Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/25/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu, vo veci starostlivosti o maloletého P. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa rodičov matky M. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. O. XXXX/X, XXX XX K. K., zastúpená advokátkou JUDr. Zuzanou Oravcovou, so sídlom Komenského 4, 974 01 Banská Bystrica a otca P. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. X, XXX XX K. K., zastúpený Lion Law Partners s. r. o., so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému P., o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 37P/64/2017-613 z 28. februára 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku o povinnosti otca prispievať na výživu maloletého P. Z. výživným 250,- € mesačne k rukám matky a výživným 100,- € na tvorbu úspor maloletého na osobitný účet maloletého počnúc dňom 23. 02. 2017 potvrdzuje.

II. V treťom výroku o povinnosti otca zaplatiť zročné výživné za obdobie od 23. 02. 2017 do 28. 02. 2018 mení tak, že otec maloletého je povinný zaplatiť zročné výživné vo výške 2 040,- € k rukám matky maloletého dieťaťa v mesačných splátkach po 50,- € spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane zročným celý dlh. Zročné výživné vo výške 1 200,- € určené na tvorbu úspor povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- € na účet vedený na meno maloletého v F. K. R. P. & A., a. s., pobočka zahraničnej banky, T.: A XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane zročný celý dlh.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloletého P. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Otcovi dieťaťa uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého P. počnúc dňom 23. 02. 2017 sumou 350,- € mesačne, z ktorých 100,- € bolo určených na tvorbu úspor. Zročné výživné za obdobie od 23. 02. 2017 do 28. 02. 2018 určené na bežnú spotrebu vyčíslil súd prvej inštancie sumou 2 040,- € a výživné určené na tvorbu úspor sumou 1 200,- €, ktoré povolil otcovi splácať v 100 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich spolu s bežným výživným od právoplatnosti jeho rozsudku. Súd prvej inštancie upravil aj styk otca s maloletým P. na každý párny týždeň od štvrtku 16.00 hod. do nedele 16.00 hod., v nepárny týždeň len na dve hodiny utorok poobede a štvrtok poobede, dva týždne letných prázdnin v mesiaci júl, rovnako v mesiaci august, otec sa môže stýkať podľa rozhodnutia súdu s maloletým každý rok počas vianočných prázdnin od 25.

