Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6CoP-28-2018.pdf
PDF · 88.14 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/28/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek senátu Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej, vo veci navrhovateľky: G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., Y. XXX/XX proti osobe podľa návrhu povinnej platiť výživné (ďalej aj „otec"): O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., C. XX, o zvýšenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 9Pc/1/2018- 54 zo dňa 21. marca 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í nasledovne:
Rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 11P/130/2012 - 117 zo dňa 22.08.2013 s a m e n í takto:
Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca O. C., nar. XX.XX.XXXX k navrhovateľke G. C., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje do rúk G. C., počnúc dňom XX.XX.XXXX. Zročné výživné od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu vo výške 350,- eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 10,- eur splatných s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej splátky.
II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 11P/130/2012 - 117 zo dňa 22.08.2013 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k navrhovateľke zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 230,- eur mesačne, s účinnosťou od 19.01.2018. Zameškané výživné za obdobie od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku vo výške 390,- eur otcovi povolil splácať v splátkach po 10,- eur mesačne spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti príjem matky v tom čase maloletej navrhovateľky predstavoval len invalidný dôchodok vo výške 277,40 eur (od júna 2013). Za obdobie január až október 2012 poberala čiastočný invalidný dôchodok 148,80 eur, prídavok na dieťa vo výške 22,54 eur. Jej priemerná mesačná čistá mzda za obdobie november 2011 - október 2012, bola 20,82 eur s tým, že v roku 2012 poberala nemocenské dávky mesačne vo výške 112,20 eur. Bývala s maloletou v 2-izbovom byte, kde bolo inkaso mesačne 160,- eur. Navrhovateľka v tom čase navštevovala 8. ročníka ZŠ, ZUŠ, chodila do výtvarného krúžku raz do týždňa, kde poplatok činil ročne 66,- eur. V škole platila na ZRPŠ 12,- eur a školské pomôcky v každom školskom roku 30,- eur. Otec pracovný pomer, v ktorom dosahoval príjem 420,94 eur mesačne, ukončil dohodou,
pričom následne pracoval u rovnakého zamestnávateľa, avšak len na dohodu o pracovnej činnosti za odmenu 2,- eur/1 hod.. Otec sa tiež zaťažil majetkovým rizikom, spočívajúcim v úvere v celkovej výške 10.640,- eur, vlastnil osobné motorové vozidlo a byt. Náklady na bývanie, vrátane nájomného predstavovali 208,- eur, platil výživné na mal. Z. T. 110,- eur a poistku 12,60 eur.
3. Z hľadiska skutkových zistení bolo podľa súdu prvej inštancie rozhodné posúdenie toho, či došlo k takej zmene pomerov, ktorá by znamenala zmenu schopností, možností a majetkových pomerov odporcu a odôvodnených potrieb navrhovateľa, pričom bolo potrebné zohľadniť časový odstup od posledného určenia výživného. K výrazným zmenám došlo na strane navrhovateľky. Navrhovateľka je v dospelom veku, s čím sú spojené zvýšené náklady na základné potreby ako strava a ošatenie. Zvýšili i náklady na vzdelávanie navrhovateľky, ktorá je študentom Strednej školy stavebnej. Mesačné náklady má na cestovné 30,- eur, za obedy 38,- eur, platí si prihlášky na vysokú školu za jednu približne 20-25,- eur. Matka je platí jej platí životnú poistku 23,- eur mesačne. Pokiaľ ide o náklady na bývanie, tieto sa nezmenili, bývajú v matkinom byte v Handlovej. Matka má mesačný príjem len invalidný dôchodok 305,80 eur. V roku 2016 zdedila byt, ktorý predala a peniaze poslala staršej dcére vo Švajčiarsku, ktorá jej predtým pomáhala so starostlivosťou o navrhovateľku. U zubára platí navrhovateľka cca 25-30,- eur za jednu návštevu. Povinný v súčasnosti dosahuje pravidelný príjem vo výške 401,66 eur mesačne. Výživné na dcéru Z. už neplatí, býva u priateľky v jej rodinnom dome, asi 4 roky. Nevlastní auto, priateľka vlastní auto Ford Focus, rok výroby 2005. Priateľka robí skladníčku v Topoľčiankach. V Handlovej mal otec 1-izbový byt, ktorý v roku 2017 predal za 18 500,- eur, z čoho uhradil dlh v banke ( predtým platil mesačne 80,- eur ) a dlh u matky a jej priateľa. Výplata chodí na priateľkin účet. Z výpovede svedkyne K. B. vyplynulo že povinný minulý rok povinný predal byt, vyplatil úver, dlžoby. Ona mu tiež požičala asi 4 000,- eur, ktoré vrátil. Pred 3 rokmi kúpila dom, povinný jej pomáha s prerábaním. Všetko financuje ona, on len pracuje a pomáha pri prerábaní domu. U nej má bývanie, stravu zadarmo. Matka mu požičala 3 000,- eur, keď si kupoval byt a 2 000,- mu požičala na nábytok. Súd prvej inštancie konštatoval, že otec nemá žiadne náklady na bývanie a stravu, ktoré si odpracováva prácami na dome priateľky. Pokiaľ mal príjem z predaja svojho bytu, tento použil prednostne na úhradu dlhov, ktoré nadobudol zvyšovaním vlastnej životnej úrovne - nákupom bytu a nábytku, z čoho najmenej kúpa bytu nebola nevyhnutným výdavkom. Dlh mohol naviac naďalej splácať po 80,- eur mesačne. Pretože si takto sám zhoršil možnosť plniť vyživovaciu povinnosť, nemá ako je vyššie uvedené žiadne výdavky na stravu a bývanie, zo svojho príjmu 401, 66 eur, má dostatočnú finančnú rezervu na plnenie vyživovacej povinnosti. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie považoval za primerané zvýšiť výživné na 230 eur mesačne. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil § 78 ods. 1,3, § 62 ods. 2,5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“).
