Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Sa/20/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v právnej veci žalobcu L. A., bytom G. XX, XXX XX B. proti žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. júna 2017 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1.Sociálna poisťovňa, ústredie ako správny orgán v prvom stupni rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31. januára 2017 zvýšil žalobcovi sumu invalidného dôchodku na 255,60 Eur mesačne, pretože podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, žalovanej pobočky Banská Bystrica zo dňa 11. januára 2017 bol žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. s tým, že od 11. januára 2017 sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z pôvodných 45% zvýšila na 50%.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že nesúhlasí s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a že určenie miery poklesu na úrovni hornej hranice lepšie zodpovedá reálnemu stavu a vyjadreniam odborných ošetrujúcich lekárov špecialistov. Žalovaný napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie v celom rozsahu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve na odbornú spôsobilosť musí posudkový lekár mať špecializáciu „Posudkové lekárstvo“, alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v tomto odbore. Žalovaný ďalej dôvodil tým, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom pobočky v Banskej Bystrici, ktorý zotrval na tom, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený komplexne. Žalobca k odvolaniu nepriložil žiadne ďalšie lekárske nálezy. Následne posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici posúdil zdravotný stav žalobcu 7.marca 2017. Zo záverov posudkového lekára uviedol, že žalobca prekonal 13. augusta 2002 akútny infarkt srdca. Stav po liečbe bol dobre ovplyvnený až do roku 2012, kedy sa pridružila ponámahová dýchavica a bolesti za hrudnou kosťou. Kardiológ zistil chronickú ischemickú chorobu srdca, ktorú hodnotil funkčne ako NYHA III. s prejavmi chronického srdcového zlyhávania. Angínu pectoris hodnotil funkčne ako CCS III. Bolo vykonané ultrazvukové vyšetrenie srdca, na základe ktorého bola ischemická choroba srdca prehodnotená funkčne na NYHA I. a angína pectoris na CCS I. Takýto záver uvádzal kardiológ až do júna 2015, kedy pred kontrolou a lekárskou prehliadkou na žiadosť žalobcu o zvýšení sumy invalidného dôchodku opäť zhodnotil kardiológ ischemickú chorobu srdca ako NYHA III. a angínu pectoris ako CCS III. Po zhodnotení kardiologických nálezov od roku 2012 do prehliadky posudkový lekár konštatoval, že pri bežných

kardiologických chorobách je chronická ischemická choroba hodnotená funkčne ako NYHA I. a angína pectoris ako CCS I.. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri chronickej ischemickej chorobe srdca NYHA I., CCS I. po perkutánnej transluminálnej implantácie stentu na vencovitej tepne RCX dosahovala 35% pri dobrom funkčnom výsledku. Vzhľadom na hraničnú vývrhovú schopnosť ľavej komory, možno hodnotiť ischemickú chorobu srdca ako funkčne NYHA II. a angínu pectoris ako CCS I-II. - čo je ischemická choroba srdca s poklesom výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení, pri ktorom je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Táto miera poklesu je u žalobcu maximálna, pretože po transluminálnej implantácie stentu je stále veľmi dobrý efekt liečby. Okrem ochorenia srdca je žalobca viac rokov sporadicky liečený pre bolesti driekovo-krížnej chrbtice, ktoré sa zhoršili v priebehu roka 2016 a vyžiadali si hospitalizáciu na neurologickom oddelení pre lumboischiadický syndróm, iritačný, radikurálny syndróm L5 vľavo. Žalobca absolvoval CT vyšetrenie aj magnetickú rezonanciu driekovej chrbtice, pri ktorých sú dokumentované degeneratívne zmeny na stavcoch a medzistavcových platničkách bez vysunutej alebo vyklenutej medzistavcovej platničky v uvedenom úseku. V máji 2016 mu bola podaná liečba pod CT kontrolou len s prechodným efektom. Neurochirurg odporučil konzervatívny postup v liečbe. V klinickom obraze ide o miernu funkčnú poruchu driekovej chrbtice s intermitentnými prejavmi koreňového dráždenia v oblasti L5 vľavo. Toto ochorenie zvyšuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5%. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 50% od 11. januára 2017. Pre posudzovanie zdravotného stavu boli zohľadnené lekárske nálezy, kardiologické vyšetrenie z 21. septembra 2015, 12. septembra 2016, 12. decembra 2016, 27. februára 2017, ECHOKG vyšetrenie z 16. novembra 2016, CT koronarografia zo 14. februára 2017, neurologické vyšetrenie z 15. júla 2016 a zo 17. februára 2017, MR vyšetrenie LS chrbtice z 2. decembra 2016, neurochirurgické vyšetrenie zo dňa 23. novembra 2016 a vyšetrenie z ambulancie pracovného lekárstva zo dňa 20. januára 2017. Žalovaný uzavrel, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil choroby obehovej sústavy, srdcové choroby, stavy po koronárnej angioplastike s poklesom výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení

- kapitola IX, oddiel A, položka 8, písm. b) Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Pre iné zdravotné postihnutia - choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopaty, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu v postihnutom úseku - kapitola XV. oddiel E, položka 3, písm. b) Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. zvýšil posudkový lekár mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5%. V odvolacom konaní bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený aj podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov aj vlastným vyšetrením, pričom posudkový lekár zotrval na pôvodnom posúdení zdravotného stavu a celkovej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Túto ponechal naďalej na 50%. Z tohto dôvodu nebolo odvolaniu vyhovené a prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené.

3. Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehoty domáhal preskúmania rozhodnutia odporcu z dôvodu, že nesúhlasil so záverom posudkového lekára, pretože tento nebol verifikovaný názorom znalca z odboru neurológie, ktorého ustanovenia sa domáhal. Namietal, že má trvalé problémy s chrbticou a platničkami a kolenom. Lieky, ktoré užíva, obsahujú vysokú dávku opiátu.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. K žalobným námietkam uviedol, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dňa 22. februára 2017 a 7. marca 2017 so zhodným posudkovým záverom. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a dokazovanie vo veciach sociálneho poistenia je v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, sú neodôvodnené a sú len subjektívnym presvedčením žalobcu. Žalobca predkladal lekárske správy, ktoré sú datované po vydaní napadnutého rozhodnutia, k čomu žalovaný uviedol, že žalobca má právo podať žiadosť o prehodnotenie nepriaznivého zdravotného stavu na pobočke žalovanej príslušnej podľa miesta žalobcovho trvalého pobytu, ku ktorej môže predložiť tieto lekárske správy.

5. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a poukázal na svoj zdravotný stav, ktorý sa zhoršil po vydaní napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že nebol poučený o tom, že pri zhoršení zdravotného stavu môže podať novú žiadosť.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č.162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

7. Podľa § 71 ods. 1 až 9 zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

8. Podľa § 153 ods. 1, 3, 6, 7 a 8 zákona č.461/2003 Z. z. (1) Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia. (3) Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. (6) Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca a poškodeného a) v lehote určenej pri predchádzajúcom posudzovaní alebo aj skôr, ak zistí posudkovo významné skutočnosti, ktoré odôvodňujú vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky, b) na podnet inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. (7) Trvanie invalidity sa nepreskúmava, ak pri kontrolnej lekárskej prehliadke nebola určená lehota jej ďalšieho uskutočnenia. (8) Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom 87) a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

9. Podľa Prílohy č. 4 - zákona č. 461/2003 Z. z. PERCENTUÁLNA MIERA POKLESU ZÁROBKOVEJ ČINNOSTI podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov KAPITOLA IX

- CHOROBY OBEHOVEJ SÚSTAVY Všeobecné posudkové hľadisko: Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí na základe funkčných vyšetrení obehovej sústavy (ergometria, echokardiografia v pokoji a po záťaži, angiografia, flebografia, rádionuklidové vyšetrenie a pod.). ODDIEL A - SRDCOVÉ CHOROBY

Položka Druh zdravotného postihnutia Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % 8. Stavy po srdcových operáciách (revaskularizačné operácie, operácie chlopní, resekcia aneuryzmy, stavy po koronárnej angioplastike) a) s dobrým funkčným výsledkom 25 - 35 b) stavy s poklesom výkonnosti pri stredne 40 - 50 ťažkom zaťažení c) neschopnosť záťaže 70 - 90

ODDIEL E - DORZOPATIA, DEFORMUJÚCA DORZOPATIA A SPONDYLOPATIA

Položka Druh zdravotného postihnutia Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % 3. Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách a) bez účinku na statiku 10 b) s miernym funkčným postihnutím, 20 - 35 s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku c) s trvalým ťažkým postihnutím funkcie 40 - 50 a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu.

10. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté o zvýšení sumy invalidného dôchodku žalobcovi 255,60 Eur mesačne, pretože podľa posudku posudkového lekára z 11. januára 2017 je od tohto dátumu žalobcov pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav v miere 50%. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti uplatnených v žalobe ako aj v celom rozsahu. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj predchádzajúceho konania zistil, že žaloba nebola dôvodná.

