Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Co-276-2018.pdf
PDF · 128.34 KB
Case nature
Subarea
5Co/276/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudkýň JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Adriany Murínovej, v spore žalobcu: J. D., X.. XX.X.XXXX, L. S. XXXX/XX, H., zast. JUDr. František Hadušovský, advokát, Cyrila a Metoda 2, Rožňava proti žalovanému: Santix, s.r.o., Nádražná 28, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 51 174 235, o nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o zdržanie sa výkonu práva dobrovoľnou dražbou, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce, č. k. 16C/40/2018-63 z 25. júna 2018
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a stranám sporu nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Vychádzal z toho, že vlastník Possible, s. r. o., Raymanová 2766/9, 08001 Prešov, IČO: 50 693 522 mal len "predmetné nehnuteľnosti“ zriadené záložné právo a to na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, zo dňa 13.01.2017, kde vklad záložného práva bol povolený na základe Rozhodnutia OÚ Michalovce, katastrálneho odboru o povolení vkladu záložného práva zo dňa 16.01.2017 pod V-142/17, Čz 22/17. Na základe geometrického plánu č. 34835199-8/2017, vyhotoveného A.. H. F., GEOSPOL EAST, pôvodné parcely registra "C" 2479/101 až 2479/116 zanikli a vznikli nové parcely registra "C" KNI 2479/123 až 2479/129 priŕR-223/17 - č.z. 190/17. Následne na základe geometrického plánu č. 34835199-71/2017, zo dňa 23.01.2018, vyhotoveného A.. H. F., GEOSPOL EAST, pôvodné parcely registra "C" 2479/118.2479/122 až 2479/129 v celkovej výmere 3930 m2 zanikli a vznikli nové parcely registra "C" 2479/119.2479/122-až 2479/129 a 2479/155 až 2479/163 rovnako v celkovej výmere 3930 m2. Dňa 17.01.2018 boli na OÚ Michalovce, katastrálny odbor, osobne doručené návrhy na výmaz záložného práva z katastra nehnuteľnosti ktoré tam doručila neznáma osoba a ktoré sú podľa žalobcu opatrené jeho sfalšovaným podpisom. Návrhy boli zaevidované pod Z-143/2018 a Z-144/2018. V zmysle týchto návrhov, obidvoch s dátumom vyhotovenia dňa 06.11.2017, sa žalobca údajne ako záložný veriteľ vzdal svojho záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam a žiada preto, aby bola ťarcha-záložné právo pod č. vkladu 142/17 zo dňa 16.01.2017 vymazaná z dôvodu údajného vzdania sa záložného práva záložným veriteľom, teda žalobcom. Nakoľko podľa žalobcu sa v prípade uvedených návrhov na výmaz záložného práva jedná o podvod, pretože on žiaden takýto návrh na výmaz záložného práva nikdy nepodpísal, neodkladne potom ako sa dozvedel prostredníctvom svojich právnych zástupcov o tejto právnej skutočnosti, požiadal dozorujúceho prokurátora KP KE o povolenie návštevy pracovníčky notárskeho úradu v ÚVV v Košiciach, kde sa t.č. žalobca nachádza vo výkone väzby a následne som za prítomnosti svojho právneho zástupcu, pracovníčky notárskeho úradu a vyšetrovateľa PPZ NAKA Východ podpísal čestné vyhlásenie.
