Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31P/110/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Vallom, v právnej veci navrhovateľa C. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R., U. B. XXX/XX, t.č. I. XX, H. H., zast. Advokátskou kanceláriou SZARSOI s. so sídlom Bakossova 14464/3C, Banská Bystrica a I. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. B. XXX/XX, R., v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom R., I., nar. XX. XX. XXX a J., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom u otca, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, takto

rozhodol:

Matka je povinná prispievať na výživu maloletého I. R., nar. XX. XX. XXXX výživným v sume 110,- Eur mesačne a na maloletú J. R., nar. 24. XX. XXXX výživným v sume 95,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd upravuje styk matky s maloletými deťmi R. I., nar. XX. XX. XXXX a J., nar. XX. XX. XXXX na každý tretí víkend v mesiaci - sobotu od 10.00hod do 14.00 hod a v nedeľu od 10.00 hod do 14.00 hod v priebehu celého kalendárneho roku a okrem uvedeného styku každý rok dňa 24. 12. od 10.00 hod do 14.00 hod, dňa 26.12. od 10.00 hod do 14.00 hod, dňa 31.12. od 10.00 hod do 14.00 hod a 01. 01. od 10.00 hod do 14.00 hod.

Matka je oprávnená maloleté deti v stanovené dni a hodiny od otca prevziať pred vchodom do obytného domu otca a je p o v i n n á otcovi v stanovené dni a hodiny maloleté deti odovzdať pred vchodom do obytného domu otca.

Otec je povinný maloleté deti na styk s matkou pripraviť a styk matke s maloletými deťmi umožniť.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

1. Otec maloletých detí sa návrhom doručeným súdu dňa 06. 05. 2016 domáhal rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že maloleté deti budú zverené jemu do osobnej starostlivosti, matke súd určí povinnosť prispievať na výživu výživným v sume XX,- Eur na maloletého I. a 30,- Eur mesačne na maloletú J., upraví styk matky s maloletými deťmi na každý párny týždeň v roku a to v sobotu od 15,00 hod. do 18,00 hod. vždy za prítomnosti otca a uloží povinnosť otcovi informovať matku o zdravotnom stave maloletých detí. V priebehu konania otec maloletých detí navrhol uložiť matke povinnosť prispievať výživným v sume 120,- Eur mesačne na maloletého I. a 100,- Eur mesačne na maloletú J.. Styk matky s maloletými deťmi žiadal neupraviť.

2. Matka maloletých detí najskôr nesúhlasila s rozvodom manželstva a žiadala maloleté deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti, určiť povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletého I. sumou 150,-

Eur mesačne a na maloletú J. sumou 30,- Eur mesačne. V priebehu konania s rozvodom manželstva súhlasila.

3. Opatrovník maloletých detí odporučil maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti otca, matku zaviazať primeraným výživným a styk matky s deťmi upraviť v súlade s vyjadrením znalca.

4. Rozsudkom č.k. 31P/110/2015-154 zo dňa 19. 06. 2017 súd manželstvo rodičov rozviedol, maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti otca, matku zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého I. sumou 110,-Eur mesačne a na maloletú J. sumou 100,- Eur mesačne a upravil styk matky s maloletými deťmi na každý posledný štvrtok a piatok v mesiaci od 15,00 hod. do 17,00 hod. na Referáte poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica. Otcovi súd uložil povinnosť zabezpečiť prítomnosť maloletých detí v stanovený deň a hodiny na referáte a styk matke s deťmi pripraviť a umožniť. O trovách konania súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

5. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie v časti úpravy styku opatrovník maloletých detí a v časti úpravy styku a výživného matka maloletých detí.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 15CoP/44/2017-201 zo dňa 06. 12. 2017 zrušil rozsudok okresného súdu vo výrokoch o výživnom, úprave styku a trovách konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v rozhodnutí konštatoval, že povinnosťou súdu bude zistiť stav trestného konania, jeho číslo, predmet konania, v akom štádiu sa konanie nachádza, čo je matke dávané za vinu, ďalej stanovisko matky, kedy a kde by sa chcela s maloletými deťmi stretávať, zistiť príjmy matky a taktiež náklady matky súvisiace s jej pobytom v Českej republike. Zároveň uviedol, že sa nestotožňuje so záverom súdu, že styk matky s maloletými deťmi by sa mal diať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, nakoľko rodičia musia dokázať spolu komunikovať, žiadna tretia osoba nemôže zasahovať do komunikácie medzi rodičmi, môže byť len nápomocná svojim poradenstvom, pretože pokiaľ by sa takáto osoba zúčastňovala priamo na stretávaní, nepriamo by zasahovala do práv rodičov ako aj dieťaťa, pričom vzájomná komunikácia rodičov by nesplnila svoj účel. Matke by nemalo nič brániť v tom, aby sa stretávala s deťmi bez prítomnosti otca. Pokiaľ deti majú z matky strach, je to signál, že tu existuje závažná skutočnosť, pre ktorú deti matku odmietajú alebo sa jej boja. Nie je totiž úplne bežné, aby dieťa rodiča odmietalo bez zjavnej príčiny. V takomto prípade bude vhodné stretávanie za prítomnosti rodiča, ktorému dieťa je zverené, teda otca, pričom obidvaja rodičia musia spolu komunikovať a vytvoriť svojim deťom prostredie, ktoré ich nebude traumatizovať, predovšetkým matka si musí byť tejto skutočnosti vedomá. Sama svojim vystupovaním, chovaním a pokojom musí zabezpečiť atmosféru, ktorá nebude deti traumatizovať, pretože inak môžu deti reagovať podráždene, odmietavo a takéto stretávanie im nemôže byť na prospech, pretože k situácii, ktorá ich psychicky zaťažuje a stresuje, sa budú správať odmietavo. Je aj na otcovi, aby deti skutočne na stretnutie pripravil po každej stránke. 7. Súd v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým je viazaný doplnil vo veci dokazovanie. 8. Na tunajšom súde prebiehali ohľadom maloletých detí trestné konania vedené pod sp. zn. 0Tp/188/2017, 0Tp/189/2017, 0Tp/195/2015 a 0Tp/52/2017, pričom v konaní 0Tp/195/2015 bol vydaný príkaz na skúmanie duševného stavu matky maloletých detí. V konaní 0Tp/188/2017 bol ustanovený matke maloletých detí obhajca a v konaní a 0Tp/52/2017 maloletým deťom opatrovník - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica. V konaní 0Tp/189/2017bol sudcom pre prípravné konanie vydaný príkaz na vyšetrenie duševného stavu matky maloletých detí, nakoľko uznesením vyšetrovateľky OR PZ v BB ČVS:ORP-974/2-VYS-BB-2016 bolo voči matke vznesené obvinenie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby v zmysle § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona. Za uvedený zločin bolo voči matke vznesené obvinenie. Na Okresnú prokuratúru Banská Bystrica bol zaslaný vyšetrovací spis spolu s návrhom na podanie obžaloby, ktorý bol prokurátorkou vrátený na došetrenie. 9. Ohľadom doplnenia príjmov matky maloletých detí, matka doručila súdu podanie, v ktorom doplnila výšku jej príjmov za obdobie 10/2017 a 11/2017. Z predložených výplatných pások vyplýva, že za uvedené obdobia bola čistá mesačná mzda matky vo výške 10 468 českých korún a 10 482 českých korún. Súd zároveň dotazoval zamestnávateľa matky, ktorý súdu oznámil, že matka maloletých detí nie je ich zamestnávateľom 10. Matka maloletých detí na výzvu súdu ohľadom oznámenia jej zamestnávateľa, priemerného čistého mesačného zárobku, vyčíslenia nákladov súvisiacich s jej pobytom v Českej republike a oznámenia,

