Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 21 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (60)Rozsudok_6Co-44-2018.pdf
PDF · 111.72 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/44/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek senátu Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti žalovaným: 1/ C. E., nar. XX.XX.XXXX, 2/ C. E., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom J. nad J., 9. C. XXX/ XX, o zaplatenie 11 704,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 5Csp/124/2016 -120 zo dňa 20. novembra 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovaným 1/,2/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie v záhlaví identifikovaným rozsudkom zamietol žalobu a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaným 1/,2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
2. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že po zmene žaloby pripustenej uznesením č.k. 5Csp/124/2016- 91 zo dňa 06.11.2017, sa žalobca žalobou voči žalovaným 1/,2/ domáhal zaplatenia istiny 11 704,70 eur, úrokov vyčíslených ku dňu 09.11.2016 vo výške 8 198,33 eur, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny, t. j. zo sumy 11 704,70 eur vo výške 13,90 % ročne odo dňa 10.11.2016 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 11 704,70 eur odo dňa 10.11.2016 do zaplatenia, poplatkov vo výške 189,18 eur a náhrady trov konania.
3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 28.11.2011 právny predchodca žalobcu a žalovaní 1/ a 2/ ako spoludlžníci uzatvorili zmluvu označenú ako "Zmluva o úvere lepšia splátka" pod č. 8258699688, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovaným 1/ a 2/ úver vo výške 13 000,00 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať v 120-tich mesačných splátkach vo výške 215,90 eur počnúc dňom 25.12.2011 pri úrokovej sadzbe vo výške 13,90 % ročne (ďalej len "predmetná zmluva"). Dátum konečnej splatnosti bol v predmetnej zmluve stanovený na deň 25.11.2021. Splatnosť splátok bola stanovená k 25. dňu v mesiaci. RPMN banky činila 15,66 %, priemerná hodnota RPMN činila 11,66 %, celková výška nákladov na úver bola v predmetnej zmluve určená v sume 11 553,61 eur. Podľa článku 9 bod 9.2 obchodných podmienok pre úver - lepšia splátka ak dlžník neuhradil riadne a včas čo i len časť dohodnutej splátky pohľadávky a/alebo porušil ktorékoľvek z ustanovení predmetnej zmluvy, obchodných podmienok alebo všeobecných obchodných podmienok banka je oprávnená požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva, čím sa celý úver vrátane príslušenstva stane predčasne splatným. Medzi stranami spotrebiteľského sporu nebolo
sporné a vyplýva aj z listiny označenej ako "Aktuálny stav úveru ku dňu 31.08.2015" čerpanie úveru žalovanými 1/ a 2/ v sume 13000,00 eur dňa 28.11.2011. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 27.12.2013 adresovanou žalovanému 1/ právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému 1/, že nakoľko tento podstatným spôsobom porušil ustanovenia predmetnej zmluvy a obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť predmetnej zmluvy, stala sa úverová pohľadávka k 27.12.2013 predčasne splatnou v celom rozsahu. Výzvou na úhradu dlžnej sumy" zo dňa 27.12.2013 adresovanou žalovanému 2/ právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému 2/, že nakoľko tento podstatným spôsobom porušil ustanovenia predmetnej zmluvy a obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť predmetnej zmluvy, stala sa úverová pohľadávka k 27.12.2013 predčasne splatnou v celom rozsahu. Medzi stranami spotrebiteľského sporu nebolo sporné, že žalovaní 1/ a 2/ vykonali úhrady na predmetný úver v sume 3 262,70 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. I/2017 zo dňa 09.02.2017 právny predchodca žalobcu (Poštová banka, a.s.) postúpila pohľadávku z predmetnej zmluvy voči žalovaným 1/ a 2/ na žalobcu.