3. Z poznámky pod P415/2018 na LV č. XXXX k.ú. Y., časť B žalovaný zistil, že bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a žaloba o zdržanie sa výkonu práva dobrovoľnou dražbou, ktorá dražba bola na uvedenom LV č. XXXX F..Ú.. Y. zapísaná v poznámke pod P337/18, P338/18, P340/18, P341/18, P342/18, P343/18, P344/18, P345/18, P346/18 dražobníka Platiť sa oplatí s.r.o., Moskovská 2, Bratislava. Žalovaný tvrdí, že obchodná spoločnosť Santix s.r.o. je výlučným vlastníkom všetkých nehnuteľností teda pozemkov ako aj stavieb zapísaných na LV č. XXXX, F..Ú.. Y., obec Vinné a tieto nehnuteľnosti nadobudla platnou kúpnou zmluvou, z ktorej bol povolený vklad vlastníctva v prospech tejto spoločnosti. Obchodná spoločnosť Santix s.r.o. nebola nikdy v žiadnom hmotnoprávnom vzťahu so žalobcom, ktorého predmetom by boli pozemky alebo stavby zapísané na LV č. XXXX, F..Ú.. Y., obec Vinné. Obchodná spoločnosť Santix s.r.o. uplatnila základné subjektívne oprávnenia vlastníka k predmetným nehnuteľnostiam vyplývajúce z ust. § 123 Občianskeho zákonníka, keď navrhla vykonať dobrovoľnú dražbu dražobníkom Platiť sa oplatí s.r.o., Moskovská 2, Bratislava a túto skutočnosť v poznámke vyznačila na LV č. XXXX, F..Ú.. Y.. Podľa žalovaného neexistujú žiadne skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia medzi hore označenými sporovými stranami pretože nie je daná žiadna obava ohrozenia exekúcie, ktoré ohrozenie by sa vzťahovalo na súdne rozhodnutie alebo iný titul vo veci samej. Nie je preukázaná neodkladná potreba úpravy pomerov sporových strán pretože žalobcovi J. D. nehrozí vznik žiadnej škody alebo inej ujmy alebo nedochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov. Aj keď žalovaný nepozná dôvod návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je toho názoru, že žalobca nepreukázal a neosvedčil dôvodnosť uplatneného nároku, ktorému žiada poskytnúť ochranu, pričom žalovaný vychádza z jemu dostupných informácií a listín a na základe týchto uplatnený nárok považuje za zjavne nedôvodný, ktorému neprináleží žiadna ochrana postupom v zmysle § 325 a nasl. CSP. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany žalobcu súvisí s jeho uplatneným nárokom, ktorý je predmetom súdneho sporu pred tunajším súdom pod sp.zn. 7C38/2018, pričom uplatnený nárok v tomto konaní je zjavne nedôvodný. Toto stanovisko žalovaného vychádza jednak z toho, že mal možnosť nahliadnuť do uvedeného súdneho spisu ale aj z dostupných listín a preukázaných skutočností. Zo súdneho spisu sp.zn. 7C/38/2018 žalovaný zistil, že žalobca J. D. sa domáha vyslovenia neplatnosti výmazu záložného práva zo dňa 6.11.2017, podaného na Katastrálnom odbore Okresného úradu Michalovce dňa 17.01.2018 pod č. Z143/2018 a Z144/2018 a naliehavý právny záujem určovacej žaloby zdôvodňuje potrebou získania podkladu pre zápis záložného práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam uvedeným na druhej strane žaloby, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, F..Ú.. Y. C. Z. Č.. XXXX F..Ú.. Y.. Žalobu zdôvodňuje v podstate tým, že žalobca má k uvedeným nehnuteľnostiam zriadené záložné právo na základe zmluvy zo dňa 13.01.2017, ktorej vklad bol povolený dňa 16.01.2017. Ďalej žalobu zdôvodňuje, že výmaz záložného práva bol vykonaný na základe sfalšovaného návrhu na výmaz záložného práva datovaného dňa 06.11.2017 a doručeného na OÚ Michalovce, katastrálny odbor dňa 17.01.2018. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti datovanej dňom 13.01.2017 medzi záložným veriteľom J. D. a záložným dlžníkom a záložcom EIDON spol s.r.o. Vihorlatská 1, Michalovce vyplýva, že zmluvné strany zriaďujú záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložnému dlžníkovi, ktorá pohľadávka vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávky datovanej dňom 02.09.2016 medzi postupcom spol. VICTORY Group s.r.o., Okružná 1000/5, Michalovce, IČO: 43 788 858 a postupníkom J. D., X.. XX.XX.XXXX, L. S.