Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-138-2016.pdf
PDF · 133.16 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/138/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne: E. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. O. XX, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Francúzska republika, boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, konajúci prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava 811 09, IČO: 47258713, zastúpený zástupcom: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Šoltésovej 14, o určenie neplatnosti právnych úkonov a iné, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému súd p r i z n á v a proti žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.
III. Súd z r u š u j e predbežné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 21C/437/2015 zo dňa 14.01.2016.
odôvodnenie:
1. Dňa 29.06.2016 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobkyne, ktorou sa domáha určenia neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 25.01.2013, (ďalej aj ako „úverová zmluva“, resp. „zmluva“). Okrem toho sa domáha zrušenia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov k uvedenej úverovej zmluve XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 25.01.2013, (ďalej aj ako „dohoda o zrážkach zo mzdy“), uloženia povinnosti žalovanému a zamestnávateľovi žalobkyne spoločnosti Askoll Slovakia s.r.o., nevykonávať zrážky zo mzdy voči žalobkyni, nariadenia povinnosti žalovanému vrátiť už strhnuté prostriedky žalobkyni, uloženia zákazu žalovanému používať v zmluvách o úvere, uzatvorených VOP, vypracovaných vo formulárovej podobe, dojednaní vzťahujúcich sa k zrážkam zo mzdy.
2. Túto žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že Okresný súd Trenčín jej uznesením o nariadení predbežného opatrenia sp.zn. 21C/437/2015 uložil v lehote 60 dní od doručenia uznesenia podať návrh na začatie konania vo veci samej. So žalovaným uzavrela zmluvu o úvere, ktorej zrejme aj samostatnou súčasťou bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy, pričom si nie je vedomá jej podpísania. Na základe úverovej zmluvy, ktorú uzatvorila so žalovaným jej bola poskytnutá jednorazová čiastka 15.126 eur účelovo na splatenie dlhov. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v jej neprospech, pretože umožňuje siahnuť jej na majetok bez toho, aby mohla zamedziť zamestnávateľovi zrážky vykonávať. Sama nevie určiť aktuálnu výšku svojho dlhu. Žalovaný si nárokuje v žiadosti o vykonávaní zrážok zo mzdy sumu vo výške 25.492,70 eur. Žalovaný sa so žiadosťou o realizáciu zrážok obrátil priamo na jej zamestnávateľa a požadoval, aby z jej mzdy vykonával zrážky. Žalobkyňa mala záujem získať od žalovaného úver, musela sa podrobiť vopred určenej a formulovanej zmluvnej podmienke upravenej vo formulárovej zmluve o
úvere bez toho, aby s ňou žalovaný tuto podmienku individuálne dohodol. Dohoda o zrážkach zo mzdy a jej vykonávanie bez súdnej kontroly je neprijateľná podmienka. Žalovaný vo svojej zmluve používa len neprimerané podmienky, ktoré sú pre dlžníka neprijateľné a zakladajú hrubý nepomer v právach účastníkov zmluvy, keď zmluva ukladá povinnosti len dlžníkovi. Neuvádza aktuálnu výšku toho, čo má na základe identifikovanej zmluvy o úvere a konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy plniť veriteľovi, lebo to nevie. O vykonávaní zrážok zo mzdy jej zamestnávateľom sa dozvedela až pri výplate. Na mzdovej učtárni si vyžiadala podklady pre koho sú vykonávané zrážky zo mzdy a na akom základe. Žalovaný ju s touto skutočnosťou nezoznámil ani so žiadnou výzvou na zaplatenie dlhu. Neobjasnil jej z čoho sa jeho nároky následne skladajú, vrátane jej jednotlivých položiek. Na základe vykonávaných zrážok zo mzdy dochádza k jej závažnej ujme, najmä čo sa týka zabezpečovania jej základných ľudských potrieb a bývania, vrátane jej rodiny. Nejedná sa o prednostnú pohľadávku, na základe rozhodnutia súdu, nejedná sa o exekúciu. Nesmie byť zrazená z mesačnej