Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/215/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31340890, zastúpený Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47232471, proti žalovanej N. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O..H. XXXX/XX, XXX XX U., štátna občianka SR, o zaplatenie 4.961,05 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu 4.961,05 €, úrok vo výške 3.652,88 €, úrok vo výške 25,9 % ročne zo sumy 4.961,05 € od 1.11.2017 do zaplatenia, maximálne však do sumy 3.472,06 € a úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 4.961,05 € od 1.11.2017 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 150,- €, splatných vždy do 20-teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom, v ktorom nadobudne právoplatnosť tento rozsudok. V prípade, ak žalovaná nezaplatí čo i len jednu splátku riadne a včas, stáva sa splatným celý dlh.

Konanie sa v časti o zaplatenie kapitalizovaného úroku vo výške 1.500,- € z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Dňa 4.12.2017 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa 31.10.2017, ktorou sa žalobca domáhal toho, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovanú zaplatiť mu dlžnú istinu vo výške 4.961,05 €, dlžné úroky z istiny vo výške 5.152,88 €, zmluvný úrok vo výške 25,90 % ročne zo sumy 4.961,05 € od 1.11.2017 do zaplatenia a zákonný úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 4.961,05 € od 1.11.2017 do zaplatenia, a tiež trovy konania. Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že dňa 28.4.2014 uzatvorili žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník Zmluvu o úvere č.XXXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli okrem iného Obchodné podmienky žalobcu pre spotrebiteľské úvery (ďalej aj „OP SÚ“), Všeobecné obchodné podmienky žalobcu (ďalej aj „VOP“) a Sadzobník poplatkov žalobcu (ďalej aj „sadzobník“). Žalovaná svojim podpisom na zmluve potvrdila, že sa s týmito dokumentmi oboznámila a súhlasí s ich obsahom. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky v sume 5.000,- € (ďalej aj „istina“). Žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov (všetky tieto peňažné plnenia ďalej spolu aj „úver“). Žalovaná neplnila úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovanej s plnením úveru žalobca v zmysle § 565 v spojení s § 53 ods. 9 vyhlásil dňa 2.2.2015 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaná dlžnú sumu z úveru neuhradila ani sčasti.

2. Súd prípisom zo dňa 13.2.2018 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy oznámili súdu, či žalobca berie žalobu v časti späť tak, aby súd mohol, bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti (§ 145 ods. 3 C.s.p.), rozhodnúť o zvyšnej časti platobným rozkazom, ktorým by žalovaná bola povinná zaplatiť žalobcovi istinu 4.961,05 €, úrok vo výške 5.152,88 €, úrok vo výške 25,9 % ročne zo sumy 4.961,05 € od 1.11.2017 do zaplatenia, maximálne však do sumy 3.809,07 € a úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 4.961,05 € od 1.11.2017 do zaplatenia, keď zároveň uviedol dôvody, pre ktoré nie je podľa jeho názoru možné vydať v súdenej veci platobný rozkaz v žalobcom navrhnutom znení.