Á. XXXX/XX, H. na výšku pohľadávky 2 109 888,- €. Ďalej žalovaný poukazuje na to, že zistil, že uznesením vyšetrovateľa PPZ NAKA, Národná protizločinecká jednotka ex. Východ, Rampova 7, Košice pod CVS: PPZ-672/NKA-PZ- VY-2017 z 18.12.2017 bolo vznesené obvinenie J. D., ktorý je žalobcom v hore označenom civilnom súdnom spore pod sp.zn. 7C/38/2018 za obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1,4 písm. b/Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené v bode 2 uznesenia o obvinení teda, že v uvedenom čase a mieste J. D. hrozbou násilia a usmrtenia donútil konateľa spoločnosti VICTQRY Group s.r.o. D. K., X.. X.X.XXXX podpísať antidatovanú zmluvu o postúpení pohľadávky firmy VICTQRY Group s.r.o. v hodnote 2 109 888,-€ na postupníka Pavla Gaška. Z vyššie uvedených skutočnosti podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom VICTORY Group s.r.o. a postupníkom J. D. na pohľadávku 2 109 888,- € je neplatným právnym úkonom pretože konateľ spoločnosti VICTORY Group s.r.o. D. K. tento právny úkon neurobil slobodne a vážne, ale konal v tiesni na základe vyhrážok a hrozieb násilím a usmrtením zo strany J. D.. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pohľadávka na sumu 2 109 888,- €, ktorá je majetkovým právom postupníka J. D. bola získaná trestným činom. Vzhľadom na okolnosti uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky antidatovanej dňom 02.09.2016, je táto zmluva absolútne neplatným právnym úkonom čo v praxi znamená, že postupník Pavol Gaško platne pohľadávku na sumu 2 109 888,- € nenadobudol. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom VICTORY
Group s.r.o. a postupníkom J. D. je od začiatku neplatným právnym úkonom nemohla platne vzniknúť ani zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 13.01.2017 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. Y. C. Z. Y. Č..XXXX, F..Ú.. Y., lebo pokiaľ je ako odporujúce zákonu neplatné dojednanie o založení hlavného záväzku, nemohlo platne vzniknúť ani jeho zabezpečenie, a teda neplatným je aj dojednanie zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti datovanej dňom 13.01.2017. V prílohe tohto oznámenia žalovaný predložil súdu listiny, ktoré podľa jeho názoru súvisia so skúmaním podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a to zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 02.09.2016, zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 13.01.2017 a uznesenie Prezídia PZ, Národná kriminálna agentúra, Národná protizločinecká jednotka ex. Východ, Rampova 7, Košice pod ČVS: PPZ-672/NKA-PZ-VY-2017 z 18.12.2017 o vznesení obvinenia J. D.. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhuje, aby súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia hodnotil a skúmal aj vyššie oznámené skutočnosti a listiny k tomu oznámeniu pripojené. Inštitút neodkladného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami konania alebo zabezpečenie predpokladaného výkonu súdneho rozhodnutia a zo samotného pojmového vymedzenia vyplýva, že sa ním neodkladne upravujú pomery strán konania za predpokladu, že je to potrebné so zreteľom na účelnosť a vhodnosť takejto úpravy. Nariadením neodkladného opatrenia nenadobúda navrhovateľ neodkladného opatrenia práva, o ktorých bude rozhodnuté až samotným rozhodnutím vo veci samej, pričom o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhoduje súd na základe vykonaného dokazovania na pojednávaní, ale rozhodné skutočnosti, ktorými sa odôvodňuje potreba bezodkladnej úpravy alebo zabezpečenie vykonateľnosti práva, je povinný súdu preukázať, prípadne osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov a je na mieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a to buď potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný nenapraviteľný vzťah k právach účastníkov a taktiež vznik neprimeranej ujmy účastníkov, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nadriadeným neodkladného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrh na neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