mzdy aj základná suma. Podľa jej názoru, by mal byť potrebný súhlas jej zamestnávateľa s vykonávaním zrážok zo mzdy. Skúšala sa dohodnúť so žalovaným dňa 9.12.2015, bohužiaľ bez úspechu. Právo na mzdu patrí medzi základné práva. Taktiež ňou najatá spoločnosť Attila Financial s.r.o., Trenčín, ktorá rieši komplexne jej všetky dlhy, zaslala žalovanému návrhy na riešenie jej situácie spoločne s plnou mocou, doteraz bez akejkoľvek odpovede žalovaného. Žalovaný reagoval na jej návrhy s tým, že ak nebude plniť zmluvné podmienky bude postupovať cestou súdneho a následne exekučného konania s uplatnením zmluvných pokút na príslušnom súde. Chcela sa dohodnúť so žalovaným na nižších splátkach, to však neakceptoval. V Zmluve o spotrebiteľskom úvere a Dohode o plnení v splátkach už boli sumy vrátane ročných percentuálnych mier nákladov, predpokladaných ročných percentuálnych mier nákladov, ročnej úrokovej sadzby vopred predtlačené. Údaje v Zmluve o spotrebiteľskom úvere a Dohoda o plnení v splátkach, nekorešpondujú s údajmi v nich uvedených celkovo nárokovanými čiastkami splátok a počtom mesiacov splácania s celkovou požadovanou sumou splátkového kalendára, RPMN, odplatou za poskytnutie služby. Súd by mal teda zohľadniť aj § 43a ods. l a § 44 ods. 2 OZ, vzhľadom na to, že údaje uvedené v Zmluve o spotrebiteľskom úvere (ktorá predstavuje návrh na uzatvorenie zmluvy) a Dohoda o plnení v splátkach sa nezhoduje s údajmi (ktorá predstavuje prijatie /akceptáciu návrhu na uzavretie zmluvy) a súd by mal tak dospieť k názoru, že nedošlo k zavŕšeniu právneho úkonu - uzatvoreniu zmluvy. Teda zmluva o spotrebiteľskom úvere (právny úkon) sa nestali perfektné. Musí tu ísť o vzájomne a obsahovo zhodné prejavy vôle dvoch zmluvných strán, inak platná zmluva nevznikne, a pokiaľ sú v zmluve a dohode iné údaje, či nie sú v nich vôbec obsiahnuté, je v zmysle § 44 ods. 2 OZ odmietnutím návrhu a predstavuje nový návrh, pretože mení obsah navrhovanej zmluvy a pretože je zrejmé, že zmluva nebola prijatá bezvýhradne, čím nedošlo ku konsenzu zmluvných strán a tým ani k platnému a perfektnému uzatvorenie zmluvy. Žalobkyňa považuje zmluvu a Dohodu o plnení v splátkach vzhľadom na ich nejasnosti, neurčitosti a nezrozumiteľnosti v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 OZ za neplatné právne úkony, nakoľko ani po realizácii výkladu podľa ustanovenia § 35 ods. 2 OZ nebolo možné objasniť neurčitosť v prejave vôle žalovaného uzavrieť zmluvu o úvere, ktorá smerovala na jednorazové poskytnutie úveru, ktorý žalobkyňa mala pravidelne splácať v mesačných splátkach, taktiež údaje týkajúce sa požadovanej a schválenej RPMN, úrokové sadzby úroku sú nejasné, neurčité a nezrozumiteľné a to nielen pre bežného občana. Aj pre ňu nie je zrejmé, v akej výške bol, prípadne mal byť poskytnutý úver a jej RPMN, a preto v danom prípade v dôsledku neurčitosti a nezrozumiteľnosti právneho úkonu (prejavu vôle) ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá nastáva zo zákona, a na ktorú by mal súd prihliadať z úradnej povinnosti - ex offo. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, v zmysle § 37 ods. l OZ a pri aplikácii ustanovenia na ochranu spotrebiteľov (predovšetkým § 54 ods. 2 a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.), by mal súd rozhodnúť a v rozsudku určiť, že návrh zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú neplatné. Úverová zmluva je vytlačená na vopred pripravenom formulári, je písaná drobným písmom vrátane OP, z toho dôvodu bola pre ňu málo čitateľná, nepochopila ju, nemohla ju akokoľvek ovplyvniť, jediné čo mohla, bolo pripojiť podpis na zmluvu a dohodu. Ďalšie podklady predložené na podpis, prezentované ako nutné podklady pre uzatvorenie úveru, bez ich akéhokoľvek vysvetlenia, mimo úverovej zmluvy, ani nevedela čo vlastne podpisuje, domnievala som sa, že ide o technické údaje k úveru. Nebol vytvorený ani časový priestor na prečítanie zmluvy a jej ďalších podkladov, bolo jej iba oznámené aká je výška úveru, aká je mesačná