ako by sa chcela s maloletými deťmi stretávať súdu oznámila, že výška jej príjmu je 450,- Eur až 480,- Eur mesačne. V Českej republike hradí 110,- Eur mesačne bývanie, 50,- Eur stravu a cestovanie. Na území Slovenskej republiky platí elektrinu 30,- Eur mesačne, vodu 10,- Eur mesačne, hypotéku platia jej rodičia. Otcovi maloletých detí platí výživné na deti, spolu 60,- Eur mesačne. S maloletými deťmi sa chce stretávať vždy, keď príde na územie Slovenskej republiky, bez prítomnosti otca maloletých detí alebo inej osoby. Podotkla, že otec jej neposkytuje informácie o deťoch, deti kontaktuje telefonicky, otec jej nedvíha. V následnej odpovedi doručenej súdu dňa 05. 04. 2018 oznámila, že s deťmi sa chce stretávať vždy, keď príde na dovolenku, pričom plánuje prísť každý druhý mesiac na jeden víkend a styk chce od piatku od 18,00 hod. do nedele 18,00 hod. Matka súdu neoznámila názov zamestnávateľa, jeho adresu, ani adresu jej pobytu v Českej republike. Uvedené odmietla uviesť aj pred opatrovníkom maloletých detí. 11. V správe zo sociálneho šetrenia zo dňa 03. 05. 2018 a v správe z poradensko-psychologického procesu zo dňa 26. 01. 2018, 14. 05. 2018 opatrovník maloletých detí navrhol o výživnom rozhodnúť primerane možnostiam a schopnostiam matky s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletých detí. O úprave styku matky s maloletými deťmi navrhol nerozhodovať, nakoľko matka je v zahraničí a doteraz sa s deťmi stretávala len sporadicky. Ďalej konštatoval, že stretnutia na pôde referátu nie sú v záujme maloletých detí. Matka maloletých detí nedodržiavala termíny stretnutí, sama uviedla, že od zamestnávateľa nedostane toľko dovolenky, aby mohla každý mesiac za maloletými deťmi chodiť. Keď boli maloleté deti s každým z rodičov zvlášť, boli spontánne, ale ak bola spolu celá rodina, správanie detí je napäté. Podotkol, že matka maloletých detí otca ani nepozdravila, odmietla s ním komunikovať, všetko sa dotazovala cez maloleté deti. Správanie detí k matke počas stretnutia bolo prirodzené, spontánne, deti komunikovali s matkou, odpovedali jej na všetko, čo sa ich pýtala. Počas stretnutia matka prejavovala emócie k maloletým deťom, mala potrebu, aby deti hladkala, stískala, na druhej strane pred deťmi vyjadrovala emócie, ako jej je ťažko, smutno, musí pracovať a nemôže byť s nimi, nezarobí veľa peniažkov (stretnutie v decembri 2017). V apríli 2018 sa na stretnutí otec snažil matke poskytnúť informácie o maloletých deťoch, matka ho nepočúvala, skákala mu do reči, ignorovala ho. na začiatku stretnutia, keď boli ako rodina všetci spolu, boli maloleté deti strnulé, napäté, nerozprávajú, vnímajú napätie medzi rodičmi, boja sa emocionálne zraniť rodičov. Deti majú vytvorený pozitívny vzťah k matke, neukazuje sa, že sú manipulované otcom proti matke. Matka deťom hovorila dospelácke záležitosti, zachádzala do minulosti, načo bola psychologičkou upozornená, aby do týchto tém pred deťmi nezachádzala. 12. Opatrovník k správe predložil aj úradný záznam z pohovoru s maloletými deťmi zo dňa 30. 04. 2018. Maloletý I. uviedol, že býva s ocinom, chce pri ňom ostať, nechce to zmeniť. S mamou sa stretáva, chcel by sa s ňou stretávať menej často. Mama tu nebola, keď mal narodeniny, nekúpila mu darček. Podotkol, že rodičia sa už tak nehašteria, ako keď sa s ňou stretávali predtým. Maloletá J. uviedla, že býva u ocina a chce tam ostať bývať, nechce to zmeniť. S mamou sa niekedy stretáva, chce sa s ňou stretávať menej krát, lebo sa mama potom s otcom dohaduje. 12. Pojednávanie dňa 23. 05. 2018 sa konalo v neprítomnosti matky, svoju neúčasť matka ospravedlnila. 13. Na pojednávaní otec zotrval na podanom návrhu ohľadom výživného. V časti úpravy styku navrhol styk matky s maloletými deťmi neupraviť. Konštatoval, že matka pracuje v zahraničí, stretávania sa nezúčastňuje, aj keď príde, málokedy dodrží čas, ktorý má stanovený. Komunikujú spolu na pôde úradu, matka však sním komunikáciu odmieta, neželá si, aby jej poskytoval informácie, vykrikuje neustále, že ju zavádza, klame. Maloleté deti pripravuje na stretnutia s matkou, vysvetľuje im. S matkou maloletých detí by sa vedel dohodnúť aj na stretávaní inokedy, ale samotné deti si neželajú stretávať sa s ňou tak dlho, od piatku do nedele. Podotkol, že matka si neplatí výživné v stanovenej výške, posiela mesačne 60,- Eur na obe deti spolu. 14. Opatrovník na pojednávaní dňa 23. 05. 2018 zotrval na neupravení styku matky s maloletými deťmi, nakoľko matka doteraz upravený styk súdom nedodržiava. Ak styk bude upravený, bude zaväzovať len maloleté deti, aby sa v určitom čase zdržiavali doma, ale v konečnom dôsledku matka nepríde. Nie je v záujme maloletých detí, aby boli v neustálom napätí a strese, či stretnutie s matkou bude alebo nebude. Maloleté deti sú vždy na stretnutie pripravené. Matku nijakým spôsobom nikto nedonúti prísť, matka odmieta spolupracovať, je s ňou veľmi ťažká komunikácia. Poradenský proces u rodičov maloletých detí by nemal zmysel, nakoľko matka je mimo územia Slovenskej republiky, a tak ako nechodila na stretnutia by pravdepodobne nechodila ani na stretnutia s psychológom. 15. Pojednávanie dňa 23. 05. 2018 bolo odročené za účelom zistenia pobytu matky v Českej republike, zistenia príjmu matky u posledného známeho zamestnávateľa a aktuálneho stavu trestného konania ohľadom podozrenia matky zo spáchania trestného činu týrania zverenej a blízkej osoby, nakoľko matka sa nezúčastnila pojednávania a súdu, ako aj opatrovníkovi odmietla uviesť adresu, kde sa v Českej