4. Žalobca k návrhu predložil fotokópiu žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu podanú na tunajšom súde dňa 28.5.2018, výpis z LV č. XXXX, F..Ú.. Y. zo dňa 17.1.2018, z ktorého vyplýva, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je Posiible s.r.o. , Raymanová 2766/9, Prešov v podiele 1/1 a v časti C. ŤARCHY je záznam o zriadení záložného práva v prospech J. D., výpis z LV č. XXXX, F..Ú.. Y. zo dňa 17.1.2018, z ktorého vyplýva, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je Hotel Družba s.r.o. , Jána Hollého 698/1, 071 01 Michalovce v podiele 1/1 a v časti C. ŤARCHY je záznam o zriadení záložného práva v prospech J. D., ftk. výkazu výmer geometrického plánu zo dňa 23.1.2018, ftk. návrhov na výmaz záložného práva z katastra nehnuteľnosti zo dňa 6.11.2017, ftk. rozhodnutia Okresného úradu Michalovce, katastrálneho odboru zo dňa 16.1.2017 o povolení vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v k.ú. Y. v prospech J. D.Š., na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi J. D. a EIDON spol. s.r.o., Vihorlatská 1703/1, Michalovce, ftk. čestného vyhlásenia J. D. zo dňa 14.2.2018, ftk. Oznámenia o dobrovoľnej dražbe č. DD PSAO083/18 s dátumom konania dražby 4.6.2018, z ktorého vyplýva, že navrhovateľom dražby ako aj vlastníkom predmetu dražby je Santix, s.r.o., Nádražná 28, 900 28 Ivanka. Predmetom dražby je súbor vecí evidovaný na LV č. XXXX, F..Ú.. Y., okres Michalovce, zapísané v katastri nehnuteľností katastrálneho odboru Okresného úradu Michalovce ako - stavba, rozostavaná budova bez súpisného čísla (Rekreačný dom 1) , postavená na pozemku, parc.č. 2479/153, - pozemok, parc. reg. “C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parc.č. 2479/118, zast. plochy a nádvoria o výmere 281 m2, - pozemok, parc. reg. “C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. 2479/153, zast. plochy a nádvoria o výmere 131 m2, spoluvlastnícky podiel 1/1. Súd z aktuálneho výpisu LV č. XXXX F..Ú.. Y. (č.l. 39) mal za preukázané, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom dražby je žalovaný - Santix, s.r.o., IČO: 51174235, Nádražná 28, 900 28 Ivanka pri Dunaji, časť C: ŤARCHY je bez zápisu. Za tohto stavu, keď žalobca J. D. nie je vlastníkom ani záložným veriteľom predmetných nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým sa tento domáha nariadenia neodkladného opatrenia t.j., aby súd určil žalovanému povinnosť zdržať sa dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, vedenom na Okresnom úrade Michalovce, katastrálny
odbor, okres Michalovce, obec VINNÉ, katastrálne územie Vinné, preto nie je vecne aktívne legitimovaný na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o zdržanie sa výkonu práva dobrovoľnou dražbou.
5. V podanom odvolaní žalobca v zastúpení JUDr. F. Hadušovského namietal, že bolo zriadené záložné právo a to na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, zo dňa 13.01.2017, kde vklad záložného práva bol povolený na základe Rozhodnutia OÚ Michalovce, katastrálneho odboru o povolení vkladu záložného práva zo dňa 16.01.2017 pod V-142/17, Čz 22/17. Na základe geometrického plánu č. 34835199-8/2017, vyhotoveného A.. H. F., GEOSPOL EAST, pôvodné parcely registra «C" 2479/101 až 2479/116 zanikli a vznikli nové parcely registra "C" KN 2479/123 až 2479/129 pri R-223/17
- č.z. 190/17. Následne na základe geometrického plánu č. 34835199-71/2017, zo dňa 23.01.2018, vyhotoveného A.. H. F., GEOSPOL EAST, pôvodné parcely registra "C" 2479/118. 2479/122 až 2479/129 v celkovej výmere 3930 m2 zanikli a vznikli nové parcely registra "C" 2479/119. 2479/122 až 2479/129 a 2479/155 až 2479/163 rovnako v celkovej výmere 3930 m2. Dňa 17.01.2018 boli na OÚ Michalovce, katastrálny odbor, osobne doručené návrhy na výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností, ktoré tam doručila neznáma osoba a ktoré sú opatrené mojim sfalšovaným podpisom. Návrhy boli zaevidované pod Z-143/2018 a Z-l44/2018. V zmysle týchto návrhov, obidvoch s dátumom vyhotovenia dňa 06.11.2017, som sa údajne ako záložný veriteľ vzdal svojho záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam a žiadam preto aby bola ťarcha-záložné právo pod č. vkladu 142/17 zo dňa 16.01.2017 vymazaná z dôvodu údajného vzdania sa záložného práva záložným veriteľom, teda mnou. Nakoľko sa v prípade uvedených návrhov na výmaz záložného práva sa jedná o podvod, pretože som žiaden takýto návrh na výmaz záložného práva nikdy nepodpísal, neodkladne potom ako som sa prostredníctvom svojich právnych zástupcov o tejto skutočnosti dozvedel, požiadal som dozorujúceho prokurátora KP KE o povolenie návštevy pracovníčky notárskeho úradu v UW v Košiciach, kde sa t.