší prístup u obžalovanej pri ukladaní trestu. Obžalovaná počas celého konania neprejavila city, nepripustila ani najmenšie pochybenie vo výchove detí, neprejavila žiadnu ľútosť. Vytvorila model zdravia ohrozujúceho a poškodzujúceho rodinného prostredia. Okrem zistenia jednej poľahčujúcej okolnosti neboli zistené také skutočnosti, ktoré by smerovali k tomu, že trest uložený obžalovanej v rámci trestnej sadzby by pociťovala citeľnejšie ako ostatní páchatelia. Trest jej uložený súdom prvého stupňa bol neprimerane zhovievavý. Navrhla preto, aby jej krajský súd uložil trest v dolnej polovici trestnej sadzby, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, bez aplikácie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu.
Obhajca obžalovaného mladistvého X. V. v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že obžalovaný je nevinný, a nikoho netýral. Nebolo mu to ani vykonaným dokazovaním preukázané. Poškodení bývali často u lekára, a tento neavizoval ani známky zanedbávania starostlivosti, takéto nezaznamenala ani škola. So stravovaním ani dochádzkou neboli u poškodených žiadne závažné nedostatky. Jeho a matkine správanie sa poškodenými zveličuje, vytrháva z kontextu udalostí. Namieta výpovede svedkov F., jeho matka musela zabezpečovať potreby rodiny so 6 deťmi a on, ako jej najstarší syn, musel pre ňu byť prirodzenou oporou. V rodine bolo potrebné zaviesť deľbu práce a aj z dôvodu prežitia a existencie rodiny. Poškodení mali možnosť sa zdôveriť množstvu dospelých, čo neurobili. Namieta výpoveď Q. F., ktorá videla maximálne pohlavok, bežné šarvátky medzi súrodencami. Má za to, že obžaloba nestojí na reálnom konaní obžalovaných, ale na zinscenovaných situáciách. Výpovede svedkov F. sú nedôveryhodné. Aj Q. F. pripustila výchovné problémy J., má za to, že títo svedkovia boli ovplyvňovaní, taktiež ako niekto usmerňoval svedectvo J., a podporoval ho v ťažení proti matke, ktorá bola paralyzovaná jeho chovaním a nevedela ho zvládnuť. Konštatovanie znalca, že poškodení majú neurotickú štruktúru osobnosti, nevypovedajú o ich príčinách. Znalec sa nedostatočne vysporiadal s následkami chovania sa ich otca P. V.. Nie je istota, že obžalovaní sú súdení za niečo, čo vykonal niekto iný. Znalecké skúmanie znalkyne F. považuje za nedokonalý dôkaz. Nie je dôkazom priamo potvrdzujúcim pravdivosť výpovedí maloletých. Za najrozumnejšiu výpoveď považuje výpoveď svedka V., ktorá predčí akýkoľvek znalecký posudok, svedčí o výchovných problémoch J., ktoré nemalo pôvod v konaní obžalovaných. J. bol neochotný podieľať sa na prácach okolo domácnosti, v popredí bola len jeho snaha odísť z domu, súrodenci ho nezaujímali. F. však v záujme zlepšenia vzťahov prichýlila aj jeho kamaráta s rodinou. Neochotu J. upratovať po sebe by potvrdili aj jeho vychovávatelia, jeho problémové správanie zostalo zo strany súdu absolútne
nepovšimnuté. Za kardinálny nedostatok považuje nemožnosť opakovane vypočuť poškodených pred súdom, ide o porušenie zásady kontradiktórnosti konania. Bolo poukázané na výhody obžalovaného voči ostatným deťom, avšak aj v týchto sa poškodení presne nezhodli. Namietajú, že znalecký posudok nie je nadradeným dôkazom ostatným dôkazom. Súd je povinný dôkazy hodnotiť dôkladne. Má za to, že J. zmanipuloval maloletých poškodených a prezentuje starú matku ako zaujatú osobu. Ani sociálni pracovníci nezistili v rodine obžalovanej nedostatky, bolo doporučené aby s J. navštívila psychológa alebo psychiatra. Keď sa s jedným matka skontaktovala, musel J. situáciu riešiť. Taktiež poukazujú na nestabilnosť jeho obsahu oznámení na tiesňovú linku v porovnaní s jeho neskoršou výpoveďou. Plánoval vopred útek, o čom informoval priateľov. Porovnaním jeho výsledkov v škole možno badať zhoršenie v prospechu aj u Veroniky, ide o vážny prejav výchovno-problémového správania sa poškodených alebo ich duševného ochorenia, čo obžalovaní významne korigovali v domácom prostredí. Na základe komparácie