4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec, v ktorom žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ CSP. Uviedol, že súd nezisťoval jeho výdavky, pričom nesprávne zaprotokoloval výpoveď svedkyne. Jeho priateľka sa nikdy nevyjadrila, že by otec mal u nej stravu a ubytovanie zadarmo. Svedkyňa potvrdila, že vedú spoločnú domácnosť a o náklady sa delia. Svedkyňa zarába okolo 400,- eur mesačne, z ktorého príjmu nie je schopná živiť inú osobu. V konaní navrhol, aby súd zisťoval aj príjem priateľa matky navrhovateľky, čo však nebolo akceptované. Priateľ matky navrhovateľky s nimi žije tiež spoločnej domácnosti. Napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné, Nie je z neho zrejmé, na základe akých skutočností dospel súd k záveru, že vyživovaciu povinnosť je potrebné zvýšiť o 130,- eur mesačne. Poukázal na svoj vek, 56 rokov, s tým, že vzhľadom na jeho vzdelanie a oblasť, v ktorej žije, nie je schopný nájsť lepšie platenú prácu. Súd sa nezaoberal ani výdavkami navrhovateľky.
5. Navrhovateľka sa písomne k odvolaniu otca vyjadrila tak, že žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Priateľ jej matky s nimi nežije v spoločnej domácností, je to cudzí človek, nie je povinný sa podieľať na jej výžive. Poukázala na to, že školu v tomto roku končí maturitou, následne bude pokračovať v štúdiu na Vysokej škole technickej Brne, kde len ubytovanie predstavuje náklady 200,- eur mesačne. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, odvolanie otca považovala za účelové.
6. Otec sa k vyjadreniu navrhovateľky písomne vyjadril tak, že aj on zrušil spoločnú domácnosť so svojou priateľkou, bude si musieť zabezpečiť nové bývanie, podal si žiadosť o pridelenie sociálneho bytu v obci. Jeho priateľka tiež nemá dôvod podporovať cudzieho človeka. Poukázal na okolnosti
odchodu zo zamestnania, keď podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru. Dieťa by malo zdieľať životnú úroveň rodičov, ale ich životná úroveň je pod hranicou chudoby. Už teraz sa zadĺžil platením neprimeraného výživného, je to pre neho likvidačné suma. Dcéra ešte nie je na vysokej škole, zvýšenie výživného potom nebolo dôvodné.
7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 2 ods. 1,2, § 65 a 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) nebolo potrebné na prejednanie odvolania otca nariaďovať pojednávanie.
8. V danom prípade sa navrhovateľka svojim návrhom domáhala zvýšenia výživného na sumu 300,- eur mesačne, pričom o vyživovacej povinnosti otca bolo naposledy právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 11P/130/2012 zo dňa 22.08.2013. Na základe návrhu bolo teda úlohou súdu prvej inštancie posúdiť, či od tohto posledného rozhodnutia o úprave vyživovacej povinnosti otca došlo v zmysle § 78 ods. 1, 3 zákona o rodine k podstatnej zmene pomerov, ktorá zmena by odôvodňovala aj zmenu rozhodnutia o výživnom. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 zákona o rodine nemôže byť úlohou súdu nanovo posudzovať vyživovaciu povinnosť povinného voči oprávnenému a tým revidovať predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom, ktorá revízia je podľa ustálenej súdnej praxe neprípustná.
