Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-332-2017.pdf
PDF · 87.83 KB
Case nature
Subarea
14Co/332/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 35 724 803, zastúpenej advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovaným 1/ R. V., narodený XX. R. XXXX, bytom T. XX, XXX XX F., 2/ X. Y., narodený XX. H. XXXX, bytom L. Z. XXXX/XX, XXX XX A., za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO 42 176 778, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom s miestom podnikania ul. J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 5 057,25 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti výroku o trovách konania uznesenia Okresného súdu Zvolen z 17. mája 2017 č. k. 18C/227/2015-191, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen z 17. mája 2017 č. k. 18C/227/2015-191 v napadnutom výroku o trovách konania mení tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO 42 176 778 náhradu trov konania vzniknutých do 30. júna 2016 v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške trov konania.
II. Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO 42 176 778 nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie (prvý výrok napadnutého uznesenia), žalovaným 1/ a 2/ nepriznal právo na náhradu trov konania (druhý výrok napadnutého uznesenia), Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS priznal právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % (tretí výrok napadnutého uznesenia) a žalobkyni vrátil krátený súdny poplatok za podanie žaloby (štvrtý výrok napadnutého uznesenia).
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku vo vzťahu k tretiemu výroku o trovách konania súd prvej inštancie uviedol (v bodoch 6 a 9 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), že pokiaľ ide o posúdenie otázky náhrady trov prvoinštančného konania vedľajšieho účastníka a samotné posúdenie postavenia vedľajšieho účastníka v konaní po 01. júli 2016 (keďže CSP s takýmto subjektom neráta), tu je potrebné brať zreteľ na procesnú právnu úpravu účinnú do 30. júna 2016, teda OSP, keďže v zmysle § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti CSP (teda pred 01. júlom 2016) zostávajú zachované. Súd poukazuje na to, že subjekt, s ktorým súd do 30. júna 2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania, po 01. júli 2016 viac v konaní ako vedľajší účastník konania vystupovať nemôže a jeho postavenie ako vedľajšieho účastníka konania k 30. júnu 2016 zo zákona zaniklo. S ohľadom na potrebu rešpektovania zásady právnej istoty však zostáva zachované jeho právo na náhradu trov konania. Podľa § 93 ods. 2 OSP účinného do 31. decembra 2014, ako vedľajší účastník sa mohla popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmet činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vstúpilo do konania 12. marca 2013 podľa § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník na podporu žalovaných. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v písomnom podaní z 23. júla 2013 vznieslo námietku premlčania a navrhlo žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vstúpilo do konania a iniciovalo a podporovalo ochranu proti konkrétnym zložkám uplatneného nároku, teda išlo v danom prípade o úkony, ktoré nepochybne boli spôsobilé privodiť žalovaným priaznivé rozhodnutie vo veci a spĺňali predpoklad účelnosti. Aktivity občianskeho združenia v predmetnom konaní evidentne súviseli s ochranou spotrebiteľa, jeho činnosť bola účelná, keďže viedla k sledovanému cieľu za použitia primeraných prostriedkov. Súd prvej inštancie ďalej poznamenal, že je síce povinný prihliadať z úradnej povinnosti na ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľských práv, avšak nič to nemení na tom, že pokiaľ v konaní voči spotrebiteľom sa uplatňovala premlčaná pohľadávka, námietku premlčania mohli vzniesť žalovaní alebo občianske združenie. Bolo na mieste, aby v záujme žalovaných v konaní vystupovalo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS za účinnosti OSP ako vedľajší účastník. Nebolo rozhodujúce ako občianske združenie v konaní argumentuje, rozhodujúce bolo to, či svojím postojom a vystupovaním prispel k ochrane práv spotrebiteľa. So zreteľom na všetky dôvody súd prvej inštancie priznal občianskemu združeniu právo na náhradu trov konania tak, ako to uviedol v treťom výroku napadnutého rozsudku.
3. Proti tretiemu výroku napadnutého uznesenia okresného súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Žalobkyňa spochybnila účelnosť občianskym združením vynaložených trov konania, keďže združenie musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konania v spotrebiteľských veciach, keďže jeho účelom je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľom v sporovom konaní a vstup týchto subjektov do spotrebiteľských sporov. Žalobkyňa považuje právne zastúpenie združenia v predmetnom konaní za nadbytočné, účelové a nehospodárne. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 24. marca 2015 sp. zn. 7 MCdo 15/2014 a z 19. marca 2014 sp. zn. 6 MCdo 5/2013. Záverom navrhla napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania zmeniť tak, že občianskemu združeniu sa náhradu trov konania neprizná.
4. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS k riadne doručenému odvolaniu uviedlo, že: 1/ navrhuje, aby s ním bolo konané ako s osobitným subjektom podľa § 95 ods. 1 CSP z dôvodu, že pokiaľ vstúpil do konania na základe svojho úkonu a stal sa riadnym účastníkom konania pod označením vedľajší účastník, ostávajú mu zachované účinky, a teda ostáva naďalej účastníkom konania a nie je potrebné podávať návrh na pribratie do konania pod procesným označením osobitný subjekt; 2/ v súvislosti s náhradou trov konania je potrebné vziať do úvahy, že spotrebiteľ bol v konaní úspešný aj v dôsledku jeho aktivity ako vedľajšieho účastníka, a preto ním vynaložené trovy konania považuje objektívne za účelné. Keďže v prípade, ak by bolo nemajetnému združeniu odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania, v skutočnosti by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov občianskym združením. Poznamenalo, že práve žalobkyňa je tým, kto masovo zneužíva poskytovanie právnych služieb pri podávaní formulárových žalôb a písomných podaní za účelom obohatenia sa na úkor žalovaných spravidla nemajetných spotrebiteľov. Na potvrdenie správnosti svojho názoru občianske združenie poukázalo na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 14. októbra 2015 sp. zn. 8 Cdo 176/2015 a na viaceré uznesenia odvolacích súdov. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS navrhlo potvrdiť napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania.
5. Žalovaní 1/ a 2/ sa k riadne doručenému odvolaniu žalobkyne nevyjadrili.
6. V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal súc viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania zmenil z dôvodu časového spresnenia do ktorého okamihu (do 30. júna 2016) Združeniu na ochranu práv spotrebiteľa HOOS patrí náhrada trov konania (§ 388 CSP), keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
7. K danej veci odvolací súd poznamenáva, že od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
8. Vzhľadom na to, že napadnutý výrok o trovách konania sa týka trov, ktoré boli priznané združeniu, ktoré malo postavenie vedľajšieho účastníka na strane žalovaných v súlade s ustanovením § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného do 30. júna 2016) musel krajský súd skúmať, či môže s označeným združením v danej veci konať aj za účinnosti CSP. Z obsahu spisu vyplýva, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS písomným podaním doručeným súdu 12. marca 2013 oznámilo vstup do konania na pomoc a podporu žalovaných spotrebiteľa ako vedľajší účastník, pričom ako vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovaných sa k predmetu sporu vecne viackrát písomným podaním vyjadrilo. Keďže účinky vstupu dovtedajšieho vedľajšieho účastníka na strane žalovaných, Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zostali zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta CSP), mohol súd s dovtedy označeným vedľajším účastníkom konať vo vzťahu k úkonom do 30. júna 2016. Aj keď CSP v prípade právnickej osoby zriadenej za účelom ochrany práv spotrebiteľov nepozná označenie vedľajšieho účastníka, môže mať takáto právnická osoba postavenie osobitného subjektu podľa ustanovenia § 95 CSP, avšak za splnenia iných zákonných podmienok platných od 01. júla 2016. Táto okolnosť však neznamená, žeby pri procesnom postupe nemohol súd konanie dokončiť s dovtedy označeným vedľajším účastníkom pri rozhodovaní po 01. júli 2016 vo vzťahu k trovám konania. Súd takéto konanie dokončí s občianskym združením s prihliadnutím aj na článok 2 a 3 základných princípov CSP, pretože na strane dovtedajšieho vedľajšieho účastníka musí existovať právna istota ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor, v ktorom vystupuje a uplatňuje svoje nároky bude rozhodnutý v súlade so zákonom, jeho princípmi, ako aj s Ústavou Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o doterajšieho vedľajšieho účastníka v konaní, tak vstup do konania bol povolený v súlade s ustanovením § 93 ods. 2 CSP a pokiaľ sa tento dal zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov, tak zákon takýto procesný postup nezakazoval. Ak postupoval v súlade so zákonom, poskytoval právnu pomoc žalovaným, a v dôsledku aj takto poskytnutej právnej pomoci zrejme žalobkyňa zobrala žalobu späť, čo malo za následok zastavenie konania okresným súdom, tak žalobkyňa je povinná zaplatiť trovy konania aj dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane žalovaných. Pokiaľ teda súd prvej inštancie priznal dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov, rozhodol vecne správne.
9. Odvolací súd poukazuje na to, že predmetom preskúmania odvolacím súdom bola len tá časť napadnutého prvoinštančného rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania vo vzťahu k Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala, že občianskemu združeniu nemožno priznať náhradu trov konania z dôvodu, že občianske združenie nie je stranou sporu, je odvolací súd toho názoru, že aj takémuto subjektu náhradu trov konania možno priznať, predovšetkým s poukazom na to, že v konkrétnej veci vznikli trovy konania združeniu za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom združenie v konaní legitímne vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovaných v súlade s ustanovením § 93 ods. 2 OSP. Tieto výdavky aj pri rozhodovaní od 01. júla 2016 možno považovať za trovy konania v zmysle § 251 CSP, avšak za podmienky, že boli preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené, pretože ide o výdavky, ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatnením alebo bránením práva. V tomto smere postavenie občianskeho združenia, ktoré vystupovalo v konaní na strane žalovaných, v postavení vedľajšieho účastníka do 30. júna 2016 je možné pripodobniť postaveniu svedka, znalca, resp. inej osoby, ktorým vznikli výdavky pri dokazovaní (§ 258, § 259 CSP). Pomocou výkladového princípu článku 4 CSP s využitím analógie je možné ustáliť, že aj takýto subjekt má právo na náhradu účelne vynaložených, hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov. Pričom zároveň je potrebné takto postupovať práve z dôvodu, že združenie vystupovalo v postavení vedľajšieho účastníka v konaní do 30. júna 2016 v zmysle príslušných ustanovení OSP, a že vzniknuté trovy je možné považovať za účelne vynaložené trovy konania, súčasne s ohľadom na zmenu procesnej normy zodpovedá legitímnemu očakávaniu občianskeho združenia priznanie náhrady trov vzniknutých aj titulom trov právneho zastúpenia. V tomto konkrétnom prípade je potrebné vychádzať zo zásady neúplnej aplikability ustanovení CSP v časti náhrady trov konania práve z dôvodu, že občianske združenie v postavení vedľajšieho účastníka vystupovalo na strane žalovaných ešte pred účinnosťou novej procesnej úpravy (Civilného sporového poriadku). Z týchto dôvodov odvolací súd námietky žalobkyne uvedené v odvolaní nepovažuje za dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku považuje za vecne správne.
10. Vzhľadom na právne závery vyjadrené v bodoch 8 a 9 odôvodnenia tohto rozhodnutia, odvolací súd považoval za nevyhnutné zmeniť po formálnej stránke inak vecne správny napadnutý výrok o trovách konania, z dôvodu, aby výrok o trovách konania občianskeho združenia obsahoval jednoznačné
vyjadrenie, že tomuto subjektu patria len trovy konania účelne vynaložené v konaní do 30. júna 2016, a nie aj po 01. júli 2016, kedy nadobudol účinnosť nový procesný predpis.
11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 CSP pri aplikácii ustanovenia § 251. Trovy občianskeho združenia vzniknuté v rámci odvolacieho konania nemožno považovať za trovy odôvodnené a účelne vynaložené, keďže tieto neboli vynaložené v priamej súvislosti s uplatnením alebo bránením práva spotrebiteľa, na podporu ktorého uvedené združenie vystupovalo ako vedľajší účastník konania do dňa 30. 06. 2016. S prihliadnutím na špecifickú situáciu, keď súd prvej inštancie rozhodoval o trovách združenia vzniknutých do 30. júna 2016 vo vzťahu k občianskemu združeniu do 30. júna 2016 v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaných, odvolací súd rozhodol, že Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
12. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).