3. Dňa 21.2.2018 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu, ktorý okrem iného uviedol, že podľa ich názoru má žalobca nárok na zmluvný úrok až do zaplatenia úveru, keď odkázali na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, z ktorého nevyplýva, že by bol dlžník povinný platiť úroky len do času splatnosti. Tiež poukázali na ustanovenie § 2 písm. d) zákona č.129/2010 Z.z., s tým, že podľa nich je správny ten záver, že záväzok dlžníka doposiaľ nezanikol a keďže nezanikol hlavný záväzok, nemožno hovoriť ani o zániku akcesorického zmluvného úroku. Pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru dochádza k zmene len čo do lehoty splatnosti a spôsobu splatenia dlhu stratou výhody splátok, povinnosť zaplatiť istinu, zmluvný úrok a zákonný úrok z omeškania sa nemení. Tiež odkázali na ustanovenie § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, z obsahu ktorého tiež nie je možné dospieť k záveru, že veriteľ by nemal v prípade zosplatnenia úveru nárok na zmluvný úrok. Okrem toho poukázali aj na bod 9.2. (i) Obchodných podmienok. Zosplatnenie úveru je právom veriteľa jednostranne zmeniť termín splatnosti úveru z dôvodu, že dlžník porušil svoju povinnosť. Zosplatnenie úveru je tak následkom porušenia povinností dlžníka riadne a včas uhradiť splatnú časť úveru, čím dochádza k strate výhody úhrady úveru v splátkach a dlžník je povinný uhradiť celú výšku úveru jednorázovo a nie po častiach. Pokiaľ platí, že dlžník je povinný platiť zmluvný úrok vo vzťahu k jednotlivej splátke až do času jej riadneho splatenia, nie je dôvodný taký výklad, že v prípade zmeny splatnosti jednotlivej splátky (zosplatnenie úveru) povinnosť splatiť zmluvný úrok až do času riadnej úhrady dlžnej sumy zanikla. Za absurdný označili výklad, podľa ktorého privodením stavu predčasného zosplatnenia úveru z dôvodu porušenia povinnosti dlžníka by sa jeho postavenie zvýhodnilo v porovnaní s jeho postavením, v prípade, ak by povinnosť neporušil. V prípade nepoctivého dlžníka by tento zo špekulatívnych dôvodov mohol bezprostredne po čerpaní úveru pristúpiť k neplateniu dohodnutých splátok, čím by spôsobil predčasnú splatnosť úveru a vyhol by sa tak plateniu dohodnutých zmluvných úrokov v sadzbe určenej trhovými mechanizmami. Nepoctivý dlžník by tak bol viazaný iba na platenie výhodnejších úrokov z omeškania v právnymi predpismi regulovanej výške úrokovej sadzby a súd by zároveň takejto nepoctivosti poskytoval ochranu. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru sa týka len istiny úveru. Zmluvný úrok nebol kapitalizovaný do celkovej dlžnej sumy. Ani sankčný úrok nie je kompenzáciou veriteľa za poskytnutie úveru. Zmluvný úrok je totiž odplatou (cenou) za poskytnutie finančných prostriedkov a tvorí tak ekonomickú podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako podnikateľskej činnosti veriteľa. Pokiaľ pred časom vyhlásenia predčasného splatenia úveru v prípade omeškania dlžníka s úhradou je možné od neho požadovať tak zmluvný úrok, ako i úrok z omeškania, vzniká otázka, z akého dôvodu po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru sa súdu javí vzťah medzi dvoma úrokmi zmluvným a zákonným z omeškania iný. Ide o totožné právne skutkové situácie, ktoré nemožno posudzovať rozdielne. Žalobca tiež poukázal na prístup Najvyššieho súdu ČR (napr. rozhodnutie NS ČR sp.zn.32Cdo/3830/2014, 31Cdo/2851/1999, 32Cdo/2782/1999, 29Cdo/2606/2000, 33Cdo/113/2008), ktorý nárok na zmluvný úrok po zosplatnení úveru veriteľom priznáva. Z týchto dôvodov žalobca zotrval na podanej žalobe.

4. Dňa 13.7.2018 súd prípisom vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby v zmysle záverov z pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 11.7.2018, oznámili, či evidujú úhrady žalovanej tak, ako ich táto uviedla na predmetnom pojednávaní, prípadne či evidujú ďalšie úhrady žalovanej na tento úverový vzťah a ak áno, na čo konkrétne boli tieto úhrady žalovanej započítané, t.j. či na istinu alebo na úroky, prípadne na poplatky a konkrétne v akej výške. Zároveň ich súd vyzval, aby sa vyjadrili, či s poukazom na tieto skutočnosti majú nejaký procesný návrh v konaní.

5. Dňa 6.8.2018 elektronickou formou bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 3.8.2018, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu oznámil, že žalobca v žalobe zohľadnil platby žalovanej do 31.10.2017, s tým, že po tomto období žalovaná zaplatila od novembra 2017 do júla 2018 celkovo sumu 1.500,- €, v dôsledku čoho žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 1.500,- € z kapitalizovaných úrokov a ďalej žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k úhrade 3.652,88 € kapitalizovaných

úrokov a v ostatnej časti má zostať žaloba nezmenená. Ohľadne spôsobu započítania platieb odkázali na ustanovenie bodu 6.4. Obchodných podmienok.

6. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 11.7.2018, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani právny zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania vykázané riadne a včas, pričom svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili podaním doručeným tunajšiemu súdu elektronicky dňa 3.7.2018 s odkazom na hospodárnosť konania, keď zároveň ospravedlnili aj neúčasť žalobcu na tomto pojednávaní a žiadali, aby súd konal vo veci samej v ich neprítomnosti. Na pojednávanie sa dostavila žalovaná, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd toto pojednávanie odročil za účelom preverenia skutočností uvedených žalovanou na tomto pojednávaní ohľadne čiastočnej úhrady žalovanej sumy na deň 15.8.2018. Na toto pojednávanie sa opäť nedostavil žalobca, ani právny zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili podaním zo dňa 3.8.2018, doručené tunajšiemu súdu elektronicky dňa 6.8.2018, z dôvodu hospodárnosti konania. Zároveň ospravedlnili aj neúčasť žalobcu na tomto pojednávaní a požiadali o konanie v ich neprítomnosti. Na pojednávanie sa dostavila žalovaná, ktorá zobrala termín tohto pojednávania na vedomie pri odročení predchádzajúceho pojednávania, s tým, že písomne už predvolávaná nebude. Súd na oboch pojednávaniach postupoval podľa § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), keď pojednával v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu, s tým, že vec na týchto pojednávaniach prejednal a na pojednávaní dňa 15.8.2018 vec aj rozhodol.

7. Súd na pojednávaniach vykonal dokazovania listinnými dôkazmi, ktoré doložili do súdneho spisu v priebehu konania strany sporu a to: Zmluvu o úvere - dobrá pôžička č.XXXXXXXXXX z č.l.5 vrátane Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery z č.l.6 a Všeobecných obchodných podmienok z č.l.7-15, Sadzobník poplatkov Poštovej banky s platnosťou od 1.2.2014 z č.l.16, upozornenie - výzvu na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 16.1.2015 z č.l.17 vrátane poštového podacieho hárka z č.l.18-19, výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 2.2.2015 z č.l.20 vrátane poštovej doručenky z č.l.21, aktuálny stav úveru ku dňu 31.10.2017 z č.l.22-23, potvrdenia o zrealizovaní transakcie prostredníctvom VÚB, a.s. z č.l.60-68 a oboznámil sa s prednesom žalovanej na pojednávaniach, pričom zistil tento skutkový stav. Zo Zmluvy o úvere - dobrá pôžička zo dňa 28.4.2014 súd okrem iného zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom a žalovanou ako dlžníkom resp. klientom, číslo zmluvy XXXXXXXXXX, s tým, že zmluvné strany sa dohodli, že na základe tejto zmluvy po splnení stanovených podmienok uvedených v bode 2.3. tejto zmluvy poskytne žalobca z tam uvedeného úverového účtu žalovanej úver v zmysle podmienok uvedených v bode 2.2. tejto zmluvy, s tým, že výška schváleného úveru v zmluve je uvedená 5.000,- €, počet mesačných splátok 120 mesiacov, dátum konečnej splatnosti úveru 20.4.2024, výška mesačnej úhrady 122,- €, z toho výška mesačnej anuitnej splátky (úroky + istina úveru) 117,- € a náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver 5,- €, úroková sadzba 25,90 % ročne, RPMN žalobcu 29,21 % ročne, priemerná RPMN na trhu 18,87 % ročne, celková čiastka úveru 13.702,99 €, poistenie schopnosti splácať úver - základný súbor poistenia, dátum prvej platby do 20.5.2014, čerpanie úveru na tam uvedený bankový účet, splácanie úveru z tam uvedeného účtu vedeného u žalobcu vždy mesačne k 20.dňu v mesiaci. Poskytnutím prostriedkov z tejto zmluvy vznikol dlžníkovi záväzok tieto peňažné prostriedky tvoriace pohľadávku žalobcu (vrátane úrokov, poplatkov, úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty) vrátiť a plniť ostatné povinnosti v zmysle Obchodných podmienok. V zmluve je tiež uvedené, že právne vzťahy neupravené touto zmluvou sa riadia OP, VOP, Sadzobníkom poplatkov, Oznámením o úrokových sadzbách, príslušnými ustanoveniami zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a Obchodným zákonníkom. Dlžník sa pred uzatvorením zmluvy oboznámil s podmienkami úveru uvedenými vo Formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička, ktorý obdržal pred podpisom tejto zmluvy. Každá z osôb podpisujúcich túto zmluvu svojim podpisom potvrdila, že bola s príslušnými dokumentami oboznámená a súhlasí s nimi. Z Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery žalobcu predložené v znení účinnom od 28.6.2014 (poznámka súdu: Zmluva o úvere uzavretá dňa 28.4.2014) súd okrem iného zistil, že v čl. VI. Splácanie úveru v bode 6.1. je tiež uvedené, že dlžník je povinný splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných anuitných splátkach zahrňujúcich splátku istiny a úrokov a v prípade poistenia úveru dlžník spolu s mesačnými anuitnými splátkami uhrádza aj náklady spojené s poistením v termínoch a vo výške dohodnutých v zmluve o úvere. V bode 6.8. je tiež uvedené, že a) ak dlžník/spoludlžník je v omeškaní s platením čo i len jednej splátky alebo jej časti, žalobca je oprávnený: a) vyhlásiť úver za predčasne splatný. V prípade omeškania dlžníka/spoludlžníka s platením splátok je banka oprávnená vyhlásiť úver