dosiahnutého školského prospechu je vylúčené, že by poškodení nemali pre množstvo povinností v domácnosti čas na prípravu do školy, v inkriminovanom období dosahovali lepší prospech. Výpovede svedkov sú v rozpore s obranou obžalovaných, svedkovia si však neuvedomujú závažnosť situácie, ani následky krivých výpovedí. Navyše sú v početnej prevahe, je preto potrebné dôverovať bezúhonnému rodičovi - obžalovanej. Jej osobný život nemá čo byť hodnotený, a automaticky použitý na podporu odsudzujúceho rozsudku. Absencie v škole pre práce detí v lese sú vyvrátené svedkami V., F. a H., škola tiež potvrdila najčastejšie absencie v zime, čo nezodpovedá vegetatívnemu obdobiu a výkonu prác v lese. Poukázal na spochybnené výpovede v procese proti P. V., čím poškodení diskvalifikujú akúkoľvek vierohodnosť ich výpovedí. Znalecké posúdenie poškodených je absolútne nedokonalé. Súd nedostatočne objasnil vec, nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, najmä dôkazmi v prospech obžalovaných, navrhovali z toho titulu doplnenie dokazovania, a preto je rozsudok nesprávny a nezákonný. Súd im však v návrhoch nevyhovel. Navrhuje obžalovaného oslobodiť spod obžaloby v celom rozsahu, alebo vrátiť vec súdu prvého stupňa. Trest považuje za neprimeraný, trpiaci nízkou individualizáciou, s poukazom na správy zo školy je zrejmé, že obžalovaný môže byť vzorom pre iných študentov.
Obhajkyňa obžalovanej v odvolaní uviedla, že rozsudok nepovažuje za spravodlivý ani správny. Neboli podľa ich názoru naplnené všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného zločinu zo strany obvinenej. Namieta najmä nesprávne ustálenie času skutku, kedy v roku 2015 sa nemohla dopúšťať voči deťom tvrdeného protiprávneho konania, keďže čas skutku bol ustálený len na základe nejasných výpovedí maloletých detí. V novembri 2015 bol vypracovaný posudok X.. B., pričom deti považovali v tom čase matku za zdroj bezpečia a ochrany a mali k nej silné citové väzby. U detí na druhej strane boli zistené v tomto období prvky depresívneho ladenia, úzkosť v prežívaní, pocity smútku a iné..., a to z dôvodu správania sa P. V.. V júli 2015 bol tento vo výkone väzby, začiatok roka 2015 ako dátum spáchania skutku teda nepripadá do úvahy a je v rozpore s výpoveďami poškodených. Namieta tiež nesprávne posúdenie skutku. J. sa búril voči výchove obžalovanej, voči najmladším deťom nebolo zistené z jej strany žiadne protiprávne konanie. Taktiež súd nevykonal doplnenie dokazovania, ktoré navrhli, a obžalovaná sama vo väzbe nemala možnosť vyhľadávať dôkazy. Nič nenasvedčovalo tomu, že deti boli vystavované nejakému neprimeranému fyzickému a psychickému konaniu zo strany matky či staršieho brata X.. Rozobrala a popísala syndróm týraného dieťaťa pričom uviedla, že ani znalkyňou F.. F. nebol tento syndróm u detí zistený ako prítomný a vyvinutý. Je preto otázkou právnou, čo konanie obžalovanej naplnilo znak tak závažného zločinu, akým je týranie blízkej osoby a zverenej osoby. Má za to, že prvky správania sa J. vykazujú znaky a psychické stavy typické pre obdobie dospievania. V ďalšom namietla znalecký posudok F.. F. ako nesprávny, nekompletný, kedy znalkyňa nezobrala do úvahy všetky skutočnosti potrebné pre znalecké skúmanie. Nedostatočne sa zaoberala vierohodnosťou výpovedí maloletých detí. Všetko vyhodnotila iba v neprospech obžalovanej. Má preto dôvodné pochybnosti o jej profesionalite, výsluch znalkyne na hlavnom pojednávaní navyše nebol vykonaný zákonným spôsobom, kedy bolo zo strany súdu znemožnené obhajobe, aby plynulo kládla znalkyni otázky, a aby zistila jej odbornosť a skúsenosti. Súd zasahoval v rozpore s Trestným poriadkom do vedenia výsluchu obhajobou. Pochybnosti o tomto znaleckom posudku bolo možné odstrániť novým kontrolným znaleckým posudkom, čo však nebolo zo strany súdu akceptované. Namieta, že celý posudok znalkyne je založený len na jej osobných názoroch, pričom je zrejmá jej zaujatosť a neochota byť objektívnou. V ďalšom namietla tvrdenia mal. V. ktoré považuje za vykladané v neprospech obžalovanej. Tento okrem jedného razu nepociťoval žiadnu ujmu zo strany matky voči jeho osobe. Preto nemôže byť naplnený znak, že sa obžalovaná konania dopustila na viacerých osobách. Nedostatočne tiež boli vyhodnotené dôkazy ohľadom vierohodnosti svedkov im súd dôkazy zamietol. Zdôraznila, že poškodenými nie sú maloleté deti, čo sa nevedia brániť ale deti v období dospievania, teda nie bezbranné. Hoci voči J. malo