republike zdržuje, ako aj adresu jej zamestnávateľa, súd nemal preukázanú výšku jej priemerného mesačného príjmu. 16. Súd zistil, že trestné konania ohľadom obvinenia matky z týrania blízkej a zverenej osoby nie je doposiaľ ukončené, vyšetrovanie naďalej prebieha. Voči matke bolo vznesené obvinenie, spis zaslaný na okresnú prokuratúru spolu s návrhom na podanie obžaloby, ale bol vrátený na došetrenie. V konaní boli vypracované znalecké posudky znalcami z odboru psychiatria a psychológia, z obsahu ktorých vyplýva, že maloleté deti netrpia syndrómom týraných a zanedbávaných detí a neboli u nich zistené ani následky psychotraumatizácie v súvislosti s týraním. U maloletých nie sú splnené kritéria fyzického týrania, ani psychického týrania. Maloletí neboli poškodzovaní v uspokojovaní svojich základných životných potrieb. U maloletého I. však boli nájdené znaky, ktoré svedčia o tom, že matkou neboli dostatočne saturované emočné potreby, pocity istoty a bezpečia. U maloletého sa vyvinul ambivalentný vzťah k matke, ktorý je pre zdravý vývin škodlivý. Popisované zaobchádzanie matkou u maloletého viedlo k narušeniu vývoja osobnosti, sebavedomia, medziľudských vzťahov dieťaťa. Bolo zistené, že maloletý je so sebou nespokojný, uvedomuje si svoje vlastné nedostatky, prítomná je sebadegradácia, negatívny sebaobraz. Ide o dôsledok nahromadenia negatívnych životných skúseností, neúspechov, zlyhania, ktoré sa u neho asociujú najmä so správaním sa matky. U maloletého sa objavujú neúmerné reakcie na vlastné chyby, podceňovanie, utiahnutosť alebo aj agresivita v záťaži. Počas znaleckého dokazovania maloletý pri vyšetrení na otázky ohľadom matky väčšinou odmietal odpovedať, alebo uviedol, že nevie. Uviedol, že boli na úrade, tam sa s mamou stretli a rozprávali sa. Poznamenal, že mama im stále hovorí, že ich ľúbi, aj keď odchádza. On jej to nepovie, ale pusu jej dá. Na otázku, či ju ľúbi, povedal, že nechce hovoriť. Na otázku, či by ju chcel vidieť častejšie povedal, že možno v piatok by ju chcel možno. Na otázku, či mu chýba, dlho neodpovedá, potom hovorí, že nechce odpovedať. K maminke by sa vrátil, keby nehúkala, keby...keby...neviem už. Na otázku, čo sa mu na maminke nepáčilo, povedal po dlhšej dobe, že nevie. Na otázku, či by chcel, aby sa vrátila, povedal, že nechce to hovoriť. Uviedol, že minule sa na úrade aj hrali, mama doniesla hru, ktorá sa mu páčila, mama na stretnutí nehúkala, bola milá. Na otázku, či ho predtým, keď húkala, aj bila, povedal aj hej. Na otázku, či veľmi, sa pýtal, čo je to veľmi, potom povedal, že raz mal aj monokel, raz kľačal na stolčeku, už nevie za čo. Keď ho bila, tak ho bila aj po zadku, ocino ho nebije. Je pravda, že chcel, aby bývali spolu, len aby po sebe nekričali. Potvrdil, že s mamou obaľovali rezne, že jej pomáhali, keď za ňou prišli od F., robili s ňou aj muffiny, on robil s mixérom penu z vajíčok, z bielka, to sa mu vtedy páčilo, aj teraz by to rád robil. S maminou sa mu to robilo lepšie, s ňou to robili prvý krát. O maminu sa trošku bojí, nechce aby sa jej niečo stalo. Keď ju po dlhšej dobe vidí, nevie, či je rád. 17. U maloletej J. bolo zistené, že má tendenciu podceňovať sa a nemá odvahu stanoviť si ciele primerané jej schopnostiam z dôvodu, že jej sebahodnotenie je premenlivé. Vo výchove pravdepodobne chýbali pozitívne identifikačné vzory, preto jej chýba pozitívna a stabilná predstava o sebe. Pozitívne vzťahy medzi ľuďmi nevníma, pravdepodobne na základe vlastných skúseností, ako samozrejmé. Takéto vývinové deficity pramenia z neadekvátneho výchovného zaobchádzania zo strany matky ako aj vzájomných konfliktov rodičov. Počas vyšetrenia v rámci znaleckého dokazovania maloletá uviedla, že nevie, kde je maminka, ani jej nechýba. Na otázku, či ju už neľúbi, povedala, že ju tak málo ľúbi. Poznamenala, že keď sa stretnú, tak si skladajú lego, to sa jej páči. S maminou by bola, keby sa nehádala s ocinom, lebo keď sa hádali a bola smädná a hovorila mame, aby jej dala vodu, tak ona hovorila len počkaj, počkaj. S maminkou sa hrali s plyšovým psíkom (usmieva sa, vidno, že má príjemnú spomienku), hrali sa aj pexeso, karty, aj človeče, to sa jej páčilo. Podotkla, že maminka na ňu nebola zlá, len sa jej nepáčilo, že sa hádala s ockom, ju nebila. Na otázku, či bila I., uviedla neviem. Na otázku, či by sa chcela s maminkou stretávať aj bývať s ňou, keby nekričala, povedala, že áno. Poznamenala, že maminka jej hovorí, že ju ľúbi, ale jej to je už nepríjemné, keď jej dáva furt pusy, už ju to nebaví. Keby sa nepohádali, tak by to bolo normálne. Na otázku, či jej niekedy maminka nadávala, povedala, že nie. Ani I. nenadávala, iba ocovi. Okrem iného ďalej uviedla, že keď boli s maminkou samy, keď tam nebol ocko, tak bola dobrá, zdobili stromček. Pamätá si, ako robili muffiny s černicami, malinami, čučoriedkami, boli výborné. Najviac ľúbi ocinka, maminku málo. Bolo zistené, že maloletá je prevažne emocionálna, dokáže prežívať a prejavovať emócie, preto je okolím ľahšie ovplyvniteľná a autoritami ľahko vychovávateľná. Svoju budúcnosť, ktorú vníma menej pozitívne, spája s bratom, voči ktorému má výhrady a otcom, ktorého vníma viac pozitívne, ale nie tak pozitívne ako matku. Napriek aktuálnej životnej situácii svoju matku potrebuje vnímať pozitívne, je to u maloletej však len v rovine túžob a v rozpore s reálnymi negatívnymi zážitkami s ňou. Má však predstavu, že by s matkou mohla byť šťastná. 18. Z obsahu znaleckého posudku ohľadom matky maloletých detí vyplýva, že u matky nie je prítomné duševné ochorenie v pravom slova zmysle, ktorá by mala vplyv na jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. U matky ide o abnormne štrukturovanú osobnosť s pithiackými rysmi a rysmi emočnej