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1,2,3, 5 a 9, §54 ods. 1,2, § 122, §524 ods. 1,2, § 565, § 101, §103 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a/, b/, d/, g/, h/ a i/, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. j/ a k/, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Uviedol, že zmluva, uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými 1/ a 2 je zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka, ale zároveň ide aj o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaní 1/ a 2/ vystupovali v predmetnom vzťahu ako fyzické osoby - nepodnikatelia, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Právny predchodca žalobcu je bankou, pričom vystupoval nepochybne v zmluvnom vzťahu so žalovanými ako podnikateľ poskytujúci klientom spotrebiteľské úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ. Zmluva bola veriteľom pripravená vopred na formulári vrátane znenia pripojených všeobecných obchodných podmienok bez možnosti zasiahnuť do ich znenia žalovanými ako spotrebiteľmi. V predmetnej zmluve pritom absentuje údaj o výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), keď každá zo zložiek splátky (istina, úroky, poplatky) má byť vyčíslená samostatne, teda zo zmluvy musí byť zjavné, akú časť tej-ktorej splátky pripíše veriteľ na úhradu istiny, akú časť na úroky a akú časť na poplatky. Z obsahu žaloby a pripojených listín nevyplýva, že by bol splátkový kalendár (plán amortizácie, prípadne iná forma uvedenia spôsobu započítavania budúcich splátok) súčasťou samotnej zmluvy, resp. že by takáto listina bola pri podpise zmluvy predložená žalovaným a žalovanými aj podpísaná. Žalobca v tomto smere predložil súdu len aktuálny výpis úveru žalovaných ku dňu 31.08.2015. Údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemožno nahradiť odkazom na ustanovenie § 9 ods. 3 tohto zákona, teda právom dlžníka vyžiadať si bezplatne výpis z úverového účtu vo forme amortizačnej tabuľky. Na rozdiel od výpisu z úverového účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorý by mal odrážať aktuálny stav splatenia jednotlivých položiek (teda istiny, úrokov a poplatkov), údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uvedené priamo v zmluve majú informovať dlžníka ešte pred podpisom zmluvy o budúcich platbách a spôsobe ich započítavania. Okrem uvedeného súd zistil, že pri počte splátok 120 a výške splátky 215,90 eur tak, ako to bolo stanovené v predmetnej zmluve, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi (žalobcovi) zaplatiť, predstavuje sumu 25.908,00 eur, a teda nie sumu 24.553,61 eur (výška úveru 13.000,00 eur + celková výška nákladov na úver 11.553,61 eur), ako to uviedol veriteľ v predmetnej zmluve. Podľa názoru súdu ide o nesprávne stanovenie celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom a tým aj nesprávne určenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť tak, ako to definuje § 2 písm. g/, h/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čím je priemernému spotrebiteľovi poskytnutý klamlivý údaj o celkovej sume "preplatenia" úveru. V predmetnej zmluve tak nebola správne uvedená ani náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedené je významné podľa názoru súdu i pre správne stanovenie RPMN. Je nepochybné, že ak sú celkové náklady na úver stanovené v predmetnej zmluve v nižšej sume ako sú v skutočnosti, je následne aj RPMN stanovená v nižšej percentuálnej výške. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí, resp. ich nesprávne určenie v predmetnej zmluve, súd považoval úver poskytnutý žalobcom ako veriteľom žalovaným za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch).
5. Žalovaní 1/ a 2/ prostredníctvom zástupcu na pojednávaní vzniesli voči uplatnenému nároku žalobcu námietku premlčania. Súd bol pritom v zmysle ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie aj z úradnej povinnosti (ex offo). Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, je dlžník povinný uhradiť každú dohodnutú splátku k určitému termínu. Splatnosť jednotlivých splátok neovplyvňuje splatnosť celého dlhu. Premlčanie sa v zmysle § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka viaže na jednotlivé splátky a nie na celý dlh. V prípade, ak niektorá splátka nie je včas zaplatená, môže byť dohodnutá, prípadne stanovená rozhodnutím, tzv. strata výhody splátok. V prípade, že sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Predčasnú splatnosť peňažného záväzku môže veriteľ za podmienok stanovených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyvolať jednostranným právnym úkonom. V posudzovanej veci došlo k uplatneniu tohto práva právny predchodcom žalobcu voči žalovaným 1/ a 2/ listinou označenou ako "Výzva na úhradu dlžnej sumy" s následkom predčasnej splatnosti celej pohľadávky z predmetnej zmluvy ku dňu 27.12.2013. Vyhlásenie predčasnej splatnosti dlhu žalovaní 1/ a 2/ žiadnym spôsobom nenamietali, skutkové tvrdenia strán boli ohľadom tejto skutkovej skutočnosti zhodné a súd ich považoval za nesporné (§ 151 CSP).