11. Žalobná námietka, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože žalovaný nevykonal dokazovanie znaleckým posudkom znalca z odboru neurológie, nebola dôvodná. Je tomu tak preto, že

v zmysle zákona o sociálnom poistení podkladom pre rozhodnutie o invalidite je posudok posudkového lekára. Posudkový lekár posudok zdravotného stavu, resp. o invalidite je oprávnený vypracovať na základe § 154 ods. 2 zákona o sociálnom poistení tak, ako je citovaný vyššie. Podľa § 153 ods. 6 zákona o sociálnom poistení patrí do pôsobnosti posudkového lekára posúdiť na účely sociálneho poistenia pri kontrole lekárskej prehliadky zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca. V preskúmavanom prípade posudkoví lekári v prvostupňovom konaní ako aj v odvolacom konaní posudzovali zdravotný stav na základe vyšetrenia zdravotného stavu žalobcu a z lekárskych správ a nálezov predložených žalobcom. Žalobca nenamietal, že nebola posúdená niektorá z jeho chorôb. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že posudkový lekár, a teda aj žalovaný vychádzal aj z neurologických nálezov, na ktoré odkazuje žalobca v podanej žalobe. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca má trvalé problémy s chrbticou a medzistavcovými platničkami. Tak, ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia, posudkový lekár a teda aj žalovaný konštatoval, že žalobca je viac rokov sporadicky liečený pre bolesti driekovo-krížovej chrbtice, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu na neurologickom oddelení pre lumboischiadický syndróm, iritačný radikulárny syndróm L5 vľavo. Z predložených dokladov a vlastného vyšetrenia posudkový lekár uzavrel, že ide o miernu funkčnú poruchu driekovej chrbtice s intermitentnými prejavmi koreňového dráždenia v oblasti LP vľavo a vyhodnotil toto ochorenie ako také, ktoré zvyšuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5%. Ako hlavné ochorenie bolo u žalobcu hodnotené ochorenie srdca a to ischemickú chorobu ako funkčne NYHA II a angínu pectoris ako CCS I-II, čo je ischemická choroba srdca s poklesom výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení, pri ktorom je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% a žalobca v žalobe proti týmto záverom nič nenamietal. Z obsahu prednesov žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že žalobca sa mylne domnieval, že bolo potrebné stanoviť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nielen za najzávažnejšie ochorenie srdca ale aj za ochorenie chrbtice a tieto potom sčítať. To je ale v rozpore s § 71 ods. 7 a 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, podľa ktorého sa miery poklesu nesčítavajú, ale je možno zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za ďalšie zdravotné postihnutia, avšak najviac o 10%.

12. Žalobca k žalobe, tak aj k podaniu doručenému súdu 18.5.2018 a 6.7.2018 pripojil lekárske nálezy, ambulantné správy a prepúšťacie správy, ktoré boli vydané potom, ako žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie. Pre správny súd pri skúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je rozhodujúci ten skutkový stav, ktorý tu bol ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia. Správne žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že pokiaľ došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu po vydaní napadnutého rozhodnutia, a žalobca to vie preukázať lekárskymi správami a lekárskymi nálezmi, je potrebné, aby požiadal o prehodnotenie zdravotného stavu novou žiadosťou.

13. Na základe uvedeného správny súd zistil, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán postupovali v súlade so zákonom o sociálnom poistení. Zistili skutkový stav zo zdravotnej dokumentácie žalobcu a žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku posúdili na základe podkladov predpokladaných zákonom, ktorým bol odborný posudok o invalidite vypracovaný posudkovým lekárom. Posudkový lekár postupoval správne, keď posudzoval zdravotný stav na základe predloženej zdravotnej dokumentácie a vyšetrenia zdravotného stavu. Vzhľadom na stupeň ischemickej choroby srdca bola táto choroba správne zaradená podľa príslušnej položky Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles pracovnej schopnosti bol vyjadrený v strede možného percentuálneho rozpätia pre toto ochorenie. Zároveň bolo zohľadnené aj ochorenie chrbtice, pričom z možného zvýšenia o 10% bolo žalobcovi priznané 5% zvýšenie pre toto ochorenie. Keďže došlo u žalobcu k zhoršeniu zdravotného stavu a k zvýšeniu poklesu jeho pracovnej schopnosti, žalovaná správne rozhodla tomu zodpovedajúcim zvýšením invalidného dôchodku.

14. Na základe uvedeného správny súd zistil, že žaloba nebola dôvodná. Napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo správne zisteného skutkového stavu a tento bol správne právne posúdený. Správny súd preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania len účastník, ktorý bol v konaní sčasti alebo plne úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.