Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-384-2017.pdf
PDF · 91.16 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/384/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek senátu Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: Štátny fond rozvoja bývania, so sídlom Bratislava, Lamačská cesta 8, IČO: 31 749 542, zastúpeného: JUDr. Jozef Bolješik, advokát so sídlom Piešťany, Radlinského 50, proti žalovaným: 1/ D. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, 2/ U. M., nar. XX.XX.R., bytom T. XXX, 4/ F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., T. XXX/X, o zaplatenie 18 142,17 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 12C/17/2013 -127 zo dňa 13. februára 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e .
II. Konanie voči žalovanému 3/ z a s t a v u j e .
III. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie v záhlaví identifikovaným rozsudkom zamietal žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1/,2/ spoločne a nerozdielne a žalovaných 3/ (F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., O. X),X/ zaplatiť mu 18 142,17 eur, nesplatené zmluvné úroky 5.881,36 eur, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 18.142,17 eur od 16.3.2012 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 10% z celej dlžnej sumy, teda vo výške 2.402,35 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Žalovaným 1/ až 4/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení svojho rozsudku konštatoval skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z výsledkov dokazovania.
3. Žalobca so žalovanými 1/,2/ uzatvoril dňa 22.03.2002 zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru č. 309/3709/2001, na základe ktorej im bola poskytnutá podpora vo forme úveru vo výške 600.000,- Sk (19.916,35 eur). Žalovaný 3/, 4/ vystupovali ako ručitelia. Listom zo dňa 25.01.2008 žalobca jednostranne odstúpil od predmetnej úverovej zmluvy a to z dôvodu porušovania povinností zo strany žalovaných 1/, 2/. Zároveň žalovaných 1/ až 4/ vyzval k úhrade dlžnej sumy do 30 dní od doručenia listu. Podľa pripojených poštových doručeniek tieto odstúpenia od zmluvy prevzala žalovaná 1/ dňa 06.02.2008, žalovaný 2/ dňa 06.02.2008, žalovaný 3/ dňa 01.02.2008 a žalovaný 4/ dňa 31.01.2008. Predmetná zmluva bola uzavretá podľa ustanovení zák. č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania. Súd posúdil predmetnú zmluvu ako typovú zmluvu podľa § 23a ods. 1, 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ako spotrebiteľskú v širšom slova zmysle a podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (bez prechodných ustanovení) aplikoval na zmluvný vzťah strán sporu Občiansky zákonník. V predmetnej veci ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, nakoľko žalobca je samostatnou právnickou osobou v zmysle § 1 ods. 2 zák. č. 124/1996 Z.z. , pričom v § 1 ods.1 má vymedzený predmet svojej činnosti, teda podporu výstavby bytov, pričom podľa § 3 sú zrejmé zdroje žalobcu, ktorými sú okrem
iného aj splátky úrokov poskytnutých z fondov, sankcie za porušenie zmluvných podmienok, ako aj úroky z prostriedkov fondu uložených v banke. Z uvedeného vyplýva, že ide o právnickú osobu, ktorá má charakter subjektu hospodáriaceho so ziskom, z čoho vyplýva, že ide vlastne o činnosť obchodnú a preto žalobcu možno subsumovať pod ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaní 1/ až 4/ sú nepochybne spotrebiteľmi, ktorí nevystupovali v rámci svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd v danej veci aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka podľa § 879j Občianskeho zákonníka na odstúpenie od zmluvy, ku ktorému došlo dňa 25.1.2008 a odstúpenie od zmluvy z dôvodu, že sú priaznivejšie pre spotrebiteľa- žalovaných 1/ až 4/. Žalobca, ktorý naformuloval predmetnú štandardnú typovú zmluvu, sa dobrovoľne rozhodol využiť inštitút odstúpenia od zmluvy listami zo dňa 25.01.2008, ktorý ju zruší celú s účinkami ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy. Úverová zmluva sa tak zrušila od začiatku a nastupuje režim vyporiadania vzťahov medzi stranami sporu podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi tak vznikne nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z predmetného záväzkového vzťahu so žalovanými 1/, 2/ ako dlžníkmi. Súd podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. v