12. od 16.00 hod. do 02. 01. nasledujúceho kalendárneho roka a styk počas veľkonočných prázdnin od veľkonočného piatka do veľkonočného pondelka určil súd prvej inštancie len na každý nepárny rok. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal a rozhodol o trovách dôkazov vzniknutých v konaní, o znalečnom s uložením povinnosti tomu ktorému z rodičov zaplatiť náhradu trov konania znalkyni a vrátil nespotrebované preddavky zložiteľom. 1.1 Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matky podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „Zákon o rodine“) vychádzalo z dohody rodičov uzavretej po nariadení znaleckého dokazovania za účelom zistenia, či je vhodné zveriť maloletého P. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Vyživovaciu povinnosť otca, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti určil súd podľa kritérií vymedzených v § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Majetkové pomery otca posúdil súd prvej inštancie ako nadštandardné, odôvodňujúce určenie výživného aj na tvorbu úspor. I keď v konaní bolo preukázané, že životná úroveň otca je vyššia než životná úroveň matky súd prvej inštancie nevyhovel žiadosti matky, aby výživné bolo určené sumou 300,- € mesačne na bežnú spotrebu a ďalších 300,- € na tvorbu úspor s poukazom na to, že odôvodnené potreby maloletého nevyžadujú výživné v takej výške, že aj matka maloletého má vyživovaciu povinnosť voči maloletému P. a i keď je teraz nezamestnaná, poberá od štátu prídavky na maloletého a nadobudla väčšiu finančnú hotovosť darom od svojej matky a vyplatením odstupného od bývalého zamestnávateľa. 1.2 Počiatok vyživovacej povinnosti otca datoval súd prvej inštancie dátumom 23. 02. 2017, kedy bol podaný návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na súd. Za toto obdobie do rozhodnutia súdu rozsudkom 28. februára 2018 si plnil otec vyživovaciu povinnosť podľa zistenia súdu prvej inštancie vo výške 100,- € mesačne do júna 2017 a od júna 2017, kedy súd prvej inštancie uznesením č. k. 37P/64/2017-221 z 26. 06. 2017 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne odovzdal maloletého do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil vyživovaciu povinnosť v rozsahu 70,- € mesačne, prispieval otec na výživu maloletého už len neodkladným opatrením určenou sumou 70,- €. Výšku zročného výživného vyčíslil prvoinštančný súd ako rozdiel medzi sumou, ktorú mal otec zaplatiť a sumou, ktorú na výživné maloletému už v rozhodnom období zaplatil. Zročné výživné vzhľadom na jeho výšku a príjem otca povolil súd otcovi splácať v mesačných splátkach po 100,- € spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 1.3 Výrok o trovách konania účastníkov sa opiera o ustanovenie § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „C. m. p.“) a o povinnosti účastníkov nahradiť trovy dôkazov v závislosti od toho, ktorý z nich ten ktorý dôkaz navrhol.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie len otec maloletého dieťaťa a to v časti druhého a tretieho výroku, ktorými súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého P. sumou bežného výživného 250,- € mesačne a aj výživného určeného na tvorbu úspor vo výške 100,- € mesačne a výroku určujúceho výšku zročného výživného a ukladajúcu mu povinnosť zaplatiť zročné výživné vo výške 3 240,- € v mesačných splátkach s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) v otázke potrieb dieťaťa a tomu zodpovedajúceho výživného a jeho schopnosti a možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť v súdom určenej výške. Namietol tiež, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C. m. p.). Otec nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery odôvodňovali určiť výživné v takomto rozsahu s poukazom na výdavky na bežnú starostlivosť o maloletého, ktorú vyčíslil sumou 275,67 €. Tvrdil, že na týždenné tábory, dovolenky, či matkou tvrdené pobyty maloletého v zahraničí nie je možné prihliadnuť ako na bežné výdavky maloletého, nakoľko matka s ním tieto pobyty maloletého nekonzultuje. Do výdavkov na maloletého nie je možné zarátať ani výdavky na florball, ktorý prestal maloletý P. navštevovať a v minulosti tieto náklady hradil otec. Otec zdôrazňoval, že matka žiaden z tvrdených výdavkov napriek tomu, že je účtovníčkou riadne nepreukázala a neustále výpovede v tomto smere menila. Súd prvej inštancie v rozhodnutí neuviedol svoje úvahy, z akého dôvodu presunul celú vyživovaciu povinnosť len na otca maloletého. Pre zdôvodnenie takéhoto rozhodnutia nepostačuje vágne a neurčité tvrdenie, že matka poskytuje synovi osobnú starostlivosť vo väčšom rozsahu než otec, preto je odôvodnené, aby otec prispieval sumou výživného vo vyššom rozsahu, najmä keď bol styk otca s maloletým určený v širokom rozsahu tak, že takmer 1/3 mesiaca strávi syn u otca, kedy ho bude stravovať a znášať náklady na jeho bývanie, aj náklady v súvislosti s lekármi, pripravovať mu desiatu do školy, brávať syna na výlety počas víkendov a dávať mu vreckové, či zakupovať oblečenie. On sa o maloletého riadne stará, staral sa aj v minulosti a bude sa starať aj v budúcnosti, ale nepovažuje za spravodlivé, aby sa takmer 100 % podieľal na nákladoch súvisiacich s maloletým, keď pri široko určenom styku matku odbremení nielen od starostlivosti o maloletého, ale aj od nákladov na jeho výživu, bývanie a spotrebu energií