byť chovanie obžalovanej najhoršie, je potrebné zdôrazniť J. problémové správanie a jeho komplikovanú osobnosť. Ako matka sa obžalovaná snažila riešiť tieto, má však za to, že podanie trestného oznámenia bolo vopred pripravenou akciou, a zo strany svedkov F. bol daný jasný cieľ a tým bolo, bývanie u obžalovanej. V minulosti bola s deťmi vystavovaná psychickému násiliu zo strany P. ktorý bol za uvedené konanie právoplatne odsúdený. Nie je možné menej intenzívne konanie matky voči deťom posudzovať prísnejšie, ako bolo posudzované konanie P. V.. Má za to, že výpovede detí sa menia tak, ako im to vyhovuje. Otčim P. V. deťom fyzicky ubližoval, o čom svedčia viaceré znalecké posudky. J. aj v minulosti nemal problémy klamať. Namieta preto jeho výpoveď, aj výpoveď svedkyne B., ktorá bitku nemohla vidieť. Svedkom udalostí v rodine bola P. L.. Svedkovia F. sú nevierohodní, sledujú zámer bývať v dome obžalovanej. Z nákupov K. karty vyplynulo, že robila nákupy do rodiny a nie je pravdou, že by deťom jedlo pripravovali F., ako to tvrdia. Neboli tiež preukázané žiadne nadmerné práce, ktoré by deťom zadávala. Neexistuje hodnoverný dôkaz, že by deťom odopierala jedlo, takýmto nemôže byť skutočnosť, že sa snažila, aby deti jedli zdravé jedlo. Nepoprela, že by deti trestala, ale nie neprimerane. Namietla tiež neexistenciu subjektívnej stránky, úmyslu. Nebol jej preukázaný úmysel deťom vedome ubližovať. V ďalšom rozobrala znaky porúch diagnostikovaných jej znalcom, pričom uviedla, že uvedené nekorešponduje s objektívnym stavom, ani so zisteniami iných znalcov. Má za to, že deti boli vystavené ovplyvňovaniu, aby obvinili matku z týrania. Pripustila, že jej situácia bola zložitá, avšak nikdy nechcela svojim deťom spôsobiť trápenie. Bola pod stresom z P. V., otcovia jej detí sa o tieto nezaujímali, musela ich sama živiť. Práca ju fyzicky vyčerpávala, trpí chronickou anémiou, spamätáva sa stále z týrania P.. Situáciu v rodine zvládala ťažko, nie vždy ideálne. Má však za to, že aj dôkazy vykonané v jej trestnej veci boli nezákonné, namietla výsluchy maloletých detí, kedy im boli dávané nevhodné otázky, a nebolo im umožnené ich výsluchy pred súdom opakovať, čím má za to, že boli porušené jej práva na obhajobu. Taktiež namieta neprimerane vysoký trest, kedy P. V. bol potrestaný len podmienečným trestom a ona ako matka 6 detí, pričom voči maloletým deťom nie je jej pripisované žiadne nevhodné správanie dostala trest 4 roky. Otčim i teraz deti ovplyvňuje, považuje preto odvolanie prokuratúry za nedôvodné. Trest uložený jej je nespravodlivý, navrhuje preto rozsudok zrušiť a vrátiť vec na nové konanie.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach zotrvali prítomné strany na svojich odvolaniach.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
K vytýkaným chybám v odvolaní prokurátorky, týkajúcich sa výroku o treste uloženom obžalovanej, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Odvolací súd uvádza, že použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu neprichádza do úvahy len v dôsledku „výnimočných“ okolností prípadu, prípadne „mimoriadnych“ pomerov páchateľa. Takéto vymedzenie okolností prípadu a pomerov páchateľa obsahovalo pôvodné ustanovenie § 40 Tr.zák. účinného od 1.1.1962. V súčasnosti platné a účinné ustanovenie § 39 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu už takéto vymedzenie okolností prípadu ani pomerov páchateľa neobsahuje.