danom prípade pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu, z úradnej povinnosti, prihliada na nemožnosť uplatnenia práva , vrátane premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o žalobe. V danom prípade žalobca odstúpil od predmetnej zmluvy listami zo dňa 25.01.2008 a tieto boli doručené podľa pripojených poštových doručeniek žalovanej 1/ dňa 06.02.2008, žalovanému 2/ dňa 06.02.2008, žalovanému 3/ dňa 01.02.2008 a žalovanému 4/ dňa 31.01.2008. V listoch boli žalovaní zároveň vyzvaní, aby v liste uvedenú dlžnú sumu vo výške spolu 1.140.947,- Sk (37.872,50 eur) uhradili najneskôr do 30 dní od doručenia tohto odstúpenia. V deň odstúpenia od zmluvy t.j. dňa 25.01.2008 sa žalobca najneskôr dozvedel o skutkových okolnostiach , preto od tohto dňa mu začala plynúť 2-ročná subjektívna premlčacia lehota podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uplynula dňa 25.01.2010. Žalobca podal predmetnú žalobu na súd dňa 26.07.2012, teda po uplynutí premlčacej lehoty, čím došlo k oslabeniu práva žalobcu o jeho vymáhateľnosť na súde. Z tohto dôvodu bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1 ods. 1,2, § 3, § 4 ods. 1 zákona č. 124/1996 Z.z. , § 23a ods. 1,2 z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 879j, § 52 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1,2, § 48 ods. 1,2, § 107 ods. 1, § 451 ods. 1,2, § 457 Občianskeho zákonníka, § 5b z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. O trovách konania rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP.
5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie alebo ho zmeniť a uplatnený nárok mu priznať v celosti. Deklaroval uplatnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Uviedol, že žalovaný 2/ odstúpenie od zmluvy zo dňa 25.01.2008 nikdy osobne neprevzal, čo preukazuje doručenka. Vzhľadom k tom, že všetci štyria žalovaní si včas a riadne odstúpenia od zmluvy zo dňa 25.01.2008 neprevzali, pristúpil k zaslaniu nových odstúpení od zmluvy, listami zo dňa 17.07. 2009, ktoré si žalovaný 1/,2/ v odbernej lehote neprevzali, žalovaný 3/ prevzal dňa 30.07. 2009 a žalovaný 4/ dňa 25. 8. 2009. Namietal posúdenie vzťahu medzi stranami podľa ustanovení spotrebiteľského práva. Zmluva uzavretá medzi ním a žalovanými nie je zmluvou spotrebiteľskou, vzťah medzi nimi nie vzťahom spotrebiteľským, a to s poukazom na § 1 ods. 2 písm. a/, písm. b/, § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 2 ods. 1, § 1 ods. 2,3 zákona o štátnom fonde rozvoja bývania. Žalobca je účelovým fondom, ktorý bol zriadený na plnenie osobitných úloh štátu. Účelom jeho činnosti nie je dosahovanie zisku, a teda jeho činnosť nemožno považovať za podnikanie. Žalobca ako právnická osoba zriadená zákonom nespĺňa pojmové znaky dodávateľa, teda zmluva o poskytnutí podpory nie je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že vzťah medzi stranami sa riadi Obchodným zákonníkom, treba použiť štvorročnú premlčaciu dobu. V tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/ 120/2010 zo dňa 29.03.2012.
6. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.
7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov. Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v § 470 ods. 1 CSP , ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného predpisu - zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle uvedenej úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie.
8. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že sú dané dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. a/, b/ CSP.
9. Odvolateľ v odvolaní deklaroval uplatnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.
10. Podľa § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1/,2/ spoločne a nerozdielne a žalovaných 3/,4/ zaplatiť mu 18 142,17 eur, nesplatené zmluvné úroky 5.881,36 eur, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 18.142,17 eur od 16.3.2012 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 10% z celej dlžnej sumy, teda vo výške 2.402,35 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Svoj nárok odvodzoval zo zmluvy o poskytnutí podpory, ktorú uzavrel dňa 22.02.2002 so žalovanými 1/,2/ (manželia) ako dlžníkmi a so žalovanými 1/,2/ ako ručiteľmi. Podľa tejto zmluvy ručia ručitelia za dlh spoločne a nerozdielne žalobcovi (čl. VII bod 7.2. zmluvy).