a vody. Neobstojí konštatovanie súdu, že jeho životná úroveň je vyššia než životná úroveň matky. Z ním predložených dokladov vyplýva presný opak. Podľa daňového priznania otca za rok 2017 bol jeho základ dane 25 906,54 €, čo predstavuje 2 158,87 € mesačne. Po znížení jeho príjmu v zamestnaní sa jeho finančná situácia zhoršila do tej miery, že jeho výdavky prevyšujú príjem, preto je odkázaný na kontokorentný úver. Priemerný mesačný príjem matky za rok 2017 bol vykázaný sumou 3 214,- € a to aj napriek tomu, že od septembra 2017 bola matka dobrovoľne nezamestnaná. Tak ako je otec vlastníkom dvoch bytov a motorového vozidla, matka vlastní jeden byt, osobné motorové vozidlo a disponuje značnou hotovosťou. Za nesprávne označil, že súd nezohľadnil výdavky otca súvisiace s bytom na W. X v K. K., ktorý prenajíma, keď zisk z prenájmu je započítaný v daňovom priznaní, teda aj v mesačných príjmoch a keď súd zohľadnil zisk z tohto bytu, mal zohľadniť aj prevádzkové náklady na tento byt. Ak súd neprihliadol na výdavky otca na ďalší byt, v ktorom býva, nemal prihliadnuť ani na výdavky matky v súvislosti s bytom v jej vlastníctve. Keby výdavky matky súvisiace s jej bytom súd vyradil, znížili by sa aj náklady na výživu maloletého zo sumy 275,67 € na 211,17 € mesačne. Za primerané by považoval určiť bežné výživné v rozsahu 150,- € mesačne. 2.1 Nie je v jeho finančných možnostiach prispievať na výživu maloletého ďalšou sumou 100,- € určeného na tvorbu úspor. 2.2 Súd prvej inštancie nesprávne vyčíslil výšku zročného výživného, keď nezohľadnil, že od júna 2016 do mája 2017 hradil kompletné náklady matky a maloletého na bývanie, ktorý až do konca mája 2017 bývali v byte vo vlastníctve otca, za ktorý otec uhrádzal platby vo výške 231,- €, teda matke prispel nad rámec výživného v mesiacoch februára až máj 2017 - 3x po 231,- € spolu 693,- €. Túto sumu mal súd prvej inštancie odrátať zo zročného výživného, pretože matka mohla ušetrené finančné prostriedky použiť na úhradu nákladov na starostlivosť o syna. Súd prvej inštancie bezdôvodne nezohľadnil otcom namietanú skutočnosť, že matke mesačne zasielal sumu vo výške 83,- € a to nad rámec vyživovacej povinnosti od roku 2007. Za relevantné obdobie považuje otec obdobie od 15. 03. 2017 do 15. januára 2018, kedy prestal tieto pravidelné platby platiť, teda súd mal z nedoplatku na zročnom výživnom odpočítať 11x 82,98 € = 912,78 €. Po odpočítaní vyššie uvedených plnení otca nad rámec výživného by zročné výživné činilo len 1 127,22 €. Hoci súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia tvrdil, že prihliadol na platby otca na sporenie a poistku maloletého v sume 80,- € mesačne, ktoré prestal platiť až 1. mája 2017, opätovne neodrátal za mesiace marec a apríl 2017 sumu 2x 80,- €, čím by sa nedoplatok na zročnom výživnom určenom na tvorbu úspor znížil z 1 200,- € na 1 040,- €. 2.3 Navrhol, aby odvolací súd podľa § 388 C. s. p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v druhom a treťom výroku tak, že otcovi maloletého uloží povinnosť prispieť na výživu maloletého P. výživným vo výške 150,- € mesačne k rukám matky a na tvorbu úspor maloletého sumou 50,- € mesačne s tým, že zročné výživné za obdobie od 23. 02. 2017 do 28. 02. 2018 určené na bežnú spotrebu vo výške 1 127,22 € a vo výške 600,- € určené na tvorbu úspor splatí v mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia.

3. K odvolaniu otca matka uviedla, že otec započítava do výdavkov na syna len tie, ktoré sám uznáva. Nezahŕňa do nákladov na dieťa letné tábory, týždenný pobyt v Anglicku realizovaný v rámci školy v júni 2018, hygienické potreby, oblečenie, výdavky na kultúrne podujatia a iné nepredvídateľné výdavky, ktoré sa vyskytnú. Aktuálne je to strojček na zuby, ktorý bude maloletý nosiť. Vie, na akej životnej úrovni žili s otcom, kým zdieľali spoločnú domácnosť, preto považuje za absurdné tvrdenie otca, že súdom určené výživné je pre neho a syna neprimerané. Otec pred svojou vyživovacou povinnosťou uprednostňuje svoje vlastné výdavky. V januári 2018 bol s priateľkou na výlete v Miláne. Navštevuje tanečné kurzy salsy, hráva volejbal, športuje, bicykluje, oblieka sa do značkového oblečenia. Maloletý P. je vysoký a žiadne letné veci mu nie sú dobré, všetko musí vrátane obuvi nakúpiť nové. Za nepravdivé označila tvrdenie otca, že jej príjem za rok 2017 bol vyšší než príjem otca a že je dobrovoľne nezamestnaná. V roku 2017 mala príjem len zo mzdy a odstupného 1 363,34 €, životná poistka jej bola vyplatená v sume 2 961,19 €, rovnako tak otcovi bola vyplatená životná poistka 5 600,- €. Otec dieťaťa po rozchode vyplatil matke 19. 09. 2017 sumu 1 250,- € za nábytok, ktorý zakúpila do bytu na W. F.. X a ktorý tam zostal. Od 08. 11. 2017 bola prihlásená na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie aj z dôvodu, že musela zabezpečiť starostlivosť o oboch ťažko chorých rodičov. Do zamestnania by mala nastúpiť 01. 06. 2018. Nedôvodná je požiadavka otca, aby do sumy nedoplatku na zročnom výživnom bola započítaná suma, ktorú uhrádzal za byt na W. F.. X v období od februára do mája 2017, keď sa z tohto bytu matka so synom odsťahovala 25. 02. 2017. Sumu 83,- € neposielal otec z titulu výživného na dieťa, ale na firemné účely a jeho výdaje s tým súvisiace, ktoré matka uhrádzala. Nie je dôvod, aby sa o sumu zaplateného poistného v mesiacoch marec a apríl 2017 znížila suma zročného výživného na tvorbu úspor. Aj ona ako matka dieťaťu sporí a platí mu poistenie. Otcov príjem v roku 2017 z pracovného pomeru, zo živnosti, z

prenájmu bytu sa pohyboval na úrovni 3 000,- € mesačne. Tento príjem a celkové majetkové pomery otca je možné považovať za nadštandardné, odôvodňujúce určenie výživného aj na tvorbu úspor. Navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

4. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s poukazom na príjmové a majetkové pomery otca.

5. Na vyjadrenie matky zareagoval otec v podaní z 28. mája 2018, v ktorom znovu poukazoval na to, že matka ho o všetkých aktivitách maloletého neinformuje, dokonca ani o zdravotnom stave, keď sa o plánovanom strojčeku na zuby dozvedá počas súdneho konania. Odmietol tvrdenie matky, že svoje osobné výdavky povyšuje nad výživu dieťaťa. Výživa jeho jediného syna je pre otca prioritou, ale zároveň nechce, aby sa zo syna stal lenivý človek bez budúcnosti, ktorý dostane všetko zadarmo bez akéhokoľvek úsilia. Otec preferuje cestu, ktorou by maloletý napríklad aj preplatenie nákladov na výlet dostal za odmenu, za výsledky v škole, nielen za to, že o to požiadal. Syn už nenavštevuje žiadne športové aktivity, 90 % z voľného času trávi za počítačom, von s kamarátmi chodí len zriedkavo. Domáce práce realizuje výlučne a až po nátlaku. Takéto správanie nezodpovedá otcovej predstave o výchove maloletého a príprave do dospelosti. Otec nemá luxusné bývanie. Vybavenie jeho domácnosti je porovnateľné s vybavením matky. Výlet do Milána s priateľkou financovala priateľka. Otec si nekúpil bicykel za 2 000,- € len za 980,- € a rovnako zakúpil bicykel aj maloletému v hodnote 399,- €. Tanečný kurz salsy stojí otca 60,- € ročne, volejbal 8,- € mesačne. Poistná suma uvádzaná matkou bola vyplatená otcovi vo výške 4 655,- € už v roku 2014. Nepravdivé je tvrdenie matky, že otec dieťaťu nekupuje veci bežnej potreby. V máji 2018 kúpil synovi tenisky v hodnote 45,95 € aj tričká v hodnote 30,- €, plavky za 10,- €, okuliare za 10,- €, športové potreby v hodnote 8,- €. Po rozchode si matka zo spoločnej domácnosti vzala všetko vybavenie a otcovi nechala iba holobyt. Matka neplatila žiadne otcove výdavky v súvislosti s jeho živnosťou v rokoch 2017 a 2018. Starostlivosť matky o svojich rodičov nemohla byť dennodenná, keď títo žijú v L. M. a matka denne vyprevádza syna do školy v K. K.. Z bytu na W. X sa matka odsťahovala dobrovoľne. Ak súd prvej inštancie určil sporiacu zložku výživného aj na základe toho, že otec prestal synovi platiť poistky, otec sa domnieva, že by suma 160,- € mala byť zohľadnená pri výpočte nedoplatku výživného. Nezakladá sa na pravde, že životná úroveň otca je vysoká. Otec vo svojom voľnom čase je väčšinou doma alebo na tanečných kurzoch alebo v prírode na bicykli. Na rozdiel od matky sa považuje za sporovlivého človeka, na dovolenky nechodí. Životnú úroveň nepreukazuje stav bankového účtu, ale spotreba týchto finančných prostriedkov. Odôvodňovať tvorbu úspor v aktuálnom čase štúdiom maloletého P. na vysokej škole pri jeho študijných výsledkoch je predčasné. Pri zachovaní aktuálnej výšky sporiacej zložky výživného v čase nástupu na vysokú školu bude mať maloletý nasporenú sumu viac ako 9 000,- €, čo by na náklady štátnej vysokej školy pri možnosti brigád malo postačovať do veľkej miery na vykrytie nákladov na školu.

6. Matka v poradí druhom vyjadrení okrem opakovania už prednesenej argumentácie uviedla, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške výživného zohľadnil hľadisko odôvodnených potrieb oprávneného aj schopnosti a možnosti a majetkových pomerov povinného. Poukázala na rozhodovaciu prax súdov pri nadštandardnom príjme povinného rodiča a jeho majetkových pomerov. Ak otec má možnosť šetriť a vytvárať pre seba úspory, nemal by sa brániť tvorbe úspor pre maloletého syna. Otec je vopred informovaný o nákladoch na synove aktivity. O tom, že maloletý P. bude nosiť strojček na zuby otec vedel, keďže určité vyšetrenia k tomu potrebné sám s maloletým absolvoval. Ona ako matka nepodporuje syna v trávení času pred počítačom. Chodí so synom von medzi ostatné deti a matky. V súčasnosti maloletý P. nerobí žiaden šport z dôvodu úrazu na lyžiach. Otec zobral 17. 06. 2018 dieťa na bicykel do terénu, ktoré nezvládlo, zlomilo si kľúčnu kosť, má odreninu po celom tele. Nevie sa postaviť sám z postele, matka mu musí niekoľkokrát cez deň ošetrovať rany. Opäť zvýšené náklady zostali na pleciach matky.

7. Kolízny opatrovník v druhom vyjadrení uviedol len to, že zotrváva na svojom vyjadrení z 24. 04. 2018.

8. Konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých je konaním, ktoré súd prejednáva podľa ustanovení Civilného mimosporového poriadku a subsidiárne sa použijú aj ustanovenia Civilného sporového poriadku v otázkach neupravených Civilným mimosporovým poriadkom (§ 2 ods. 1 C. m. p.). Odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. je potrebné nariadiť len v prípadoch, ak odvolací súd opakuje alebo dopĺňa dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie, prípadne prejednanie veci vyžaduje dôležitý verejný záujem. Účastníci konania v odvolacom konaní nepredkladajú nové dôkazy, ktoré by mohli mať

vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie ani neuvádzajú také skutočnosti, ktoré by menili skutočný stav veci zistený súdom prvej inštancie, len z rôzneho pohľadu komentujú zistenia súdu prvej inštancie. Odvolací súd považuje skutočný stav veci zistený súdom prvej inštancie za zodpovedajúci výsledkom vykonaného dokazovania, z tohto dôvodu vychádzajúc zo stavu veci zisteného súdom prvej inštancie prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a to iba v rozsahu odvolania otca (druhý a tretí výrok rozsudku súdu prvej inštancie), i keď podľa § 65 C. m. p. odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu, pretože účelom ustanovenia § 65 C. m. p. nebolo, aby odvolací súd opätovne prejednával otázky, ktoré medzi účastníkmi konania nie sú sporné, ale iba umožniť vyriešiť nesporové konania rýchlo a komplexne, aj bez námietky účastníka. Nespokojnosť s rozhodnutím súdu prvej inštancie vyjadril len otec maloletého v rozsahu určenia jeho vyživovacej povinnosti a táto otázka sa na základe odvolania otca stala predmetom prieskumu odvolacieho súdu. Odvolací súd nie je v konaniach podľa C. m. p. viazaný ani odvolacími dôvodmi (§ 66), napriek tomu v nadväznosti na ustanovenie § 62 ods. 3 C. m. p., podľa ktorého, ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov odvolací súd uvádza, že vo svojom rozhodnutí reaguje na odvolacie dôvody uvedené otcom maloletého (nesprávne alebo neúplne zistený skutočný stav veci, nesprávne právne posúdenie veci), pretože len tak môže učiniť zadosť ustanoveniu § 387 ods. 3 C. s. p., podľa ktorého sa musí odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Aj pre konania podľa Civilného mimosporového poriadku platí ustanovenie § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. o možnosti potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak je vo výroku vecne správne a odvolať sa na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje, aby neopakoval dôvody, na ktorých je založené rozhodnutie súdu prvej inštancie. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom druhom výroku o vyživovacej povinnosti otca ako vecne správny a v treťom výroku o povinnosti otca zaplatiť zročné výživné mení podľa § 388 C. s. p. len z dôvodov nejasne vyjadrenej povinnosti otca zaplatiť nedoplatok na výživnom.

9. Otec vytýka súdu prvej inštancie nedostatočne zistený skutočný stav veci a nesprávne právne posúdenie veci. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci nevyhnutný pre rozhodnutie o vyživovacej povinnosti otca a dospel aj k správnemu právnemu posúdeniu veci v otázke výšky výživného.

10. Súdu je zverené rozhodnúť o vyživovacej povinnosti rodičov v prípade, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú (§ 65 ods. 1 Zákona o rodine). V konaní bolo preukázané, že rodičia maloletého P. nežijú v spoločnej domácnosti od polovice roku 2016, kedy podľa tvrdenia otca v návrhu na žiadosť matky on opustil spoločnú domácnosť. Matkou uvádzaný údaj, že sa dňa 25. 02. 2017 odsťahovala z bytu na W. č. X v K. K. otec nerozporuje, tvrdí len, že to bolo na základe dobrovoľného rozhodnutia matky, nie pod nátlakom. Podľa zhodného vyjadrenia rodičov za obdobie od februára 2017 do konca mája 2017 platil otec výživné na maloletého P. sumou 100,- € mesačne. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie uznesením č. k. 37P/64/2017-221 o nariadení neodkladného opatrenia a určení výživného 70,- € mesačne na maloleté dieťa až do právoplatného skončenia konania sp. zn. 37P/64/2017 si plnil otec vyživovaciu povinnosť len v rozsahu 70,- € mesačne.

11. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom upravuje Zákon o rodine v § 62 ako ich zákonnú povinnosť trvajúcu, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Rozsah vyživovacej povinnosti je závislý od schopnosti, možnosti a majetkových pomerov výživou povinnej osoby so zakotvením práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Zákon ukladá súdu pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadať na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a nebrať do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť z dôvodu, že výživné má prednosť pred výdavkami rodičov. Výživné sa neurčuje len akýmsi matematickým výpočtom a porovnaním príjmu rodičov a výdavkov na výchovu a výživu dieťaťa. Súd musí podľa § 75 Zákona o rodine prihliadnuť na celkové schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej osoby a na všetky odôvodnené potreby osoby oprávnenej. Zákon o rodine nevymedzuje presne termín odôvodnených potrieb výživou oprávnenej osoby, pretože sú u každého jednotlivca individuálne, len vo vzťahu k maloletému dieťaťu v § 63 ods. 3 ustanovuje, že ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Pre rozhodnutie súdu o tom, či je povinný rodič tvoriť úspory pre dieťa je rozhodujúce zistenie, či to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú a nie to, či tieto úspory maloletý potrebuje. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie všetky zákonné kritériá pre správne rozhodnutie o vyživovacej povinnosti otca zohľadnil a zo zisteného skutočného stavu veci

vyvodil správny právny záver o tom, že majetkové pomery otca dovoľujú uložiť mu povinnosť tvoriť úspory pre maloletého a práve celkové majetkové pomery otca odôvodňujú aj určenie výživného vo výške 250,- € mesačne na bežnú spotrebu.

12. Výšku nákladov na úhradu potrieb maloletého vyčísľuje otec v odvolaní na 275,67 €. K tejto sume dospel spočítaním platieb, ktoré matka mesačne vynakladá na ZRPŠ 4,50 €, na školské pomôcky a pracovné zošity vo výške 11,67 €, na maloletého pripadajúce náklady na bývanie matkou vyčíslené 64,50 €, náklady na stravovanie maloletého P. 150,- € mesačne, na odev a obuv 25,- € mesačne, výdavky súvisiace so zdravotným stavom maloletého (dentálna hygiena a lieky v prípade ochorení, resp. vitamíny) 15,- € mesačne a dobitie kreditu na mobil 5,- € mesačne. Už len z tohto prehľadu je zrejmé, že otec naozaj nezohľadňuje všetky odôvodnené potreby maloletého a nepredvídateľné výdavky. Otec popri tom vo vyjadrení z 23. februára 2018 sám uvádza, že keď s maloletým chce aktívne tráviť čas určený na styk, chodí s ním na výlety, do ZOO, do kina, spolu športujú, absolvujú výlety na bicykli. Na vozenie maloletého na tréningy a späť a voľnočasové aktivity využíva svoje motorové vozidlo, s čím sú spojené náklady na pohonné hmoty, ale za obdobie pokiaľ je dieťa u matky, tieto výdavky do nákladov na úhradu potrieb a záujmov maloletého nezahŕňa. Ak za časť mesiaca, ktorú je maloletý s otcom vyčísľuje otec náklady na maloletého vo výške 150,- €, nemôže celomesačným nákladom zodpovedať suma uvádzaná v odvolaní otca 275,67 €. Nie je možné súhlasiť s tvrdením otca, že 1/3 mesiaca trávi syn u neho. Podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie je otec oprávnený stýkať sa s maloletým mimo školských prázdnin, veľkonočných a vianočných sviatkov v každom párnom týždni od štvrtku 16.00 hod. do nedele 16.00 hod., čo je 72 hodín = 3 dni a v nepárny týždeň len 4 hodiny. Spolu čas vyhradený na styk s otcom v jednom mesiaci je 2x 72 hodín + 2x 8 hodín = 160 hodín, čo je 6,5 dňa z jedného mesiaca zodpovedajúci zhruba 22 %. Ak za čas strávený s maloletým v rozsahu 22 % v mesiaci minie otec na dieťa 150,- €, vo zvyšných 78 % času stráveného s matkou by mohlo dieťa minúť 530,- €. Rozumný človek však chápe, že výdavky na živobytie 13 ročného školopovinného zdravého chlapca sa nemôžu rovnať sume 680,- € a preto len podľa akéhosi matematického súčtu nákladov na stravu, oblečenie, školu nie je možné vyčísliť výživné na maloleté dieťa alebo akúkoľvek oprávnenú osobu, pretože len niektoré výdavky sa pravidelne opakujú a viaceré sú nepravidelné a nepredvídateľné.