Z obsahu znenia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák. nepochybne vyplýva: „...že pre mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom svedčia všetky také okolnosti prípadu alebo zistené pomery páchateľa (prípadne ich kombinácia), ktoré by pre páchateľa znamenali neprimeranú prísnosť trestu, ak by bol uložený v rámci trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom...“.
K správnemu odôvodeniu použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu súdom prvého stupňa senát odvolacieho súdu uvádza, že obžalovaná je doposiaľ osobou netrestanou. Navyše bola v minulosti niekoľko rokov týraná svojim manželom, a prekonala ťažšie detstvo s poukazom na správanie sa svojho otca, čo nesporne ako to vyplynulo zo znaleckého posudku znalca vyhotoveného na jej osobu zanechalo stopy aj na nej. Zo znaleckého posudku taktiež vyplynulo, že hoci netrpí duševnou chorobou v pravom slova zmysle, jedná sa u nej o poruchu osobnosti, emočne nestabilnú, pričom schopnosť tolerovať a kontrolovať stres je u nej znížená. Preto nesporne keď zlyhali otcovia jej detí, bolo s poukazom na jej minulosť a diagnózu veľmi ťažké pre ňu samu vychovávať 6 detí. V tejto oblasti zlyhala,
za čo nesie plnú trestnú zodpovednosť. Ukladanie jej trestu v základnej trestnej sadzbe, upravenej podľa § 38 ods.3 Tr. zák. keďže má 1 poľahčujúcu okolnosť, sa aj krajskému súdu javilo neprimerane prísne, a nezohľadňujúce zásadu individualizácie trestu, preto súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenie § 39 Tr.zák.
K odvolaniu obžalovaného ml. X. V. krajský súd uvádza nasledovné. Obžalovaný namieta, že poškodení bývali často u lekára, pričom neboli avizované známky zanedbania. Z dokazovania však vyplynulo, že F.. F. ako lekárku detí matka neinformovala pravdivo, lekárka chcela navštíviť domácnosť obžalovanej, čo však táto odmietla, stavala sa pritom do role, že všetko zvládne sama, lekárka deti teda v prirodzenom prostredí nevidela od narodenia mal. F.. Obžalovaný namieta, že ani škola neavizovala žiadne známky týrania, či závažné nedostatky v stravovaní a dochádzke poškodených. Tu opäť z dokazovania vyplynulo, že triedni učitelia poškodených uviedli, že J. bol často unavený a malátny. Správal sa slušne, čo nekorešponduje s obžalovanými udávanými nezvládnuteľnými problémami v jeho výchove, ktoré nemohol v škole utajiť, ak boli tak závažného charakteru ako obžalovaní prezentujú. Tiež jeho triedny potvrdil, že mal často ospravedlnenky od matky, čo si dával do súvisu s prácami na hospodárstve. Triedna učiteľka V. potvrdila, že mal veľmi veľa vymeškaných hodín, rovnako ako V.. Učiteľky tiež potvrdili, že deti nosili desiate zvláštneho typu.