12. Súd prvej inštancie dňa 07.02.2013 vydal platobný rozkaz č.k. 12C/17/2013-34, ktorým zaviazal žalovaných 1/,2/ spoločne a nerozdielne a žalovaných 3/,4/ zaplatiť žalobcovi 18 142,17 eur, zmluvné úroky ku dňu 15.03.2012 vo výške 5.881,36 eur, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 18.142,17 eur od 16.03.2012 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 2.402,35 eur a nahradiť trovy právneho zastúpenia 823,86 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných, všetko v lehote 15 dní alebo v tej istej lehote podať odpor na súde. Zároveň uložil žalovaným 1/,2/ spoločne a nerozdielne a žalovaným 3/,4/ zaplatiť súdny poplatok za návrh 1 232,50 eur do 15 dní. Platobný rozkaz bol doručený všetkým účastníkom do vlastných rúk. Dňa 20.02.2013 (teda v rámci 15-dňovej lehoty na podanie odporu) podal odpor žalovaný 3/ Peter Koníček, ktorý namietal dôvodnosť uplatneného nároku a jeho premlčanie.
13. Súd prvej inštancie následne bez ďalšieho vo veci konal a rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že žalobu zamietol, proti ktorému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca.
14. Platobný rozkaz vo veci bol súdom prvej inštancie vydaný za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (do 31.06.2016).
15. Podľa § 172 ods. 1 OSP súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije.
16. Podľa § 174 ods. 1 OSP platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku.
17. Podľa § 174 ods. 2 veta prvá a druhá OSP ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba ( § 91 ods. 1).
18. Podľa § 91 ods. 1,2 OSP ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám za seba. Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.
19. Podľa § 76 CSP účinného od 01.07.2016 samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.
20. Podľa § 77 ods. 1 CSP nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
21. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak bol vo veci platobný rozkaz vydaný voči viacerým žalovaným, odpor je oprávnený podať každý z nich. Účinky, ktoré sú s podaním odporu spojené, diferencuje zákonodarca podľa toho, v akom postavení žalovaní vystupujú. Ak pri plurarite žalovaných ako nerozlučných spoločníkov podal odpor čo i len jeden z nich, za účinnosti OSP došlo k automatickému zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu, a to vo vzťahu ku všetkým žalovaným. Naproti tomu v prípade samostatných spoločníkov platilo a platí (i za účinnosti CSP), že platobný rozkaz sa podaním odporu zruší iba voči tým žalovaným, ktorý odpor podali a voči ostatným žalovaným, ktorý odpor nepodali, zostáva platobný rozkaz zachovaný. Nerozlučné spoločenstvo v konaní je pritom také procesné spoločenstvo, kde úkony jedného subjektu spoločenstva v zásade zaväzujú každý ďalší subjekt, ktorý je členom procesného spoločenstva. Vzniká z povahy veci vždy tam, kde sa rozhodnutie vo veci musí vzťahovať na všetky subjekty tvoriace procesné spoločenstvo na jednej strane. Nerozlučné spoločenstvo ako procesnoprávny pojem však nemožno bez ďalšieho stotožňovať so solidaritou záväzkov. Pri solidárnych záväzkoch pôjde spravidla o samostatné procesné spoločenstvo. O nerozlučné procesné spoločenstvo pôjde vždy v prípadoch takzvaných nedieľnych záväzkov.