za predčasne splatný, ak je dlžník v omeškaní viac ako 3 mesiace so zaplatením splátky a banka upozornila dlžníka/spoludlžníka na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní, a/alebo b) uplatniť zákonný úrok z omeškania a/alebo c) vypovedať zmluvu o úvere s okamžitou účinnosťou za hrubé porušenie zmluvných podmienok. V prípade, že banka vypovie zmluvu o úvere s okamžitou účinnosťou, dlžník/spoludlžník je povinný uhradiť celkovú výšku splatného záväzku dlžníka/spoludlžníka v lehote určenej v písomnej výpovedi banky. Z upozornenia - výzvy na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 15.1.2015 súd okrem iného zistil, že ho adresoval žalobca žalovanej, v ktorom ju upozornili, že podstatným spôsobom porušila ustanovenia Zmluvy o úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 28.4.2014, keď ani napriek predchádzajúcej upomienke neuhradila svoje záväzky voči nim, s tým, že v zmysle § 53 ods. 9 je ku dňu 15.1.2015 pohľadávka banky vyplývajúca z tejto zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 865,77 €, pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške 819,- €, poplatkov vo výške 36,01 € a poistného 10,76 €, na základe čoho ju vyzvali na zaplatenie predmetnej sumy na tam uvedený bankový účet v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy, s tým, že v opačnom prípade je banka oprávnená využiť ustanovenia § 565 a vyhlásiť úver predčasne splatným v zmysle príslušných ustanovení zmluvy o úvere a následne žiadať úhradu celej úverovej pohľadávky. Z pripojeného poštového podacieho hárka č.EPH003809778 zo dňa 16.1.2015 súd zistil, že ako odosielateľ je tu uvedená Poštová banka, a.s., s tým, že bola zasielaná poštová zásielka aj žalovanej pod podacím číslom RO045855716SK. Z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 2.2.2015 súd okrem iného zistil, že ju adresoval žalobca žalovanej, v ktorom jej oznámili, že nakoľko svojim konaním podstatným spôsobom porušila ustanovenia Zmluvy o úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 28.4.2014, stala sa jej úverová pohľadávka k 2.2.2015 predčasne splatnou v celom rozsahu, s tým, že výška dlžnej sumy, ktorú banka eviduje k tomuto dňu pozostáva z dlžnej istiny 4.961,05 €, úroku 924,11 €, poplatkov za upomienky 39,51 € a poistného 10,76 €, s tým, že teda celková dlžná suma predstavuje čiastku 5.935,43 € a na úhradu tejto dlžnej sumy ju vyzvali v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy na tam uvedený bankový účet. Z pripojenej poštovej doručenky súd zistil, že ako odosielateľ je tu uvedený žalobca, ako adresát žalovaná, písomnosť prevzatá 6.2.2015, podpis príjemcu nečitateľný. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.10.2017 súd zistil, že sa jedná o doklad vystavený žalobcom týkajúci sa úverovej zmluvy č.XXXXXXXXXX, kde je okrem iného uvedená výška úveru 5.000,- €, vyčerpané 5.000,- €, splatené 38,95 €, celková istina 4.961,05 €, s tým, že sú tam konkrétne uvedené zaplatené splátky, ktoré sú špecifikované dátumom úhrady, celkovou výškou a tým čo bolo z tej konkrétnej splátky uhradené, t.j. poplatky, úroky resp. istina a ktorý nárok v akej výške. Celkovo tak bola za obdobie od mája do júna 2014 uhradená suma 126,24 €, z toho na poplatky 9,24 €, na úroky 78,05 € a na istinu 38,95 €. Z potvrdení o zrealizovaní transakcie prostredníctvom VÚB, a.s. súd zistil, že je tu uvedené číslo účtu, kde ako majiteľ je uvedená žalovaná. Vo variabilnom symbole transakcie je uvedené číslo XXXXXXXXXX (poznámka súdu: zhodné s číslom úverovej zmluvy), s tým, že všetky platby sú vo výške 150,- € a dátum zaúčtovania jednotlivých platieb je 3.11.2017, 10.11.2017, 8.12.2017, 10.1.2018, 9.2.2018, 9.3.2018, 10.4.2018, 10.5.2018 a 8.6.2018. Z prednesu žalovanej na pojednávaniach súd zistil, že si je dlhu vedomá, s tým, že od minulého roka to znovu začala splácať, konkrétne od novembra 2017, pričom doložila do súdneho spisu aj predmetné potvrdenia o zrealizovaní transakcie, posledné z júna 2018, s tým, že v júli už odišla ďalšia splátka vo výške 150,- €, avšak ešte nedisponovala potvrdením o tejto transakcii. Na pojednávaní dňa 15.8.2018 ešte navyše k veci uviedla, že okrem tej splátky v júli ešte uhradila platbu aj v auguste ako splátku vo výške 150,- €, ale tiež ešte o tom nemala doklad resp. zrejme ešte tá platba nenabehla žalobcovi. Na záver požiadala súd, aby jej umožnil žalovanú sumu splácať v splátkach ako doteraz mesačne vo výške 150,- €, keďže celú sumu nateraz nie je schopná splatiť. Je síce už zamestnaná, poberá tam ale mzdu, ktorá v čistom predstavuje čiastku cca 500,- €, z čoho ešte musí uhrádzať náklady na bývanie, stravu a tiež ešte momentálne spláca splátky pre spoločnosť Orange a KRUK po 30,- € mesačne.

8. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného aj zo zmluvy o úvere. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako l5 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 52 ods. 1 v znení účinnom do 31.3.2015, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 v znení účinnom do 31.3.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 v znení účinnom do 31.3.2015, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 v znení účinnom do 31.3.2015, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 2 v znení účinnom od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 1 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov znení účinnom do 31.5.2014 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.5.2014, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.3.2015, na účely tohto zákona sa rozumie d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.5.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.5.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Podľa § 53 ods. 1 v znení účinnom do 31.5.2014, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 v znení účinnom do 31.5.2014, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 v znení účinnom do 31.5.2014, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 v znení účinnom do 31.5.2014, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 v znení účinnom do 31.5.2014, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 v znení účinnom do 12.6.2014, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 v znení účinnom do 12.6.2014, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z okolnosti, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Podľa § 232 ods. 4 C.s.p., ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

9. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Žalobca po prvom pojednávaní podaním zo dňa 3.8.2018, doručené tunajšiemu súdu elektronicky dňa 6.8.2018, zobral žalobu späť v časti kapitalizovaných úrokov vo výške 1.500,- €. Súd o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol tak, že v tejto časti konanie zastavil, rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcu so žalobou, keď žalovaná zároveň nevyslovila nesúhlas so späťvzatím žaloby v tejto časti, keďže práve samotná žalovaná poukázala na prvom pojednávaní nariadenom v súdenej veci na skutočnosť, že v priebehu konania uhradila už predmetné splátky v príslušnej výške.

10. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba, po čiastočnom späťvzatí žaloby, je čiastočne dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá úverová zmluva dňa 28.4.2014, s tým, že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Žalovaná má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa a žalobca má postavenie dodávateľa, čiže sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver a z tohto uhla pohľadu súd predmetnú zmluvu a celý právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou aj posudzoval. Súd vychádzal z toho, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá sa v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka považuje za „absolútny obchod“, t.j. na právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Zároveň súd ale aplikoval na tento zmluvný vzťah aj ustanovenia zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) ako lex specialis a pokiaľ ide o zákonnú úpravu spotrebiteľských

zmlúv ako takých, aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka resp. ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce právne úkony ako také. Súd vychádzajúc z tvrdení strán sporu, ako i z dôkazov nimi predložených, považoval nárok žalobcu za dôvodný v rozsahu istiny úveru v celej výške, t.j. 4.961,05 €, keďže úver bol poskytnutý vo výške 5.000,- € a na istinu bolo zo súm uhradených na tento úverový vzťah započítané 38,95 € a za dôvodný tiež považoval súd nárok na riadny úrok tak, ako bol žalobcom vyčíslený po čiastočnom späťvzatí žaloby, t.j. 3.652,88 € a pokiaľ si žalobca podanou žalobou uplatňoval nárok na zmluvný úrok vo výške 25,90 % ročne zo sumy 4.961,05 € od 1.11.2017 do zaplatenia, súd žalobcovi priznal aj tento nárok, avšak s obmedzením tohto nároku maximálne do sumy 3.472,06 €, s poukazom na nižšie špecifikovaný názor súdu ohľadne tohto nároku. Súd preto predmetné sumy žalobcovi prisúdil, keďže z vykonaného dokazovania nemal preukázané, že by predmetná úverová zmluva neobsahovala všetky obligatórne náležitosti vyžadované v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorých absencia spôsobuje, že predmetný spotrebiteľský úver sa má považovať za bezúročný a bezpoplatkový. Súd zamietol žalobu len v časti riadneho zmluvného úroku v celkovom vyčíslení presahujúceho sumu 7.124,94 € (3.652,88 € + 3.472,06 €). Súd sa totiž nestotožnil s názorom žalobcu, že na tento zmluvný úrok dojednaný vo výške 25,90 % ročne by mal mať žalobca nárok po zosplatnení úveru zvyšnej dlžnej časti istiny úveru až do skutočného zaplatenia tejto istiny, a to aj nad rámec pôvodne dojednanej sumy predstavujúcej úrok z úveru. Žalobca ako veriteľ využil svoje zákonné i zmluvné právo, aby v dôsledku omeškania dlžníka - žalovanej s úhradou jednotlivých splátok úveru, vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, na základe čoho vznikla žalovanej ako dlžníkovi povinnosť vrátiť celú dlžnú sumu spolu s úrokmi, keďže došlo k predčasnému zosplatneniu celého úveru. Súd zastáva názor, že v rámci úverového vzťahu má veriteľ právo, aby mu dlžník vrátil dlžnú sumu - poskytnuté peňažné prostriedky, spolu s dojednanými úrokmi, pritom cena úveru, ktorú tvorí popri prípadne dohodnutej odplate, výška úroku, je daná už pri uzavretí úverovej zmluvy s tým, že následne je tento úrok rozpočítaný v závislosti od výšky poskytnutých peňažných prostriedkov, na určitý počet splátok v