nestálosti, ktorá je považovaná za poruchu trvalú, liečbou neovplyvniteľnú a zmiešanú úzkostne depresívnu poruchu, t.č. v remisii.. Jej stav bol hodnotený ako stabilizovaný. Ďalej bolo zistené, že pohnútky matky nie sú patologické, vychádzajú z abnormne štrukturovanej, nezrelej, nezdržanlivej osobnosti s rysmi teatrality, ktorá nevie primeraným spôsobom zvládať záťaž a riešiť konflikty. 19. Z odpovede Obvodního soudu Praha 7 súd zistil, že ohľadom matky maloletých detí, nie sú vedené žiadne záznamy v centrálnej evidencii osôb v Českej republike. 20. Z oznámenia Okresnej prokuratúry Banská Bystrica vyplýva, že im nie je známa adresa matky v Českej republike, všetky písomnosti jej boli doručované na adresu v R.. 21. Rodičia matky maloletej sa na výzvu súdu ohľadom pobytu matky nevyjadrili. 22. Z odpovede Obvodního soudu pro Prahu 2 vyplýva, že Česká správa sociálneho zabezpečenia (ČSSZ) oznámila dňa XX. XX. XXXX, že matka maloletých detí nie je vedená ako samostatne zárobkovo činná osoba v Českej republike, do súčasnosti nepoberala z ČSSZ dôchodok ani nemocenské dávky a ČSSZ nie je známa ani aktuálna adresa matky. Zamestnávateľ matky maloletých detí bol v evidencii ČSSZ naposledy vedený od 25. 07. 2017 do 30. 04. 2018 W. Z. CZ, s.r.o., IČ: XXXXXXXX. 23. Z oznámenia posledného známeho zamestnávateľa matky (W. Z. CZ, s.r.o.) vyplýva, že matka uzavrela v ich organizácii hlavný pracovný pomer na dobu neurčitú dňa 25. 07. 2017, pričom bola vyslaná pracovať do organizácie X., K. v T.. Ku dňu 30. 04. 2018 bol tento pracovný pomer matkou maloletých detí ukončený dohodou, bez uvedenia dôvodu. Od augusta 2017 jej bola vyplatená čistá mzda 10 468, Kč mesačne, 10 482 Kč, 10 468 Kč, 10 490 Kč, v januári 2018 12 142 Kč, februári 11 008 Kč, marci 10 695 Kč, v apríli 11 757 Kč, pričom ďalej z dokladov vyplýva, že jej boli vyplatené aj cestovné náhrady v 08/2017 v sume 30 086 Kč, 09/2017 v sume 26 298 Kč, v 10/2017 v sume 16 243 Kč, v 11/2017 v sume 23 201 Kč, v decembri 2017 v sume 16 633 Kč, v januári 2018 v sume 28 344 Kč, vo februári v sume 21 454 Kč, v marci 21 353 Kč, v apríli 14 373 Kč. 24. Lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že matka bola zamestnaná v roku 2018 v čase od 11. 05. 2018 do 12. 05. 2018 v spoločnosti M. Z. , s.r.o. H. (teda 1 deň) s vymeriavacím základom 20,90 €. 25. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica bolo zistené, že matka nie je vedená ako nezamestnaná na úrade práce, nepoberá ani príspevok v nezamestnanosti, ani iné dávky v hmotnej núdzi. 26. Matka sama vo svojom poslednom vyjadrení doručenom súdu dňa 06. 08. 2018 uviedla, že pracuje v Českej republike. S maloletými deťmi sa chce stretávať každý druhý týždeň od piatku do nedele v hodinách navrhnutých znalkyňou, zároveň žiada upraviť aj vianočné sviatky každý párny rok od 23. 12. od 09,00 hod. do 30. 12. do 18,00 hod. a každý nepárny rok od 29. 12. od 09,00 hod. do 30. 12. do 18,00 hod. 27. Z poslednej správy z referátu zo dňa 03. 07. 2018 vyplýva, že styk matky s maloletými deťmi prebehol 10/2017, 12/2017, 04/2018, 06/2018. Neuskutočnil sa v 11/2017, 01/2018, 02/2018, 03/2018, 05/2018 a 07/2018. Na poslednom stretnutí v júni 2018 sa otec matke podať informácie o deťoch, matka ho nepočúvala, skákala mu do rečí, ignorovala ho, začala sa venovať deťom , bez ohľadu na to, že sa všetci spolu rozprávali. Pred deťmi začala riešiť minulosť rodiny. Na konci stretnutia matka vyjadrila radosť z toho, že je s deťmi, aj ako jej je smutno. Vyjadrovala pocity smútku, ale aj radosti. Pocity vyjadrovala plačom. Dobre jej padlo, keď sa mohli spolu s deťmi pohladiť, postískať. Pýtala sa detí na školu, čo robia, doniesla im sladkosti. Matka deťom vravela všeobecné informácie o tom, že by im chcela niečo povedať, ale nemôže, povie im to, keď budú veľkí, vraví, že má záznamy, kde je pravda, čo im dá potom prečítať. Psychologičkou bola usmernená, aby deťom nehovorila všeobecné informácie, že deti tomu nerozumejú. 28. Súd mal v konaní zistené, že matka naposledy pracovala ako operátor výroby, preto prostredníctvom internetových stránok ponúkajúcich vyhľadanie zamestnania zisťoval ponuky zamestnávateľov na obdobných pracovných pozíciách. Z nájdených ponúk súd zistil, že ponúkaný základný príjem na pozícii, ako matka pracovala je od 3,96 Eur až 5 Eur na hodinu. K základnému platu zamestnávatelia ponúkajú ďalšie bonusové príplatky, ako zaplatenie ubytovania, cestu do práce, príplatky za prácu nadčas, sviatky. 29. Na pojednávaní dňa 15. 08. 2018 sa matka maloletých detí nezúčastnila, svoju účasť ospravedlnila. Otec maloletých detí, aj opatrovník zotrvali na svojich vyjadreniach. Otec opätovne deklaroval, že si vie zariadiť čas tak, ak mu matka dá vopred vedieť, aby sa s ňou maloleté deti mohli stretnú. Podotkol, že z jeho strany problém v komunikácii s matkou nie je žiadny. Maloleté deti na stretnutie s matkou pripravuje, pri stretávaní by chcel byť prítomný, pretože deti majú strach byť s matkou samé. K maloletým deťom uviedol, že I. má 12 rokov, bude navštevovať 6. ročník základnej školy. Mesačné náklady na školu vychádzajú 100,- Eur na každé dieťa zvlášť, výdavky na domácnosť v priemere 400,- Eur mesačne. I. je vedený v psychiatrickej ambulancii, maloletá J. v psychologickej. Za lieky sa platí rôzne, v súčasnosti asi 20,- Eur mesačne alebo dvojmesačne. Maloletá J. bude mať 8 rokov, bude žiačkou 3. Ročníka základnej