Obžalovaný namieta výpovede svedkov F., títo ale jednoznačne obžalovaného a jeho matku usvedčili z trestnej činnosti, svedkovia vypovedali v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní po riadnom poučení, ich výsluchy boli kontradiktórne vedené. Strany konania im mohli klásť otázky, a túto možnosť aj využili, preto samotný a ničím nepodložený pocit obžalovaného o nevierohodnosti ich výpovedí nepostačuje. Svedkovia zhodne potvrdili, že na vlastné oči videli, že obžalovaná poškodených núti pracovať, neprimerane ich trestá. Vedeli, že deti si nesmú brať stravu bez dovolenia, teda nešlo len o svedectvo z počutia, ale veľa vecí aj svedkovia vnímali a videli. Svedkyňa F. potvrdila, že ju obžalovaná žiadala, aby dávala ťažké lieky jej synovi J., hoci mu neboli odborným lekárom predpísané, čo svedkyňa odmietla. Svedok E. F. videl, že obžalovaná zadeľuje množstvo práce poškodeným svojim deťom, ako trest im nedovolila jesť. Bila deti aj bičom, sám to niekedy počul nielen, že sa mu s tým sťažovali deti. Osobne videl ako sa obžalovaný hrozil nožom J., a dal mu tento, aby si J. ublížil sám.
Takéto konanie, hoci by nasledovalo po domnelom J. problémovom správaní, určite nie je adekvátnym riešením nielen zo strany jeho matky /odopieranie stravy, neprimerané práce či tresty/, ale už vôbec nie zo strany jeho hoc i staršieho brata - obžalovaného /vyhrážky nožom, prípadne poskytnutie mu noža, aby si sám ublížil/. To, že sa dospelá vysokoškolsky vzdelaná matka - obžalovaná dostala do paralýzy a bezmocnosti s nezvládnuteľným J., ako to popisuje obžalovaný, zo žiadneho svedectva nevyplynulo, a pritom šlo o svedkov - ľudí bezprostredne žijúcich s ich rodinou. A aj keby nastali problémy s výchovou J., ak trvali takú dobu akú uvádza obžalovaný, z akého dôvodu obžalovaná nevyhľadala odbornú pomoc, nesignalizovala vec príslušným úradom, lekárom. Lekárku opačne presviedčala, že v rodine je všetko v poriadku, a záležitosti rodiny zvládne sama.
Obžalovaný namieta znalecké konštatovania v posudku uvedené, kde bola zistená u maloletých poškodených neurotická štruktúra osobnosti, pričom sa znalec nevyjadril k jej príčinám. Tu treba skonštatovať, že v posudku je jednoznačne uvedené, že konanie matky spôsobovalo maloletým psychické utrpenie, a zistené boli u nich symptómy svedčiace pre prítomnosť syndrómu týraného dieťaťa. Teda participácia matky, či brata maloletých poškodených na ich zdravotnom stave je nepochybnou príčinou. Znalkyňa zdôraznila, že posudzovala aktuálnu situáciu v rodine, temer 3 roky po odchode P. V. z rodiny. Znalecký posudok znalkyne Ďurkechovej vníma obžalovaný ako nedokonalý dôkaz, ktorý nie je dôkazom potvrdzujúcim pravdivosť ich výpovedí. Krajský súd však zdôrazňuje, že je z tohto posudku zrejmé, že u poškodených je zachovaná tak všeobecná, ako aj špecifická vierohodnosť ich výpovedí a znalkyňa nezistila u nich konfabulatórne sklony /sklony k vymýšľaniu/. Samotný vnútorný a ničím nepodložený pocit obžalovaného o neobjektívnosti posudku nepostačuje na jeho spochybnenie.
