Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/28/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci manžela R. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. V. XXX, prechodne bytom V. XXX/XX, U., proti manželke E. V. rod. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. V. XXX, o rozvod manželstva, na odvolanie manželky proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 5. januára 2018, č. k.: 26Pc/16/2017 - 21, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že manželstvo účastníkov rozviedol, pričom vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ, manžel, sa domáhal rozvedenia manželstva z dôvodu, že toto prestalo plniť svoje funkcie. Poukázal na hádky a krik zo strany manželky, v dôsledku čoho prestali spolu manželsky žiť, pričom intímne sa nestýkajú viac ako 15 rokov. Manželka na neho vyvíjala psychický tlak, tým dosiahla to, že sa lieči na chorobu srdca. Situácia sa vyhrotila natoľko, že mu znemožnila vstup do vlastného rodinného domu. Už 4 roky býva prechodne u priateľky v U.. K manželke stratil akýkoľvek citový vzťah a nevidí nádej na jeho obnovu, manželstvo považuje hlboko a trvalo rozvrátené. 3. Manželka uviedla, že s rozvodom manželstva nesúhlasí, keď pred 15 - 20 rokmi povedala, že si podá návrh na rozvod, manžel sa jej vyhrážal, že vyhodí dom do vzduchu. Manžel nadmieru požíva alkohol. Potvrdila, že intímne dlhodobo nežijú, nežijú ani v spoločnej domácnosti 4 roky. Potvrdila, že vymenila zámok na dverách z dôvodu, že mala obavu, že ju prídu vykradnúť. Taktiež má obavu, nakoľko ju manžel aj fyzicky napadol a psychicky týral. Manžel jej rozbil nos a zlomil malíček, tiež sa musela domáhať výživného pre syna návrhom na súd. K svojmu názoru, že sa nechce rozviesť, uviedla, že pokiaľ sa nerozviedla v mladšom veku, teraz sa už rozviesť neplánuje. To, že manžel žije s inou ženou, jej nevadí. 4. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že sú splnené hmotnoprávne podmienky pre rozvod manželstva v zmysle ustanovenie § 23 Zákona o rodine (ďalej ZR). Zároveň poukázal na § 22, § 18 a 19 ZR. Mal preukázané, že manželia v spoločnej domácnosti nežijú približne 4 roky, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú asi 15 rokov. Spoločnú domácnosť opustil manžel, ktorý odišiel ku priateľke do U.. Rozvrat vzťahov pretrváva už dlhú dobu, kedy problémy boli už pred dvadsiatimi rokmi. Z postoja obidvoch manželov vyplynulo, že nemajú záujem na obnovení vzájomných vzťahov, k sebe stratili citovú náklonnosť. Zvýraznil povinnosti manželov v zmysle § 18 ZR, v zmysle ktorého sú manželia povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, vytvárať zdravé rodinné prostredie. Mal jednoznačne preukázané, že došlo k porušeniu všetkých manželských povinností, manželstvo si neplní svoje spoločenské funkcie, a to hospodársku, biologickú ani výchovnú,

keďže syn už je plnoletý. Preto manželstvo považoval za formálny zväzok, mal preukázaný jeho hlboký a trvalý rozvrat, preto manželstvo rozviedol. O trovách konania rozhodol podľa § 57 a § 52 CMP. 5. Proti rozsudku sa odvolala manželka. Žiadala o znovu začatie rozvodového konania, pričom žiadala, aby súd manželstvo nerozviedol. Vyslovila podozrenie, že manžel bol donútený a zmanipulovaný terajšou pani, u ktorej býva, ktorá ich manželstvo rozbila v čase, keď bola po závažnej operácii. Z tohto dôvodu jej odlúčenosť trvala 2 roky, keď bývala u dcéry. Manžel si krátil svoj voľný čas na sociálnych sieťach, kde sa zoznámil s dotyčnou paňou, ktorá 2 roky po smrti svojho manžela zháňala chlapa a stiahla ho k sebe. Vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav je zásadne proti rozvodu. 