školy. Maloletý navštevuje floorbalový krúžok, maloletá J. chodila na gymnastiku. On pracuje ako G. s priemerným príjmom 800,- Eur mesačne, poberá rodinné prídavky, uplatňuje si daňový bonus. 30. Opatrovník na pojednávaní uviedol, že matka opakovane odmietla uviesť adresu jej bydliska, zamestnávateľa, aj príjmové možnosti. 31. Podľa § 14 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine, Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkony rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváliť dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje práva maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzbe, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

32. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

33. Podľa § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

34. Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. V danej veci súd zistil, že maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, na tunajšom súde prebieha konanie rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, konanie je do rozvodu právoplatné. Na tunajšom súde prebiehalo aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, vedené pod sp. zn. 31P/290/2014, v ktorom súd neodkladným opatrením dočasne odovzdal maloleté deti do starostlivosti otca a matke bolo určené výživné. Styk matky s maloletými deťmi bol upravený neodkladným opatrením za prítomnosti otca. V tomto konaní už bolo vydané aj rozhodnutie vo veci samej (rozsudok č.k. 31P/290/2014-476 zo dňa 24. 05. 2017), ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca, matke bola uložená povinnosť prispievať na výživu detí výživným v sume 110,-Eur na maloletého I. a 100,- Eur na maloletú J., styk matky s deťmi bol upravený na každý posledný štvrtok a piatok v mesiaci od 15.00 hod do 17.00 hod na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14CoP/48/2017 zo dňa 05. 09. 2017, dňa 16. 10. 2017.

35. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že na návrh otca prebieha na tunajšom súde konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, v ktorom bol vydaný dňa 19. 06. 2017 rozsudok č.k. 31P/110/2015-154, ktorým súd manželstvo rodičov rozviedol, maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti otca, matku zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého I. sumou 110,-Eur mesačne a na maloletú J. sumou 100,- Eur mesačne a upravil styk matky s maloletými deťmi na každý posledný štvrtok a piatok v mesiaci od 15,00 hod. do 17,00 hod. na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica.

V časti rozvodu a zverenia maloletých detí je rozsudok právoplatný. Súd preto ďalej rozhodoval len o výživnom na maloleté deti a o úprave styku.

36. Súd mal preukázané, že maloleté deti v súčasnosti žijú s otcom, jeho priateľkou a jej dieťaťom v spoločnej domácnosti, otec zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti, v ktorej neboli zistené žiadne nedostatky. Maloleté deti sú v starostlivosti otca spokojné. Voči matke bolo vznesené obvinenie za zločin týrania blízkej a zverenej osoby, konanie nie je ukončené, spis bol vrátený na vyšetrovateľovi na doplnenie. V trestnom konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcami z odboru psychológia aj psychiatria, pričom zo záverov vyplýva, že maloleté deti netrpia syndrómom týraných a zanedbávaných detí. Matka v súčasnosti žije sama, súdu sa nepodarilo z dôvodu nespolupráce matky zistiť, kde sa matka reálne zdržuje, či na území Slovenskej republiky alebo Českej republiky. Matka má upravený styk s maloletými deťmi , a to na pôde Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, tento sa však nerealizoval pravidelne z dôvodu, že matka v tom čase pracovala v zahraničí a nedostavila sa na stretnutia, opakovane svoju neúčasť ani neospravedlnila. Maloleté deti na stretnutie s matkou mali príjemné spomienky v prípade, ak nebola prítomná celá rodina, nakoľko v prítomnosti otca matka reagovala podráždene, čo maloleté deti vnímali. Výživné matka nehradí riadne v sumách určených súdom, na obe deti na výživu zasiela spolu sumu 60 Eur.