Obžalovaný za jednoznačný dôkaz považuje výpoveď svedka V., k tejto výpovedi je treba však uviesť, že potvrdila, že sa obžalovaná bez lekárskeho predpisu snažila dať J. liek na ukľudnenie, hoci ho chcela vziať k lekárke, neurobila tak. Je teda zrejmé, že aj táto výpoveď svedčí o tom, že obžalovaná si riešila problémy zásadne po svojom, hoci jej bola ponúknutá pomoc aj lekárkou, a aj inými ľuďmi, nevyplýva z toho, že by pomoc nemala, skôr to, že ju ignorovala, pretože chcela aplikovať svoj nezdravý a neprirodzený spôsob výchovy detí. Opätovne obžalovaný skĺza do negatívneho
vykresľovania povahových vlastností J., je treba podotknúť, že tieto sa jednak v takej miere ako to vykresľujú obžalovaní nepotvrdili a jednak, že sú obžalovaní stíhaní za týranie troch maloletých detí. U ostatných dvoch detí okrem J. sa však žiadne problémy vo výchove nevyskytli, potom ich tvrdenia vyznievajú veľmi nepravdepodobne, až účelovo. Odhliadnuc od toho, že akýkoľvek výchovný problém nie je možné riešiť bez pomoci osôb na to vzdelávaných a uplatňovaním násilia, či odopieraním stravy.
Preto nemožno súhlasiť s tvrdením obžalovaného, že tieto výchovné problémy zostali nepovšimnuté súdom, ale treba skonštatovať, že neboli preukázané v takej miere ako udávajú obžalovaní, a pokiaľ by sa aj nejaké výchovné problémy u J. vyskytli, obžalovaní použili ten najnevhodnejší spôsob ich riešenia. Znalkyňa pritom uviedla, že príčiny J. správania voči matke - obžalovanej, nesúvisia s jeho pubertou, ale s tým, že u neho neboli naplnené jeho základné citové potreby, a že nebol matkou akceptovaný.
Obžalovaný namietal ako kardinálny nedostatok nemožnosť opätovného vypočutia poškodených pred súdom. Tu treba jednoznačne odobriť postup prvostupňového súdu, ktorý výpovede poškodených pred súdom prehral na zvukovom zariadení, pretože je to jednak v súlade s Trestným poriadkom, ale predovšetkým treba uviesť, že uvedené ustanovenie § 135 do neho boli zakomponované s tým, aby rešpektovali rozumovú, duševnú a mravnú úroveň svedkov mladších ako 18 rokov, čím sa transportovala smernica Európskej únie, zaväzujúca členské štáty prijať opatrenia na ochranu detských obetí počas vyšetrovania. Jej cieľom bolo práve minimalizovať riziká druhotnej viktimizácie obetí trestných činov opakovaním ich výsluchov. Nebolo by absolútne významovo účinné zavádzať takéto ustanovenia, keby každý z obžalovaných trval na opätovnom vypočutí takýchto citlivých svedkov pred súdom. Samotný zákonodarca ustanovil, že výsluch osoby mladšej ako 18 rokov sa pred súdom vykoná len výnimočne. Najmä ak ide o prípady, kedy táto osoba je vypočúvaná o okolnostiach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na jej vek mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj. Treba podotknúť, že výsluchy maloletých v prípravnom konaní boli vykonané kontradiktórne, a námietky obžalovaného preto krajský súd považoval za neopodstatnené.
Obžalovaný namieta, že si súd nekriticky osvojil závery znaleckých posudkov znalcov a tieto bez vyhodnotenia dôkazov v prospech obžalovaných ich dobrej povesti a bezúhonnosti, čím dospel k nespravodlivému rozhodnutiu. K uvedeným námietkam je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie vykonal dokazovanie vo veci, tieto ním vykonané dôkazy posúdil jednotlivo i v celku, a správne právne vyhodnotil. V tomto krajský súd jednoznačne poukazuje na odôvodnenie rozsudku, v ktorom krajský súd nevzhliadol nedostatky resp. neúplnosť, či nejasnosť.
Skutočnosť, že výpovede detí - poškodených považuje obžalovaný za zmanipulované vyvracajú nielen znalecké posudky, v ktorých znalkyňa uviedla, že nezistila žiadnu motiváciu u detí ublížiť matke, ale aj listinné dôkazy /správy z obce, správy lekárov, správy zo školy navštevovanej maloletými a iné/, ale aj svedecké výpovede svedkov, ktoré navzájom korešpondovali.