č. nachádzam vo výkone väzby, a následne som za prítomnosti svojho právneho zástupcu, pracovníčky notárskeho úradu a vyšetrovateľa PPZ NAKA Východ podpísal čestné vyhlásenie, na základe ktorého vyhlasujem, že som akýkoľvek návrh na výmaz záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam nikdy nepodpísal a nikdy som sa nevzdal záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. Overená kópia predmetného čestného vyhlásenia bola následne doručená na OU Michalovce, katastrálny odbor. Zároveň som bol osobne ubezpečený príslušným vyšetrovateľom PPZ NAKA Východ, ktorý bol o tejto skutočnosti informovaný a prisľúbil jej neodkladné prešetrenie, že na základe intervencie OCTK v žiadnom prípade nedôjde k podvodnému výmazu záložného práva, ktorého som k predmetným nehnuteľnostiam mal ako záložný veriteľ údajne vzdať. Kúpnou zmluvou č. N 111/18 zo dňa 09.04.2018 boli predmetné nehnuteľnosti prevedené pod č.vkladu V-1049/2018, čz-167/2018, z pôvodných vlastníkov predmetných nehnuteľností uvedených v bode 1 - Hotel Družba, s.r.o., Jána Hollého 698/1, 071 01 Michalovce, IČO: 47 819 138, a v bode 2 - Possible s.r.o., Raymanová 2766/9, 08001 Prešov, IČO: 50 693 522, a to všetky na nového vlastníka a to na žalovaného - Santix, s.r.o.
6. V máji 2018 sa žalobca prostredníctvom svojich právnych zástupcov dozvedel, že aj napriek vyššie uvedenému čestnému vyhláseniu, aj napriek prísľubu vyšetrovateľa, bolo jeho záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam neoprávnene a podvodne vymazané a predmetné nehnuteľnosti, teraz už v dôsledku podvodu nezaťažené jeho záložným právom, boli dokonca plánovaným predmetom dobrovoľnej dražby navrhovateľa dražby Santix, s.r.o. - t.j. žalovaného, dražobníka Platiť sa oplatí s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 45 684 618, s termínom konania dobrovoFnej dražby dňa 04.06.2018. Na základe opisu rozhodujúcich skutočností v bode 1. bol dňa 28.05.2018 na Okresnom súde Michalovce podaný návrh žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu a to návrhu na výmaz záložného práva zo dňa 06.11.2017 podaného na OÚ Michalovce, katastrálny odbor dňa 17.01.2018 pod Z-143/2018 a návrhu na výmaz záložného práva zo dňa 06.11.2017 podaného na OÚ Michalovce, katastrálny odbor dňa 17.01.2018 pod Z-144/2013. Zo žalobného návrhu je zrejmé, že žalobca sa v konaní vedenom pred Okresným súdom Michalovce pod sp. zn.:7C/38/2018 domáha určenia, že bol záložným veriteľom na na LV č. XXXX C. Z. Č.. XXXX a mal byť ako záložný veriteľ vyznačený na LV č. XXXX. Žalobca je presvedčený, že konaním opísaným v bode 2. tohto návrhu došlo na základe vyššie uvedených návrhov na výmaz záložného práva žalobcu k porušeniu práv žalobcu. Žalobou vo veci samej sa žalobca voči žalovanému domáha vyslovenia zákazu výkonu práva dobrovoľnou dražbou. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považuje žalobca nariadenie neodkladného opatrenia za jediný možný spôsob dočasného zabezpečenia jeho postavenia voči žalobcovi. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia okrem iného je naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Skutočnosti, ktoré majú svedčiť o nutnosti potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov nariadením
neodkladného opatrenia nemusia byť preukázané, stačí, ak sú pravdepodobné. Tvrdenia treba podoprieť takými dôkazmi, na základe ktorých je možné usúdiť, že nárok je pravdepodobný. Žalobca teda musí osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však osvedčený, t.j. súdu sa musí osvedčená skutočnosť vzhľadom na všetky okolnosti javiť ako nanajvýš pravdepodobná. Podľa názoru žalobcu podľa § 365 ods.l písm. f) CSP súd prvej inštancie dospel na základe predložených dôkazov žalobcu k nesprávnym skutkový m zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia osvedčenia nároku žalobcu, ktorý je jednoznačne dôvodný a je aj osvedčený. Súd prvej inštancie jednotlivé predložené listinné dôkazy hodnotil izolovane a nevyhodnotil v ich vzájomnom spojení a kontexte. Súd prvej inštancie ďalej predložené dôkazy vyhodnotil v rozpore s tým, čo z nich objektívne vyplývalo, v dôsledku čoho dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, na ktorých potom založil svoje rozhodnutie. Rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.l písm.h) C.s.p.). Súd prvej inštancie síce aplikoval správnu právnu normu na zistený skutkový stav veci, ale následne ju nesprávne interpretoval, a aj keď právnu normu čiastočne správne vyložil, na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009).