9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že konajúci súd síce riadne zistil skutkový stav (§ 25 a § 36 CMP), ale ho nesprávne posúdil podľa zákonných ustanovení zákona o rodine o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, pretože zvýšené výživné 230,- eur nezodpovedá zmene pomerov účastníkov konania od poslednej úpravy.
10. Povinný rodič (otec) v čase poslednej úpravy výživného pracovný pomer, v ktorom dosahoval príjem 420,94 eur mesačne, ukončil dohodou a následne bol zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti a dosahoval príjem 2,- eurá za hodinu. V súčasnosti je zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom zhruba 400,- eur. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie žil v rodinnom dome priateľky, pričom jej pomáhal so stavebnými prácami a inými prácami súvisiacimi s domom, za čo mu poskytovala ubytovanie a stravu. Z uvedeného ale nemožno vyvodiť, že by otec mal ubytovanie a stravu zadarmo, ako konštatoval súd prvej inštancie, naopak, ide o aktivitu otca, ktorý si takýmto spôsobom zvýšil svoj reálny príjem a v tomto smere bola odvolacia námietka otca dôvodná. Zároveň zrejme nejde o aktivitu trvalú, čomu nasvedčuje i skutočnosť, že otec sa od priateľky aktuálne odsťahoval. V čase poslednej úpravy výživného bol vlastníkom bytu, ktorého kúpu financoval sčasti z bankového úveru, ktorý ale v roku 2017 predal za sumu 18 500,- eur, z ktorej mu po splatení bankového úveru a zaplatení sprostredkovateľského poplatku zostala suma 9 000,- eur. Podľa vyjadrenia otca a svedkyne, jeho priateľky, tieto peniaze použil na vyplatenie iných dlhov, ktoré mal, voči svojej priateľke i tretím osobám. Ubudla mu jedna vyživovacia povinnosť v sume 110,- eur mesačne a v dôsledku predaja bytu už neplatí úver v splátkach po 80,- eur mesačne. Navrhovateľka bola v čase poslednej úpravy žiačkou základnej školy a v súčasnosti študuje na strednej škole. Žije v byte s matkou, ktorá poberá invalidný dôchodok v sume 305,80 eur. V konaní nebolo zistené, že by v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou a jej matkou žil i priateľ matky a preto nebola dôvodná námietka otca ohľadom potreby zisťovania príjmu priateľa matky navrhovateľky. Z uvedeného je nepochybné, že príjem otca zo zamestnania od poslednej úpravy výživného síce zostal na zhruba rovnakej úrovni, avšak získal príjem z predaja bytu 9 000,- eur, ktoré mal prednostne použiť na výživu navrhovateľky a nie na úhradu iných dlhov. Na strane navrhovateľky taktiež došlo k zásadnej zmene pomerov, keď nadobudla plnoletosť, je o 5 rokov staršia, s čím sú nepochybne spojené zvýšené náklady na jej výživu. Okrem toho sa jej zvýšili výdavky v súvislosti so štúdiom na strednej škole. Zvýšenie výživného o 130,- eur mesačne však nezodpovedá rozsahu zmeny pomerov tak na strane povinného rodiča ako aj na strane oprávnenej, v dôsledku čoho zvýšené výživné 230,- eur mesačne nezodpovedá zákonným podmienkam o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom zákona o rodine. Odvolací súd po dôslednom posúdení zisteného skutkového stavu veci dospel k záveru, že schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča ako aj odôvodneným potrebám oprávnenej zodpovedá výživné 150,- eur mesačne, Takto určené výživné predstavuje až takmer 40 % z príjmu zo zamestnania povinného rodiča, ale odvolací súd v tomto smere zohľadnil i príjem otca z predaja bytu, ktorým mohol „dofinancovať“ odôvodnene zvýšené výdavky na výživu navrhovateľky. Takto zvýšené výživné zodpovedá uspokojeniu odôvodnených potrieb oprávnenej v rozsahu primeranom
schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného. Určené výživné musí totiž zodpovedať nie len odôvodneným potrebám dieťaťa, ktoré sú v prejednávanej veci nepochybne vysoké, ale aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča.
11. Vzhľadom na zvýšené výživné zo sumy 100,- eur na sumu 150,- eur mesačne, s tým, že otec je povinný výživné platiť najneskôr do konca mesiaca, s účinnosťou od podania návrhu 19.01.2018, predstavuje zameškané výživné za obdobie od 19.01.2018 do dňa vyhlásenia tohto rozsudku sumu 350,- eur (7 x 50,- eur), ktorú sumu odvolací súd vzhľadom na osobné, zárobkové a majetkové pomery otca, povolil otcovi platiť v splátkach po 10,- eur spolu s bežným výživným.
12. Na základe vyššie uvedeného zmenil odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
13. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 52 v spojení s § 2 ods. 1 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).