splátka a kde má zmluvu a jej ďalšie podklady podpísať. Nemohla akokoľvek obchodným podmienkam oponovať, a aj keď úver podpísala, ešte z toho nevyplýva, že s OP či úverovou zmluvou plne súhlasila a porozumela jej. Nežiada vykonávať meritórne preskúmanie úverovej zmluvy alebo OP, len sa domáha adekvátneho riešenia jej situácie. Tiež netvrdí a nepopiera platnosť zmluvy hlavnej tzv. zmluvy o úvere. OP možno podpísala v rámci podpísania žiadosti o poskytnutie rýchlej pôžičky, čo ale nesvedčí o jej súhlase a nepamätá sa na tento úkon, vrátane podpisu Dohody o zrážkach zo mzdy, čo pokladá za neplatný právny úkon,
úplne v rozpore s dobrými mravmi. Bez podpísania úverovej zmluvy a jej dodatkov či ďalších podkladov, ktoré jej neboli vysvetlené, by asi úver nedostala. Domáha sa zrušenia dohody a nevykonávanie zrážok zo mzdy súdnou cestou. Žalovaný ju mal najprv oboznámiť s výzvou o splatenie dlhu či využiť dohôd o znížení splátok či ich odkladu, vzhľadom k jej súčasnej situácii a nie ihneď využiť zrážky zo mzdy. Poskytnutý úver považuje za úžernícky. Neuvádza aktuálnu výšku toho, čo má na základe identifikovanej zmluvy o úvere a konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov plniť veriteľovi, lebo to nevie. Zistenie akejkoľvek neprijateľnej zmluvnej podmienky je považované za úžeru, pre ktorú bude uzavretá úverová zmluva automaticky neplatná. Domnieva sa, že je od nej požadované úžerné protiplnenie, a má právo kedykoľvek sa obrátiť na súd a žiadať, aby súd uzavretú zmluvu vyhlásil za neplatnú, a to práve z dôvodu úžery, ak sa preukáže, že veriteľ vypočítal nesprávne mieru nákladov na úver. Veriteľ voči nej uplatňuje v súbehu niekoľko sankcií, postupov, využíva všetko čo je mu dostupné, s jasným cieľom a tým je získanie neoprávneného prospechu na jej úkor, úplne v rozpore s dobrými mravmi, s možnosťou obchádzania zákona, vrátane možného rozhodcovského konania, s tendenciou konania zo zištnosti. S veriteľom žiadnu dohodu na realizáciu zrážok zo mzdy alebo z iného príjmu vedome nepodpísala, podpísanie takejto dohody popiera. V žiadosti o realizácii dohody o zrážkach zo mzdy úplne chýba poučenie o možnosti podania odporu voči realizácii zrážok zo mzdy v prípade nesúhlasu s touto dohodou. Všetky zaisťovacie atribúty, vrátane sankčných pokút, sa jej javia úplne v rozpore s dobrými mravmi a ako neplatné právne úkony. K žalobe žalobkyňa pripojila listy obchodnej spoločnosti Attila Financial s.r.o. adresované žalovanému v jej mene, listy žalobkyne z 09.12.2015 adresované žalovanému a zamestnávateľovi žalobkyne, list žalovaného obchodnej spoločnosti Attila Financial s.r.o. o zamietnutí splátkového režimu, oznámenie žalovaného zo dňa 15.06.2016, ktoré sa týka iného úveru (č. úverového účtu XXXXXXXXXXXXXX) a kópiu jej občianskeho preukazu.
3. Na doručenú žalobu reagoval žalovaný písomným vyjadrením k žalobe zo dňa 24.10.2016. V ňom poukázal na podstatný obsah úverovej zmluvy zo dňa 25.01.2013, na nesplácanie úveru riadne a včas a na časť III: Bod 3 úverovej zmluvy, ktorej obsahom je Dohoda o zrážkach zo mzdy. Ďalej uviedol, že dňa 20.11.2015 podal pre nesplácanie úveru žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnávateľovi žalobkyne. Dňa 07.12.2015 žalovanému tento oznámil, že príjem žalobkyne je zaťažený predchádzajúcimi pohľadávkami a na tretiu už nezostávajú finančné prostriedky. Vzhľadom k tomu neboli zo mzdy žalobkyne vykonávané pre žalovaného pre predmetný úver žiadne zrážky. Žalobkyňa začala so žalovaným komunikovať prostredníctvom obchodnej spoločnosti Attila C. s.r.o., organizačnej zložky obchodnej spoločnosti Attila C. s.r.o. v likvidácii, ktorá má sídlo v Českej republike. Napriek tejto komunikácii podala žalobkyňa na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému Okresný súd Trenčín dňa 14.01.2016 uznesením vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa uplatňovania zrážok zo mzdy. Následne žalovaný dňa 05.02.2016 vyzval žalobkyňu a spoludlžníka p. Kováča na splatenie dlžnej čiastky a riadne