Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-2Er/49/1998

Uznesenie

Okresný súd Brezno, v exekučnej veci oprávneného DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnému PIK s.r.o., IČO: 31 590 551, Mostárenská 9, 977 01 Brezno, vymazaný z obchodného registra dňa 06.08.2003, o vymoženie povinnosti zaplatiť 70,86 Eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Parrákom, Exekútorský úrad Staromlynská 11, 821 06 Bratislava, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.

II. Súd exekúciu zastavuje.

III. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Poverením Okresného súdu Brezno č. 5603 000412 zo dňa 17.02.1998 bol súdny exekútor JUDr. Jozef Parrák poverený vykonaním exekúcie a vymožením pohľadávky právneho predchodcu oprávneného vo výške 70,86 Eur s prísl.

2. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie, keďže povinný bol dňa 06.08.2003 vymazaný z obchodného registra. Súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške 43,14 Eur.

3. Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

4. Súd pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 (ďalej len Exekučný poriadok).

5. Podľa § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

6. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

8. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

9. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť súd konanie zastaví.

10. Podľa § 64 C.s.p., ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

11. Povinný bol dňa 06.08.2003 vymazaný z obchodného registra. V exekučnom konaní predstavuje zánik právnickej osoby v priebehu konania bez právneho nástupcu dôvod, pre ktorý nie je možné exekúciu vykonať; ide o nedostatok podmienky konania, ktorej dôsledkom je zastavenie exekúcie. S poukazom na vyššie uvedené, súd podľa § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil.

12. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

13. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

14. Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

15. Trovy exekúcie hradí v zásade povinný, okrem zákonom určených prípadov. V zmysle § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

16. V danom prípade je dôvodom zastavenia exekúcie zánik povinného - právnickej osoby, ktorá bola dňa 06.08.2003 vymazaná z obchodného registra. Povinný teda trovy exekúcie nemôže hradiť. Preto súd skúmal, či sú splnené podmienky na to, aby trovy platil oprávnený a dospel k záveru, že tieto podmienky splnené nie sú. Exekúcia nebola zastavená podľa § 57 ods.1 písm. h), nakoľko nemajetnosť ako dôvod na zastavenie exekúcie Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.01.2002 neupravoval a ani z dôvodu, že by oprávnený zánik povinného predvídal. Zánik obchodnej spoločnosti výmazom z obchodného registra je skutočnosťou, ktorú oprávnený nemohol žiadnym spôsobom zaviniť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený nie je povinný hradiť trovy súdneho exekútora. 17. Aby bolo možné uložiť povinnosť náhrady trov exekúcie oprávnenému , musela by byť splnená aj ďalšia podmienka a to, že oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V danej veci nie je možné vyvodiť zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie zo skutočnosti, že v čase po začatí exekučného konania povinný zanikol výmazom z obchodného registra.

18. Zavinenie oprávneného v zmysle porušenia náležitej opatrnosti by tu mohlo byť vtedy, ak by oprávnený v čase podania návrhu vedel o takej skutočnosti (právnom stave, v ktorom sa povinný nachádza), ktorá by neodvratne viedla k zániku tejto právnickej osoby. V danom prípade tomu zjavne tak nebolo, už len preto, že exekúcia začala v roku 1998 a povinný zanikol v roku 2003.

19. Vzhľadom na to, že v obdobných prípadoch súdni exekútori namietajú, že nepriznanie trov konania porušuje ich ústavné právo vlastniť majetok a že exekútorskú činnosť vykonávajú ako honorovanú právnu službu, preto im náhrada trov exekúcie patrí vždy, musel sa súd zaoberať aj touto otázkou. Uvedená otázka bola už riešená v rozhodovacej praxi Ústavného súdu ČR a jeho závery sú z dôvodu príbuznosti právnej úpravy použiteľné aj na pomery slovenského exekučného práva. Ústavný súd ČR v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 1226/08 judikoval, že nie je porušením Listiny základných práv a slobôd, ak súd pri zastavení exekúcie z dôvodu zániku povinného ako právneho subjektu neprizná náhradu trov exekúcie exekútorovi, ak na strane oprávneného nebolo procesné zavinenie na zastavení exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že ak povinný ako právny subjekt zanikol a exekúcia musela byť zastavená, nie je táto skutočnosť sama osebe rozhodujúcou pre posúdenie otázky náhrady trov exekúcie a sama osobe nespôsobuje, že tieto trovy bude vo vzťahu k exekútorovi niesť oprávnený. Aby náhradu trov exekúcie

zastavenej v dôsledku zániku povinného bolo možné uložiť oprávnenému, musí tu pristúpiť okolnosť spočívajúca v procesnom zavinení oprávneného na tomto zastavení, čiže na strane oprávneného musia existovať konkrétne okolnosti subjektívnej povahy o jeho procesnom zavinení svedčiace. Aj pri existencii procesného zavinenia oprávneného má súd na výber, či oprávnenému uloží náhradu trov exekúcie v prospech súdneho exekútora, pričom prihliada najmä na intenzitu zavinenia oprávneného. Exekučný poriadok a ani iný právny predpis nevylučuje skončenie exekúcie takým spôsobom, že exekútor si v konečnom dôsledku svoje náklady ponesie sám. Uvedeným spôsobom judikoval aj Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 432/08 a rovnaký názor je prezentovaný aj v komentári k EP od JUDr. Mareka Tomašoviča (str. 264), ako aj v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16 CoE 25/09. Exekútor má takmer výlučné monopolné postavenie pri vykonávaní exekúcie. Exekútor má zároveň z úspešného výkonu exekúcie zisk (odmenu) ale súčasne nesie i riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať k uspokojeniu oprávneného ako aj nákladov exekúcie, pričom toto riziko nemožno bezdôvodne prenášať na osobu oprávneného. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené nároky exekútora, nie je teda ani protiústavný. V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva judikoval, že riziko podstupované v súvislosti s výkonom určitej profesie, kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, sú vyvažované výhodami súvisiacimi s touto profesiou.

20. Na základe vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokoch tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 355 ods. 2, § 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 363 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podanie urobené v listinnej podobe (§ 125 ods. 3 C.s.p.) treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Proti uzneseniu súdu vo výrokoch I. a III. nie je prípustné odvolanie.