6. K odvolaniu sa vyjadril manžel. Trval na rozvode manželstva. Uviedol, že žiadne rozbíjanie manželstva nebolo potrebné, pretože ako manželia už najmenej 15 rokov nežili spolu. Dva roky odlúčenia neprichádzajú do úvahy. S manželkou žil iba z dôvodu, že spolu postavili rodinný dom a ťažké bolo rozhodnutie opustiť ho. Toto rozhodnutie nastalo až vtedy, keď sa jeho zdravotný stav zhoršil natoľko, že bolo nutné rozhodnúť o opustení domu a k tomu prispelo najmä to, že mu znemožnila vstup do vlastného domu a bezdôvodne zavolala aj políciu. Od roku 2009 sa lieči na prostatu a v roku 2011 mu diagnostikovali rakovinu prostaty. Manželka túto skutočnosť ako zdravotná sestra dobre vedela, teda aj to, že so ženami nemôže mať pohlavný styk. Nešlo o krátenie voľného času na sociálnych sieťach. Na každodennom poriadku bol doma útok na jeho osobu, preto začal hľadať porozumenie na sociálnych sieťach, pretože v manželstve mu to nebolo možné. V júli 2013 sa zoznámil s pani S. a od tej doby spolu žijú bez akýchkoľvek konfliktov a pokojne. Priateľka v čase, keď sa zoznámili, bola už 4 roky vdova, nie, ako uvádza manželka, 2 roky. Dlhodobo sa lieči na chorobu srdca, asi po dvoch rokoch kľudu sa stav stabilizoval. Je nemožné zachovať manželstvo, ktoré už dávno nie je funkčné pre zlomyseľnosť a nepriateľský postoj zo strany manželky voči jeho osobe. 7. Manželka v replike uviedla, že s vyjadrením manžela nesúhlasí, lebo jeho dôvody sú nepravdivé. Trvá na tom, že manželstvo rozbila E. S., s ktorou sa kontaktoval od roku 2013. V tom čase už bola na dôchodku, syn študoval v F. na vysokej škole. Poukázala na svoje zdravotné problémy v súvislosti s hospitalizáciou. To, že spolu nežili, je zavádzajúce, lebo boli spolu na synovej stužkovej, dcére na svadbe a zaťovi na okrúhlej oslave. Poukázala na to, že si nemyslí, že manželovi sa odchádzalo ťažko, pretože 2 roky už mal milenku, ktorú tajil a ku ktorej odchádzal. Jeho neprítomnosť si vysvetľovala tým, že chodí pomáhať tete, ktorá bola vdova. Počas štyroch rokov sa pravidelne vracal domov na 2 - 3 dni každý mesiac a počas tejto doby celé dni bol pod vplyvom alkoholu. Ak je niekto vo vzťahu spokojný a šťastný, nebude po príchode domov sústavne piť alkohol. Vo vzťahu k vdovskému dôchodku uviedla, že je to irelevantné, pretože nikto nemôže vedieť, kedy umrie. Ohľadom podielu manžela na rodinnom dobe má už dávno jasné, že jeho podiel daruje spoločnému synovi. 8. Pokiaľ by bola k manželovi zlomyseľná, nestarala by sa o neho po operáciách chrbtice, stála pri ňom, keď spôsobil dopravnú nehodu, pričom počas jej hospitalizácie v roku 2014 a v roku 2015 sa on vytešoval s dotyčnou pani, ktorá vlastní rodinný dom o výmere 166 m2 zastavanej plochy a záhrada a dvor je 12 árový, preto tento areál nesporne potrebuje „sluhu“ finančného aj manuálneho. Preto je toho názoru, že je pod obrovským tlakom zo strany dotyčnej panej. Taktiež vyslovila názor, že alkohol požíva aj teraz, žiada o prešetrenie jeho psychického stavu, nakoľko po dlhodobom užívaní alkoholu nastávajú zmeny na mozgu a taktiež jeho odmietnutie operácie bibasov môže čiastočne spôsobovať zmeny v reálnom myslení a konaní, čo dotyčná pani zrejme využíva vo svoj vlastný prospech. Zničila nielen jej starobu, ale aj synovi zneistila istotu bývania. Tvrdenie, že bola neznesiteľná, neobstojí, pretože keby tak bolo, mohol podať žiadosť o rozvod pred pätnástimi a viac rokmi. Manžel javí záujem o rodinu aj naďalej, dcére posiela gratulačné SMS-ky. Dôvody, ktoré uvádza v následnom vyjadrení sú protichodné, preto má za to, že dané vyjadrenie mu diktovala pani S.. Má ho stále rada a je ochotná odpustiť mu tento prešľap. Nesúhlasí s rozvodom, nakoľko v jej veku si má užívať dôstojný dôchodok a nie riešiť svoje existenčné pomery, pričom tento stav jej uberá na energii a zbytočne ju psychicky vyčerpáva. 9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 65, 66 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny. 10. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s jeho odôvodnením. Okresný súd v postačujúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné pre zistenie všetkých podmienok, ktoré predpokladá ustanovenie § 23 ZR. Jediný argument, na ktorý poukazuje manželka v odvolaní je