uhrádzanie splátok úveru. Keďže dlžníci naďalej úver nesplácali, žalovaný k 04.03.2016 vyhlásil úver za splatný v celom rozsahu, po predchádzajúcom upozornení na túto možnosť. Ďalej namietal tvrdenie žalobkyne, že dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. V danom prípade si žalovaný iba zabezpečuje plnenie zmluvných povinností žalobkyne, na ktoré sa zaviazala. V prípade tvrdenia žalobkyne, že nepodpísala úverovú zmluvu, ktorej súčasťou je dohoda o zrážkach zo mzdy, nie je potom zrejmé, na akom základe prijala úver vo výške 15.126 eur. Jej tvrdenia sú účelové. Táto dohoda bola uzatvorená v súlade s právnym poriadkom. Záverom poukázal na to, že viaceré tvrdenia v žalobe nie sú v logickej súvislosti, a že úverová zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. K vyjadreniu pripojil aj jeho žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy z 20.11.2015, emailovú odpoveď zamestnávateľa žalobkyne z 07.12.2015, list žalovaného z 31.12.2015 adresovaný žalobkyni, list žalovaného z 30.12.2015 adresovaný obchodnej spoločnosti Attila Financial s.r.o., výzvu žalovaného z 05.02.2016 adresovanú žalobkyni a Jurajovi Kováčovi, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 09.03.2016 adresované žalobkyni a U. O., osobný dotazník žalobkyne a Juraja O. z 25.01.2013 a úverovú zmluvu z 25.01.2013.
4. Na doručené vyjadrenie žalovaného reagovala žalobkyňa replikou zo dňa 13.03.2017, v ktorej v podstate zopakovala svoju relevantnú argumentáciu, pričom súd konštatuje celkovú zmätočnosť (vnútornú rozpornosť, čiastočnú nelogickosť) argumentácie, a to aj vzhľadom na predmet konania a podanú žalobu (neplatnosť úverovej zmluvy a dohody o zrážkach zo mzdy). Žalobkyňa predostiera novú argumentáciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
5. Na repliku žalobkyne reagoval žalovaný duplikou zo dňa 03.04.2017. V nej uviedol, že úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov, pretože úverová zmluva obsahuje všetky potrebné náležitosti. Argument žalobkyne, že nevedela o podpísaní dohody o zrážkach zo mzdy je účelový a nepreukázateľný.
6. Bez výzvy súdu na písomné vyjadrenie sa k duplike žalovaného opätovne písomne vyjadrila žalobkyňa. Vo vzťahu k tomuto vyjadreniu možno uviesť, že v zásade ide o opakovanie argumentácie žalobkyne, avšak už iba v časti o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Podľa tohto vyjadrenia žalobkyňa navrhla, aby súd určil iba predmetnú dohodu za neplatnú a vo zvyšku žalobu zamietol. Po určení neplatnosti tejto dohody sa jej javí zvyšok žaloby ako nadbytočný. Doplnenie argumentácie ďalej spočívalo v tom, že žalobkyňa bližšie odôvodnila svoj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle § 137 písm.c/ Civilného sporového poriadku.
7. Bez výzvy súdu na písomné vyjadrenie sa k vyššie uvedenému vyjadreniu žalobkyne písomne vyjadril žalovaný. Súd k tomuto vyjadreniu v stručnosti uvádza, že išlo o stručné zopakovanie doterajšej obrany žalovaného k časti žaloby o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.
8. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalobkyňu a právneho zástupcu žalovaného. Pojednávania sa zúčastnila žalobkyňa a právna zástupkyňa žalovaného.
9. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že zotrváva na podanej žalobe a svojich doterajších vyjadreniach. Žalovaný ako veriteľ nevie uviesť akú sumu peňažných prostriedkov od žalobkyne prijal titulom splácania úveru, resp. vykonaním zrážok zo mzdy. Predmetný úver, ktorý bol čerpaný vo výške 15.126 eur, riadne splácala prvé dva roky, neskôr splácať úver prestala. Boli vykonané asi dve zrážky zo mzdy, neskôr ju začala zastupovať spoločnosť Attila financial s.r.o.. Určite nezaplatila viac ako čerpala na istine. Spoludlžníkom z úverovej zmluvy je aj jej bývalý žijúci manžel, Juraj Kováč, s ktorým sú právoplatne rozvedený. Úver si čerpali ako manželia. Chce splácať len to čo si požičala teda istinu úveru, nechce splácať úrok, ktorý sa jej zdá úžernícky. Chce sa nejako dohodnúť na splátkach.
10. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalovaný sa pridržiava svojich doterajších písomných vyjadrení. Poukazuje najmä na nedôvodnosť žaloby vo vzťahu k požadovanému určeniu neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. V tomto smere poukazuje na písomné vyjadrenie z č. l. 94 a nasl.. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že žalovaný jej nepreukázal výšku doteraz vrátených peňažných prostriedkov titulom splácania úveru, resp. vykonaných zrážok zo mzdy, poukazuje na rozhodnutie SD EÚ vo veci O. W. proti Home Credit Slovakia, ktorý skonštatoval, že tzv. amortizačnú tabuľku musí veriteľ dlžníkovi - spotrebiteľovi predložiť na základe žiadosti dlžníka. V tomto prípade však žalobkyňa o takúto amortizačnú tabuľku nepožiadala. Žalovaný má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená v súlade s právnymi predpismi. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neplatná, nakoľko nebola uzatvorená v rozpore správnymi predpismi. Je súčasťou riadne uzavretej úverovej zmluvy. Ak žalobkyňa tvrdí, že ide o neprijateľnú, neplatnú zmluvnú podmienku, nakoľko táto dohoda nebola individuálne dojednaná, je tak isto potrebné, aby preukázala, že táto dohoda spôsobuje značnú mieru nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán. Toto však žalobkyňa v konaní nepreukázala. Navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to č. l. 9 - 12 a to je listová komunikácia spoločnosti Attila financial s.r.o., č. l. 13 žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, č. l. 15 list žalobkyne zo dňa 09.12.2015, č. l. 17,18 zamietnutie splátkového režimu, č. l. 49 žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, č. l. 51 vyjadrenie zo dňa 30.12.2015, č. l. 52 žiadosť o prerušenie vykonávania zrážok zo mzdy, č. l. 53 list zo dňa 30.12.2015 adresovaný spoločnosti Attila, č. l. 54 výzva na splatenie dlžnej časti úveru, č. l. 55 žiadosť o ukončenie vykonávania zrážok zo mzdy, č. l. 56 vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, č. l. 57 osobný dotazník, č. l. 61 úverová zmluva medzi veriteľom Cetelem a Oľga Kováčová, Juraj Kováč, z pripojeného spisu 21C/437/2015 uznesenie OS TN zo dňa 14.01.2016 a uznesenie KS TN zo dňa 14.04.2014. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil.
11. V rámci zisteného skutkového stavu je predovšetkým potrebné uviesť, že bolo preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 21C/437/2015 zo dňa 14.01.2016 bolo nariadené predbežné
opatrenie, ktorým bolo žalovanému uložené zdržať sa uplatňovania výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej pod. č. 42636074449007, vzťahujúcej sa k poskytnutému spotrebiteľskému úveru č. 302301976 zo dňa 25.1.2013, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Takisto súd uložil obchodnej spoločnosti Askoll Slovakia spol. s r.o., so sídlom 916 25 Potvorice 331, IČO: 31 445 977 povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej pod. č. 42636074449007, vzťahujúcej sa k poskytnutému spotrebiteľskému úveru zo dňa 25.1.2013, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň bolo žalobkyni (ako navrhovateľke) uložené, aby v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia podala návrh na začatie konania vo veci samej. Takisto bolo preukázané, že dňa 25.01.2013 uzavrela žalobkyňa spolu so svojim bývalým manželom Jurajom Kováčom ako dlžníci, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere so žalovaným ako veriteľom. Na základe tejto úverovej zmluvy im bol obom poskytnutý úver vo výške 15.126 eur na splatenie úverov (úverový účel). Pred uzatvorením úverovej zmluvy vyplnili obaja dlžníci osobný dotazník (č.l. 57). Dlžníci z tejto úverovej zmluvy svoj dlh riadne neplnili. Dňa 20.11.2015 žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou textu úverovej zmluvy, a to v bode 3 časť 3 zmluvy. Dňa 07.12.2015 zamestnávateľ žalobkyne žalovanému oznámil, že zrážky zo mzdy žalobkyne nie je možné pre neho vykonávať, pretože sa vykonávajú pre iné dve dosť vysoké pohľadávky a nie je dostatok finančných prostriedkov aj pre pohľadávku žalovaného. Dňa 05.02.2016 vyzval žalovaný žalobkyňu a Juraja Kováča na doplatenie dlžnej čiastky úveru v sume 1.238,50 eur. Listom zo dňa 09.03.2016, ktorý bol adresovaný žalobkyni a Jurajovi Kováčovi, vyhlásil žalovaný mimoriadnu splatnosť úveru. Výšku dlhu vyčíslil v sume 14.747,97 eur. Dňa 29.06.2016 podala žalobkyňa túto žalobu.
12.1 Podľa § 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.06.2016, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
12.2 Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
12.3 Podľa § 470 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
12.4 Podľa § 228 ods.1 Civilného sporového poriadku výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.
12.5 Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12.6 Podľa § 551 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
12.7 Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13.1 Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha :
- určenia neplatnosti úverovej zmluvy,
- zrušenia (určenia neplatnosti) dohody o zrážkach zo mzdy,
- uloženia povinnosti žalovaného a spoločnosti Askoll Slovakia spol. s r.o. nevykonávať zrážky zo mzdy voči žalobkyni,
- uloženia povinnosti žalovanému vrátiť už strhnuté prostriedky žalobkyni (výška nebola špecifikovaná),
- uloženia zákazu žalovanému používať v zmluvách o úvere, uzatvorených VOP, vypracovaných vo formulárovej podobe, dojednania vzťahujúce sa k zrážkam zo mzdy.
13.2 Súd sa zaoberal dôvodnosťou každého z požadovaných žalobných návrhov osobitne.
14.1 K požadovanému určeniu neplatnosti úverovej zmluvy a zrušeniu dohody o zrážkach zo mzdy súd uvádza nasledovné:
14.2 K požadovanému zrušeniu dohody o zrážkach zo mzdy je potrebné úvodom uviesť, že súd nemá oprávnenie zrušovať právne úkony, napr. zmluvy či dohody, preto sa žalobkyňa nemôže úspešne domáhať požadovaného zrušenia Dohody o zrážkach zo mzdy. Poukazujúc však na právny názor Krajského súdu v Trenčíne, ktorý bol vyjadrený v inom spore žalobkyne, ktorý bol vedený na tunajšom súde pod sp.zn. 17C/55/2016, a to v uznesení sp.zn. 6Co/70/2018 z 08.06.2018, sa súd zaoberal „neplatnosťou“ predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Krajský súd v Trenčíne totiž v uvedenom uznesení uviedol, že „slovenský právny poriadok definíciu pojmu "zrušenie" zmluvy, ktorým sa súd prvej inštancie zaoberal, nepozná, ale z gramatického hľadiska ide o všeobecný pojem označujúci zánik záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý v sebe nepochybne zahŕňa i prípadnú otázku (ne)platnosti právneho úkonu.“ Argumentácia žalovaného takisto nebola zameraná v tom smere, že by namietal formuláciu žalobného návrhu v tejto otázke. Naopak jeho obrana spočívala v argumentácii o platnosti tejto dohody.
14.3 Žaloba žalobkyne bola podaná na súde v čase platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (OSP), ktorý stratil svoju platnosť a účinnosť dňom 01.07.2016, kedy nadobudol platnosť a účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Tieto dva procesné predpisy, ktoré súd aplikoval v priebehu konania upravujú procesne prípustné žaloby rôzne. Ako je uvedené vyššie, žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti dvoch právnych úkonov, teda určenia právnej skutočnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako samostatný právny úkon je súčasťou textu úverovej zmluvy, avšak jedná sa o samostatný právny úkon. Preto súd posudzoval platnosť oboch úkonov samostatne. Podľa OSP je možné domáhať sa určenia aj neplatnosti právneho úkonu, ak je na požadovanom určení daný naliehavý právny záujem. Podľa CSP sa je možné domáhať neplatnosti právneho úkonu (určenia právnej skutočnosti) ak právo na požadované určenie vyplýva z osobitného predpisu. Právo domáhať sa určenia neplatnosti úverovej zmluvy vyplýva z § 11 ods.4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2018 (Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Preto je žaloba v tejto časti jednoznačne procesne prípustná. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy však nevyplýva zo žiadneho osobitného právneho predpisu. Teda podľa explicitného znenia CSP sa nemožno domáhať určenia jej neplatnosti. CSP však v ustanovení § 470 ods.2 ustanovuje, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Súd vzhľadom na toto ustanovenie uzatvára, že ak bola podaná žaloba v čase účinnosti OSP, ktorý procesne pripúšťal takýto druh žaloby, priznáva podanej žalobe tento účinok. Teda, že je možné rozhodovať na základe podanej žaloby aj o neplatnosti právneho úkonu, ak je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
14.4 Navyše ako je zrejmé aj z uvádzaného ustanovenia § 137 Civilného sporového poriadku, výpočet procesne prípustných žalôb nie je úplný. Vyplýva to z použitia slova „najmä“ v tomto ustanovení. Preto je na úvahe súdu, aby posúdil, či požadované určenie je procesne prípustné. Súd po tomto posúdení konštatuje, že tomu tak je. Súd pri tomto rozhodnutí vzal do úvahy aj podstatu právneho vzťahu sporových strán a účel namietaného právneho úkonu. Ako je zrejmé zo skutkových okolností