6. Charakter spotrebiteľskej zmluvy má aj zmluva o úvere uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, preto i na takúto zmluvu dopadá právna úprava spotrebiteľských zmlúv, i keď ide v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, ide o tzv. absolútny obchodný vzťah s kogentnou úpravou obsiahnutou v Obchodnom zákonníku. Pokiaľ však zmluva o úvere je zároveň aj spotrebiteľskou zmluvou tak, ako je to v danej veci, na posúdenie premlčania je potrebné podľa názoru súdu použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože je to v prospech spotrebiteľa, premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka je kratšia ako podľa Obchodného zákonníka. K otázke aplikácie Občianskeho zákonníka na úverový vzťah zaujal stanovisko aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci sp. zn. I. ÚS 402/2013 z 19.06.2013 uviedol, že z rozsudku okresného a odvolacieho súdu vyplýva záver, že právna úprava premlčania v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia, pretože stanovuje kratšiu premlčaciu lehotu oproti právnej úprave obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. Niet žiadneho dôvodu, aby na predmetnú právnu vec spotrebiteľskej povahy nemala dopadať právna ochrana vyplývajúca z § 54 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy sú typické občianskoprávne vzťahy. Predmetná vec je však i spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou, ide o vzťah medzi veriteľom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Je len v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo. Ústavný súd pritom konštatoval, že takýto výklad nie je v rozpore s ústavnými právami sťažovateľa. S ohľadom na uvedené preto súd posudzoval premlčanie práva žalobcu v danej veci podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
7. V posudzovanom prípade právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu 27.12.2013 predčasnú (mimoriadnu) splatnosť pohľadávky z predmetnej zmluvy. Pri zosplatnení úveru postupom podľa § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba nie od zosplatnenia, ale v súlade s § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka zročnosťou nesplnenej splátky. Keďže veriteľ mohol uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), vychádzajúc z dátumu predčasnej splatnosti úveru veriteľ zosplatnil celý úver pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 25.09.2013. Dňom nasledujúcim po splatnosti splátky splatnej dňa 25.09.2013 začala plynúť trojročná premlčacia doba práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu. Pokiaľ žalobca, resp. jeho právny predchodca právo na zaplatenie zosplatneného dlhu žalovaných z predmetnej zmluvy uplatnil až žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14.11.2016, je uplatnený nárok žalobcu premlčaný. Súd v tomto smere zastáva rovnaký právny názor, aký bol uvedený v rozhodnutiach Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/274/2016, 19Co/211/2016, 5Co/360/2016, 17Co/272/2016. Súd preto na základe skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a v kontexte citovaných právnych predpisov žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1,2 CSP Žalobca bol v spore neúspešný, nárok na náhradu trov konania by mali v celom rozsahu žalovaní 1/ a 2/ voči žalobcovi, ale pretože si žalovaní nárok na náhradu trov konania neuplatnili a preukázateľne im žiadne trovy v tomto spore nevznikli, súd rozhodol tak, že žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal.
9. Proti tomuto rozsudku žalobca podal včas odvolanie. Deklaroval uplatnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/ a h/ CSP a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Uviedol, že nie je zrejmé, na základe akých skutočností súd prvej inštancie uvádza, že je povinný prihliadnuť na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.. Zosplatenie úveru vo svojej podstate znamená zmenu termínu splatnosti všetkých nesplatených splátok, na ktoré má veriteľ nárok. Nejde ale o odstúpenie od zmluvy, zmluva ostáva i naďalej v platnosti. V prejednávanej veci vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu zmluvných povinností, vyhlásil žalobca úver za predčasne splatný. Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru sa premlčuje celý úverový vzťah naraz, v jednotnej premlčacej dobe, odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Premlčacia doba nezačala plynúť dňa 26.09.2013, ako to nesprávne ustálil súd prvej inštancie, ale až dňa 28.01.2014. Predčasná splatnosť úveru síce nastala dňom 27.12.2013, ale žalovaný si predmetnú výzvu na splatenie prevzal podľa doručenky až dňa 17.01.2014. Vo výzve bola žalovanému daná paričná lehota na plnenie - 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. Lehota na plnenie žalobcovi zo strany žalovaného potom uplynula dňa 27.01.2014 a žalobca mohol prvýkrát uplatniť svoje právo na súde až dňa 28.01.2014. Nárok žalobcu tak nemôže byť premlčaný. Vynára sa aj otázka, či je ústavne konformný výklad § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.., podľa ktorého sa nezapočítava desaťdňová paričná lehota na plnenie do premlčacej doby. Predmetné rozhodnutie je vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné, odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a aj ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické kritéria. Poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS/114/2008, II. ÚS/85/2006, II. ÚS 380/2013, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/25/2007 