skutočnosť, že v jej veku si chce užívať dôstojný dôchodok a nie riešiť svoje existenčné pomery. V odvolaní neuvádza žiadne dôvody, ktoré by spochybnili správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, súdu nevytýka žiadne vady. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní zohľadnil všetky relevantné skutočnosti, svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil, pričom aplikoval rozhodujúce príslušné normy. Jeho závery neboli spochybnené argumentami manželky uvedenými v odvolaní, práve naopak. Manželka v odvolaní len potvrdila správne závery okresného súdu. V odvolaní manželka iba konštatovala známe skutočnosti, nijako nepreukázala, že podmienky pre rozvod nie sú splnené. Práve naopak, konštatovala, že pani S. stiahla jej manžela k sebe. Nijako však nepoprela, že manžel má známosť, k pani S. sa odsťahoval a dlhodobo u nej býva. Argument, že spolu žili, nemožno akceptovať, pretože to, že boli na synovej stužkovej a dcére na svadbe nič nevypovedá o vzájomnom vzťahu manželov ani o spoločnom súžití, iba o účasti na určitej akcii. Účasť manžela na stužkovej syna, prípadne svadbe dcéry, je vyjadrením vzťahu manžela k týmto osobám, nie manželke. Taktiež potvrdila, že počas štyroch rokov sa pravidelne vracal domov iba na 2 - 3 dni každý mesiac, vytýkala mu, že bol pod vplyvom alkoholu. Tvrdenie, že manžel javí záujem o rodinu, vo vzťahu k rozvodu manželstva nie je akceptovateľný, pretože skutočnosť, že posielal dcére gratulačné esemesky, sú vyjadrením vzťahu k nej, nie k manželke. Z odvolania nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by spochybnili závery súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o skutkové zistenia. Na vzťahu medzi manželmi sa nič nezmenilo, práve naopak, v odvolaní aj vyjadrení sa opakovane uvádzajú skutočnosti, ktoré viedli k hlbokému rozvratu manželstva. 12. Bolo preukázané, že manželstvo dlhodobo neplní svoje funkcie tak, ako to konštatoval a vysvetlil súd prvej inštancie. Manželia nerešpektovali ustanovenie § 18 ZR, pretože už dlho nežijú spolu, nepomáhajú si ani nevytvárajú zdravé rodinné prostredie. Ak manželstvo neslúži na plnenie uvedených funkcií, potom ho možno považovať za vážne narušené a trvalo rozvrátené, pričom z vyjadrenia účastníkov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. V odvolaní manželka namieta, že rozvádzať sa nechce, avšak nič nehovorí o ďalšom spoločnom spolužití, akú má predstavu o naplnení predpokladov uvedených v § 18 ZR, keď tvrdí, že manžel stále požíva alkohol, týral ju, nepomáhal jej. Do popredia dáva len svoje pocity, svoju pravdu, avšak nijako z jej postoja k manželovi nedáva najavo signál, ktorý by presvedčil manžela, ale aj súd, že vôbec chce pokračovať v spolužití s manželom. Z jej tvrdení vyplýva len to, že nechce byť rozvedená v tomto veku a chce mať dôstojný dôchodok. Pre spoločný život v prípade nedostatku vôle druhého manžela to nestačí, pretože v tom prípade nie sú splnené predpoklady uvedené v § 18 ZR a nie je žiadna záruka fungovania rodiny tak, ako to zákon predpokladá. Manželia si svoj vzťah budujú dlhodobo, rozvíjajú ho, nie je založený len na pohodlí, pretože práve dodržiavanie predpokladov uvedených v § 18 ZR počas manželstva buduje pevné základy aj pre to, aby manželia mohli spolu sa dožiť dôchodku, aby si mohli pomáhať. Nie je rozhodujúce, prečo manželia vo vzájomnom vzťahu zlyhali, dopracovali sa k stavu, ktorý odôvodňuje rozvod manželstva, ak jeden z manželov prestal byť vo vzťahu spokojný, pričom ho nemožno nútiť, aby v takomto vzťahu zotrval. 13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia podľa §396 ods. 1 a § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Návrh na náhradu trov odvolacieho konania nebol podaný, preto ich odvolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal, pričom v zásade platí, že podľa § 49 ods. 1 účastník si platí trovy konania sa na. 14. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .