Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Csp-92-2016.pdf
PDF · 99.09 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/92/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Mýtna 48, IČO: 35831154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, ul. Mýtna 48, proti žalovanému: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., ul. W. XXX/X, o zaplatenie 3.061,87 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 534,34 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy z a s t a v u j e.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 989,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy 1.126,07 eur od 16.09.2016 do zaplatenia.
III. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
IV. Súd p o v o ľ u j e žalovanému splácať dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 eur mesačne, a to vždy do 25. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v prípade omeškania so splnením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stáva splatným celý dlh.
V. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 24.10.2016 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobcu, ktorou sa pôvodný žalobca (VÚB a.s.) proti žalovanému domáhal, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.061,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 16.09.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 10.12.2012 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s., na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol úver poskytnutý s dohodnutým úrokom 22,80 %. Ku dňu výpisu z kartového účtu mal schválený úverový rámec vo výške 1.200 eur, ktorý sa zaviazal splácať štandardnou mesačnou splátkou vo výške 40 eur. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti a pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 09.09.2016 nový výpis z bankovej knihy ku dňu 31.08.2016 s konečným zostatkom na úhradu vo výške 3.061,78 eur. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu neuhradil v lehote splatnosti do dňa 15.09.2016, pôvodný žalobca si uplatnil svoj nárok súdnou cestou.
2. Žalobca k podanej žalobe pripojil: Žiadosť o aktiváciu Bankomatky zo dňa 10.12.2012, Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (č.l. 9 spisu), výpis z Bankomatky Quatro.
3. V priebehu konania, dňa 19.12.2016, bol súdu doručený návrh na zmenu žalobcu z pôvodného žalobcu na súčasného. Súd zmenu žalobcu pripustil uznesením zo dňa 31.03.2017, nakoľko pôvodný žalobca žalobou uplatnenú pohľadávku postúpil na žalobcu.
4. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 10.04.2017, pričom žalovaný sa k doručenej žalobe nevyjadril.
5. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Pojednávania sa zúčastnil žalovaný. Právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred písomne ospravedlnil, a to podaním zo dňa 08.08.2018. V ňom zároveň zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 534,34 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy, späť. Takisto doplnil odôvodnenie žaloby a pripojil ďalšie listinné dôkazy (obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, kópia doručenky, cenník VÚB).
6. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že si je vedomý toho, že čerpal úver vo forme kreditnej karty tak ako je uvedené v žalobe, avšak bolo to už dávnejšie. V roku 2012 mu zomrel otec, ktorý po sebe zanechal nejaké dlhy a čerpaním úveru chcel pomôcť svojej žijúcej mame so splácaním týchto dlhov. Je invalidným dôchodcom s mierou poklesu pracovnej schopnosti vo výške 70 %. Jedná sa takmer o plnú invaliditu, ktorá musí byť v rozsahu 71 % a viac. Poberá invalidný dôchodok vo výške 327 eur mesačne a po zaplatení výdavkov na bývanie, stravu, hygienu, ošatenie mu neostáva nič. Z tohto príjmu platí aj výživné na jedno maloleté dieťa, ktoré dovŕši 18 rokov dňa 17.04.2019, a to vo výške 49 eur. Býva vo vlastnom byte zaťaženom hypotékou, ktorý spláca jeho mama a to v splátkach vo výške 158 eur mesačne. Jeho zdravotný stav je nepriaznivý. Má kardiostimulátor na srdci, tzv. strojček na srdci. Ďalej trpí na tri nevyliečiteľné choroby a to boreliózu, je čiastočne ochrnutý, pália ho stehná a ochrnuté má prsty na rukách. Tak isto trpí aj na psoriázu a ďalšiu chorobu nevie odborne pomenovať. Ide o poškodenie obalu nervov, cíti každú bolesť. Ak by sa dalo chcel by dlh splácať v splátkach, avšak nevie sa vyjadriť k ich výške, nakoľko príjem mu postačuje na úhradu jeho výdavkov. V prípade, že o rok mu uznajú plnú invaliditu je možnosť zvýšenia invalidného dôchodku na sumu približne 400 eur mesačne.
7. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: č. l. 7 a to je žiadosť o aktiváciu bankomatky, č. l. 9 obchodné podmienky, č. l. 10 - 12 to je výpis z bankomatky Quatro, č. l. 18 oznámením o postúpení pohľadávky, č. l. 34 obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, č. l. 36 vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, č. l. 37 kópia doručenky, č. l. 38 cenník VÚB. Po tomto oboznámení sa so žalobou a listinnými dôkazmi súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov, vec právne posúdil a rozhodol o žalobe.
8.1 Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
8.2 Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
8.3 Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
8.4 Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
8.5 Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8.6 Podľa § 340 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
8.7 Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.12.2012 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
8.8 Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
8.9 Podľa § 11 ods. 1 písm.a/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
8.10 Podľa § 524 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
8.11 Podľa § 517 ods. 1, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
8.12 Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom do 31.01.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
8.13 Podľa § 145 ods.2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
9. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 08.08.2018 súd konanie v časti o zaplatenie sumy 534,34 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy zastavil v konečnom rozhodnutí vo veci samej výrokom I. Žalobca vzal žalobu späť v časti uplatnených poplatkov a sankčného úroku.
10.1 Žaloba žalobcu je po stránke skutkových tvrdení stručná. V zásade sa odvoláva na uzatvorenie úverovej zmluvy, resp. zmluvy o tzv. revolvingovom úvere, kedy žalovaný používaním kreditnej karty čerpal peňažné prostriedky do výšky úverového rámca od veriteľa, a nesplnil si svoj záväzok vrátiť poskytnutý úver spolu s úrokom a poplatkami. Zároveň si uplatnil aj úrok z omeškania zo žalovanej sumy. Výšku čerpanej istiny úveru, úrokov a poplatkov preukazuje výpisom z Bankomatky karty Quatro.
10.2 V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobca je na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.11.2016 právnym nástupcom pôvodného veriteľa žalovaného (VÚB a.s.) v záväzkovom vzťahu, ktorý bol založený úverovou zmluvou zo dňa 10.12.2012 (označená ako Žiadosť o aktiváciu Bankomatky). Táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní veriteľ konal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou a nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o žalobe žalobcu otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch. Napríklad podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol platný a účinný v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Táto úverová zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere.
10.3 Súd posúdil uzatvorenú úverovú zmluvu a vykonaným dokazovaním zistil, že podľa obsahu úverovej zmluvy bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver formou čerpania peňažných prostriedkov poskytnutých na kreditnú kartu. Kreditnou kartou sa pritom rozumie platobná karta s logom Master Card, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom. Úverový rámec bol dohodnutý v sume 1.200 eur, výška splátky 40 eur a úrok vo výške 22,80 % ročne, resp. 1,9 % mesačne. Z výpisu pôžičkovej Bankomatky vyplýva, že žalovaný revolvingový úver čerpal prostredníctvom kreditnej platobnej karty v časovom období od 21.12.2012 do 23.02.2013, pričom vyčerpal celkom 1.246,30 eur a vykonal úhrady v celkovej sumu 257,03 eur, naposledy dňa 24.06.2013 v sume 97,03 eur. Žalovaný nerozporoval existenciu svojho dlhu, avšak nevedel sa vyjadriť k jeho presnej výške.
10.4 Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, súd posúdil žalobu žalobcu ako dôvodnú iba v časti. Súd posudzoval uplatnené právo žalobcu na istinu úveru, úroky, úroky z omeškania a poplatky. Súd na základe preskúmania predmetnej zmluvy zistil, že táto neobsahuje jednotlivé náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (najmä údaj o konečnej splatnosti, o počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, údaj o RPMN).
10.5 Pokiaľ ide o chýbajúce údaje, ako konečná splatnosť spotrebiteľského úveru a počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov splátok, súd akceptuje skutočnosť, že v danom prípade išlo o poskytnutie revolvingového úveru, pre ktorý je typické, že úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále spláca poskytnutý úver, pretože veriteľ mu tento úver stále dopĺňa do výšky úverového rámca a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu a poplatky. Preto počet splátok úveru a jeho konečnú splatnosť dopredu nemožno určiť. Na základe uvedeného súd absenciu týchto údajov v zmluve o spotrebiteľskom úvere žalobcovi nevytýka.
10.6 To však neplatí aj o chýbajúcom údaji o RPMN. Súd má za to, že spotrebiteľovi musia byť už pri podpise zmluvy poskytnuté všetky informácie, ktoré sa vzťahujú na žiadaný a poskytovaný úver. Tento údaj je uvedený v zmluve len ako indikatívny výpočet RPMN, pričom súd uvedené považuje za nedostatočné a pre priemerného spotrebiteľa nezrozumiteľné. V zmluve mal byť podľa názoru súdu uvedený údaj o RPMN podľa údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy a nie tzv. „indikatívny výpočet RPMN“ v časti zmluvy označenej ako „vyhlásenie klienta“. Údaj v článku V. zmluvy (Vyhlásenie klienta) rozhodne nemožno považovať za údaj podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch, čo je zrejmé z jeho obsahu. Ide totiž len o indikatívny výpočet, ktorý vychádza z predpokladu, že k čerpaniu úveru dôjde 01.12.2012, k čomu však nepochybne nemohlo ani dôjsť, keďže zmluva bola uzavretá až neskôr (10.12.2012). Bod 3 článku V. zmluvy v danom prípade je potrebné považovať za splnenie informačnej povinnosti veriteľa zakotvenej v § 4 ods. 1 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmysle tohto ustanovenia totiž veriteľ je povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere informovať spotrebiteľa aj o RPMN znázornenej pomocou reprezentatívneho príkladu. Je pritom nepochybné, že údaj o RPMN je potrebné považovať za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti, či nevýhodnosti úveru. V tejto otázke všeobecné súdy SR zaujali relatívne jednotné stanovisko a tento záver je opakovane súdmi judikovaný, čo je zistiteľné aj z verejne dostupných informačných zdrojov (internet). Súd preto podľa § 11 ods. 1 písm.a/ zákona o spotrebiteľských úveroch považuje predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho patrí žalobcovi len nevrátená istina skutočne poskytnutého úveru v sume 989,27 eur (1.246,30 eur - 257,03 eur), bez úrokov a poplatkov. Ide o rozdiel medzi čerpanými peňažnými prostriedkami a vykonanými úhradami, ktorý vyplýva z výpisu z Bankomatky Quatro zažurnalizovaného v spise na č.l. 10 až 12.
10.7 Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd zaviazal žalovaného aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne s poukazom na § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., s prihliadnutím na dátum uzavretia zmluvy a počiatok doby omeškania. Žalobca si uplatňoval úrok z omeškania od 16.09.2016. Z listu na č.l. 24 je zrejmé, že veriteľ vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do 10 dní od doručenia výzvy zo dňa 02.11.2013, ktorá bola žalovanému doručená dňa 11.11.2013. Nezaplatením dlžnej sumy v tejto lehote sa dostal žalovaný do omeškania. Toto omeškanie doposiaľ trvá.
11.1 Podľa § 232 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
11.2 Súd určil lehotu na plnenie pre žalovaného dlhšiu, ako je zákonná v trvaní troch dní od právoplatnosti rozsudku. Prihliadol na osobné pomery žalovaného uvedené v odseku 6 tohto odôvodnenia. Výšku mesačnej splátky súd považuje za primeranú okolnostiam tohto sporu a pomerom sporových strán. Ak žalovaný dodrží podmienky splatnosti jednotlivých splátok, bude žalovaná suma splatená žalobcovi do približne 24 mesiacov, čo je ešte objektívne (aj v zmysle právnej praxe) akceptovateľné.
12.1 Podľa § 255 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
12.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pretože každá zo sporových strán mala vo veci úspech len čiastočný. Žalovaný bol pritom úspešnejší ako žalobca.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.