na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. IV. ÚS 1551/2008, z ktorých citoval, týkajúcich sa práva strany na spravodlivý proces v súvislosti s riadnym odôvodnením rozhodnutí súdov. Ďalej namietal, že zákon č. 102 /2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho novelizoval aj § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a zakotvil § 879p Občianskeho zákonníka, ktorý zakotvil nepriamu retroaktivitu pre ustanovenia § 53 ods. 4 písm. s/, t/ , § 53 ods. 7 a § 614a. Na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje zákaz retroaktivity, teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015. Argumentom a contrario je možné dôjsť k záveru, že úmyslom zákonodarcu je, aby § 52 ods. 2 v novelizovanom znení sa vzťahoval výlučne na právne vzťahy založené po 01.04.2015. Na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015 je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže zákonodarca až s účinnosťou od 01.04.2015 určil výnimku, že spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V tomto smere poukázal najmä na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.03.2013. Ochrana spotrebiteľa je dôležitým faktorom, avšak nemožno mu poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu. Súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy a aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade nie je možné ju chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti.
10. Žalovaní 1/,2/ sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrili tak, že žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnili sa s tvrdením žalobcu, že zosplatnenie úveru má za následok splatenie úveru ako celku, ale toto nemá za následok ďalšie plnenie zo zmluvy. Formou zosplatenia úveru žalobca ukončil úverový vzťah, čo má za následok to, že jeho právo môže byť premlčané. Stotožnili sa so závermi súdu prvej inštancie ohľadom premlčania nároku žalobcu.
11. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.
12. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie.
13. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
15. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).
16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
17. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Žalobca síce v odvolaní deklaroval odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/ a h/ CSP, avšak z hľadiska obsahu odvolania (§ 124 ods. 1 CSP), odvolacia námietka žalobcu spočívala v nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku ( tzn. inej vade konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, viď R 111/1998) a nesprávnom právnom posúdení otázky premlčania jeho nároku súdom prvej inštancie, teda v odvolacích dôvodoch podľa § 365 ods. 1 písm. d/ a h/ CSP.
19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu, že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
20. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
21. Na základe preskúmania správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami strán, v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté právne závery náležite vysvetlil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Napadnutý rozsudok spĺňa všetky zákonné náležitosti podľa § 220 CSP a v tomto smere je nedôvodná odvolacia námietka žalobcu o jeho nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti.
22. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi súdu prvej inštancie, ako aj s jeho právnym posúdením veci a podľa 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.
23. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva nasledovné:
24. Právny vzťah medzi stranami, založený zmluvou o úvere zo dňa 28.11.2011, je nepochybne vzťahom spotrebiteľským tak, ako to ustálil súd prvej inštancie. Pojem spotrebiteľská zmluva do Občianskeho zákonníka zaviedla jeho novela z.č. 150/2004 Z.z., ktorú úpravu neskôr výrazne pozmenil z.č. 568/2007 Z.z. ( a neskôr i ďalšie čiastkové novelizácie). Spotrebiteľská zmluva nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú právne predpisy (nielen Občiansky zákonník) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti. Právna úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch. Ako je uvedené vyššie, zmluvný vzťah medzi stranami je síce tzv. absolútnym obchodom (zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), čo však v zmysle uvedeného nevylučuje možnosť a povinnosť súdu aplikovať na ten istý právny vzťah i ustanovenia spotrebiteľského práva slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne na vec aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktoré sú pre spotrebiteľa v tomto prípade nepochybne výhodnejšie a zabezpečujú jeho ochranu. Pokiaľ ide o novelu Občianskeho
zákonníka účinnú od 01.04.2015 realizovanú zákonom č. 102/2014 Z.z., z materiálneho hľadiska sa pritom pozícia zmluvnej strany, uzatvárajúcej zmluvu pred účinnosťou tejto novely Občianskeho zákonníka nelíšila od pozície spotrebiteľa, uzavierajúceho zmluvu už v režime účinnom od 01.04.2015. Naopak, predmetná novela odstránila výkladové nejasnosti a jednoznačne potvrdila názor súdnej praxe, toho času nepochybne ustálený, o prednostnej aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských právnych vzťahoch. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.03.2013 bolo súdnou praxou prekonané, o čom napokon svedčia i závery Ústavného súdu SR v rozhodnutí sp.zn. I. ÚS 402/2013 z 19.06.2013, citovanom súdom prvej inštancie.