22. V prejednávanej veci bol vydaný platobný rozkaz jednak proti dlžníkom - žalovaným 1/,2/ (ktorí sú ako manželia vo vzťahu k žalobcovi zaviazaní spoločne a nerozdielne, § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a jednak proti ručiteľom - žalovaným 3/,4/ (ktorí sú na základe zmluvy vo vzťahu k žalobcovi taktiež zaviazaní spoločne a nerozdielne). Medzi žalovanými 1/,2/ (dlžníkmi) na strane jednej a žalovanými 3/,4/ (ručiteľmi) na strane druhej však o solidárny záväzok nejde, a teda títo nezodpovedajú žalobcovi spoločne a nerozdielne (R 2/1968). Zo skutkového stavu, tak ako ho zistil súd prvej inštancie (a ktorý ani nebol sporný), nemožno vyvodiť, že by medzi účastníkmi konania na strane žalovaných v zmysle vyššie popísaných právnych záverov šlo o nerozlučné procesné spoločenstvo podľa § 91 ods. 1 OSP, resp. § 77 ods. 1 CSP, z čoho vyplýva, že úkony jedného zo žalovaných automaticky nezaväzujú ostatných žalovaných. Keďže odpor proti platobnému rozkazu vydanému vo veci podal len a výlučne žalovaný 3/, nemožno tento jeho úkon automaticky vztiahnuť i na ostatných žalovaných, keďže nejde o prípad podľa druhej vety § 174 ods. 2 OSP, tak ako to nesprávne urobil súd prvej inštancie. Potom je namieste záver, že platobný rozkaz č.k. 12C/17/2013-34 zo dňa 07.02.2013 nadobudol právoplatnosť voči žalovaným 1/,2/ a 4/ márnym uplynutím lehoty na podanie odporu (pretože menovaní proti nemu odpor nepodali). Pokiaľ súd prvej inštancie následne konal so všetkými žalovanými a vo veci vydal rozsudok, týkajúci sa aj žalovaných 1/,2/,4/ (nielen žalovaného 3/), jeho postup nebol procesne správny, keďže vo vzťahu k žalovaným 1/,2/ a 4/ už existovalo právoplatné rozhodnutie v merite veci (platobný rozkaz). Založil tým dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku vo vzťahu k žalovaným 1/,2/ a 4/, keďže na jeho vydanie neboli splnené procesné podmienky (§ 389 ods. 1 písm. a/ CSP).
23. Ďalej súd prvej inštancie procesne pochybil v tom, že konal a následne vyhlásil rozsudok dňa 13.02.2017, hoci žalovaný 3/ zomrel dňa 14.09.2016 (bez ohľadu na to, že o uvedenom súd prvej inštancie ku dňu vyhlásenia rozsudku nemal vedomosť).
24. Podľa § 161 ods. 1,2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
25. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
26. Podľa § 63 ods. 1,2 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany,
prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
27. V prejednávanej veci žalovaný 3/ (ktorý podal odpor proti platobnému rozkazu, v dôsledku čoho došlo k jeho zrušeniu vo vzťahu k žalovanému 3/ podľa vtedy účinného § 174 ods. 2 OSP) zomrel dňa 14.09.2016. Dedičské konanie po žalovanom 3/ bolo zastavené pre nemajetnosť uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 12D/941/2016, Dnot 132/2016 zo dňa 04.04.2017, čo znamená, že do práv a povinností žalovaného 3/ nevstúpil žiaden dedič. Na základe uvedeného odvolací súd konštatoval, že rozsudok súdu prvej inštancie smeruje i proti žalovanému 3/, ktorý však v čase jeho vyhlásenia nemal spôsobilosť na práva a povinnosti a teda ani procesnú subjektivitu, a preto je potrebné ho zrušiť i vo vzťahu k žalovanému 3/ podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP. Zároveň konanie voči žalovanému 3/, do ktorého práv a povinností preukázateľne nevstúpil žiaden dedič, zastavil podľa § 63 ods. 1 CSP.
28. Vzhľadom na vzniknutú procesnú situáciu (vo vzťahu k žalovaným 1/,2/ a 4/ existuje už v merite veci vydaný a právoplatný platobný rozkaz a voči žalovanému 3/ bolo konanie zastavené), nebolo potrebné vrátiť vec na konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie.
29. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol síce v odvolacom konaní úspešný, avšak žalovaní 1/,2/ a 4/ už neboli účastníkmi tohto konania (vec bola vo vzťahu k nim právoplatne skončená platobným rozkazom č.k. 12C/17/2013-34 zo dňa 07.02.2013) a žalovaný 3/ stratil právnu subjektivitu bez právneho nástupcu, a teda žalobcovi nárok na náhradu trov konania z povahy veci priznaný byť nemohol.
30. Toto uznesenie prijal Krajský súd Trenčín pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).