Poukazovať na súčasné zhoršenie prospechu v škole poškodených sa javí krajskému súdu za neadekvátne, najmä ak zo samotných výpovedí detí, aj ich učiteľov vyplynulo, že obžalovaní nijako nepomáhali deťom s učením, naopak obžalovaná aj učiteľom zdôrazňovala, že deti majú úlohy robiť a učiť sa v družine, nie je možné aby si potom robila zásluhy na ich vtedajšom prospechu. Navyše je predmetom trestného konania obdobie do 30.06.2017, pričom tu len krajský súd na doplnenie uvádza, že súčasný prospech v škole je zrejme aj dôsledkom udalostí, ktoré sú predmetom trestného konania. Ohľadom nestabilnosti obsahu oznámenia J. na tiesňovú linku, k tomuto je potrebné uviesť, že práve táto je dôkazom jeho rozrušenia z rodinného incidentu, ktoré rozrušenie potvrdil aj svedok V. ku ktorému J. potom prišiel.
Obviňovanie svedkov z krivých výpovedí je ničím nepodložený názor obžalovaného, ku ktorému je potrebné uviesť, že svedkovia boli riadne pred každým výsluchom poučení na trestnoprávne následky krivých výpovedí, na hlavnom pojednávaní vypovedali zhodne ako v prípravnom konaní, a ani krajský súd nezistil v ich výpovediach také nezrovnalosti, ktoré by spochybňovali ich výpovede.
Z. je tiež pravdou, že by svedkovia V., F. a H. vyvrátili, že by deti chodili do lesa pracovať, túto skutočnosť nepoprel ani sám obžalovaný. Svedok V. uviedol, že bol s obžalovanou pracovať v lese, svedok F. uviedol, že o prácach detí v lese nemá vedomosť /čo nie je dôkaz, že tam deti nepracovali, ale len dôkaz
o neinformovanosti svedka/. Svedok H. videl obžalovanú v lese s deťmi, mal za to, že pracovala len ona. Práce detí v lese vyplynuli nielen z ich výpovedí, ale aj z výpovedí svedkov, či obžalovaného, ale aj učiteľov, ktorí o tom vedeli a považovali deti pritom za malátne a unavené z uvedeného dôvodu.
Obžalovaný namieta, že súkromný život obžalovanej je hodnotený na podporu odsudzujúceho rozsudku. Tu treba namietnuť, že práve jej detstvo, či skutočnosť, že jej manžel bol právoplatne odsúdený za týranie obžalovanej boli práve okolnosťami, ktoré súd použil v jej prospech, a ukladal obžalovanej mimoriadne znížený trest odňatia slobody.
Ohľadom odvolacích námietok uvádzaných obžalovanou, že ustálenie času skutku bolo urobené na základe nestálych a nejasných výpovedí maloletých detí, krajský súd uvádza, že znalkyňa, ktorá skúmala maloleté deti zotrvala aj na hlavnom pojednávaní na tom, že deti nemajú sklony k vymýšľaniu si, a považuje ich výpovede za všeobecne aj špecificky vierohodné. Zároveň znalkyňa popísala, aký vplyv mali obžalovaní na vývoj maloletých detí, Zdôraznila, že sa zaoberala obdobím, kedy už otec detí P. V. 3 roky v domácnosti nefiguroval.
Problémy s výchovou J. dávané obžalovanou do popredia sa však v takom rozsahu, ako to uvádzala s obžalovaným nepreukázali. Ak by obžalovaná štandardne vychovávala svoje deti, nie je zrejmé, prečo u nich bolo skonštatované znalkyňou prítomnosť fyzického utrpenia, spôsobovaného konaním matky aj za spoluúčasti brata, neurotický vývin osobnosti, depresívne prežívanie, so sebevražednými sklonmi. To všetko na podklade nestabilného a neharmonického výchovného prostredia, nedostatočne emočne saturovaného, s narastajúcou tendenciou k fyzickým trestom. Konanie matky deti pociťovali ako fyzickú a psychickú ujmu.
Znaky svedčiace pre syndróm týranej osoby boli u nich skonštatované, nemožno preto zohľadniac následky konania obžalovaných hovoriť o nenaplnení znakov žalovaného trestného činu. Najmä ak zákon ani samotný syndróm týranej osoby na naplnenie týchto nevyžaduje. Len pocit obžalovanej na nesprávnosť posudku znalkyne nepostačuje na jeho spochybnenie. Na kontrolný znalecký posudok je potrebné splniť zákonné podmienky. Takýmito sú najmä : vznik pochybností o znaleckom posudku, ktoré nevysvetlí znalec, alebo nedoplní znalecký posudok, či ak by takéto doplnenie neviedlo k odstráneniu pochybností, či nejasností, vtedy treba pribrať iného znalca. Na uvedené pochybnosti však nestačí vnútorný, ničím nepodložený pocit obžalovanej.