37. V konaní mal súd ďalej preukázané, že matka maloletých detí nie je vedená v evidencii obyvateľov v Českej republike, kde nie je prihlásená k trvalému ani prechodnému pobytu. Všetci dopytovaní uvádzali ako adresu matky jej adresu na Hrochoti. Súd má ďalej preukázané, že matka nie je vedená ako samostatne zárobkovo činná osoba v Českej republike, do súčasnosti nepoberala v Českej republike dôchodok ani nemocenské dávky. Jej posledným zamestnávateľom v Českej republike bol v evidencii Českej správe sociálneho zabezpečenia vedený od 25. 07. 2017 do 30. 04. 2018 W. Z. CZ, s.r.o., IČ: XXXXXXXX, pričom počas trvania pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa na pozícii operátor výroby, matka dosahovala príjem od 10 468 Kč mesačne do 12 142 Kč mesačne a zároveň poberala cestovné náhrady vo výške od 14 373 Kč mesačne do 30 086 Kč mesačne. V apríli 2018 matka z jej iniciatívy ukončila pracovný pomer dohodou bez udania dôvodu. Následne bola zamestnaná v máji 2018, avšak jej pracovný pomer trval len jeden deň. V súčasnosti nie je vedená ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá príspevok v nezamestnanosti ani žiadne iné štátne dávky. Matka tvrdí, že je naďalej zamestnaná v Českej republike, avšak svoje tvrdenie súdu žiadnym spôsobom nepreukázala, neuviedla názov ani adresu jej zamestnávateľa, ani výšku príjmu. Matka nepreukázala súdu ani dôvod ukončenia pracovného pomeru z jej strany u posledného zamestnávateľa. 38. Pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce schopnosti, možnosti povinného rodiča, jeho majetkové pomery. Nie sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam. Povinnosťou každého z rodičov je vyživovať svoje deti a to hoci aj na vlastný úkor, keď výživa dieťaťa predchádza akékoľvek ďalšie výdavky rodiča. Pre stanovenie výšky výživného platí tzv. zásada potencionality a nie zásada fakticity zárobku. Preto pre určenie výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby riadne využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti riadne zo subjektívnych dôvodov nevyužíva. 39. Súd pri určení výživného s poukazom na znenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine vychádzal z princípu potencionality a prihliadol na schopnosti, možnosti matky, jej predpokladaný zárobok, ktorý by dosahovala v prípade, ak by bola zamestnaná. Súd vychádzal zo skutočnosti, že matka má ukončené stredoškolské vzdelanie v odbore textilný priemysel. Prax má ako robotníčka, chyžná, opatrovateľka, naposledy ako operátorka výroby. V prehľade voľných pracovných miest súd zistil, že na pracovnom trhu v Slovenskej republike i v Českej republike, kde matka doposiaľ pracovala, je dostatok pracovných miest v oblasti, v ktorej matka naposledy pracovala, pričom základný príjem by matka mohla dosahovať od 4 € do 5 € brutto na hodinu, čo predstavuje pri povolenom týždennom čase v trojzmennej (37,5 hod.) základný mesačný príjem cca 600 € až 750 € brutto alebo v dvojzmennej prevádzke (38,75 hod.) príjem od 620 € až 775 € mesačne, bez zarátania príplatkov a ďalších výhod, ktoré zamestnávatelia k pracovnému miestu ponúkajú. S prihliadnutím na mesačné náklady matky maloletých detí, ktoré uvádzala, zohľadňujúc jej celkové majetkové pomery (vlastníctvo rodinného domu v režime BSM, žiadne vlastníctvo osobného motorového vozidla alebo nehnuteľných vecí väčšieho rozsahu) súd dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach matky maloletých detí, vzhľadom na jej produktívny vek, prax, zdravotný stav prispievať bez ohrozenia vlastnej výživy a základných potrieb výživným na maloleté