7. K jednotlivým uvedeným odvolacím dôvodom žalobca podrobne uvádza: Súd prvej inštancie vo svojom uznesení uvádza, že „Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a to buď potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený... Súd mal z aktuálneho výpisu LV za preukázané, že výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom dražby je žalovaný a časť C: ŤARCHY je bez zápisu Za tohto stavu, keď žalobca nie je vlastníkom ani záložným veriteľom predmetných nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia...preto nie je vecne aktívne legitimovaný na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia....Preto súd dospel k záveru, že nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami...a žalobca nepreukázal bezprostredne hroziacu ujmu, pretože zatiaľ mu právo záložného veriteľa nesvedčí. " Záver súdu prvej inštancie je poľa názoru žalobcu nesprávny a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia osvedčenia nároku navrhovateľa, ktorý je jednoznačne dôvodný a je aj osvedčený, pretože berúc do úvahy, že osvedčenie, podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 6 Cdo 171/2010, citujem: „... (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná...", žalobca jednak predložil súdu prvej inštancie všetky najvýznamnejšie dôkazy (skutočnosti), a predložené dôkazy podľa názoru žalobcu osvedčujú nárok žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. V prípade, ak bude žalobca v konaní vedenom pred Okresným súdom Michalovce pod sp. zn.: 7C/38/2018 úspešný a k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou aj napriek tomu dôjde, bude postavenie žalobcu ohrozené a na jeho právach vznikne nezvratná škoda. Nie je však možné a únosné aby súd odmietol poskytnúť žalobcovi súdnu ochranu jeho práv s argumentáciou, že žalobca nie je vecne aktívne legitimovaný na podanie návrhu. Práve z toho dôvodu na OS MI prebieha konanie pod sp.zn. 7C/38/2018 a do jeho právoplatného skončenia žalobca ani nie je reálne možné aby bol aktívne vecne legitimovaný nakoľko jeho záložné právo bolo vymazané podvodom, mechanizmus ktorého žalobca podrobne popísal, a ktorý je t.č. predmetom skúmania orgánov činných v trestnom konaní. Žalobca sa bude musieť domáhať náhrady škody voči štátu, čo znamená opäť iniciovať ďalšie súdne konania . Postavenie žalobcu sa tak zhorší a zhorší sa aj jeho vymožiteľnosť práv. Súdne konanie vedené pod sp.zn.: 7C/38/2018 stratí zmysel. Poľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zh,t Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, musí byť vykladané a uplatňované v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). „ Ústava obsahuje v čl. 20 ods. 3 o. i. zákaz zneužiť vlastníctvo na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Nález ÚS SR PL. ÚS 23/2014-18 z 24. 09. 2014, citujem: „Nad rámec uvedeného ale ústavný súd pripomína, že sa už vyslovil, že podľa platnej právnej úpravy zákona o dobrovoľných dražbách je rozsah prostriedkov následnej nápravy proti výkonu záložného práva obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby (§21 zákona o dobrovoľných dražbách) a takáto následná prípadná obrana žalobcu je podstatne sťažená (uznesenie ústavného súdu sp. II. ÚS 261/2013 z 30. apríla 2013). "
8. Ak podľa názoru prvostupňového súdu „...nie je potrebné bezodkladne upraviť pornery medzi sporovými stranami...a žalobca nepreukázal bezprostredne hroziacu ujmu, pretože zatiaľ mu právo záložného veriteľa nesvedčí....to či je žalobca oprávneným záložným veriteľom predmetných nehnuteľností bude predmetom konania vedeného pod sp.zn. 7C/38/2018..." žalobca teda podľa názoru prvostupňového súdu v momentálnej situácii nemá nárok na ochranu svojich majetkových práv, čo je úplne scestné. Z uznesenia NS SR 2 Obo 312/1994 z 27.10.1994 citujem: „Ak je nárok žalobcu zabezpečený záložným právom, obvykle nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia bezprostredne a reálne nehrozí, a preto spravidla nie je daný dôvod na nariadenie predbežného opatrenia" Za situácie, ak by žalobca nebol podvodom zbavený svojho záložného práva by však súd o dočasnú úpravu práv účastníkov sporu a predbežnú ochranu svojho nároku teda ani nežiadal. Dôvodom, ktorý však prvostupňový súd vôbec nevzal do úvahy, je práve potreba predbežnej a dočasnej ochrany nároku žalobcu do rozhodnutia vo veci pod sp.zn. 7C/38/2018 