25. Podstatou odvolania žalobcu je jeho námietka proti počítaniu premlčacej doby jeho práva uplatneného žalobou, ktorá vychádza z toho, že súd prvej inštancie stanovil začiatok plynutia premlčacej doby práva žalobcu odo dňa splatnosti splátky úveru splatnej dňa 25.09.2013 s odôvodnením, že pre nezaplatenie tejto splátky vyhlásil právny predchodca žalobcu predčasnú splatnosť úveru a tak sa podľa § 103 Občianskeho zákonníka premlčacia doba počíta odo dňa splatnosti tejto splátky. Žalobca namieta, že k ukončeniu zmluvy došlo až po uplynutí lehoty na plnenie, ktorá bola stanovená vo vyhlásení o predčasnej splatnosti úveru, teda dňom 27.01.2014, a premlčacia doba jeho práva tak začala plynúť odo dňa nasledujúceho, 28.01.2014.
26. Zo skutočností zistených dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie vyplýva, že v rámci spotrebiteľského záväzkového vzťahu právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným spotrebiteľský úver, ktorý však žalovaní nesplácali podľa dohodnutých podmienok. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ výzvou z 27.12.2013 uplatnil svoje právo a zosplatnil celý úver v dôsledku neuhrádzania dojednaných splátok úveru riadne a včas. Uvedené skutočnosti ani žalobca v podanom odvolaní nerozporuje.
27. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s vysloveným právnym záverom súdu prvej inštancie, že s ohľadom na skutkový stav, ako bol v spore zistený vykonaným dokazovaním, premlčacia doba práva žalobcu uplatneného žalobou začala plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre ktorú právny predchodca žalobcu zosplatnil predčasne úver poskytnutý žalovanej. Pre prípady, kedy sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným, splatným celý dlh /tak ako v tomto spore/ stanovuje Občiansky zákonník v § 103, druhá veta, osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. V zmysle § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Premlčacia doba práva na zaplatenie takéhoto zosplatneného dlhu sa teda začína plynúť skôr ako dôjde k zosplatneniu dlhu, a to dodatočne už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený.
28. V danom prípade, ak právny predchodca žalobcu ako veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru pre nezaplatenie splátky za mesiac 09/2013 /§ 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka/, ktorá bola splatná dňa 25.09.2013, začala plynúť premlčacia doba práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu odo dňa splatnosti uvedenej splátky ( nie odo dňa nasledujúceho po splatnosti tejto splátky ako nesprávne uvádza súd prvej inštancie; uvedené pochybenie je však bez významu na správnosť záveru súdu prvej inštancie o premlčaní práva žalobcu a teda na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie), teda odo dňa 25.09.2013 a uplynula v pondelok 26.09.2016. Svoje právo na zaplatenie zosplatneného dlhu z úveru si žalobca uplatnil až žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 14.11.2016, teda po márnom uplynutí premlčacej doby a súd prvej inštancie preto správne žalobcovi premlčané právo nepriznal.
29. Je pravdou, že Ústavný súd SR po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie nálezom sp.zn. PL. ÚS 11/2016 zo dňa 07.02.2018 vyslovil, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, avšak v prejednávanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou premlčania nároku žalobcu na základe žalovanými 1/,2/ vznesenej námietky premlčania (na pojednávaní dňa 04.10.2017 i 20.11.2017) a použitie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. súdom prvej inštancie nemá vplyv na správnosť posúdenia premlčania nároku žalobcu.
30. Na základe uvedených okolností odvolací súd odvolanie žalobcu nepovažoval za dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
31. Krajský súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu žalovaným 1/,2/, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní v celom rozsahu.
32. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaných rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie.
33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne p omerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).