konkrétnej výške. Súd má za to, že na takto dohodnuté podmienky zmluvy o úvere nemá vplyv fakt, že dlžník sa dostane do omeškania so splatením úveru, resp. jeho časti, ale v takomto prípade nastupuje sankcia za porušenie zmluvnej povinnosti, t.j. veriteľovi vznikne nárok na úrok z omeškania. Tento názor potvrdzuje aj samotné znenie § 506 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je veriteľ v prípade omeškania dlžníka oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi, t.j. ak veriteľ využije právo odstúpiť od zmluvy o úvere resp. vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, vzniká mu nárok vrátiť celú dlžnú sumu okamžite bez ohľadu na pôvodne dojednanú splatnosť a zároveň nárok na vrátenie úroku v celkovej dohodnutej sume až do pôvodne dojednanej doby splatnosti úveru, inak povedané, veriteľ má v takomto prípade nárok na to, aby mu dlžník ihneď uhradil všetky splátky úveru v pôvodne dohodnutej výške. Súd sa teda stotožnil s právnym názorom žalobcu, že by nemohol byť udržateľný taký právny názor, v zmysle ktorého by po zosplatnení úveru mal veriteľ nárok iba na vrátenie nesplatenej časti istiny a riadneho úroku vypočítaného k dátumu zosplatnenia úveru, keďže by to znamenalo neoprávnenú a ničím neodôvodniteľnú výhodu dlžníka na úkor veriteľa, avšak na druhej strane súd zastáva názor, že výška odplaty veriteľa dojednaná formou riadneho úroku z úveru, pokiaľ ide o jej celkovú výšku, má byť určená pri vzniku tohto úverového vzťahu, spôsobom vyššie uvedeným, a táto odplata nemá narastať z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou dlhu resp. jednotlivých splátok, a v takom prípade veriteľovi vzniká okrem pôvodne dojednanej a vyčísliteľnej výšky úroku z úveru aj nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy. Pre prípad, že by žalobca odvodzoval svoj nárok, na zaplatenie riadneho zmluvného úroku z úveru bez časového obmedzenia až do zaplatenia istiny aj nad rámec pôvodne dojednanej sumy predstavujúcej úrok z úveru, od nejakého zmluvného ustanovenia (hoci z dôkazov predložených žalobcom do vyhlásenia rozsudku v súdenej veci súd nemal preukázané, že by súčasťou zmluvných dojednaní medzi stranami sporu bolo takéto zmluvné ustanovenie, a pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 20.2.2018 odkazoval na ustanovenie bodu 9.2. (i) Obchodných podmienok, súd poukazuje na to, že takýto bod v predloženom doklade Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery ani neexistuje, keďže ako posledný bod je tu uvedený bod 8.10., ktorý je súčasťou čl. VIII. Záverečné ustanovenia), ktoré by malo tvoriť súčasť predmetnej zmluvy o úvere, súd uvádza, že takéto zmluvné dojednanie by sa netýkalo predmetu plnenia resp. ceny plnenia. Predmetom plnenia pri zmluve o úvere je poskytnutie peňažných prostriedkov dlžníkovi a cenou plnenia je dohodnutý úrok, čo vyplýva z úpravy v Obchodnom zákonníku. Zmluvné dojednanie modifikujúce platenie úroku z úveru pre prípad odstúpenia od zmluvy resp. pre prípad, že niektorá zo zmluvných strán nedodrží svoje zmluvné povinnosti, už nemožno považovať za dojednanie týkajúce sa ceny plnenia, ktoré by bolo vyňaté z posúdenia neprijateľnosti v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd totiž posudzuje ne-/prijateľnosť konkrétnych zmluvných dojednaní nielen prostredníctvom demonštratívneho výpočtu neprijateľných podmienok obsiahnutého v ustanovení

