Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-48-2017.pdf
PDF · 100.64 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/48/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne: C. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. U., K. U. XXX, proti žalovanému: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom v Bratislave, ul. Žižkova 11, IČO: 36854140, o určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému súd p r i z n á v a proti žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 07.03.2017 doručená žaloba žalobkyne zo dňa 28.02.2017, ktorou sa proti žalovanému domáha, aby súd určil, že „Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 007742532R zo dňa 22.06.2015, vzhľadom na to, že neobsahuje všetky náležitosti, ako by mala v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách, tak úver vyplývajúci z tejto Zmluvy o spotrebiteľskom úvere je bez úrokov a bez poplatkov.“ Túto žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila dňa 22.06.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR, ďalej aj ako “zmluva o úvere“, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 2.000 eur. Poukazujúc v žalobe na viaceré ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch uviedla, že zákon o spotrebiteľských úveroch definuje úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. V predmetnej veci sa bezpochyby jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, a to najmä: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru - obsahuje len počet splátok, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priradzovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia - obsahuje len celkovú výšku mesačnej splátky vrátane úrokov, nie sú rozdelené. Dôsledky porušenia týchto povinností podľa § 11 ods. 1 písm. b)
zákona sú také, že spotrebiteľská zmluva je platná, ale spotrebný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na túto skutočnosť nie je žalovaný oprávnený požadovať od žalobcu uhradenie zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania. Ďalej v žalobe poukázala na úpravu Občianskeho zákonníka vo vzťahu k dobrým mravom a na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M Cdo 1/2009, v zmysle ktorého má naliehavý právny záujme na požadovanom určení. K žalobe pripojila aj zmluvu o úvere.
2. K doručenej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 15.05.2017. V ňom uviedol najmä to, že podanie žalobkyne je možné označiť v celom rozsahu ako podanie zmätočné a nedôvodné. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o ČSOB spotrebiteľskom úvere reg. č. 007742532R. Z textu žaloby je možné sa domnievať, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V prvom rade je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že žalobný petit podanej určovacej žaloby nie je formulovaný v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa svojimi tvrdeniami zavádza súd, keďže v zmluve je výslovne uvedený dátum poslednej splátky - termín konečnej splatnosti úveru a zároveň je takto uvedená aj úroková sadzba v % p.a.. Tvrdenia žalobkyne je teda potrebné odmietnuť ako tvrdenia účelové, ktoré sú v priamom rozpore s faktickým stavom veci. Poukazovanie na absenciu náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch vychádza z neodborného právneho výkladu. Zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle platnej právnej úpravy a neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky. Správnou interpretáciou vyššie uvedeného ustanovenia (eurokonformný výklad, teleologický výklad, doktrína racionálneho zákonodarcu) dospejeme k záveru, že slovenská právna úprava neobsahuje právnu normu, ktorá vyžaduje v zmluvách o spotrebiteľských úverov inkorporovanie amortizačnej tabuľky, a teda ani sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti v prípade absencie amortizačnej tabuľky. Žalovaný v tejto súvislosti dáva do pozornosti rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit vs. Bíróová. Argumentácia žalobkyne smerujúca k neplatnosti Zmluvy (rozpor s dobrými mravmi) je zjavne nedôvodná a zmätočná. Predchádzajúca argumentácia žalobkyne smeruje k platnosti zmluvy a priamo vylučuje následnú argumentáciu žalobkyne. Žaloba je zmätočná a nedôvodná v celom rozsahu. V súvislosti s uvedeným žiada žalovaný, aby okresný súd zvážil postup v zmysle ust. § 138 CSP a vyzval žalobkyňu na späťvzatie zjavne nedôvodnej žaloby.
3. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagovala žalobkyňa replikou zo dňa 27.06.2017, v ktorej uviedla najmä to, že trvá na podanej žalobe. V zmysle § 9 ods. 2 písm. 1) zákona č. 129/2010 Z.z. je obligatórnou náležitosťou zmluvy uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V danom prípade zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje uvedené náležitosti. Zároveň zmluva obsahuje nesprávny údaj o celkovej čiastke, ktorú má dlžník uhradiť, keď v zmluve sa uvádza hodnota 2 329,81 eur, pričom súčin súčtu (mesačnej splátky a poistenia) a počtu splátok predstavuje hodnotu 2 329,92 eur, čiže v danom prípade nesprávny údaj má za následok absenciu obligatórnej náležitosti. Takisto poukázala na rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.10.2016 sp.zn. 2Co/403/2016, z ktorého časť aj citovala. Uvedené vyjadrenie znovu zopakovala aj v podaní zo dňa 12.09.2017.
4. Na repliku žalobkyne reagoval žalovaný duplikou zo dňa 31.07.2017. V nej uviedol, že po vyjadrení žalobkyne má žalovaný v konaní za nesporné, že zmluva obsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Taktiež sa žalobkyňa nevyjadrila k svojej protichodnej argumentácii vedúcej k platnosti zmluvy a k argumentácii vedúcej k neplatnosti zmluvy, ktoré sa vzájomne vylučujú. Žalovaný opätovne zdôrazňuje, že poukazovanie na absenciu náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 pism. l) zákona o spotrebiteľských úveroch vychádza z neodborného právneho výkladu. Správnou interpretáciou vyššie uvedeného ustanovenia dospejeme k záveru, že slovenská právna úprava neobsahuje právnu normu, ktorá vyžaduje v zmluvách o spotrebiteľských úverov inkorporovanie amortizačnej tabuľky, a teda ani sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti v prípade absencie amortizačnej tabuľky. Členské štáty Európskej únie a teda aj Slovenská republika sa vzhľadom na tzv. úplnú harmonizáciu od ustanovení Smernice nesmeli odchýliť. Pri prvom zoznámení sa s textom dotknutého ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch sa môže javiť, že slovenská právna úprava požaduje v zmluvách o spotrebiteľských úveroch rozčlenenie anuitnej splátky na splátku istiny, úrokov a iných poplatkov. K takémuto záveru by teda viedol jednoduchý gramatický výklad. Avšak z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit vs. Bíróová je zrejmé, že ustanovenia článku 10 ods. 2 pism. h) a i) Smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi
splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Zmluva teda nemusí obsahovať amortizačnú tabuľku. Je tak zrejmé, že ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré vyžadujú, aby zmluva o spotrebiteľskom úveru obsahovala rozpis splátky na istinu, úroky a poplatky a ustanovenia, ktoré sankcionujú absenciu tejto náležitosti úverovej zmluvy bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, nie sú v súlade so Smernicou a idú nad jej rámec. S ohľadom na doktrínu racionálneho zákonodarcu sa musí jednoduchý gramatický výklad odmietnuť, keďže žiadny racionálny zákonodarca by nepostupoval v zrejmom rozpore so záväznými európskymi normami. Z rozsudku je ďalej zrejmé, že spomenutý gramatický výklad je aj v rozpore s teleologickým výkladom, ktorý sa má v zmysle poznatkov metodológie práva použiť primárne. Neexistuje žiadny racionálny dôvod na to, aby náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola do zmluvy inkorporovaná amortizačná tabuľka. Javiaci sa rozpor vnútroštátnej právnej úpravy s normami práva Európske únie je teda možné ľahko odstrániť správnym právnym výkladom.
5. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal obe sporové strany. Pojednávania sa zúčastnil iba žalovaný. Žalobkyňa sa z neúčasti na pojednávaní vopred písomne ospravedlnila podaním zo dňa 25.05.2018. Zároveň súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti.
6. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že zotrváva na svojich písomných vyjadreniach. Ako podstatné uvádza len to, že po vyjadreniach žalovaného ostala ako otázna iba jedna náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to je rozpis splátok, čo však už vyriešil NS SR v uznesení sp.zn. 3 Cdo/146/2017 a to tak, že argumentácia žalovaného je správna. Na doplnenie ďalej uvádza, že žalovaný je zo správania žalobkyne trochu zmätený, nakoľko podľa aktuálneho výpisu z bankového systému k predmetnému spotrebiteľskému úveru, ktorý je predmetom tohto konania je zrejmé, že žalobkyňa ďalej úver spláca, naposledy vykonala platbu dňa 13.08.2018 a celkový zostatok dlžnej sumy je už len 86,46 eura. Preto nerozumie žalovaný podanej žalobe, čomu zodpovedá aj neprítomnosť žalobkyne na dnešnom pojednávaní. Žalovaný usudzuje, že žalobkyňa nie je zrejme presvedčená v dôvodnosti svojej žaloby.
7. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s predmetnou zmluvou o úvere. Iné dokazovanie nebolo navrhnuté a pre rozhodnutie súdu nebolo ani potrebné. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov, vec právne posúdil a rozhodol o žalobe.
8.1 Podľa § 11 ods.4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v súčasnom účinnom znení, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
8.2 Podľa § 11 ods.1 písm.b/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p).
8.3 Podľa § 9 ods.2 písm.l/ zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom do 22.12.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
8.4 Podľa § 137 písm.d/ Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
9. Žalobkyňa sa podanom žalobou domáha súdneho určenia úveru na základe úverovej zmluvy uzatvorenej medzi sporovými stranami, za bezúročný a bez poplatkov. Ide domáha sa určenia právnej skutočnosti. Domáhať sa takého určenia je žalobkyňa oprávnená priamo zo zákona, a to podľa § 11 ods.4 zákona o spotrebiteľských úveroch. Preto je žaloba žalobkyne procesne prípustná v zmysle § 137 písm.d/ Civilného sporového poriadku a súd pristúpil ku skúmaniu jej dôvodnosti. Po vykonanom dokazovaní však súd konštatuje, že podaná žaloba žalobkyne nie je dôvodná.
10. Podľa pôvodného odôvodnenia žaloby žalobkyňa považuje poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkový pretože neobsahuje údaje podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, a to podľa písm. f) (dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru - obsahuje len počet splátok), písm. i) (úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru) a písm. l) (výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priradzovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia). Po vyjadrení žalovaného k žalobe zotrvala žalobkyňa už iba na argumentácii, že úverová zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda údaj podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch. Neskoršie v písomných vyjadreniach upustila od argumentácie ohľadne nedostatku zmluvy pre neuvedenie údajov o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a výške úrokovej sadzby.
11. Po posúdení obsahu úverovej zmluvy súd konštatuje, že táto obsahuje presný údaj o úrokovej sadzbe (12,90 % p.a.), termín konečnej splatnosti úveru (10.06.2017) a dobu trvania zmluvy. Preto je argumentácia žalobkyne ohľadne absencie týchto údaj úverovej zmluvy nedôvodná. Je však ďalej pravdou, že úverová zmluva neobsahuje presný rozpis splátky úveru v tom zmysle, že neobsahuje čo pripadá v splátke na istinu, úroky a iné poplatky. Avšak túto skutočnosť nie je možné považovať za okolnosť, ktorá má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru, ako sa domnieva žalobkyňa. Tento záver súd prijal vzhľadom na čl. 2 Civilného sporového poriadku a vzhľadom na aktuálne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/146/2017 z 22.02.2018, ktorý rovnakú okolnosť (právnu otázku) posudzoval a aj rozhodol.
12. Podľa uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu „pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Aj v zmysle Rozsudku Európskeho súdneho dvora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej, zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“) bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Aj so zreteľom na to sa v praxi všeobecných súdov Slovenskej republiky vyskytujú (resp. vyskytovali) pochybnosti o tom, či textu „zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“ (článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice) obsahovo zodpovedá text „zmluva o spotrebiteľskom úvere ... musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Ako už bolo uvedené, úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu. Zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej
únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110). Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.“
13. Súd sa s vyššie uvedeným právnym záverom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý predstavuje jednu z najvyšších súdnych autorít v Slovenskej republike, stotožňuje. Ak žalobkyňa poukazovala na rozhodnutia krajských súdov, súd uvádza, že tieto boli vydané pred predmetným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom zároveň platí, že rozhodnutie najvyššieho súdu je v hierarchii všeobecných súdov postavené vyššie a teda jeho rozhodnutie predstavuje rozhodnutie vyššej súdnej autority. Má teda vyššiu faktickú záväznosť. Vzhľadom na uvedené je argumentácia žalobkyne aj v tomto smere nedôvodná, a preto súd žalobu zamietol.
14.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaný bol v konaní plne úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.