Obžalovaná napadla výpoveď maloletého V., má za to, že on nepociťoval žiadnu ujmu zo strany matky. Z jeho výpovede je zrejmé, že potvrdil neprimerané tresty obžalovaných voči deťom, aj to, že sa mu matka vyhrážala, že mu pozabíja domáce zvieratá, ktoré mal rád. Popisoval neprimerané tresty im matkou a bratom ukladané. Potvrdil, že im bolo odopierané jedlo, pociťovali hlad, ak neurobili nejakú robotu, nemohli sa najesť. Uviedol, že chodili aj na práce do lesa. Všetky tieto okolnosti teda uvádzali aj ostatné deti, pričom sám popísal /a potvrdila to aj znalkyňa vo svojom posudku/, že konanie matky vnímal ako tlačenie na psychiku.
Obžalovaná namietala svedkov F. ako nevierohodných, pravdou však je, že títo popísali konanie obžalovaných zhodne ako maloleté deti, a ich výpovede korešpondovali aj s ostatnými výpoveďami svedkov, či s listinnými dôkazmi. Na nevierohodnosť ich výpovedí nestačí pocit obžalovanej. Svedkovia nikdy neuvádzali, že obžalovaná nenakupovala, alebo, že by nemala zásoby jedla doma, uviedli, že im jedlo odopierala a deti si nemohli samé jedlo zobrať. Odopieranie jedla potvrdili zhodne všetky deti obžalovanej. Na výživu chudobnejšia strava vyplynula aj z výpovedí učiteľov detí. Hoci obžalovaná zdôraznila, že deťom nechcela spôsobiť utrpenie, je zrejmé, že výchova 6 detí sa jej vymkla spod kontroly, a miesto vyhľadania pomoci riešila situáciu v rodine neprimeranými trestami. Na ich neprimeranosť však poukázal znalecký posudok, hoci obžalovanej sa zdali tresty ňou ukladané primerané, podstatné je, ako tieto tresty vnímali jej maloleté deti, a aké následky na ich psychickom a fyzickom vývine tieto zanechali. O tom už svedčia vyššie spomenuté závery znaleckého dokazovania.
Obžalovaná argumentovala a svoje konanie ospravedlňovala stresom z P. V., či neprimeranou únavou z práce a výchovy 6 detí. Toto všetko jej súd pri výmere trestu správne uznal, avšak nemôže uvedené mať vplyv na zavinenie, keďže bola znalecky skúmaná aj obžalovaná, ktorá je plne zodpovedná za svoje chovanie a toto mohla ovládať. Teda mala zachované ovládacie aj rozpoznávacie schopnosti. Nevyužila však možnosť svoje problémy riešiť cestou odborníkov, dokonca sama pomoc jej ponúknutú
odmietla. Ohľadom nemožnosti opakovať výsluchy maloletých už krajský súd odkazuje na vyššie uvedené skutočnosti pri odvolaní obžalovaného.
K dôkazom dodatočne obžalovanou navrhnutým na verejnom zasadnutí krajský súd uvádza, že obžalovaná bola riadne v konaní pred súdom poučená o možnosti navrhovať dôkazy, navyše niektoré ňou navrhované dôkazy už samotný súd prvého stupňa odmietol, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodnil v zmysle Trestného poriadku. Ostatné navrhované dôkazy, ktoré predniesla, nesúviseli s predmetným trestným konaním.
Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa vo veci vykonal rozsiahle a na rozhodnutie veci postačujúce dokazovanie, dôkazy správne právne vyhodnotil a rozvinul v rozhodnutí, na ktoré odôvodnenie krajský súd v plnej miere poukazuje, považoval krajský súd námietky obžalovaných s poukazom na vyššie uvedené dôvody za neopodstatnené, a ich odvolania preto spolu s odvolaním prokurátorky ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.