13. Otec maloletého neustále zdôrazňuje výšku príjmov matky, avšak súd prvej inštancie neurčil výživné na maloletého P. zo strany otca sumou 250,- € na bežnú spotrebu s odôvodnením, že by matka nemala prostriedky na výchovu a výživu maloletého, ale že takéto výživné zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, jeho životnej úrovni, na ktorej má podľa Zákona o rodine maloletý P. právo sa podieľať. Matka dieťaťa si plní vyživovaciu povinnosť dobrovoľne a určite ani otec nespočítaval dennodenné výdavky na dieťa kým žil v jednej domácnosti s matkou, robí tak až po rozchode s matkou dieťaťa z obavy, že z ním plateného výživného v prospech dieťaťa si bude matka uspokojovať aj svoje potreby. Dieťa si nemusí výživné „zaslúžiť“ ako sa snaží navodiť otec vo vyjadrení z 28. mája 2018 s argumentáciou, že nechce, aby z maloletého P. vyrástol lenivý človek bez budúcnosti a človek, ktorý dostane všetko zadarmo bez akéhokoľvek úsilia a preplatenie nákladov na výlet by malo byť len odmenou napríklad za výsledky v škole, keďže sa z výživného nehradia len náklady na zábavu dieťaťa, ale predovšetkým výdavky spojené s jeho výživou, zdravotným stavom, oblečením a inými potrebami každého človeka, ktoré si vzhľadom na svoj vek dieťa zabezpečiť samo nevie. Podiel na tom, že dieťa trávi čas doma pred počítačom a nechodí von za kamarátmi alebo že sa na domácich prácach podieľa maloletý len výnimočne a až po nátlaku (čo matka popiera a odvolací súd nemal dôvod pravdivosť tohto tvrdenia otca preverovať) má aj otec, ktorý nedokáže (nechce?) vyťažiť a zaujať syna do tej miery, aby nemal čas ani chuť sedieť za počítačom a nudiť sa doma bez kamarátov. Maloletý P. by možno rád strávil s otcom aj čas venovaný otcom kurzu salsy a volejbalu.

14. Súd prvej inštancie zisťoval príjem otca z daňových priznaní za rok 2016 a 2017. Týmito listinami bolo preukázané, že v roku 2016 dosiahol otec mesačný príjem 2 974,- €, v roku 2017 príjem 2 158,87 €. Ako už bolo uvedené pre posúdenie schopnosti a možnosti povinnej osoby nie je rozhodujúci len jeho mesačný príjem, ale celkové jeho majetkové pomery čo znamená, že k mesačnému príjmu otca za rozhodné obdobie roku 2017 je potrebné pripočítať majetok spočívajúci vo vlastníctve nehnuteľností (dva byty, z ktorého jeden otec prenajíma), garáž a motorové vozidlo a súhrn týchto požitkov svedčí o nadštandardnej životnej úrovni rodiča. Súdom určené výživné 250,- € + 100,- € na tvorbu úspor predstavuje len z finančného príjmu otca 2 158,- € mesačne iba 16 %. Takúto sumu výživného nie je možné považovať za neprimeranú schopnostiam a možnostiam otca.

15. I keď sa otec v odvolaní bráni uloženiu povinnosti prispievať maloletému výživným určeným na tvorbu úspor, v konečnom dôsledku sám v odvolaní navrhuje, aby mu súd takúto povinnosť uložil, ale len v sume o 50,- € nižšej než určil súd prvej inštancie. Ako správne poukázala matka vo vyjadrení k podaniam otca, ak otec tvrdí, že je šetrný a odkladá si peniaze na horšie časy, znamená to, že celý svoj príjem nespotrebuje, má rezervy, z ktorých vytvára pre seba úspory, je teda odôvodnené, aby úspory vytváral aj pre maloletého. Odvolací súd opakuje, že tvorba úspor podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine nie je viazaná na potrebu dieťaťa, iba na majetkové pomery povinného rodiča.