prípadu, právny vzťah medzi sporovými stranami je vzťahom spotrebiteľským, teda vzťahom medzi spotrebiteľom (žalobkyňou) a dodávateľom (žalovaným). Tento vzťah bol založený uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Realizovanie dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyne (dlžníka) umožňuje žalovanému uspokojiť si svoju pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly takejto pohľadávky. V prípade takéhoto zabezpečenia pohľadávky nie je potrebné a nutné, aby si žalovaný pre uplatnenie svojho práva musel podať žalobu o splnenie povinnosti dlžníka na súd. Takýto postup sám osebe spôsobuje v právnom vzťahu medzi sporovými stranami, ktorý je spotrebiteľským vzťahom, nerovnováhu. Táto nerovnováha v právnom vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa právneho poriadku (vrátane práva EÚ) nežiaduca a je potrebné ju vyvážiť. Aby žalovaný mohol dosiahnuť súdny prieskum pohľadávky žalovaného voči nemu, javí sa vhodným a účelným, aby mu nebolo iba procesným predpisom (ktorý je iba prostriedkom v dosahovaní ochrany porušených alebo ohrozených práv) zabránené, domáhať sa neplatnosti takejto dohody o zrážkach zo mzdy. Je potom na posúdení súdom, v závislosti od zisteného skutkového stavu, či jeho tvrdenie o neplatnosti dohody o zrážkach sa ukáže v takomto konaní ako dôvodné. Ak súd určí napadnutú dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú, bude žalovaný ako veriteľ odkázaný na podanie žaloby na súd, ktorý rozhodne o splnení povinnosti dlžníka, ak takúto skutočnosť súd zistí. Samotná pohľadávka veriteľa tým nie je dotknutá. Z uvedeného následne vyplýva aj naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Zo žiadosti o vykonanie zrážok zo mzdy je celkom zjavné, že žalovaný mieni uspokojovať svoju pohľadávku zo mzdy žalobkyne. Uvedený výklad súdu vyplýva aj z čl. 4 a čl. 3 Základných princípov Civilného sporového poriadku, podľa ktorých každé ustanovenie Civilného sporového poriadku je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Jeho výklad nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné, avšak nikto sa nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1. Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Ako vyplýva z uvedeného, nikto sa nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu. Jedným z viacerých účelov sledovanými Civilným sporovým poriadkom je podľa názoru súdu aj poskytnutie vyššej miery ochrany práv spotrebiteľovi. Tento cieľ možno vyvodiť z ustanovenia § 290 a nasl. Civilného sporového poriadku. V tejto súvislosti súd poukazuje na dôvodovú správu k § 290 a nasl. Civilného sporového poriadku, podľa ktorého objektívnu hmotnoprávnu i procesnoprávnu nerovnosť určitých subjektov práva, musí súd kompenzovať uplatnením osobitných procesných postupov divergentných od všeobecných procesných inštitútov sporového konania, inak by nebol naplnený účel sporového konania, ktorým je spravodlivá a rýchla ochrana porušených alebo ohrozených subjektívnych práv. V súvislosti s uvedeným, nie je podľa názoru súdu možné dovolávať sa doslovného znenia § 137 Civilného sporového poriadku, ktorý navyše zavádza iba príkladmý výpočet procesne prípustných žalôb.
14.5 Vo vzťahu k požadovanému určeniu neplatnosti oboch právnych úkonov však súd uvádza to, že tejto časti žaloby nebolo možné vyhovieť z iného procesného dôvodu. Ním je tá skutočnosť, že sporovou stranou v tomto konaní nie je zároveň aj účastník predmetnej úverovej zmluvy a zároveň dohody o zrážkach zo mzdy, a to Juraj Kováč (žijúci bývalý manžel žalobkyne), teda samotný spoludlžník z úverovej zmluvy (účastník úverovej zmluvy a účastník dohody o zrážkach zo mzdy, ako časti úverovej zmluvy). V zmysle ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky účastníkom konania o určenie neplatnosti právneho úkonu musí byť účastník tohto právneho úkonu. V opačnom prípade, by rozsudok v tejto veci nezaväzoval tohto účastníka právneho úkonu (vzhľadom na § 228 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak). Pre jedného účastníka by tak právny úkon platný bol a pre iného nie, čo je stav zjavne neželaný. V tomto smere súd poukazuje napríklad na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 122/2002, či sp.zn. 1Cdo 11/2003). V danom prípade tak ide o tzv. neúplný okruh účastníkov konania. Už len z tohto dôvodu musel súd žalobu vo vzťahu určenia neplatnosti úverovej zmluvy a určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je časťou úverovej zmluvy, a ktorej účastníkom je bývalý manžel žalobkyne, zamietnuť. Preto sa súd nezaoberal vecnou dôvodnosťou tejto časti žaloby, teda či napadnuté právne úkony sú platnými právnymi úkonmi.