resp. do skončenia vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní. Tým, že prvostupňový súd zamietol návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia, svojim konaním umožní žalovanému ďalej protiprávne konať a poskytuje ochranu naopak žalovanému, čo ie absurdné. Žalobca mal svoj nárok legitímne zabezpečený záložným právom avšak práve konaním žalovaného bol o svoj nárok podvodne pripravený čomu jednoznačne nasvedčuje aj následný urýchlený prevod predmetných nehnuteľností z pôvodných vlastníkov na žalovaného a jeho následná snaha o predaj týchto nehnuteľností prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Nakoľko súd prvej inštancie svojim postupom znemožnil žalobcovi ochranu jeho práv a zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, umožňuje tak žalovanému uskutočňovať ďalšie kroky vedúce k prevodom majetku žalovaného na tretie osoby. Tu je na mieste uviesť, že v zmysle ustanovenia § 329 ods. 3 CSP. ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
9. Z nálezu Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015, citujem „v konaní „o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia... príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností - skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení účastníkov konania v ich podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej." V zmysle § 325 ods. 1 CSP: „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená." Ďalej podľa § 328 ods. 1. „Ak súd nepostupoval podľa § 327 (odmietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia- po^/j. autora), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky * podľa §325 ods. 1. inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne." Reprodukovať je potrebné aj § 357 písm. d, z dikcie ktorého vyplýva: „Odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia." Z uvedeného nálezu ÚS vyberám nasledovné: „Procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, kladie zvýšené nároky na objektívnu presvedčivosť rozhodnutia odvolacieho súdu (§236 v spojení s §234 ods. 2 a. §220 ods. 2 CSP), ktorej sa odvolací súd nemôže zbaviť tým, že sa v odôvodnení svojho uznesenia obmedzí na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia."
10. Žalobca preto žiada odvolací súd - Krajský súd v Košiciach o poskytnutie ochrany jeho práv, nakoľko žalobca preukázateľne osvedčil, že žalovaný na základe podvodne vymazaného záložného práva žalobcu k vyššie predmetným nehnuteľnostiam tieto následne už nezaťažené ťarchou v prospech žalobcu previedol z pôvodných vlastníkov na žalovaného ž. následne sa pokúsil o ich ďalší predaj resp. speňaženie prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Bez poskytnutia dočasnej ochrany práv žalobcovi, určite dôjde k spôsobeniu ďalšej škody veľkého rozsahu voči žalobcovi Podľa názoru žalobcu, žalobca preukázal dôvodnosť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Z obsahu predložených podkladov a dôkazov je nepochybné, že v danej veci sú osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver, že tu existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy žalobcovi. Zásah súdu prvej inštancie do práv žalovaného a ich dočasné obmedzenia sú podľa žalobcu v prejednávanej veci dôvodné. Z vyššie uvedených dôvodov odporca žiada Okresný súd Michalovce , aby podľa usj. § 377 CSP predložil toto odvolanie bez zbytočného odkladu odvolaciemu súdu, a rovnako žiada Krajský súd v Košiciach, aby podľa ust. § 378 ods. 1 CSP v nadväznosti na ust.§ 328 ods. 2 spolu s ust. § 331 ods. 1 CSP rozhodol o tomto odvolaní bezodkladne a s dôrazom na spravodlivú a účinnú ochranu ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov účastníkov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vyjadrený v článku 2 ods.l a ods 2 Základných princípov. Odvolaním napadnuté uznesenie Okresného
súdu Michalovce č.k. 16C/40/2018 o zamietnutí nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 391 CSP zrušil a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnú de alebo pokiaľ dôjde k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho zrušenie, aby podľa § 388 C.s.p., uznesenie z m e n i 1 a to tak, že výrokom zmení uznesenie súdu prvej inštancie z 25. júna 2018, č. k. 16C/40/2018 tak, že uloží žalovanému vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam zdržať sa výkonu práv dobrovoľnou dražbou.