16. Otec v odvolaní namieta aj súdom prvej inštancie vyčíslenú výšku zročného (dlžného) výživného. Nerozporuje zistenia súdu prvej inštancie, v akej výške platil otec výživné za obdobie od 23. 02. 2017 do 28. 02. 2018, že to bolo sumou 100,- € po prvé štyri mesiace a po 70,- € ďalších osem mesiacov. Tieto otcom zaplatené sumy započítal súd prvej inštancie na zročné výživné určené na bežnú spotrebu. Za 12 mesiacov od 23. 02. 2017 do 28. 02. 2018 mal podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie otec zaplatiť výživné k rukám matky maloletého dieťa vo výške 3 000,- € (250,- € x 12 mesiacov), zaplatil len 960,- €, správne teda súd prvej inštancie určil výšku nedoplatku na zročnom výživnom sumou 2 040,- €. Za rozhodné obdobie neprispel otec maloletému na tvorbu úspor žiadnou sumou a ak mu bola uložená povinnosť platiť na tvorbu úspor mesačne 100,- €, vznikol mu za obdobie určené súdom prvej inštancie nedoplatok vo výške 1 200,- €. Otec chce znížiť nedoplatky na dlžnom výživnom zápočtom súm, ktoré v období od 23. 02. 2017 do 28. 02. 2018 z rôznych dôvodov matke poukazoval.

17. Podľa § 76 ods. 1, 2 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

18. Priamo Zákon o rodine vylučuje zápočet pohľadávok otca nielen voči matke, ale aj voči maloletému dieťaťu. Už len zákaz vyplývajúci z ustanovenia § 76 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine by postačoval na odpoveď otcovi, z akého dôvodu nie je možné započítať jeho pohľadávky uvedené v odvolaní proti výživnému na maloleté dieťa, napriek tomu odvolací súd uvádza, že matka s maloletým podľa zistení súdu prvej inštancie nebývali v byte na W. X v K. K. do mája 2017, ako tvrdí otec, ale iba do 25. 02. 2017, teda úhradou nákladov na byt na W. č. X v K. K. v období od februára do mája 2017 si neplnil otec vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletému a sumu 83,- € neposielal otec matke nad rámec vyživovacej povinnosti ako to tvrdí v odvolaní. Podľa vyjadrenia otca z 23. 02. 2018 sa malo jednať o splátky pôžičky z účtu otca vedenom na živnostenské podnikanie, ktorú (pôžičku) otec potreboval na preklenutie zlého obdobia v podnikaní. Sám otec v tomto vyjadrení kvalifikuje túto sumu ako bezdôvodné obohatenia na strane matky a nie ako výživné na maloleté dieťa.

19. Z bodu 30 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je možné vyvodiť, že sumu 80,- €, ktorú platil pôvodne otec maloletému dieťaťu na poistku považoval súd prvej inštancie za úspory pre maloletého a že by takto zaplatené sumy za mesiace marec a apríl 2017 bolo potrebné započítať na zročné výživné určené na tvorbu úspor. Odvolací súd chápe túto časť odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie tak, že tu súd poukazuje na schopnosti a možnosti otca vytvárať maloletému úspory, keď do mája 2017 dobrovoľne platil mesačne 80,- € na poistku maloletého.

20. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku o výške výživného bol na základe uvedených zistení a úvah odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdený.

21. I keď súd prvej inštancie správne vyčíslil výšku zročného výživného 2 040,- € na bežné výživné a 1 200,- € výživné na tvorbu úspor a mohol podľa § 232 ods. 4 C. s. p. povoliť otcovi splatiť dlh na výživnom v mesačných splátkach, považoval za potrebné odvolací súd zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti podľa § 388 C. s. p. tak, aby bolo jednoznačne určené, ktorý dlh a výškou akej splátky na aké platobné miesto má otec splácať, pretože z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je možné jednoznačne určiť, či splátka 100,- € sa viaže k súčtu dlžného výživného 2 040,- € + 1 200,- € alebo každý samostatný dlh musí otec splácať po 100,- € a či k rukám matky alebo na účet maloletého zriadený za účelom prijatia výživného určeného na tvorbu úspor. Odvolací súd uložil otcovi povinnosť zaplatiť dlžné výživné určené na spotrebu v sume 2 040,- € k rukám matky v 50,- € splátkach a nedoplatok na výživnom určenom na tvorbu úspor rovnako v 50,- € mesačných splátkach, avšak na tento účel zriadený účet maloletého pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich.

22. Ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, platí aj pre odvolacie konanie. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s týmto zákonným ustanovením tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).