15.1 K požadovanému uloženiu povinnosti spoločnosti Askoll Slovakia spol. s r.o. nevykonávať zrážky zo mzdy voči žalobkyni súd uvádza nasledovné:
15.2 Súd tejto časti žaloby vyhovieť nemohol, pretože aj v tomto prípade obchodná spoločnosť Askoll Slovakia spol. s r.o. nebola sporovou stranou v tomto konaní (nebola označená ako žalovaný), preto súd nemohol rozhodovať o uložení povinnosti tejto obchodnej spoločnosti. Rozsudok vydaný v tomto konaní by pre tento subjekt práva nebol záväzný a nespĺňal by požiadavku vykonateľnosti rozsudku.
16.1 K požadovanému uloženiu povinnosti žalovaného vrátiť už strhnuté prostriedky žalobkyni súd uvádza nasledovné:
16.2 Súd tejto časti žaloby vyhovieť nemohol, pretože žalobkyňa neuviedla sumu peňažných prostriedkov, ktorých vrátenia sa domáha a takisto v tejto časti žaloby neuniesla bremeno tvrdenia rozhodných skutkových okolností. Takisto je potrebné uviesť, že ako uviedla výslovne samotná žalobkyňa, čerpala s bývalým manželom úver od žalovaného v sume 15.126 eur, pričom z tohto úveru nebola vrátená ani istina poskytnutého úveru. Teda je celkom zrejmé, že žalovaný sa na úkor žalobkyne ani neobohatil. Naopak o bezdôvodnom obohatení možno uvažovať na strane žalobkyne a jej bývalého manžela, ak by bola úverová zmluva neplatná.
17.1 K požadovanému uloženiu zákazu žalovanému používať v zmluvách o úvere, uzatvorených VOP, vypracovaných vo formulárovej podobe, dojednania vzťahujúce sa k zrážkam zo mzdy súd uvádza nasledovné:
17.2 Súd tejto časti žaloby vyhovieť nemohol, pretože súd nemá podľa Civilného sporového poriadku oprávnenie ukladať zákaz dodávateľom používať v zmluvách nejaké zmluvné podmienky a žalobkyňa nemá právo domáhať sa vydanie takého rozsudku. Navyše rovnako nemenej významnou skutočnosťou je, že žalobkyňou požadovaný zákaz je nevykonateľný pre jeho neurčitosť.
17.3 Záverom tejto časti odôvodnenia súd uvádza aj to, že žalobkyňa v písomnom vyjadrení z 12.05.2017 sama uviedla, že súd by mal žalobu zamietnuť, s výnimkou určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Žaloba sa jej okrem určenia neplatnosti tejto dohody javí ako nadbytočná.
18.1 Podľa § 336 ods.1, ods.4 Civilného sporového poriadku ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.
18.2 Podľa § 335 ods.1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.
18.3 Súd výrokom III tohto rozsudku podľa § 336 v spojení s § 335 ods.1 Civilného sporového poriadku zrušil predbežné opatrenie nariadené pred začatím konania vo veci samej uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 21C/437/2015 zo dňa 14.01.2016. Rozhodol tak preto, že žalobu vo veci samej zamietol.
19. Záverom odôvodnenia tohto rozsudku súd poukazuje na skutočnosť, ktorú považuje za potrebnú zvýrazniť a tou je to, že to bola žalobkyňa ako spoludlžníka, ktorá čerpala od žalovaného úver v sume 15.126 eur za účelom splatenie iných úverov, tento riadne spolu so svojim bývalým manželom nesplácala už krátko po poskytnutí úveru, celkovo nevrátila žalovanému ani sumu istiny úveru a podanou žalobou namieta neplatnosť písomných právnych úkonov, ktoré sama podpísala. Popri tomto úverovom vzťahu, z ktorého jej vznikol existujúci dlh je pritom žalobkyňa dlžníčkou aj iných veriteľov. Otáznou je tak existencia zodpovednosti žalobkyne za právne úkony, ktoré robí, existencia rešpektu k oprávneným záujmom jej zmluvných partnerov, či existencia poctivého zámeru pri vstupe do zmluvného vzťahu, z ktorého je plynie plnenie bezprostredne už pri jeho vzniku.
20.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20.2 Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaný bol v konaní plne úspešný. O výške trov žalovaného rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.