§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ale aj prostredníctvom tzv. generálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. súd musí posúdiť, či niektoré zmluvné ustanovenia v spotrebiteľskej zmluve nespôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Po posúdení žalobcom tvrdeného znenia zmluvného dojednania súd dospel k záveru, že takéto zmluvné dojednanie by spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Ako už súd uviedol, zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by veriteľ mal nárok na platenie zmluvného úroku aj za obdobie po uplynutí pôvodne dojednanej doby splatnosti úveru resp. jeho jednotlivých splátok, t.j. nad sumu pôvodne dojednaného úroku z úveru. Pokiaľ si veriteľ ako dodávateľ, ktorý pripravuje typovú zmluvu o úvere, takéto právo zabezpečí tým, že ho vloží do zmluvy vo forme zmluvného dojednania, ktorého začlenenie do zmluvy v časti Obchodných podmienok spotrebiteľ v zásade nemôže ovplyvniť, pričom jeho účinkom je vznik pre spotrebiteľa nevýhodnejšej pozície, než by mu vyplývala na základe zákonnej úpravy, je potrebné takéto zmluvné dojednanie (ak bolo vôbec dojednané) považovať za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a je preto neplatné. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd prisúdil žalobcovi z titulu riadneho zmluvného úroku kapitalizovanú sumu 3.652,88 € a tiež úrok vo výške 25,90 % ročne zo sumy 4.961,05 € od 1.11.2017 do zaplatenia, maximálne však do sumy 3.472,06 €, keď vychádzal z dôkazov predložených stranami sporu, ako i skutočností nimi uvádzaných, teda pokiaľ žalovaná na tento úverový vzťah celkovo uhradila čiastku 1.626,24 € (z toho v priebehu konania 1.500,- €), z čoho bola na úroky započítaná čiastka 1.578,05 €, má byť na riadny úrok z úveru maximálne ešte zaplatená suma 7.124,94 €, čo súd vypočítal tak, že od sumy 13.702,99 €, čo je v predmetnej úverovej zmluve uvádzaná ako celková čiastka úveru, odpočítal sumu 5.000,- €, čo bola výška poskytnutého úveru, na základe čoho súd získal údaj o sume, ktorá v predmetnej úverovej zmluve predstavovala dojednané zmluvné úroky z úveru a od tejto sumy 8.702,99 € ešte odpočítal čiastku 1.578,05 €, ktorá bola z uhradenej sumy úveru k momentu vyhlásenia rozsudku už započítaná na úroky (keďže k momentu vyhlásenia rozsudku súd nemal preukázané, že už bola v prospech účtu žalobcu započítaná platba žalovanej z mesiaca august 2018), a preto v prevyšujúcej časti uplatneného nároku na riadny úrok z úveru súd žalobu zamietol. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na úrok z omeškania, v tejto časti súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, keď súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania tak, ako bol žalobcom uplatnený, t.j. vo výške 5,15 % ročne zo sumy 4.961,05 € od 1.11.2017 do zaplatenia, s poukazom na to, že základná úroková sadzba ECB bola od 11.6.2014 do 9.9.2014 vo výške 0,15 %, teda žalobca si úrok z omeškania uplatnil v zákonnej výške.

11. Súd umožnil žalovanej splácať žalobou prisúdenú sumu vrátane príslušenstva v pravidelných mesačných splátkach, keď súd prihliadol na žiadosť žalovanej prednesenú ňou na pojednávaní, že nie je v jej možnostiach splatiť celú sumu naraz, s tým, že už takmer rok uhrádza žalovaná dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach po 150,- €, keď je síce už aktuálne zamestnaná, ale jej príjem v čistom dosahuje sumu cca 500,- €, z ktorého musí žalovaná uhrádzať aj svoje výdavky týkajúce sa bývania, stravy a má aj ďalšie splátky voči iným spoločnostiam, čiže podľa názoru súdu by neumožnenie plnenia dlhu žalovanej v splátkach jej mohlo spôsobiť existenčné problémy. Súd však umožnil žalovanej splácanie dlhu v splátkach ale pod hrozbou straty výhody splátok v prípade, že zo strany žalovanej nebude čo i len jedna splátka splatená riadne a včas.

12. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O trovách konania rozhodol súd analogicky v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku. Súd síce v časti žalobu zamietol, avšak v pomere k celému nároku uplatňovaného žalobcom v tomto súdnom konaní sa jednalo o pomerne nepatrnú časť, konkrétne v časti úroku z úveru, v dôsledku čoho súd prisúdil žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu, keďže aj ohľadne tej časti konania, v ktorej súd konanie po čiastočnom späťvzatí zastavil, súd vychádzal z toho, že procesné zavinenie zastavenia tejto časti konania je na strane žalovanej, nakoľko sa jednalo o plnenie po podaní žaloby, v dôsledku čoho aj v tejto časti patrí náhrada trov konania žalobcovi, s tým, že o

konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.