deti vo výške 110,- Eur mesačne na maloletého I. a 95,- Eur mesačne na maloletú J.. Pri určení tejto výšky výživného súd zohľadnil odôvodené potreby maloletých detí, výdavky na zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť. 40. Ako už bolo uvedené, doterajší styk matky s maloletými deťmi sa nerealizoval v súlade so súdnym rozhodnutím z dôvodov na strane matky, ktorá sa opakovane na styk s maloletými deťmi nedostavila z dôvodu jej zamestnania v zahraničí. Otec i opatrovník navrhli styk matky s maloletými deťmi neupraviť, matka navrhla upraviť styk na každý druhý týždeň v mesiaci od piatku do nedele a upraviť styk aj počas vianočných sviatkov. Súd mal preukázané, že rodičia sa na rozsahu styku s maloletým nevedia dohodnúť, každý má vlastnú predstavu. Na základe vykonaného dokazovania sa súd sa nestotožnil s návrhom opatrovníka ako aj otca maloletých detí, aby styk matky s maloletými deťmi nebol upravený vzhľadom na narušený a konfliktný vzťah rodičov a skutočnosť, že matka odmieta s otcom komunikovať. Súd je toho názoru, že je potrebné za účelom stanovenia jasných pravidiel medzi rodičmi určiť styk matky s maloletými deťmi súdnym rozhodnutím. Súd poznamenáva, že styk rodiča s maloletými deťmi neupraviť je možné v zmysle § 26 ods. 2 Zákona o rodine len v prípade, ak sa na tom dohodnú a navrhnú to obaja rodičia, čo v danom prípade tak nie je. Zo správy opatrovníka vyplýva, že stretnutie matky s maloletými deťmi, kým bol prítomný aj otec maloletých detí bolo napäté, matka odmietala s otcom konštruktívne komunikovať, vyčítala mu veci z minulosti, a to aj pred maloletými deťmi. Pokiaľ matka strávila čas s maloletými deťmi, tak sa hrali, viedli rozhovor, avšak doba stretnutia v cudzom prostredí bola pre maloleté deti dlhá. Zo správy mal súd ďalej preukázané, že matka prejavovala počas stretnutia pozitívne emócie k maloletým deťom, maloletá J. jej ich opätovala, túlila sa, maloletý I. bol opatrnejší, z jeho vyjadrenia vyplýva, že matke neopätoval slovne pozitívne vyjadrenia, pusu pri privítaní jej dal. Obe deti vyjadrili, že pri stretnutí, keď sa hrali, bola matka milá. Z obsahu znaleckých posudkov a výpovedi detí v rámci znaleckého dokazovania vyplýva, že maloletý má ambivalentný vzťah k matke, na otázky ohľadom matky väčšinou odmietal odpovedať, alebo uviedol, že nevie. Pamätal si na príjemné pozitívne chvíle s matkou (pečenie koláčov), čo sa mu páčilo a znovu by to rád robil. Na druhej strane u maloletého sa prejavilo narušenie vývoja jeho osobnosti, z dôvodu nedostatočnej saturácie emočných potrieb, pocitov istoty a bezpečia a v dôsledku nahromadených životných negatívnych skúseností, ktoré sa u maloletého asociujú najmä so správaním matky. U maloletej J. vo výchove pravdepodobne chýbali pozitívne identifikačné vzory, sú u nej prítomné vývinové deficity, ktoré pramenia z neadekvátneho výchovného zachádzania zo strany matky ako aj vzájomných konfliktov rodičov. Maloletá si tiež pamätala na príjemné chvíle s matkou (zdobenie stromčeka, pečenie koláčov) a uviedla, že ak by nekričala, chcela by sa s ňou stretávať aj bývať. Vyšetrovanie ohľadom trestného stíhania matky naďalej nie je skončené, vec bola prokurátorkou vrátená na došetrenie, avšak so záverov znaleckého posudku vyplýva, že maloleté deti netrpia syndrómom fyzického a zanedbávaného dieťaťa. Zo znaleckého posudku týkajúceho sa matky vyplýva, že u matky je prítomná zmiešaná úzkostne depresívnu porucha v remisii a porucha osobnosti s pithiackými rysmi a rysmi emočnej nestálosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že je potrebné naďalej postupne obnovovať vzťah maloletých detí s matkou. Maloleté deti majú vybudovaný k matke vzťah, avšak stále na matku spomínajú ako na zdroj hádok a konfliktov matky s otcom maloletých detí, pričom na posledných stretnutiach, keď matka nevyvolávala konflikty a hádky, obaja zhodnotili matku ako milú a stretnutie sa im páčilo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd upravil styk matky s maloletými deťmi na každý tretí víkend v mesiaci v roku v sobotu od 10,00 hod. do 14,00 hod. a v nedeľu od 10,00 hod. do 14,00 hod. Styk matky s maloletými deťmi upravil bez prítomnosti otca, vzhľadom na vzájomný narušený vzťah rodičov, kedy v prítomnosti detí prichádzalo medzi rodičmi k nezhodám. Súd je toho názoru, že doposiaľ styk matky s deťmi, keď nebol prítomný otec prebiehal v pokojnej atmosfére. Súd preto rozšíril dennú dobu rozsahu styku matky s deťmi z dvoch hodín na štyri hodiny a zmenil prostredie stretávania na domáce prostredie, aby mohlo prísť k ďalšiemu postupnému obnoveniu a zblíženiu maloletých detí s matkou. Pri takto určenom rozsahu styku matka môže venovať maloletým deťom čas nielen pri hre, ale môžu spolu tráviť čas pri príprave jedla, pri stolovaní, podniknúť spolu krátky výlet. Súd neakceptoval návrh matky, aby styk bol určený každý druhý týždeň od piatku do nedele aj s prespatím maloletých detí, vzhľadom na súčasný postoj maloletých detí k matke a potrebu bezpečného postupného upravenia vzťahu maloletých detí k matke a tým pádom aj k postupnému rozširovania styku matky s maloletými deťmi. Do budúcna v prípade, ak sa vzťah matky s maloletými deťmi upevní, styk bude prebiehať v pokojnej a bezpečnej atmosfére, matka môže požiadať o zmenu úpravy styku s maloletými deťmi. Súd vzhľadom na odmietanie komunikácie matky s otcom upravil aj styk matky s maloletými deťmi okrem bežného styku počas celého kalendárneho roku aj v dňoch 24. 12., 26. 12. 31. 12. a 01. 01. každý rok. Súd je toho názoru, že je v záujme maloletých detí, aby maloleté deti strávili nad rámec bežného styku čas každý rok s matkou aj na vianočné sviatky, Silvestra a nový rok, počas ktorých môže prísť k

upevneniu ich vzájomného vzťahu. Miesto prevzatia a odovzdania súd určil pred obytným domom otca, v mieste bydliska maloletých detí. Otcovi súd uložil povinnosť maloleté deti na styk s matkou pripraviť a styk umožniť. Záverom súd poznamenáva, že stretávať sa s maloletými deťmi je právom rodiča, nie jeho povinnosťou. Pokiaľ teda matka má, ako tvrdí záujem stretávať sa naďalej s maloletými deťmi, je v jej záujme, aby si upravila pracovný čas a všetky svoje povinnosti tak, aby k stretnutiu s maloletými deťmi prišlo a aby svojim vlastným postojom a konaním maloleté deti nesklamala. 41. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie na tunajší súd v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostí (§ 127 uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplneho zistenia skutočného stavu veci (§ 62 .

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým, alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).