11. Odvolací súd rozhodol po preskúmaní uznesenia podľa § 385 CSP, a to v rozsahu vyplývajúcom z § 380 CSP a uznesenie potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správne, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia.
12. V prejednávanej veci súd dospel k správnemu právnemu záveru, že predpoklady na nariadenie navrhovaného NO neboli splnené, na čom nič nemení ani odvolanie.
13. Právna úprava síce výslovne neupravuje, ako má súd postupovať pri zisťovaní skutkového základu pre vydanie NO, avšak § 329 ods.1 CSP dáva zreteľne najavo, že nemôže ísť o dokazovanie v plnom rozsahu. Konštantná judikatúra súdov vyjadruje, že subjekt domáhajúci sa vydania NO musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavu o ohrozenie budúcej exekúcie, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o NO a rozsudku. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na NO nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Staršia legislatíva a teraz náuka toto dokazovanie preto označuje výrazom osvedčenie alebo osvedčovanie. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na NO. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Aj v konaní o vydanie NO súd postupuje v súčinnosti so stranami sporu tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi nimi sporné, spoľahlivo zistili. Použitie týchto zásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu NO. Tieto zásady sa neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení strany sporu na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia NO (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6MCdo 5/2012 z 28.11.2012).
14. Odvolací súd poukazuje predovšetkým na ustálenú súdnu prax, keď dražobná spoločnosť je podľa Ústavy SR povinná zo zákona vykonávať svoju zákonnú činnosť, t. j. dražby, pričom kľúčovým indikátorom skutočnej trhovej ceny je vlastne samotná dražba. S poukazom na § 21 ods. 2 zákona o dražbách (ďalej len ZoDD) neboli pri tomto návrhu na NO preukázané zákonné podmienky pre vyslovenie neplatnosti (nezákonnosti) dražby, napr. oznámenie o dražbe bolo vykonané a v odvolacom konaní ani nemožno vykonávať dôkazy. Treba porovnať aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR v Bratislave, lebo pri nariaďovaní NO v odvolacom konaní sa spravidla nevykonáva dokazovanie a ani prípadné ďalšie dôkazy z dôvodu hospodárnosti konania (porovnaj Nález III.ÚS/104/94 o férovosti súdneho konania, aj napr. NS SR sp. zn. 3Cdo/197/2010 o nesprávnom určení okruhu účastníkov).
15. Preto ak žiada NO žalobca, ktorý nepreukázal nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, že má sa uložiť žalovanému vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam zdržať sa výkonu práv dobrovoľnou dražbou, v takomto prípade neuniesol dôkazné bremeno a neosvedčil skutočnosti potrebné pre nariadenie NO. Aj odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že medzi sporovými stranami nie je potreba bezodkladne upraviť pomery a nie je ani daná žiadna obava z ohrozenia exekúcie, lebo žalobca neosvedčil svoje tvrdenia, že by bolo ohrozené jeho právo ako záložného veriteľa k nehnuteľnostiam a nepreukázal bezprostredne hroziacu ujmu, zatiaľ mu právo záložného veriteľa nesvedčí. Ďalšie profutura skutočnosti, či žalobca je oprávneným záložným veriteľom predmetných nehnuteľností, potom bude toto predmetom dokazovania vo veci sp. zn. 7C/38/2018, ale pre atribúty z hľadiska rešpektovania a splnenia zákonných podmienok neboli splnené podmienky pre nariadenie NO.
16. Trovy konania v odvolacom konaní nežiadal žalobca a ako neúspešnému mu ani nepatria, preto neobsahuje tento výrok odvolacieho súdu v uznesení aj výrok o trovách odvolacieho konania podľa § 396 CSP.
17. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.